Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 17, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/237/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714200386
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714200386.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej

a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: P. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpený JUDr. Martinou Meszáros Bariakovou,
advokátkou so sídlom Zvolen, Bystrický rad 453/77, proti žalovaným: 1/ M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. XX, XXX XX J., 2/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. M. XXX/X, XXX XX J., 3/ J. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XXXX/X, XXX XX O., 4/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. K. XXXX/XX, XXX XX O. a
5/ M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX J., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej 2/ a žalovaného 5/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.

17C/7/2014-323 zo dňa 07.03.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/7/2014-323 zo dňa 07.03.2017 p o
t v r d z u j e .

II. Späťvzatie odvolania žalovaného 5/ p r i p ú š ť a a konanie o odvolaní žalovaného z a s t a v u j e .

III. Žalovaná 2/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet

právneho zástupcu žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“) zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1, 2, 3, 4 a 5 k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v
katastrálnom území M., obec J., okres J., vedených Okresným úradom J., katastrálny odbor, zapísané
na LV č. XXXX a to k pozemku parc. registra E, parcela č. XXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere
XX m2 a k pozemku parcela registra E, parcela č. XXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere XXX
m2 (výrok I.). Súd predmetné pozemky - pozemok parc. registra E č. XXXX/X a parcela E č. XXXX/X
prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu (výrok II.). Osobitným výrokom uložil žalobcovi povinnosť na

vyporiadanie podielov zo zrušenia podielového spoluvlastníctva žalovanému 1/ zaplatiť sumu 474,75
Eur, žalovanému 2/ zaplatiť sumu 474,75 Eur, žalovanému 3/ zaplatiť sumu 237,38 Eur, žalovanému
4/ zaplatiť sumu 237,38 Eur a žalovanému 5/ zaplatiť sumu 1 424,25 Eurv a to všetko do 30 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Ďalej súd žalobcovi priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100%, a to voči žalovanému 1/ v 1/6 - tine, voči žalovanej 1/ v 1/6-tine, voči žalovanej 3/
v 1/12-tine, voči žalovanému 4/ v 1/12-tine a voči žalovanému 5/ v 1/2-vici (výrok IV.). Posledným
výrokom (výrok V.) súd priznal znalcovi T.. B. Y. znalečné. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že

žalobca sa žalobou zo dňa 14.01.2014 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
horeuvedeným nehnuteľnostiam na tom základe, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom uvedených
nehnuteľností v 1/2, pričom ďalšími podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní, a to žalovaný 1/ v 1/12,
žalovaný 2/ v 1/12, žalovaný 3/ v 1/24, žalovaný 4/ v 1/24, žalovaný 5 v 3/12. Uviedol, že žalobca mázáujem na užívaní predmetných nehnuteľností ako výlučný vlastník, vzhľadom na skutočnosť, že je ich
podielovým spoluvlastníkom v pomere 1, a to pri prevádzkovaní rekreačného zariadenia U., ktoré vlastní
priamo on, resp. jeho blízka rodina, a ktoré sa spolu so všetkou rekreačnou vybavenosťou nachádza v

bezprostrednej blízkosti predmetných nehnuteľností. Žalobca v predmetnej lokalite na základe živnosti
pod obchodným menom P. U. - U., spolu so svojou matkou podnikajúcou pod obchodným menom
N. U. - U., prevádzkuje rekreačné zariadenie U., ktoré zahŕňa rekreačné vybavenie s rozsiahlou
športovou vybavenosťou, ako napr. futbalové ihrisko, volejbalové ihrisko, dva bazény, tiež tam poskytuje
ubytovacie služby a služby občerstvenia a pohostenia v rámci rekreácie vo Z. diele M.. V predmetnej

veci vykonal súd prvej inštancie dokazovanie a oboznámil sa i so znaleckým posudkom č. 48/2016
zo dňa 11. 07. 2016 vypracovaným súdnym znalcom T.. B. Y., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu
predmetných pozemkov parcela č. EKN XXXX/X orná pôda o výmere XX m2 a EKN XXXX/X o výmere
XXX m2 na 6,74 Eur za X m2. V posudku uviedol, že použil metódu polohovej metódu polohovej
diferenciácie, nakoľko na porovnávaciu metódu zo strany zadávateľa posudku ani žalovaných neboli
predložené podklady o realizovaných prevodoch spoluvlastníckych podielov na hodnotenom pozemku

a ani kúpne zmluvy pozemkov v lokalite J. - M. O., pričom ani znalec nedisponoval takýmito podkladmi.
Na výnosovú metódu taktiež neboli podklady, nakoľko parcely, ktoré sú predmetom ohodnotenia, nie
sú prenajímané a neprinášajú výnos. Metóda polohovej diferenciácie bola použitá z dôvodu, že táto je
najpoužívanejšia a možno ju použiť na ohodnotenie všetkých druhov pozemkov. Znalec bol následne
vyslúchnutý i na pojednávaní dňa 07. 03. 2017, pričom uviedol, že pozemky ohodnotil práve on z

dôvodu, že poľnohospodárske pozemky, ktoré sú mimo zastavaného územia obce, ale sú určené
územným plánom obce na stavebné účely, možno nazvať stavebnými pozemkami a on, ako znalec na
ohodnocovanie nehnuteľností, môže takéto pozemky ohodnocovať. Pokiaľ by išlo o poľnohospodárske
pozemky mimo zastavaného územia obce nezahrnuté v územnom pláne obce na ďalšiu stavebnú
aktivitu, považovali by sa za poľnohospodárske pozemky. V prejednávanej veci však boli považované

za stavebné pozemky, nakoľko na jednom pozemku je už postavené parkovisko, čiže je už na ňom
realizovanástavba,adruhýjeurčenývúzemnompláneMestaJ.nasústredenúrekreačnúvýstavbu,čiže
takisto je to stavebný pozemok. Znalec uviedol, že tieto dva pozemky, ktoré ohodnocoval, sú stavebne
využiteľné s mnohými obmedzeniami, je to dané predovšetkým tvarom týchto pozemkov; parela č.
XXXX/X je veľmi nevýhodného tvaru, je dlhá XX m a široká X m. Pomer šírky a dĺžky je 16:1, preto

má obmedzené využitie. Nie je na tomto pozemku možné postaviť napr. rodinný dom, ale je ho možné
využiť ako stavebný pozemok za iným účelom, napríklad v súčasnosti slúži ako spevnená asfaltová
plocha, slúžiaca ako parkovisko. Ten druhý pozemok - parcela č. XXXX/X o ploche XX m2 je zas veľmi
malý pre akúkoľvek výstavbu. Nevýhodnosť týchto pozemkov pre stavebné využitie ohodnotil znalec
aj redukujúcim faktorom, ktorý je vyjadrený veľkosťou a tvarom pozemku 0,8. Inžinierske siete boli

zahrnuté do posudku, vo vzdialenosti 20 m od pozemku je vedenie vysokého napätia, vo vzdialenosti
80 m je miestny vodovod, ktorý slúži chatám, postaveným v tejto oblasti; uvedené je všetko zahrnuté
v znaleckom posudku. Na samotnom pozemku nie sú žiadne inžinierske siete. Na parcele č. XXXX/
X je studňa, ktorou je zásobované rekreačné zariadenie U. a toto je rovnako zahrnuté vo všeobecnej
cene pozemku. Tieto pozemky majú byť rekreačného zariadenia U., nakoľko parkovisko na parcele

č. XXXX/X už slúži rekreačnému stredisku U., aj v urbanistickej štúdii vodného diela A. sa uvažuje
s rozšírením rekreačného zariadenia U.. Táto urbanistická štúdia bude zahrnutá do územného plánu
mesta J.. Hendikepom pozemku, na ktorom je parkovisko, je jeho jednostranné využitie, nakoľko v
budúcnostinemožnouvažovaťotom,žebynatomtopozemkumohlibyťpostavenéinéstavebnéobjekty,
napríklad rodinné domy, nebytové priestory, kancelárske priestory. Sú pozemky v k. ú. J., ktoré svojím

tvarom a veľkosťou môžu byť využité na akýkoľvek účel, to veľmi účelne zvyšuje hodnotu. Hodnota tohto
pozemku je daná jeho využitím, ktoré je v úvodzovkách len parkovisko, čo je samozrejme zohľadnené vo
všeobecnej cene. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 136 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. (Občianskeho
zákonníka), ďalej § 141 ods. 1, 2 OZ, § 142 ods. 1, 2, 3 OZ a § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané a nesporné, že žalobca
a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi parciel EKN č. XXXX/X orná pôda o výmere XX m2 a parc. č.
XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2, a to žalobca v 1 a žalovaní nasledovne: žalovaný 1/ je podielovým
spoluvlastníkom v 1/12, žalovaná 2/ v 1/12, žalovaná 3/ v 1/24, žalovaný 4/ v 1/24, žalovaný 5/ v 3/12.

Žalobca má záujem na zrušení podielového spoluvlastníctva k veci, a keďže so žalovanými nedospel k
dohode o odkúpení ich spoluvlastníckych podielov, podal žalobu na súd. Súd prvej inštancie poukázal
jednak na vyššie uvedenú právnu úpravu ust. § 136, § 141, § 142 OZ a tiež na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR č. k. 1 Cdo 33/2010 zo dňa 28.09.2011, podľa ktorého súd v zásade podielové spoluvlastníctvona návrh niektorého zo spoluvlastníkov zruší, podľa zásady, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v
spoluvlastníckom vzťahu, ak v tomto z akýchkoľvek dôvodov zotrvať nechce. V predmetnom konaní
súd konštatoval, že reálna deľba sa uskutočniť nedá, nakoľko podľa zákona č. 180/1995 z. z. nemôže

na základe rozhodnutia súdu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vzniknúť poľnohospodársky
pozemok menší ako XXXX m2. Ak by aj uvedené pozemky tým, že sú využívané ako
stavebné pozemky, stratili charakter poľnohospodárskeho pozemku, reálnu deľbu nik z podielových
spoluvlastníkov nenavrhol a súdu nebol predložený ani geometrický plán, na základe ktorého by mohol
o reálnej deľbe rozhodnúť. Súd teda po tom, ako zhodnotil, že podielové spoluvlastníctvo bude zrušené,

pristúpil na posudzovanie zásad dôležitých pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania. Ak má súd vziať do
úvahy všeobecné zásady, ktoré stanovuje zákon, a síce veľkosť podielov a účelné využitie veci, žalobca
sám vlastní 1 predmetných pozemkov a žalovaní vlastnia po 1/12, 1/24, 1/24, 3/12. Žalobca vlastní teda
taký podiel ako všetci žalovaní dokopy. Pritom len žalobca preukázal, že bude uvedené pozemky účelne
využívať, a to ich priradením k už jestvujúcemu rekreačnému zariadeniu U.. Žalovaní spôsob ich využitia
neprezentovali, prezentovali len záujem o ich predaj v budúcnosti. Reálnym rozdelením by došlo k

zhoršeniuúčelnéhovyužitiatýchtovecí,nakoľkobyvzniklilenrelatívneveľmimaléparcely,bezmožnosti
ich skutočného využitia. Súd teda dospel k záveru, že rozdelenie veci nie je dobre možné, a pristúpil
k skúmaniu druhého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to k prikázaniu veci za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Podmienkou tohto spôsobu vyporiadania
je, že vec niektorý zo spoluvlastníkov chce a má prostriedky na výplatu ostatných spoluvlastníkov.

Žalobca deklaroval svoj záujem o predmetné pozemky v podielovom spoluvlastníctve, ako aj svoju
schopnosťvyplatiťostatnýchpodielovýchspoluvlastníkov.Anižalovanívzásadeneboliprotiuvedenému
spôsobu vyporiadania, namietali však ponúkanú cenu za meter štvorcový predmetných pozemkov, ktorá
bola ponúkaná vo výške 9 € za 1 m2. Znalecký posudok podaný znalcom T.. V. C. stanovoval všeobecnú
cenu predmetných pozemkov sumou 4,86 € za 1 m2. Znalecký posudok vypracovaný znalcom T.. B. Y.

ustanovenýmvkonanístanovilvšeobecnúcenupredmetnýchpozemkovna6,74€za1m2.Znalecpoužil
na vypočítanie všeobecnej ceny pozemku metódu polohovej diferenciácie, ktorá je najpoužívanejšia
a je možné ju použiť na všetky druhy pozemkov. Porovnávaciu metódu použiť nemohol, nakoľko mu
zo strany zadávateľa posudku, strán sporu neboli predložené podklady na jej použitie, a to podklady
o realizovaných prevodoch spoluvlastníckych podielov na hodnotenom pozemku, ani kúpne zmluvy

pozemkovvuvedenejlokaliteJ.-M.O..Aniznalecnedisponujetakýmitopodkladmi.Žalovaná2/uviedla,
že v tejto lokalite a v rovnakom katastrálnom území predala pozemok za 25 € za 1m2, čo vie preukázať
kúpnou zmluvou. Túto však do konca konania nepredložila, ani nepožiadala o kontrolné znalecké
dokazovanie, či nepredložila súdu vlastný znalecký posudok. Znalec taktiež uviedol, že nemohol použiť
ani výnosovú metódu, nakoľko predmetné pozemky nie sú prenajímané. Preto znalec použil metódu

polohovej diferenciácie. V rámci znaleckého posudku použil hodnoty koeficientov, ktoré boli znížené
vzhľadom na redukujúce faktory. Hodnoty uvedených koeficientov boli napadnuté žalovanými, avšak
títo nenavrhli kontrolné znalecké dokazovanie, ani nepredložili súdu súkromný znalecký posudok. Podľa
slovného opisu hodnôt uvedených koeficientov tieto súhlasili s fotografickou dokumentáciou a situačnou
mapou, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie vychádzal

z koeficientov a zo všeobecnej hodnoty stanovenej súdnym znalcom T.. B. Y.. Znalec tiež uviedol, že
uvedené parcely ohodnocoval ako stavebné pozemky, nakoľko nie sú využívané ako orná pôda, ale v
rámci sústredenej športovej vybavenosti. Keďže parcela registra E parcela č. XXXX/X, má výmeru XX
m2, jej všeobecnú hodnotu určil znalec na vo výške 626,82 Eur. Parcela registra E, parcela č. XXXX/X
má výmeru XXX m2, preto jej hodnotu určil znalec na 3.639,60 Eur. Nakoľko však žalobca trval na tom,

že žalovaným vyplatí cenu 9 Eur za 1m2, súd vypočítal hodnotu pozemkov na 9 x (93 + 540) = 5697 Eur.
Preto rozhodol tak, že pri zrušení podielového spoluvlastníctva a prikázaní predmetných pozemkov do
výlučného vlastníctva žalobcovi, uložil žalobcovi, aby vyplatil žalovanému 1/ ako výplatu z podielového
spoluvlastníctva sumu 5697/12 = 474,75 Eur, žalovanému 2/ sumu 474,75 Eur, žalovanému 3/ sumu
237,38 Eur, žalovanému 4/ sumu 237,38 Eur a žalovanému 5/ sumu 1.424,25 Eur, a to v lehote 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a keďže žalobca bol v konaní plne úspešný (keďže navrhoval zrušenie podielového
spoluvlastníctva, prikázanie predmetných parciel do svojho výlučného vlastníctva a vyplatenie náhrady
za toto prikázanie vo výške 9 €/m2, čomu súd po dokazovaní plne vyhovel) vznikol mu nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Tieto trovy konania rozdelil súd prvej inštancie pomerne podľa

pomeru veľkostí spoluvlastníckych podielov medzi žalovanými, t. j. celé trovy konania - 1, žalovaní spolu
spoluvlastnícke podiely - 1 z celku nehnuteľnosti, preto žalovaný 1/ (podiel veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/12) 1/6 z trov konania, žalovaná 2/ (podiel veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/12) 1/6 z
trov konania, žalovaný 3/ (podiel veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/24) 1/12 z trov konania, žalovaný4/ (podiel veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/24) 1/12 z trov konania, žalovaný 5/ (podiel veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1) 1 z trov konania.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná 2/ M. C. a navrhla,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, a to z dôvodov, že cena stanovená súdnym znalcom
bola súdom akceptovaná napriek tomu, že žalovaná 2/ jasne uviedla, že v tejto lokalite v rovnakom
katastrálnom území predala pozemok za 25 Eur za 1 m2. Súd ju však nikdy nevyzval na predloženie
predmetnej zmluvy, čo považuje za zásadné, nakoľko je to jeden z argumentov uvedených v rozhodnutí.

Podľa jej názoru došlo k vážnemu pochybeniu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o cene pozemku
a uvedenú zmluvu priložila ako prílohu k odvolaniu pre odvolací súd. Uviedla, že bola a zároveň ešte
stále je ochotná predať svoj podiel, ale za cenu trhovú. Okresný súd však nevykonal všetky potrebné
kroky k stanoveniu reálnej ceny pozemku a tým poškodil žalovaných. Ako je uvedené v rozhodnutí,
predmetný pozemok je v zmysle záväznej časti územného plánu Mesta J. súčasťou a spadá pod
plochy so sústredenou rekreačnou vybavenosťou a tieto budú žalobcom využívané na podnikateľské

zámery a bude sa z nich produkovať zisk. I z tohto dôvodu je cena neprimerane nízka. Napriek tomu,
že žalobca je poslancom mestského zastupiteľstva vo J. a je si vedomý toho, že viacerí žalovaní
pravdivo uviedli, že na základe schválených zásad mestským zastupiteľstvom vo J. je minimálna
sadzba za 1 m2 pozemku v zóne 3 stanovená na výšku 70 Eur. Preto cena navrhovaná žalovanými
vo výške 25 Eur za 1 m2 je primeraná. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko
neboli uplatnené všetky prípustné prostriedky procesnej obrany žalovaná 2/ má za to, že nakoľko
nebola vyžiadaná ňou uvádzaná predmetná kúpna zmluva, konanie má závažnú vadu, ktorá má za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rovnako tak týmto nesprávnym procesným postupom jej
súd prvej inštancie znemožnil aby, ako strana v konaní, uskutočňovala jej procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej v odvolaní žalovaná 2/ uviedla, že
podľa jej názoru rozhodoval nesprávne obsadený súd. Už predtým uviedla svoju pochybnosť ohľadom
kompetentnosti (nie zaujatosti), smerom k sudcovi M.. I.. Ten jej pochybnosti potvrdil, keď priamo na
poslednom pojednávaní sa v súdnej sieni pozdravil smerom k žalobcovi M.. P. U. pozdravom „ahoj P.“.
Táto skutočnosť v nej utvrdzuje postoj, že sa jednalo o nesprávne obsadený súd. Súd prvej inštancie

naviac ani raz nezobral pri rozhodovaní do úvahy fakt, že sa jedná v prípade žalovaných o dôchodcov a
na túto skupinu ľudí by mala brať spoločnosť, ako aj súdy ohľad pri rozsudkoch, ako aj pri stanovovaní
náhrad a platieb. S poukazom na uvedené žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu určeného v predmetnom uznesení vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Súčasťou odvolania žalovanej 2/ je príloha - kúpna zmluva zo dňa 07. 08. 2012.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie zároveň dňa 25. 04. 2017 podal odvolanie žalovaný 5/ M. W.,
ktorý uviedol, že ponúkaná náhrada podielu, ktorá bola súdom v napadnutom rozsudku stanovená,
je neprimerane nízka. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zruší
podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/, prikáže do výlučného vlastníctva

žalobcu pozemok parcelu registra E č. XXXX/X, orná pôda o výmere XX m2 a tiež pozemok parcelu
registra E č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území M., obec
J., okres J., obe zapísané na LV č. XXXX. Ďalej navrhol, aby bola žalobcovi uložená povinnosť na
vyporiadaniepodielovzozrušenéhopodielovéhospoluvlastníctvažalovanému1/zaplatiťsumu1.318,75
Eur, žalovanému 2/ 1318,75 Eur, žalovanému 3/ zaplatiť sumu 659,38 Eur, žalovanému 4/ 659,38 Eur

a žalovanému 5/ sumu 3.956,25 Eur, všetko do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

5. Dňa 23.05.2017 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie M. W. - žalovaného 5/ zo dňa 20. 05.
2017 nazvané ako „Späťvzatie odvolania k sp. zn. 17C/7/2014-346“, v ktorom uviedol, že dňa 02. 04.
2017 podal na Okresnom súde Zvolen odvolanie voči rozsudku vo veci vysporiadania podielového

spoluvlastníctva. Ďalej uviedol, že je starobný dôchodca a žije v hmotnej núdzi, pričom jeho príjem
je 307,- Eur mesačne. Okrem dôchodku nemá žiadny iný príjem, a preto si nemôže dovoliť právneho
zástupcu na obhajovanie svojich práv vlastníka pozemku. Z uvedených dôvodov uviedol, že pristupuje
k späťvzatiu odvolania k sp. zn. 17C/7/2014-346.

6. K odvolaniu žalovanej 2/ a žalovaného 5/ dňa 10. 05. 2017 sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne. Uviedol, že žalovaný 5/ namieta správnosť vyhotoveného znaleckého posudku,
pričom zároveň žiada o nové znalecké dokazovanie. K tomuto uviedol, že v súdnom konaní boli
predloženédvaznalecképosudky.Jedenznaleckýposudoknechalvypracovaťžalobcaadruhýznaleckýposudok nechal vypracovať súd. Z oboch znaleckých posudkov jednoznačne a nepochybne vyplýva, že
všeobecná hodnota pozemkov je omnoho nižšia, než je predstava žalovaných. Znalecké dokazovanie
vykonané súdom v zásade potvrdilo to, čo o cene predmetných pozemkov uviedol v podanej žalobe,

resp. ešte v návrhu na uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
predmetným pozemkom. Niet teda žiadneho dôvodu na to, aby bolo vykonávané ďalšie dokazovanie
ohľadom všeobecnej hodnoty pozemkov, keď táto je spoľahlivo určená dvomi znaleckými posudkami.
Okrem iného znalec na pojednávaní vyčerpávajúco poskytol odpovede na všetky položené otázky
a tiež bez akýchkoľvek pochybností obhájil všeobecnú hodnotu pozemkov, ku ktorej pri vypracovaní

znaleckého posudku dospel. Pokiaľ žalovaný v 5/ rade navrhuje ďalšie znalecké dokazovanie, ide o
oneskorený prostriedok procesnej obrany, nakoľko vykonanie tohto dôkazu mohol a mal navrhnúť ešte
v konaní pred súdom prvej inštancie. Pre úplnosť poukázal na str. 7 zápisnice z pojednávania dňa
07. 03. 2017, kde žalovaný 5/ uviedol, že návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Žalobca uviedol,
že žalovanému 5/ nič nebránilo navrhnúť kontrolné znalecké dokazovanie počas konania pred súdom
prvej inštancie, pričom o tejto skutočnosti bol zo strany súdu poučený v súlade s § 160 Civilného

sporového poriadku. Žalovaná v 2/ rade odôvodňuje podané odvolanie tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), žalovaná 2/
vo svojom odvolaní však neuvádza, prečo mal súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdiť, resp.
aký právny predpis mal súd prvej inštancie, podľa jej názoru, na daný skutkový stav aplikovať. Má za to,
že tento odvolací dôvod žalovanou 2/ bližšie nekonkretizovaný nie je daný, nakoľko súd prvej inštancie

aplikoval na daný skutkový stav príslušné ustanovenia tak hmotného, ako aj procesného práva. Pokiaľ
sa týka druhého odvolacieho dôvodu žalovaná 2/ uviedla, že súd prvej inštancie ju nikdy nevyzval na
predloženie kúpnej zmluvy, ktorou žalovaná 2/ predala nehnuteľnosť za kúpnu cenu vo výške 25 Eur
za 1 m2. Ako uviedol žalobca už vyššie, ani žalovanej 2/ nič nebránilo predložiť kúpnu zmluvu, ktorú
priložila k odvolaniu, už v konaní pred súdom prvej inštancie. Z totožných dôvodov je potrebné takto

predloženýdôkazvyhodnotiťakodôkazpredloženýoneskorene.OkremuvedenéhoužObčianskysúdny
poriadok favorizoval procesnú aktivitu strán sporu pri predkladaní a navrhovaní dôkazov, pričom prijatie
Civilného sporového poriadku túto zásadu len posilnilo. Žalovaná 2/ bola poučená o svojich procesných
právach a povinnostiach, a preto, pokiaľ je toho názoru, že predloženie uvedenej kúpnej zmluvy by
mohlo mať na rozhodnutie nejaký vplyv, mala kúpnu zmluvu sama včas predložiť. V žiadnom prípade

nie je možné súhlasiť s názorom, že súd mal od žalovanej 2/ túto kúpnu zmluvu vyžiadať. Ďalej žalobca
uviedol, že v predmetnom spore išlo o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kedy súd
vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania. Suma,
resp. kúpna cena, za ktorú predala žalovaná 2/ svoje pozemky (ktoré predstavovali len akési švíky,
cez ktoré je prístup k vodnej ploche), nemá na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov žiadny vplyv.

Uvedené tvrdenie potvrdzuje aj stabilná rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na stanovisko Občianskoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Cpj 30/97, R 43/97, v ktorom
bolo konštatované, že primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva
je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Pokiaľ obaja odvolatelia uvádzajú, že majú pochybnosti o
obsadenosti súdu prvej inštancie, a to z dôvodu, že sudca mal pri vstupe do pojednávacej miestnosti

žalobcu pozdraviť pozdravom „ahoj P.“ žalobca uviedol, že k uvedenému pozdravu zo strany sudcu nikdy
nedošlo, toto tvrdenie žalovaných je účelové a nepravdivé a potvrdzuje len skutočnosť, že žalovaní sa
obštrukciami snažia oddialiť meritórne rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaná 2/ v závere svojho
odvolania uviedla, že súd ani raz nebral do úvahy fakt, že sa jedná v prípade žalovaných o dôchodcov,
v tejto súvislosti žalobca uviedol, že skutočnosť, že žalovaní sú starobní dôchodcovia, nemá na konanie

súdu v tomto spore žiadny vplyv. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil.

7. K vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 22. 05. 2017, doručeným súdu prvej inštancie totožného
dňa, vyjadrila žalovaná 2/. Uviedla, že trvá na svojom odvolaní i pokiaľ sa týka jeho obsahu. Uviedla,

že nesúhlasí s cenou stanovenou súdnym znalcom, argumenty jasne uviedla v podanom odvolaní.
Podľa jej názoru súd prvej inštancie v tejto veci postupuje spôsobom, ktorý znevýhodňuje vlastníkov
a koná v prospech žalobcu. Jej výpoveď a námietky neberie do úvahy a nemá záujem ani o ňou
deklarované tvrdenia dokázateľné kúpnou zmluvou. Na rozdiel od žalobcu, žalovaná 2/ ako dôchodkyňa,
vždy nadobudne veci v trhovej hodnote.

8. K vyjadreniu žalovanej 2/ vyjadrenie zo strany žalobcu podané nebolo.9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s §
385 ods. 1 CSP a contrario; napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Odvolanie proti rozsudku

súdu prvej inštancie podala žalovaná 2/ M. C. a žalovaný 5/ M. W., pričom žalovaný 5/ podaním zo dňa
23. 05. 2017 uviedol, že berie odvolanie späť, nakoľko je starobný dôchodca, žije v hmotnej núdzi, jeho
príjem je 307 Eur mesačne, preto si nemôže dovoliť právneho zástupcu na obhajovanie svojich práv.

10. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v podaní žalovaného 5/ zo dňa 20. 05. 2017, doručeného

súdu prvej inštancie dňa 23. 05. 2017, označenom ako späťvzatie odvolania žalovaný 5/ uviedol
spisovú značku, ako i číslo konania - 17C 7/2014 - 346. Na uvedenom čísle listu (číselné označenie za
pomlčkou) sa nachádza uznesenie, ktorým súd prvej inštancie vyrubil žalovanému 5/ súdny poplatok vo
výške 85,- eur za podanie odvolania (viď uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 02. 05. 2017). Z
obsahu písomného podania žalovaného 5/ označeného ako späťvzatie odvolania vyplýva, že žalovaný
5/ najprv popisuje, že dňa 02. 04. 2017 podal odvolanie voči rozsudku vo veci vyporiadania podielového

spoluvlastníctva a z dôvodov nepriaznivej finančnej situácie, ktorá mu nedovoľuje zvoliť si právneho
zástupcu, „pristupuje k späťvzatiu odvolania k sp. zn. 17C/7/2017 - 346“. I napriek nesprávnemu
(nepresnému) označeniu spisovej značky konania (uvedením čísla konania), odvolací súd z obsahu
podania ustálil, že žalovaný 5/ uvedeným berie späť svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie
č.k. 17C/7/2014 - 323 zo dňa 07. 03.2017.

S poukazom na späťvzatie odvolania žalovaným 5/, nakoľko o odvolaní nebolo do dňa písomného
podania žalovaného 5/ rozhodnuté, odvolací súd postupoval podľa § 369 ods. 3 CSP a konanie o
odvolaní žalovaného 5/ zastavil (výrok II. rozsudku odvolacieho súdu). Predmetom ďalšej prieskumnej
a rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu bolo tak odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku súdu prvej
inštancie.

11. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Odvolací súd uvádza, že (po späťvzatí odvolania žalovaným 5/) preskúmaval rozsudok súdu prvej

inštancie v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovanej 2/, ktorá tak, ako v konaní pred súdom prvej
inštancie, tak aj v rámci odvolacieho konania uviedla, že podiely na predmetných nehnuteľnostiach -
parc. registra E č. XXXX/X a č. XXXX/X, obe evidované na LV č XXXX, bola a stále aj je ochotná predať,
avšak namietala cenu stanovenú súdnym znalcom, ktorá bola akceptovaná súdom prvej inštancie
do rozsudku (a ešte primerané zvýšená podľa pôvodného návrhu žalobcu), a ktorou bola určená

výplata ustupujúcich podielových spoluvlastníkov, ako neprimerane nízku. V odvolaní žalovaná 2/
konkretizovala, že súd nevzal do úvahy ňou uvádzané tvrdenia už počas konania pred súdom prvej
inštancie, že v predmetnej lokalite v minulosti predala obdobnú nehnuteľnosť (pozemok), pričom kúpna
cena bola dohodnutá na 25 Eur za 1 m2. Žalovaná 2/ namietala, že uvedenú skutočnosť uviedla
súdu prvej inštancie a bola ochotná predmetnú kúpnu zmluvu súdu i predložiť, avšak k tomuto ju

súd prvej inštancie nevyzval, v čom žalovaná 2/ vidí nesprávny procesný postup konajúceho súdu, v
dôsledku ktorého jej, ako procesnej strane, boli odňaté práva na spravodlivý súdny proces. Odvolací
súd vychádzajúc z obsahu odvolania žalovanej v 2/ rade, konštatoval, že ako v konaní pred súdom
prvej inštancie, tak aj v rámci odvolacieho konania, žalovaná 2/ súhlasila so zrušením podielového
spoluvlastníctva, keď v odvolaní uviedla : „opätovne týmto potvrdzujem, že som bola, aj som ochotná

svoj podiel predať, ale za trhovú cenu“. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná nenamieta zrušenie
podielového spoluvlastníctva a zároveň prikázanie nehnuteľností tvoriacich predmet sporu do výlučného
vlastníctva žalobcu, avšak namieta cenu, za ktorú má byť vyporiadanie vykonané. V tejto súvislosti
je potrebné uviesť, že žalovaná v 2/ rade uvedenú kúpnu zmluvu uvádzanú v odvolaní, ktorá by
preukazovala scudzenie (predaj) obdobných nehnuteľností v predmetnej lokalite za cenu 25 Eur/m2,

predložila prvýkrát odvolaciemu súdu v rámci odvolacieho konania, pričom namietala, že uvedené
uvádzala už v konaní pre súdom prvej inštancie, avšak súd konajúci vo veci si túto od nej nijakým
spôsobom nevyžiadal. K tejto otázke odvolací súd po preštudovaní spisového materiálu uvádza, že
žalovaná tak, ako ostatní účastníci na strane žalovanej, bola oboznámená so žalobou žalobcu, kedyjej táto bola doručená, bola jej daná možnosť na vyjadrenie a zároveň s predvolaním na pojednávanie
bola žalovaná, tak aj ostatné strany sporu či na strane žalobcu, tak na strane žalovaných, poučené o
svojich procesných právach podľa procesného právneho predpisu platného a účinného v čase začatia

konania, resp. vykonania prvého pojednávania - t. j. Občianskeho súdneho poriadku. Z predvolania na
pojednávanie a poučenia, ktoré sa nachádza v spisovom materiáli na č. l. 43 až 46 vyplýva, že žalovaná
bola poučená podľa § 14 a § 15a ods. 1, 2, 3, 4, 5 O. s. p. o možnosti uplatniť námietku zaujatosti
voči konajúcemu sudcovi, ďalej bola poučená podľa § 30, § 44a, § 45 a taktiež poučená podľa § 120
ods. 1, 2 a 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v zmysle ktorého účastníci sú povinní

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Podľa § 120 ods. 4 OSP všetky dôkazy a skutočnosti musia účastníci predložiť
alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých
sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a
skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú

odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

14. Uvedeným poučením žalovaná disponuje odo dňa 15. 04. 2014, kedy jej bolo doručené predvolanie
na pojednávanie vytýčené na dňa 03. 06. 2014. Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že
žalovaná 2/ skutočne od začiatku konania pred súdom prvej inštancie nesúhlasila s navrhovanou cenou

zo strany žalobcu a túto považovala za neprimerane nízku. V prvom úkone smerovanom k súdu v rámci
predmetného konania (vyjadrenie žalovanej 2/ k veci zo dňa 28. 03. 2014, okresnému súdu doručené
dňa 31. 03. 2014) žalovaná, okrem iného uviedla, že je ochotná predmetné parcely predať za trhovú
cenu 25 Eur za 1 m2. Ďalej uviedla, že je presvedčená, že tieto pozemky chce p. U. využívať v súvislosti
so svoju podnikateľskou činnosťou - a teda z nich profitovať. Preto by mal platiť trhové ceny a nie

ceny určené znalcom. V predmetnom vyjadrení žalovaná 2/ na akúkoľvek existujúcu kúpnu zmluvu, na
základe ktorej by ona predala pozemky za kúpnu cenu vo výške 25 Eur za 1 m2 nepoukázala. Následne
zo spisu vyplýva, že žalovaná v 2/ rade sa zúčastnila pojednávania konaného na Okresnom súde vo
Zvolene dňa 3. júna 2014, na ktorom žalovaná 2/ uviedla: „V podstate súhlasím s tým, aby navrhovateľ
(toho času žalobca) získal môj pozemok len v tom prípade, ak nám zaplatí 25 Eur za 1 m2. Predbežne

viac neuvádzam“. Na uvedenom pojednávaní žalovaná - taktiež ako zástupkyňa odporcov (žalovaných
v 3/ a 4/ rade) uviedla, že so znaleckým posudkom, ktorý sa nachádza v spise nesúhlasí a vyjadrila
presvedčenie, že nikto ich nemôže donútiť, aby predali za inú cenu ako cenu trhovú. Opätovne zotrvala
na kúpnej cene 25 Eur za 1 m2, ktorá podľa jej názoru v danom prípade prichádza do úvahy ako cena
primeraná. Na pojednávaní dňa 03. 06. 2014 žalovaná iné neuviedla, nevzniesla ani žiadne dôkazné

návrhy. Následne bolo v konaní uznesením 17C/7/2014 - 83 zo dňa 10. 11. 2014 nariadené znalecké
dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a bol ustanovený
znalec T.. B.T., bytom Q. I. XXXX/XX, XXX XX J., pričom znalcovi bola zadaná úloha vyjadriť sa k tomu,
aká je ( z hľadiska jeho odboru a odvetvia) všeobecná hodnota pozemku parcely registra E č. XXXX/
X a č. XXXX/X, oba pozemky orná pôda, zapísané na LV č. XX a č. XX. Voči uvedenému uzneseniu

o nariadení znaleckého dokazovania podala dňa 26. 11. 2014 (podanie datované dňa 24. 11. 2014)
odvolanie,okreminýchižalovaná2/M.C.,ktorávobsahuodvolaniauviedlaito,že:„Napriekneetickému
správaniu p. U. som stále ochotná predať predmetný podiel pozemku za trhovú cenu uvedenú v mojom
stanovisku 25 Eur za m2. Celá táto žaloba je preto zo strany p. U. neopodstatnená a všetky náklady s
ňou spojené si má p. podnikateľ hradiť sám“.

15. V poradí ďalšie písomné vyjadrenie žalovanej 2/ v predmetnej veci je zo dňa 19. 11. 2015
(datované 16. 11. 2015), nachádzajúce sa na č. l. 220 spisu, ktoré je v podstate obsahovo totožné s
predchádzajúcim písomným vyjadrením - odvolaním zo dňa 24. 11. 2014, ktorým navyše žalovaná 2/
namietala osobu sudcu, keď v záverečnom ustanovení písomného podania vzniesla námietku zaujatosti

voči konajúcemu sudcovi M.. K. I.. Pokiaľ sa týka akéhokoľvek dôkazného návrhu, tento v písomnom
podaní zo dňa 19. 11. 2015 vznesený zo strany žalovanej nebol v žiadnom smere.

16. Dňa 11. 01. 2016 žalovaná 2/ podala opravný prostriedok - odvolanie voči uzneseniu 17C/7/14 zo
dňa 08. 12. 2015, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky

zaujatosti, pričom v predmetnom podaní uviedla, že žiadna takáto námietka zaujatosti z jej strany voči
sudcovivznesenánebola,apretoniejenamiestejejukladaťsúdnypoplatok.Dôkaznýnávrhvpísomnom
podaní nazvanom ako odvolanie proti uzneseniu o uložení poplatkovej povinnosti, vznesený nebol. Nazáklade vznesenej námietky zaujatosti Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd nadriadený, rozhodol, že
konajúci sudca Okresného súdu Zvolen M.. K. I. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci.

17. Následne bol vo veci podaný znalecký posudok č. 48/2016 znalcom T.. B.T., Zvolen vo veci
stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku EKN parc. č. XXXX/X, orná pôda, výmera XX m2, a č.
XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2, zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. M., obec J., okres J..
V uvedenom znaleckom posudku znalec určil jednotkovú hodnotu pozemku sumou 6, 74 Eur za m2 a
všeobecnú hodnotu pozemku sumou 4.366,42 Eur. K uvedenému znaleckému posudku sa dňa 28. 08.

2016 písomným podaním zo dňa 18. 08. 2016 vyjadrila, o.i. žalovaná 2/ M. C., ktorá v uvedenom podaní
nazvanom ako vyjadrenie k znaleckému posudku uviedla, že „Cena stanovená v znaleckom posudku
nezodpovedáreálnejtrhovejcene.Vtejtolokalitearovnakomkatastrálnomúzemísompredalapozemok
za 25 Eur za m2, čo viem preukázať kúpnou zmluvou. Cena stanovená znalcom je viac ako trikrát nižšia“.
Ďalej uviedla, že znalecký posudok považuje za irelevantný, nakoľko ceny v trhovom hospodárstve sú
stanovené dohodou oboch strán, pričom ceny v danej lokalite nie je problém zistiť a vie dokázať na

základe vyššie spomenutej kúpnej zmluvy, že sa pohybujú úplne inde ako v znaleckom posudku.

18. Následne boli strany sporu, ako aj znalec, predvolané na pojednávanie konané Okresným súdom
Zvolen dňa 07. 03. 2017 o 10. 00 hod., pričom na uvedenom pojednávaní sa reálne zúčastnila i
žalovaná 2/, ( tiež ako splnomocnená zástupkyňa žalovaných v 3/ a 4/ rade) tiež znalec T.. B.T., ktorý

znalecký posudok č. 48/2016 vypracoval . Tento na pojednávaní uviedol, že zotrváva na záveroch
obsiahnutých v znaleckom posudku a zároveň zodpovedal na otázky položené stranami sporu. Obe
sporové strany dostali možnosť jednak dotazovať znalca a jednak k záverom samotného znaleckého
posudku a výpovedi znalca sa i samostatne vyjadriť. Na predmetom pojednávaní (dňa 07. 03. 2017!
žalovaná opätovne nesúhlasila so závermi znaleckého posudku, avšak otázky na znalca nemala (viď

4. strana zápisnice p. v. ) a následne sa vyjadrila pred uznesením, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za
skončené, keď uviedla: „Žijeme v trhovom hospodárstve, v demokratickom štáte a my máme právo určiť
cenu pozemku. Ak mu to vyhovuje, nech kúpi, ak mu to nevyhovuje, nech nekúpi. Sme dôchodcovia,
chodíme, musíme nakupovať, všetko je predražené a nikoho nežalujeme, keď chceme kúpime, keď
nechceme nekúpime“. Zároveň uviedla, že návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Ďalej zo zápisnice

na str. 7. vyplýva vyjadrenie žalovanej v 2/ rade, kde uviedla, že: „Chcem povedať, že teraz mesto získalo
pozemok pod školou v M. a on o tom ako mestský poslanec vie a mesto predáva tento pozemok po 70
Eur. My v takej lukratívnej oblasti, ktorý patrí medzi najkrajšie pozemky v tej oblasti za cenu, ktorá sa
ani nedá nazvať cenou, ale za smiešnu almužnu. Ja som s O. dohodnutá tak, že pod 25 Eur nejdeme“.
Ďalej žalovaná uviedla, že o súdneho znalca záujem nemá. Záujem o znalca má len žalobca, nech

ho preto zaplatí. Iné k veci neuviedla. Uvedené predstavovalo záverečný návrh (prednes) žalovanej
2/ pred rozhodnutím vo veci samej, ktorá bola súčasne zástupkyňou v III. a IV. rade. Následne na to
po záverečných prednesoch súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok, ktorý je predmetom rozhodovacej
činnosti odvolacieho súdu (odvolaním napadnutý rozsudok).

19.Napredchádzajúciprocesnýpriebehapísomnépodania,akoiústnevyjadreniažalovanej2/odvolací
súd osobitne poukázal práve z dôvodu, aby ustálil otázku, nakoľko žalovaná označila, resp. súdu
predložila návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré ako sporová strana navrhuje vykonať. Žalovaná 2/ od
počiatku nesúhlasila s cenou navrhovanou žalobcom, neskôr s cenou určenou a ustálenou znalcom
v znaleckom posudku, avšak v konaní nepredložila ani neoznačila dôkaz, ktorým by bola preukázaná

iná, vyššia kúpna cena za porovnateľné pozemky. Jediným písomným podaním, v ktorom poukázala na
kúpnu zmluvu, ktorú v rámci odvolacieho konania predkladá, je písomné podanie zo dňa 18. 08. 2016
nazvané ako „vyjadrenie k znaleckému posudku“, kde žalovaná uviedla, že v tejto lokalite predala v
rovnakom katastrálnom území pozemok za 25 Eur za 1 m2, čo vie preukázať kúpnou zmluvou. Uvedenú
kúpnu zmluvu však nepredložila, ani ako prílohu k predmetnému vyjadreniu, ani neskôr v ďalšom konaní

pred súdom prvej inštancie. S uvedenou kúpnou zmluvou nekonfrontovala znalca, ktorý bol vyslúchnutý
na pojednávaní k záverom znaleckého posudku, na ktorom sa zúčastnila i žalovaná 2/. Uviedla, že nemá
žiadne ďalšie dôkazné návrhy a taktiež nenavrhla ani kontrolné znalecké dokazovanie. Odvolací súd tak
konštatuje,žežalovaná2/malavrámcikonaniapredsúdomprvejinštanciedostatočnýprocesnýpriestor
a možnosti na to, aby dôkazy na preukázanie svojich tvrdení týkajúcich sa kúpnej ceny za predmetné

pozemky predložila, resp. minimálne riadne označila. Odvolací súd poukazuje na základnú zásadu
Civilného sporového procesu obsiahnutú v čl. 8 Civilného poriadku (procesné povinnosti a procesné
bremená), ktorý nadobudol platnosť a účinnosť dňa 01. 07. 2016 a podľa ktorého bolo od uvedeného
momentu súdne konanie i vedené. V zmysle uvedeného strany sporu sú povinné označiť skutkovétvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnostiapodľapokynovsúdu.Dôkaznápovinnosťzaťažujevkontradiktórnomsporeobesporové
strany v rozsahu ich tvrdení. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Aj žalovaný v rámci

svojejprocesnejobranyznášapovinnosťtvrdeniaatýmpádomidôkaznúpovinnosť(dôkaznébremeno).
Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena je sankcionované stratou
sporu. Dôkazné bremeno tak nesvedčí len žalobcovi, ale stíha obe sporové strany v rozsahu ich tvrdení.
Pokiaľ žalovaná 2/ tvrdila, že kúpnu cenu určenú znalcom považuje za neprimerane nízku, nakoľko
predala pozemky v predmetnej lokalite za cenu vyššiu, uvedené bolo tvrdením žalovanej (procesná

obrana),ktorávšakznášaidôkaznúpovinnosť(dôkaznébremeno).Žalovaná2/malavpriebehukonania
pred súdom prvej inštancie dostatočný procesný priestor na to, aby dôkazné bremeno uniesla, a aby
predložila všetky dôkazy preukazujúce jej tvrdenia ( teda napr. i predmetnú kúpnu zmluvu doloženú až
v odvolacom konaní). O uvedených dôsledkoch bola žalovaná 2/ tak, ako aj ostatní účastníci konania,
resp. strany sporu náležitým spôsobom poučené a to ako podľa ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku (§ 120 ods. 1, 2, 3, 4), ako aj neskôr účinného zákona č. 160/2015 - Z.z. Civilného sporového

poriadku. Preto nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie od žalovanej takýto, bližšie neoznačený dôkaz,
resp. akýkoľvek dôkaz žiadať a vyzývať ju na jeho predloženie. Pokiaľ žalovaná 2/ predmetnú kúpnu
zmluvu predložila až v odvolacom konaní, hoci táto bola k dispozícii už počas konania pred súdom prvej
inštancie,uvedenénemožnopovažovaťanizanovotuvodvolacomkonaní.Podľa§366CSPprostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej

inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

20. V danom prejednávanom prípade sa nejedná ani o jednu situáciu, ktoré má na mysli a upravuje
ust. § 366 CSP, a preto odvolací súd odvolaciu námietku žalovanej týkajúcu sa deklarovanej kúpnej
zmluvy predloženej až v odvolacom konaní nepovažoval za dôvodnú a opodstatnenú. Aktivitu strán

sporu i v otázke navrhovania a predkladania dôkazov nemožno v konaní, ktoré je ovládané zásadou
kontradiktórnosti prenášať na súd, ktorý je v úlohe arbitra a nemožno oprávnene očakávať, že súd bude
jednu alebo obe sporové strany sám vyzývať na predloženie spomenutých, avšak bližšie neoznačených
dôkazov.

21. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaná 2/ namietala i nekompetentnosť konajúceho sudcu, keď
uviedla, že podľa jej názoru rozhodoval nesprávne obsadený súd, keď konajúci sudca priamo po
poslednom pojednávaní sa v súdnej sieni pozdravil smerom k žalobcovi M.. P. U. pozdravom „ahoj
P.“, pričom uviedla, že uvedené v nej utvrdzuje postoj, že išlo o nesprávne obsadený súd. Odvolací
súd k uvedenému uvádza, že uvedená skutočnosť namietaná žalobkyňou, by po obsahovej stránke

mohla zodpovedať vznesenej námietke zaujatosti sudcu vzhľadom na postoj, resp. pomer sudcu k
sporovej strane (viď žalovaný tvrdený pozdrav sudcu smerom k žalobcovi), avšak žalovaná túto
neuplatnila postupom podľa § 52 ods. 1, 2 a § 53 ods. 1 CSP a navyše, žalovaná už námietku zaujatosti
konajúceho sudcu v rámci konania pred súdom prvej inštancie vzniesla a bolo o nej nadriadeným súdom
rozhodnuté tak, že konajúci sudca nebol vylúčený z prejednania a rozhodnutia o veci. Uvedené tvrdené

správanie konajúceho sudcu nie je okolnosťou, na základe ktorej možno hodnotiť kompetentnosť resp.
nekompetentnosť konajúceho sudcu a taktiež nemá vplyv na správne obsadenie súdu, tak ako to
namietala žalovaná 2/ v podanom odvolaní. Uvedenú odvolaciu námietku preto odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodnú.

22. Ďalej žalovaná 2/ v podanom odvolaní namietala, že „okresný súd ani raz nezobral pri rozhodovaní
do úvahy fakt, že sa jedná v prípade žalovaných o dôchodcov a na túto skupinu ľudí by mala
brať spoločnosť aj súdy ohľad pri rozsudkoch, tak aj pri stanovovaní náhrad a platieb“. V tejto
súvislosti odvolací súd uvádza a poukazuje na základné princípy Civilného sporového konania (procesu)
obsiahnuté v čl. 6 Civilného sporového poriadku ods. 1, podľa ktorého strany sporu majú v konaní

rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu
strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.Vzhľadom na uvedené, sociálny status účastníkov konania, resp. strán sporu môže konajúci súd
zohľadniť v prípadoch, napr. ukladania povinnosti platiť súdne poplatky, resp. rozhodujúc o trovách
konania, kedy skúma osobné, zárobkové a majetkové pomery strán v sporu v prípade, keby takto

uložená povinnosť (napr. zaplatiť súdny poplatok alebo zaplatiť trovy konania,) mala mimoriadne
negatívny dopad na osobnú a majetkovú sféru niektorej zo strán sporu. V konečnom dôsledku odvolací
súd poukazuje na to, že takýmto spôsobom postupoval i súd prvej inštancie v prejednávanej veci, a to
i pri rozhodnutí o uložení povinnosti zložiť preddavok na znalečné (uznesenie č.k. 17C/7/2014 - 211 zo
dňa 20. 10. 2015), kde starostlivo skúmal osobné a majetkové pomery všetkých účastníkov konania na

strane žalovanej, kde i dospel k záveru, že žalovaný 5/ spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych
poplatkov v 1 a preto tomuto uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania len
vo výške 25,- eur ( t.j. 1 z 50,- eur, ktoré uložil zaplatiť, resp. zložiť preddavok na trovy znaleckého
dokazovania žalovaným 1/ až 4/). Pokiaľ sa však týka meritórneho rozhodnutia, t. j. rozhodnutia vo veci
samej, v tomto je status sporových strán irelevantný, pričom strany sporu - tak žalobca, ako aj žalovaní
- majú v konaní rovné postavenie. Na uvedenom nemení nič ani okolnosť, že na strane žalovaných

sa jedná o starobných dôchodcov. Ako správne uviedol žalobca vo svojom vyjadrení, výška náhrady,
resp. výška vyporiadavaného podielu sa viaže vždy k veci, ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a nie k osobe, ktorá je podielovým spoluvlastníkom v tejto veci. Takto
vznesená odvolacia námietka preto zo strany žalovanej dôvodná nebola a nebola spôsobilá privodiť
iné rozhodnutie vo veci samej. S poukazom na uvedené, odvolací súd konštatoval správnosť dôvodov

rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej a rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1, 2 vo veci samej
potvrdil ako vecne správny.

23. Ako výrok závislý, odvolací súd preskúmal i výrok o trovách konania (v rozsudku označený ako výrok
IV.), nakoľko sa jedná o výrok závislý (hoci žalovanou výslovne napadnutý nebol) a konštatoval, že súd

prvej inštancie postupoval správne podľa § 255 CSP, keď vyhodnotil celkový úspech žalobcu v spore a
následne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom tento nárok, resp.
trovy konania rozdelil pomerne podľa pomeru veľkosti spoluvlastníckych podielov medzi žalovanými.
Uvedený záver súdu prvej inštancie je správny, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil i vo výroku IV.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255
ods. 1 CSP podľa zásady úspechu strán v konaní a žalobcovi, ktorý mal v odvolaní úspech v celom
rozsahupriznalnárok nanáhradutrovodvolaciehokonania,resp.uložilžalovanej2/povinnosťžalobcovi
zaplatiť náhradu trov vzniknutých v súvislosti s odvolacím konaním na účet právneho zástupcu v

lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania. Odvolací súd vzal do úvahy
predovšetkým zásadu spravodlivého usporiadania vzťahov medzi sporovými stranami, keď prihliadol na
tú okolnosť, že odvolacie konanie bolo iniciované len žalovanou 2/ (po späťvzatí odvolania žalovaného
5/) a hoci na strane žalovanej bolo päť podielových spoluvlastníkov, ktorí z procesného hľadiska tvorili
nerozlučné spoločenstvo, odvolací súd považoval za nespravodlivé uložiť (finančnú) povinnosť náhrady

trov odvolacieho konania žalobcu i osobám na strane žalovanej - t.j. i žalovaným 1/, 3/, 4/, 5/, ktoré
sa nijakým spôsobom nezúčastnili odvolacieho konania a to len z titulu im prislúchajúceho podielového
vlastníctva nehnuteľnosti spolu so žalovanou 2/, ktorá ako jediná odvolanie podala a procesne tak
zavinila vedenie odvolacieho konania a v ňom vzniknuté trovy. Keďže v súvislosti s odvolacím konaním
žalobcovi preukázateľne vznikli trovy právneho zastúpenia a zároveň mu ako procesne úspešnej strane

sporu vznikol nárok na ich náhradu (§ 255 ods. 1 CSP), odvolací súd uložil povinnosť náhrady týchto
trov výlučne žalovanej 2/. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).