Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Dagmar Cabadajová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717211078
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717211078.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu:
S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Q., proti žalovanému: NEOGRAFIA, a.s., so sídlom
Sučianska 39A, 038 61 Martin - Priekopa, IČO: 31 597 912, o návrhu na povolenie obnovy konania, o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 18C/13/2017-66 zo dňa 18.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania odmietol.
Žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške náhrady trov rozhodne

Okresný súd Martin po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 397, § 403 - § 405 CSP konštatoval nasledovné
skutkové a právne závery:
Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že ním možno napadnúť len
právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej
zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania. Podmienkou

prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré CSP pre podanie takejto
žaloby predpisuje. Ide o kombináciu dvoch druhov lehôt, a to subjektívnej, t.j. takej, ktorej začiatok
je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol, vzhľadom na prihliadnutie
na všetky okolnosti a pomery, dozvedieť o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom,
od ktorého sa ohol dôvod obnovy konania uplatniť a objektívnej lehoty, ktorej začiatok je stanovený
právoplatnosťou napádaného rozhodnutia. Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej

objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskorší moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania
je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia.
Ako už súd vyššie uviedol, základnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je dodržanie
zákonných lehôt, tak subjektívnej ako aj objektívnej lehoty. Objektívna lehota je zákonom stanovená
na 3 roky, počas ktorých môže strana sporu, za splnenia ostatných zákonom stanovených podmienok,
podať žalobu na obnovu konania. Túto lehotu musí strana podávajúca žalobu dodržať. Žalobca žalobou

napadol rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 11C/311/2002 zo dňa 10.02.2004. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 13.07.2004 č.k. 23Co/229/2004 (č.l.
53-65), dňa 26.10.2004. Z uvedeného vyplýva, že žabca žalobu na obnovu konania podal oneskorenie,
pretože nedodržal zákonom stanovenú lehotu na podanie takejto žaloby. V znení § 403 ods. 2 CSP,
na to, aby sa žalobca mohol účinne brániť žalobou na obnovu konania, mohol žalobu podať najneskôr
do 26.10.2007.

CSPpripúšťa,abybolažalobanaobnovukonaniapodanáajpouplynutíobjektívnejlehotytrochrokovpo
nadobudnutíprávoplatnostirozhodnutiaztaxatívnychdôvodovuvedenýchv§404CSP.Jednýmztýchtodôvodov je aj v zmysle § 404 písm. c) CSP prípustnosť žaloby podľa § 397 písm. c) až e) CSP. Žalobca
dôvodil podanie žaloby na obnovu konania 11C/311/2002 tým, že žalobu podáva, pretože boli porušené
jeho ľudské práva a v jeho žalobe vidí analógiu s podobnými prípadmi vynesenými v rozhodnutiach

ESĽP, kde v podobných namietaných analogických prípadoch išlo o konštatovanie ESĽP, že súd porušil
ľudské práva účastníka konania. K týmto dôvodom prípustnosti žaloby na obnovu konania súd uvádza,
že v prípade prípustnosti podľa písm. d) je existencia rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, v
ktoromsakonštatuje,žerozhodnutímsúdualeboprocesnýmpostupombezprostrednepredchádzajúcim
a súvisiacim s rozhodnutím súdu boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany sporu,

pričom dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, t.j išlo by o
situáciu, keď došlo ku konštatovaniu porušenia základného ľudského práva alebo slobody strany sporu,
spravidla zo strany Ústavného súdu, a došlo by aj k priznaniu zadosťučinenia. Ak však napriek tomu
Európsky súd pre ľudské práva konštatuje, že procesné pochybenie súdu či nesprávne rozhodnutie
predstavuje taký závažný zásah do Ústavou SR garantovaných procesných práv strany konania,
že ani priznané zadosťučinenie nie je dostatočné, zakladá existencia takéhoto rozhodnutia právo

dotknutej strany sporu podať žalobu na obnovu konania. V tomto prípade o takúto situáciu nejde,
nakoľko súdu nebol predložený rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý by konštatoval
porušenie základných ľudských práv žalobcu. V prípade dôvodu na obnovu konania podľa písm. e) je
existencia právoplatného rozsudku, ktorý je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie,
Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany sporu zároveň záväzné. V tomto prípade je

nutná existencia rozhodnutia niektorého z uvedených súdnych orgánov EU, ktoré konštatuje rozpornosť
vnútroštátneho rozhodnutia súdu s únijným právom. Taktiež o takýto dôvod obnovy konania v tomto
prípade nejde.
Po posúdení obsahu žaloby na obnovu konania, ktorou sa žalobca domáha obnovy konania vedeného
na Okresnom súde Martin pod sn. zn. 11C/311/2002 a právoplatne skončeného dňa 26.10.2004, ako aj

ďalších podaní zo strany žalobcu, súd konštatuje, že nebola splnená základná podmienka prípustnosti
žaloby na obnovu konania, a to dodržanie zákonnej trojročnej lehoty na podanie žaloby. Súd posudzoval
dôvodnosť podania žaloby na obnovu konania aj v súvislosti s dôvodmi uvedenými v samotnej žalobe
aj v ďalších podaniach, a to s dôvodmi, ktoré umožňujú podať takúto žalobu po lehote troch rokov od
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, avšak konštatuje, že v zmysle § 397 písm. d) a e) v spojení s §

404 písm. c) CSP nie sú žalobcom splnené predpoklady prípustnosti podania žaloby na obnovu konania.
Preto súd žalobu na obnovu konania odmietol podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP, podľa ktorého súd
uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola podaná oneskorene.
Súd priznal náhradu trov konania žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého

o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalobca. Navrhoval

odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že s napadnutým uznesením okresného súdu nesúhlasí, má
za to, že súd dospel k nesprávnym právnym záverom, keď vyhodnotil jeho žalobu ako podanú
oneskorene, t.j. mimo zákonných lehôt. S týmto právnym posúdením veci nesúhlasí, nakoľko jeho právo

nie je premlčané, čo riadne vo svojej žalobe odôvodnil, pričom súd sa s touto jeho argumentáciou
nevysporiadal. Poukazoval na skutočnosť, že nakoľko ide o porušenie ľudských práv žalobcu podľa
čl. 1 Listiny základných práv a slobôd, sú základné práva a slobody neodňateľné, nescudziteľné,
nepremlčateľné a nezrušiteľné. Podľa § 6 listiny dňom 31.12.1991 strácajú účinnosť ustanovenia, ktoré
nie sú v súlade s listinou. Nižší zákon, ktorý je v rozpore s listinou, je neplatný od 31.12.1991, a preto

podľa čl. 1 listiny lehota na podanie žaloby o obnovu konania premlčaná nie je z dôvodu, že súd
porušením ľudských práv žalobcu nekonal o žalobnom návrhu od roku 2002 tak, ako je súd viazaný. V
tejto súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. V ostatnom plne poukázal na
odôvodnenie žaloby na obnovu konania.
Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania poukázal na to, že spĺňa podmienky na oslobodenie od

platenia súdnych poplatkov.

3. K odvolaniu žalobcu proti uzneseniu okresného súdu sa žalovaný písomne nevyjadril s poukazom na
to, že uznesenie, ako aj odvolanie žalovanému, doručované nebolo.4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1

CSP), preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a
bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,

s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením uznesenia sa

odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalobca aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a keďže sa odvolací súd stotožnil so záverom
okresného súdu o nedodržaní zákonnej trojročnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, preto
napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne.

11. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní žalovanému trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto odvolací súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.