Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316205650
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316205650.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudkýň

JUDr. Silvie Hýbelovej a JUDr. Daši Kontríkovej, v právnej veci žalobcu: M. L., nar. XX.X.XXXX, bytom
H., I. G. XXX/X, právne zastúpený: KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Trenčín, Legionárska
7158/5, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: O. X., nar. XX.X.XXXX, bytom S. O. XXX, o vypratanie
nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 13. októbra 2016
sp.zn. 8C/139/2016-112, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať
nehnuteľnosť rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parc. C číslo 2818/456,
nachádzajúci sa v katastrálnom území S. O., zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu B., správy
katastra do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanému 100% náhrady
trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 115, § 123, § 132 ods. 1, § 688

Občianskeho zákonníka, ustanovením § 27 ods. 1 zákona č. 507/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
a tiež ustanovením § 7 písm. c), § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Vecne súd dôvodil, že pôvodný
žalobca L. V. sa žalobou, došlou súdu dňa 4.4.2016, domáhal vypratania nehnuteľností označených
vyššie vzhľadom na to, že dňa 11.11.2015 nadobudol dobrovoľnou dražbou vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam a žalovaný sa z domu odmieta vysťahovať. Žalovaný ako prostriedok procesnej obrany
uviedol, že nehnuteľnosti obýva na základe nájomnej zmluvy. Pôvodne vlastnil túto nehnuteľnosť,

ktorú však previedol na svoju sestru a následne bola nehnuteľnosť prevedená na pána O., následne
bola vykonaná dobrovoľná dražba a vlastníkom sa stal L. V., ktorý ju previedol na M. L.. Procesná
obrana žalovaného sa zakladala na tvrdení, že medzi ním a spoločnosťou ZETR s.r.o. bola nezaplatená
pohľadávka vo výške 17 096,09 eur, ktorú bol zaviazaný zaplatiť na základe rozsudku Okresného súdu
v Galante, č. kon. 3T 18/2013 zo dňa 13.3.2013, žalovaný namietal, že v záložnej zmluve ZETR SK
s.r.o. je spomenutá notárska zápisnica N 87/2012, Nz 72211/2012, NCRIs 7415/2012 zo dňa 29.2.2012,
ktorou nedisponuje ani jeden z navrhovateľov a nikdy ju ani nepodpisoval, ďalej, že v rokoch 2013 a

2014 M. L. a spol. v zastúpení PATRIOT GROUP s.r.o. obťažovali a vydierali G. O., aby podpísal záložné
zmluvy, ktoré po nátlaku O. podpísal, M. L. nemal oprávnenie podpisovať za firmu ZETR SK a žalovaný
namieta falšovanie dokumentov. Napokon sa bránil tým, že nehnuteľnosť bola ohodnotená na sumu 101
000 eur, avšak v štvrtom kole dražby bola predaná za 67 000 euro.3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že dňa 11.11.2015 prebehla opakovaná dobrovoľná dražba
nehnuteľností, ktoré vlastnil G. O., vydražiteľom sa stal L. V. za cenu 67 000 euro, ktorý bol následne

zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele 2818/456
katastrálne územie S. O., list vlastníctva č. XXXX vedený Okresným úradom v B.. Podľa notárskej
zápisnice o priebehu opakovanej dražby, na nehnuteľnostiach v tom čase viazli ťarchy a to záložné právo
v prospech ZETR SK s.r.o. v likvidácii ( pričom na LV bol zaznačená zmluva o postúpení pohľadávok
uzatvorená medzi postupcom ZETR SK s.r.o. v likvidácii a postupníkom PATRIOT INVESTICIE s.r.o) a

záložné právo bolo v prospech KLARTEC spol. s.r.o. L. V. ako vlastník nehnuteľnosti vyzval žalovaného
a jeho bývalú manželku, aby nehnuteľnosť vypratali, nakoľko žalobca sa stal legitímnym vlastníkom
nehnuteľnosti. Bývalá manželka žalovaného sa z domu vysťahovala vo februári 2016, žalovaný sa z
domu odmietol vysťahovať. Neskôr L. V. previedol kúpnou zmluvou nehnuteľnosť na M. L. a preto po
začatí konania súd na návrh žalobcu pripustil, aby na jeho miesto v spore vstúpil M. L., na ktorého
rozhodnutím Okresného úradu B. - katastrálny odbor č. V 2570/2016 zo dňa 6.7.2016 prešlo vlastnícke

k predmetným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy. Žalovaný predložil súdu Zmluvu o nájme
nehnuteľnosti zo dňa 2.5.2012 na predmetný rodinný dom, kde ako prenajímateľ vystupuje G. O. a ako
nájomca L. X., nájom je dohodnutý na dobu neurčitú, pričom v článku V bode 2 prenajímateľ berie na
vedomie a dáva súhlas k tomu, aby predmet nájmu užívali spolu s nájomcom aj členovia jeho rodiny
o.i. aj žalovaný a mali v predmete nájmu nahlásený aj trvalý pobyt. Súd mal zistené, že na OS Galanta

pod spisovou značkou 26C 49/2016 prebieha konanie o neplatnosť dražby, kde žalobcami sú O. X., Z.
C. a G. O..

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, keď uviedol, že z listiny notára o
vykonaní dobrovoľnej dražby jednoznačne vyplýva, že L. V. vydražil nehnuteľnosť a za túto nehnuteľnosť

následne zaplatil cenu, ktorú vyhlásil licitátor dražby ako najnižšie podanie a katastrálnym odborom OÚ
v B. bol zapísaný ako jej vlastník na list vlastníctva č. XXXX. Súd poukázal na význam vlastníckeho
práva a na spôsoby jeho nadobúdania, pričom v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 27 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách sa stal žalobca vlastníkom predmetu dražby udelením
príklepu, teda ako vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene

zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Súd uviedol, že
nájomca býva spravidla v byte s ďalšími členmi svojej domácnosti a Občiansky zákonník uvedené právo
priznáva nielen nájomcovi ale aj členom jeho domácnosti ( § 688 OZ), pričom domácnosť tvoria fyzické
osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. V danom prípade sa právo
žalovaného užívať byt odvíja od nájomného vzťahu L. X., ktorá v predmetnej nehnuteľnosti nebýva,

so žalovaným je rozvedená a teda je nesporné, že nevedú spoločnú domácnosť. Žalovaný teda užíva
nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Čo sa týka záložných práv k nehnuteľnosti, tieto záložné práva boli
riadne zavkladované a boli vyznačené na liste vlastníctva. Žiadna z osôb, ktorých sa týkali záložné práva
nepodala žalobu na súd o ich neplatnosť, pričom aj pri záložných právach súd vychádzal z toho, že sa
jedná o záväzné údaje katastra. Z dokazovania vyplynulo, že nehnuteľnosť je v držbe žalovaného, ktorý

nechce nehnuteľnosť vydať vlastníkovi, táto držba žalovaného je neoprávnená a keďže žalobu podala
aktívne legitimovaná osoba, ktorou je vlastník nehnuteľnosti, zapísaný v katastri nehnuteľností ( keď
údaje katastra treba považovať za hodnoverné, ak sa nepreukáže opak), preto súd žalobe vyhovel. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý v obšírnom opise skutkových
okolností okrem iného uviedol, že medzi ním a ZETR, s.r.o., bola nezaplatená pohľadávka vo výške
17.096,09 eur, ktorú súd priznal rozsudkom zo dňa 13.3.2013 sp.zn. 3T/18/2013-249. V záložnej zmluve
ZETR SK, s.r.o., je spomenutá notárska zápisnica č. N 87/2012, Nz 72211/2012, NCRIs 7415/2012

zo dňa 29.2.2012, ktorou nedisponuje ani jeden z navrhovateľov a nikdy ju ani nepodpísali. V rokoch
2013, 2014 M. L. a spol. v zastúpení PATRIOT GROUP, s.r.o., obťažovali a vydierali G. O., aby podpísal
záložné zmluvy a nátlakom ho k tomu prinútili. Za firmu ZETR SK v likvidácii konal a podpisoval M. L. ako
PATRIOT GROUP, s.r.o., hoci v tom čase ju mohol zastupovať a dokumenty podpisovať iba likvidátor,
takže žalovaný je toho názoru, že došlo k falšovaniu dokumentov. Následne ďalšie úkony na dražbe

boli vykonštruované vopred, nehnuteľnosť bola na dobrovoľnej dražbe predaná pod cenu a to podľa
názoru žalovaného úmyselne, aby nehnuteľnosť mohol kúpiť p. V., ktorý bol v tom čase konateľom a
spoločníkom PATRIOT GROUP, s.r.o.. Dňa 23.6.2016 sa M. L. domáhal vstupu na pozemok a do domu
s tvrdením, že je vlastníkom, čo žalovaný zistil nahliadnutím na kataster portál a zistili, že naozaj je tamplomba V XXXX/XXXX, čiže p. V. chcel previesť dom na M. L. i napriek tomu, že bola podaná žaloba o
neplatnosť dražby a napriek takto podanej žalobe p. V. podal žalobu na vypratanie nehnuteľnosti a tiež
p. V. podal aj žalobu o zaplatenie 3.750 eur s príslušenstvom voči p. O. na Okresný súd Galanta sp. zn.

10C/216/2016, kde si od p. O. nárokuje ušlý zisk za nájomné. Napriek podanému návrhu o neplatnosť
dražby p. V. v zastúpení M. L. vyvíja nátlak na majiteľku pozemkov pod domom, ktorá pozemok nechce
predať a aj tu bola podaná na pani X. žaloba. Voči žalovanému sa vedú aj dve exekúcie a to od firmy
KLARTEC a od firmy ZETR, s.r.o. P. V. získal dom dobrovoľnou dražbou pod cenu za 67.000 eur, ktoré
finančné prostriedky mali slúžiť na zaplatenie dlhu 17.000 eur s príslušenstvom a minimálne exekúcia

č. 185/2013 mala byť ukončená, avšak M. L. finančné prostriedky exekútorovi nepreposlal. Aktuálny
vlastník M. L. nehnuteľnosť nadobudol na základe podvodu, falšovania dokladov, nátlaku a vydierania,
tento úmyselne zavádza a týmto spôsobom odoberá ľuďom ich domy ( odvolateľ pozná prípad bytu
v A., domu vo S. Q. a pod.), preto je na neho podané aj trestné oznámenie od p. O. a tiež žaloba
o neplatnosť dražby, ktorou otázkou sa súd nezaoberal. Odvolateľ má za to, že kým sa nerozhodne
o neplatnosti dražby, je absolútne zbytočné sa touto vecou zaoberať. V ďalšom odvolateľ poukazuje

na dôvody neplatnosti dražby s tým, že rozhodnutím o neplatnosti dražby zanikajú účinky príklepu. S
prihliadnutím na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby žaloba bola zamietnutá.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny,
súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami a námietkami žalovaného, ktoré tento

v odvolaní ani žiadnym spôsobom nedoplnil resp. nezmenil. Žalovaný opakovane poukazuje na
prebiehajúce konanie o neplatnosť dražby a považuje konanie o vypratanie nehnuteľnosti za absolútne
zbytočné, avšak žalovaný tak ako už uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie uvádza, že podanie
žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nemá odkladný účinok v súvislosti s nadobudnutím
vlastníckeho práva k vydraženej nehnuteľnosti, keď udelením príklepu je právoplatným vlastníkom

predmetu dražby vydražiteľ a teda právny predchodca žalobcu. Žalovaný nemá žiadne oprávnenie na
užívanie nehnuteľnosti, ku ktorej nemá vlastnícke ani iné práva a obmedzuje žalobcu vo výkone v
jeho oprávnení vyplývajúcich z vlastníckeho práva, odhliadnuc od toho, že žaloba o určenie neplatnosti
dražby nie je dôvodná a je podaná účelovo. Žalovaný tiež opomína fakt, že na jeho majetok sú naďalej
vedené tri exekúcie, nie dve, ako uvádza, keď výťažok z dražby bol určený práve do tejto tretej

exekúcie, žalovaný je osobou, ktorá dlží finančné prostriedky viacerým subjektom a v značných sumách
a bol právoplatne odsúdený za trestný čin poškodzovania veriteľa, pričom sa snaží vrhnúť zlé svetlo
na žalobcu, resp. jeho spoločnosť, ktorá však len zákonným spôsobom hájila záujmy svojich klientov
(veriteľov žalovaného). Dostupnými právnymi prostriedkami sa spoločnosti žalobcu podarilo uspokojiť
aspoň jednu z pohľadávok, hoci sa žalovaný snaží vyhnúť plneniu svojich záväzkov a práve preto

uskutočňoval rôzne prevody svojho majetku a zatajoval majetok, avšak spoločnosti žalobcu sa podarilo
aj napriek tejto snahe žalovaného majetok získať záložnou zmluvou, ktorú záložca po zistení všetkých
okolností prípadu slobodne a z vlastnej vôle podpísal, čo však žalovaný nevie pripustiť a akceptovať.
Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a
žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaný sa v odvolacej replike pridržiaval v celom rozsahu podaného odvolania, mimo toho uviedol,
že nie je pravda, že by voči nemu boli vedené tri exekúcie ale iba dve, nie je pravda, že by jeho konanie
bolo účelové a že by osobu žalobcu ohováral, práve naopak, boli na nich podané trestné oznámenia.
V ďalšom žalovaný už iba zopakoval obsah podaného odvolania s opakovaným opisom skutkových

okolností a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol v plnom rozsahu.

8. Žalobca v odvolacej duplike zotrvával na podanom vyjadrení k odvolaniu s tým, že žiadne trestné
oznámenie voči nemu podané nebolo, resp. nemá o tom vedomosť, a ak bolo, muselo byť zamietnuté.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana
sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, keďže tu nebola potreba zopakovania alebo doplnenia dokazovania a pojednávanie
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem ( § 385 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj

konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a
dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť, pretože napadnutý rozsudok je vecne
správny.10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Predmetom konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8C/139/2016 je vypratanie
nehnuteľnosti, predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým žalobe vyhovel ako aj prieskum závislého výroku o trovách konania.

12. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že aktuálnym vlastníkom nehnuteľnosti rodinného domu,
súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parc. C číslo 2818/456, nachádzajúceho sa v katastrálnom
území S. O., zapísaného na LV č. XXXX Okresného úradu B., ktorú žalovaný obýva a odmieta vypratať,
je M. L., ktorý nehnuteľnosť nadobudol kúpnou zmluvou od L. V.. L. V. nehnuteľnosť nadobudol ako
vydražiteľ od vlastníka G. O. v dobrovoľnej dražbe dňa 11.11.2015, ktorá bola zahájená na návrh
záložného veriteľa PATRIOT INVESTÍCIE, s.r.o. ( na predmete dobrovoľnej dražby viazli dve záložné

práva a to v prospech spol. KLARTEC, s.r.o. a tiež spol. ZETR SK s.r.o. v likvidácii, ktorá na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok ho postúpila postupníkovi PATRIOT INVESTICIE s.r.o.). Vydražiteľ L.
V. ako vlastník nehnuteľnosti vyzval dňa 09.12.2015 žalovaného a jeho bývalú manželku L. X., aby
nehnuteľnosť vypratali, bývalá manželka žalovaného sa z predmetnej nehnuteľnosti vysťahovala vo
februári 2016, žalovaný sa odmietol vysťahovať. Právo žalovaného užívať nehnuteľnosť je odvodené od

práva L. X., ktorá dňa 02.05.2012 uzavrela s vtedajším vlastníkom G. O. zmluvu označenú ako „Zmluva
o nájme nehnuteľnosti“, na základe ktorej mohli užívať nehnuteľnosť aj členovia jej rodiny, vrátane
žalovaného.

13. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že právo žalovaného užívať

predmetnú nehnuteľnosť bolo odvodené od práva účastníka zmluvného vzťahu - L. X., ktoré už zaniklo,
preto žalovaný užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Žalobca je ako vlastník nehnuteľnosti,
zapísaný v katastri nehnuteľností aktívne legitimovaný v tomto spore a žalovaný je osoba, ktorá
nehnuteľnosť neoprávnene drží a nechce vydať vlastníkovi, preto je žaloba dôvodná.

14. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok žalobcu sa tak odvolací súd stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom
rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na

vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Na
doplnenie odvolací súd uvádza k odvolacím námietkam nasledovné:

15. Žalovaný dôvodí v odvolaní vadami v skutkových zisteniach súdu, ktoré podľa neho viedli k

nesprávnemu záveru o dôvodnosti žaloby. Nesprávnosť zistení súdu má podľa odvolateľa základ v tom,
že súd nevzal do úvahy ním v konaní prezentované skutočnosti spôsobujúce neplatnosť dobrovoľnej
dražby, ktorou predmetnú nehnuteľnosť získal do vlastníctva vydražiteľ L. V. a súd nevzal do úvahy
prebiehajúce konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, vedené na Okresnom súde 26C/49/2016, nevzal
do úvahy okolnosti vzniku záložného práva ( keď G. O. mal byť vydieraný a pod nátlakom donútený k

podpisu záložných zmlúv), falšovanie dokumentov ( keď za firmu ZETR SK v likvidácii mala podpisovať
záložné zmluvy na to neoprávnená osoba), vydraženie nehnuteľnosti pod cenu a ďalšie podozrivé
okolnosti súvisiace s prevodom, pre ktoré žalovaný považuje prevody vlastníckeho práva za nezákonné.
Odvolateľ má za to, že kým sa nerozhodne o neplatnosti dražby, je „absolútne zbytočné sa touto vecou
zaoberať“.

16. Odvolací súd sa s týmto názorom žalovaného nestotožnil. Súc viazaný odvolacími dôvodmi,
posudzoval či tu ide o predčasné rozhodnutie na základe nedostatočne zisteného skutkového a
právneho stavu a nič také nezistil. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v postačujúcom rozsahu a na jeho základe dospel k správnym skutkovým

zisteniam a právnym záverom. Už obrana žalovaného v konaní na okresnom súde bola založená
na rovnakých tvrdeniach ako neskôr prezentoval v odvolaní, keď spočívala v tvrdení o podozrivých
okolnostiach dobrovoľnej dražby, ktoré spôsobujú podľa neho jej neplatnosť, čím zrejme jeho obrana
smerovala k preukázaniu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, ktorého žalovaný nepovažuje zanositeľa vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie však na tieto žalobcom
tvrdené skutočnosti v konaní prihliadol, vyhodnotil ich, pričom ale správne uzavrel, že treba vychádzať
z údajov uvedených v katastri nehnuteľností, ktoré sú rozhodujúce a za vlastníka považovať žalobcu.

17. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie pripomína, že podľa údajov v katastri v čase podania
žaloby bol pôvodný žalobca L. V. riadne zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti vedenej na LV
č. XXXX pre kat. úz. S. O., ktorú nadobudol dobrovoľnou dražbou dňa 11.11.2015 ako vyplýva z listu
vlastníctva aj z notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby, ktorá tiež je súčasťou súdneho spisu.
Vzhľadom k tomu, že L. V. po začatí konania previedol kúpnou zmluvou nehnuteľnosť na M. L., súd

na návrh žalobcu pripustil, aby na jeho miesto v spore vstúpil menovaný, ktorého vlastnícke právo k
nehnuteľnosti vyplýva z aktuálnych údajov katastra nehnuteľností. Keďže tieto údaje neboli vyvrátené,
treba ich považovať za vierohodné. Pokiaľ aj odvolateľ tvrdí rôzne pochybenia pri realizácii dobrovoľnej
dražby, ktoré ju majú podľa jeho názoru robiť neplatnou, na tieto súd pri rozhodovaní v predmetnej veci
nemohol brať zreteľ, keď v zmysle ustálenej judikatúry otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže
súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa uvedeného ustanovenia (§ 21 ods. 2 zákona č.

527/2002 Z. z.), a to ani ako otázku prejudiciálnu (k uvedenému porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 66/2008). Príklep licitátora na dobrovoľnej dražbe je nadobudnutie vlastníctva
formou prechodu práva na základe inej skutočnosti v zmysle § 132 OZ. Takýto prechod práva je teda
právnou skutočnosťou, ktorú ani nemožno preskúmať v rámci iného konania ako konania upraveného v
§ 21 ods. 2 a 3 zákona č.527/2002 Z.z.. Pokiaľ v osobitnom konaní o určenie neplatnosti dražby, v ktorom

žaloba musí byť podaná v trojmesačnej prekluzívnej lehote, počítanej od konania dobrovoľnej dražby,
súd neurčí neplatnosť dražby, nemôže nikto, ani súd, spochybňovať prechod práva na dobrovoľnej
dražbe ( porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 186/2010). Súd preto na prípadné
nedostatky dobrovoľnej dražby, na ktoré žalovaný neustále poukazoval, nemohol prihliadať. Z hľadiska
uplatneného nároku správne preto súd vychádzal z údajov v katastri nehnuteľností.

18. V uvedenom prípade bola podaná žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, podanie
takejto žaloby však nemá odkladný účinok ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva k vydraženej
nehnuteľnosti, ako správne poukazuje žalobca, keď udelením príklepu je právoplatným vlastníkom
predmetudražbyvydražiteľ.Akodvolateľpovažujenapadnutérozhodnutiezanesprávneakopredčasné,
vydané bez vyčkania na výsledok tohto sporu vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.

26C/49/2016, nemožno s ním súhlasiť. Prípadný postup súdu podľa § 164 CSP, ktorým by inak mohol
aj bez návrhu prerušiť konanie do právoplatného skončenia sporu o neplatnosť dobrovoľnej dražby,
by bol v tomto prípade neopodstatnený, keďže výsledok sporu o neplatnosť dobrovoľnej dražby je pre
rozhodnutievdanejveciirelevantný.Následkomvyslovenianeplatnostidobrovoľnejdražbyrozhodnutím
súdu je zánik účinkov príklepu ku dňu udelenia príklepu a dochádza iba k obnoveniu vlastníckeho

práva pôvodného vlastníka predmetu dražby. Ak by aj došlo k vysloveniu neplatnosti dobrovoľnej dražby
a tým k obnoveniu vlastníckeho práva G. O. žalovaný nemá ani za takejto situácie už k predmetnej
nehnuteľnosti žiadne právo užívania a bude tiež v postavení neoprávneného užívateľa nehnuteľnosti.
Právo žalovaného užívať nehnuteľnosť, odvodené v tomto prípade od práva účastníka zmluvného
vzťahu ( L. X.) totiž medzičasom zaniklo spolu so zánikom zmluvného vzťahu založeného zmluvou

označenou jej účastníkmi ako „Zmluva o nájme nehnuteľnosti“, takže užíva nehnuteľnosť bez právneho
dôvodu a tento stav by sa nezmenil ani v prípade úspechu žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby.
19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keď zároveň neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu
prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP),

dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech a preto rozsudok súdu
prvej inštancie v celosti ako vecne správny, vrátane rozhodnutia o trovách konania potvrdil podľa § 387
ods. 2 CSP.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

21. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).