Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117231145
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:6117231145.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., s.r.o., so sídlom Česká republika, 500 03 Hradec
Králové, Československé armády 954/7, IČO: 24 785 199, zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo,
s.r.o., so sídlom 036 01 Martin, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: G. J., nar. X.
X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š. - Y., X. XXXX/XX, o zaplatenie 747,11 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 41,63 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
od 17. 12. 2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
747,11 eura s príslušenstvom - zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17. 12. 2016
do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa §

524 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka zo dňa 16. 12. 2016 bola na neho postúpená pohľadávka
z pôvodného veriteľa - postupcu Provident Financial, s.r.o. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 805 731.

Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 24. 6. 2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 840,- eur. Podmienky
čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností
aj ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný sa

zaviazal pôžičku splácať po dobu 60 týždňov v sume 18,83 eura týždenne. Posledná splátka bola
stanovená na 18. 8. 2014.

Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 24. 6. 2013 Zmluvu o zabezpečení splátok
úveru za odmenu vo výške 432,60 eura. Žalovaný sa zaviazal odmenu splácať po dobu 60 týždňov v
sume 7,21 eura týždenne.

Celková výška týždennej splátky s titulu oboch zmlúv bola 26,04 eura. Žalovaný z titulu poskytnutej
pôžičky splatil celkovo 798,37 eura, preto ho žalobca listom zo dňa 1. 6. 2017 vyzval k úhrade celej dlžnej
sumy, avšak bezvýsledne. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť, tak činila 1562,40 eura
(istina vo výške 840,- eur, úrok a administratívny poplatok vyjadrené fixnou čiastkou po celé obdobietrvania úveru 289,80 eura a čiastka za zabezpečenie splátok úveru 432,60 eura). Celkovú čiastku
1562,40 eura sa žalovaný zaviazal uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok po á
26,04 eura. Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 747,11 eura (1562,40 - 798,37). Zákonné úroky

z omeškania si žalobca uplatnil odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky.

3. Na základe výzvy súdu v upomínacom konaní žalobca súhlasil s vydaním platobného rozkazu na
sumu 41,63 eura istiny a zákonných úrokov z omeškania. Vo výzve súd uviedol, že suma 41,63 eura
je nesporná, nakoľko zmluvu o úvere súd vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov, pretože v nej

absentoval údaj o konečnej splatnosti úveru. Žalobca s tým súhlasil. Preto vo veci, v ktorej súd rozhodol
podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP sa nemôže jednať o prekvapivé rozhodnutie, nakoľko žalobca si musí
byť vedomý právnej kvalifikácie zo strany súdu (výzva s odôvodnením sa nachádza na č. l. 37 a odpoveď
žalobcu na č. l. 40 spisu). Následne (ako nebolo možné platobný rozkaz doručiť žalovanému) žalobca
uviedol, že zotrváva na celej podanej žalobe.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd vo veci postupoval podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov - Zmluva o spotrebiteľskom
úvere číslo XXXXXXXXX, predžalobná výzva a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

6. Žalobcapodalžalobutak,akojevyššiepopísanéaodôvodnené.Právnypredchodcažalobcuuzatvoril
so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX tak, ako to žalobca popísal v žalobe.
Následne svoju pohľadávku postúpil na žalobcu tak, ako to vyplýva zo žaloby.

7. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej

koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený
advokátom, je nutné konštatovať, že advokát musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí
poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť
všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s
poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie

svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a
to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku
nie je možné prihliadať.

8. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013

súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj

Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so

stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

9. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).10. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS251/03).

11. Napodkladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobajepodanáčiastočnedôvodne.
Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu konal v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu,
ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

12. Vzhľadom na uvedené súd potom posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský. Aj Najvyšší súd
SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia
prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka (a to aj na vzťahy založené pred účinnosťou § 52 ods.

2 OZ - rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 4. 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014).

13. Žalovaný teda uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľ, preto sa pri posúdení veci postupuje podľa zák. č.
129/2010 Z.z. účinného k 24. 6. 2013 a zák. č. 40/1964 Občiansky zákonník účinný k 24. 6. 2013.

14. Provident žalovanému poskytol spotrebiteľský úver v sume 840,- eur. Celkové náklady podľa § 2
písm. g/ zákona sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený
úrokovou sadzbou 22,38 % p.a. zo sumy úveru, t.j. 120,96 eura a poplatok za garantovanú službu
pevnou sumou 168,84 eura. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
predstavujú RPMN vo výške 70,38 %. Celková čiastka podľa § 2 písm. h/ zákona (ďalej len „dlžná

súrna"), ktorú je žalovaný povinný zaplatiť Providentu na základe Zmluvy, je tvorená súčtom úveru a
celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia Zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia
dlhu. predstavuje sumu 1129,80 eura. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na
základe Zmluvy predstavuje 48,32 %. Žalovaný je povinný dlžnú sumu splatiť v 60 týždenných splátkach,
pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú 18,83 eura a posledná 18,83 eura.

Úver sa za podmienok podľa Zmluvy poskytol na dobu 60 týždňov a termín splatností poslednej splátky
a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy.

15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (1) Tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob

výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ cit. zák., (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zák., Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k), r) a y).16. Po preštudovaní Zmluvy, v zmysle citovaného § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. súd musí
konštatovať, že uzatvorenú zmluvu je nutné považovať ako zmluvu uzatvorenú bezúročne a bez
poplatkov. V zmluve absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmena f/ citovaného zákona. Z uvedeného

teda vyplýva, že žalovaný je povinný žalobcovi vrátiť pôžičku len v takej výške, v akej výške mu právny
predchodca žalobcu poskytol, t. j. 840,- eur po zohľadnení vykonaných úhrad. Ako žalobca uviedol,
žalovaný uhradil celkovo 798,37 eura a teda žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi ešte sumu vo výške
41,63 eura. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je nutné chápať ako konkrétny dátum
splatnosti úveru tak, aby okamžite bolo jasné, zrozumiteľné a zreteľné, v ktorý deň dôjde k splateniu

celého úveru. Nie je možné, aby sa k tomuto dátumu dalo dostať zložitými výpočtami.

17. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe žalobcu v časti istiny 41,63 eura a vo zvyšnej časti žalobu
zamietol a to aj s poukazom na odôvodnenie v bode 19.

18. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom

medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako
spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy.
Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie pôžičky,
ktorú sa žalovaný zaviazal žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky (§ 1
ods. 2 ZoSÚ). Právny predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň
dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaný
bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak

tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah
sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o
ochrane spotrebiteľa) účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy.

19. Súdna prax a rozhodnutia súdov dospeli vo svojej rozhodovacej činnosti k záveru, že veriteľ nemôže
požadovať od spotrebiteľa poplatky za služby, ktoré mu neposkytuje. V danom prípade (ako aj v iných
prípadoch, čo súd vie zo svojej rozhodovacej činnosti) právny predchodca žalobcu neumožňoval splácať
úver inak, ako osobným vyberaním týždenných splátok úveru na určenom mieste u spotrebiteľa. Túto
službutakdoslovavnútilspotrebiteľovibeztoho,čioňumalspotrebiteľzáujem.Pretojesúdtohonázoru,

že veriteľ si za takto vyberané splátky úveru nemôže vyberať týždenné splátky odmeny, v dôsledku čoho
je zmluva absolútne neplatná (bola vnútená spotrebiteľovi, ktorý pokiaľ mal záujem o úver, musel takúto
zmluvu podpísať). Navyše, keďže Zmluva o zabezpečení splátok úveru za odmenu vo výške 432,60
eura je viazaná na existenciu Zmluvy o úvere a túto súd vyhlásil za bezúročnú a bez poplatkov (t. j.
žiadne iné poplatky nie je možné priznať okrem istiny úveru), nie je možné priznať ani poplatok (odmenu)

za zabezpečenie splátok úveru.

20. Keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť splatiť úver riadne a včas, je zo zákona povinný platiť aj
úroky z omeškania postupom podľa § 517 ods. 2 OZ. Žalobca požadoval platiť úroky z omeškania od 17.
12.2016(deňpopostúpenípohľadávky,hociobjektívnekomeškaniudošloužskôr,čojeprespotrebiteľa

výhodnejšia aj vzhľadom na výšku úroku z omeškania). Súd je však viazaný návrhom žalobcu, súd mu
tak priznal takto uplatnené príslušenstvom s poukazom a § 216 ods. 2 CSP.

21. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, účinného k 17. 12. 2016, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

22. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 17. 12. 2016 určená vo výške 0 % ročne, potom úrok
z omeškania predstavuje výšku 5 % ročne.23. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania tým, že nesplácal poskytnutý úver, je povinný platiť aj
úrok z omeškania z dlžnej sumy, na ktorú povinnosť ho zaviazal súd. Vychádzajúc z toho, že úver je

bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je povinný zaplatiť 41,63 eura istiny a úroky z omeškania tak, ako
to vplýva z bodov 20. až 22. tohto odôvodnenia.

24. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V sporových konaniach
sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný
úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej
žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo
veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe
vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých

účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo
veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti
neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).
Žalovaný bol v konaní úspešnejší ako žalobca (a to v časti 94,43 % a žalovaný v časti 5,57 %), preto

by mu prináležala náhrada trov konania (v rozdiele úspechu a neúspechu, t.j. v časti 88,86 %), avšak
žiadne trovy konania mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, a to v lehote
15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.