Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 12, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815215725
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815215725.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu Q. proti žalovanému Q.,
zastúpenému Q., o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 19. decembra 2016, č.k. 16C/300/2015-73, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému
určenia neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 15.11.2010, uzavretej
medzi stranami sporu. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100
%.

2. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 15.11.2010 uzavreli strany sporu Zmluvu
o zriadení vecného bremena v zmysle § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorým bolo zriadené
vecné bremeno právo prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami po pozemku v k.ú. V., parcela
č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu v prospech vlastníka pozemku parcela č. XXXX/X - žalovaného a
v prospech tretích osôb s tým, že vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne na dobu určitú, do času
vybudovania prístupu motorovým vozidlám k nehnuteľnosti parcela č. XXXX/X zo strany B. ulice v V. cez

parcelu č. XXXX/XX a parcelu č. XXXX/X. Z výpisu z uznesenia MsZ V. č. XXX/XX z 26.10.2010
(č.l. 6) súd prvej inštancie zistil, že MsZ vzalo na vedomie žiadosť žalovaného, vlastníka pozemku v
k. ú. V., parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/X a č. XXXX/X o zriadenie vecného bremena s právom prechodu
pešo a prejazdu motorovým vozidlom po časti pozemku v k. ú. V., parc. č. XXXX/X vo
výmere 430 m2, ktorý je vo vlastníctve Mesta V. a schválilo zriadenie vecného bremena s
právom prechodu pešo a prejazdu motorovým vozidlom po časti pozemku v k. ú. V., parc. č. XXXX/X
vo výmere 430 m2, ktorý je vo vlastníctve žalobcu v prospech vlastníka pozemku, k. ú. V.,

parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/X a časti pozemku parc. č. XXXX/X, teda žalovaného do
času zriadenia prístupu k nehnuteľnosti zo strany od B. ulice. Z výpisu z LV č. X v k. ú.
V. z 15.11.2016 vyplynulo, že k parcele č. XXXX/X o výmere 430 m2 - zastavaná plocha a nádvorie je
ako spôsob využívania pozemku uvedené, že sa jedná o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska
stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko
a ich súčasti, pričom pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, vlastníkom uvedenej parcely

je žalobca v podiele 1/1, pričom ako ťarcha na uvedenom pozemku je pod por. č. 1 zriadené vecné
bremeno právo prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami v prospech vlastníka pozemku parc.
č. XXXX/X a v prospech tretích osôb, zmluva bola odvkladovaná pod B XXXX/XXXX. Z výpisu z LV č.XXXXX z 23.11.2016 v k. ú. V. vyplýva, že vlastníkom parcely č. XXXX/X - zastavanej plochy
a nádvoria vo výmere 844 m2 je žalovaný v podiele 1/1, pričom v časti iné údaje pod por. č. 1 je na
parcelu č. XXXX/X zapísané právo zodpovedajúce vecnému bremenu, právo prechodu pešo a prejazdu

motorovými vozidlami v prospech vlastníka pozemku parc. č. XXXX/X a v prospech
tretích osôb. Z výpisu z LV č. XXXX v k. ú. V. z 23.11.2016 vyplýva, že žalovaný je spolu so svojou
manželkou výlučným vlastníkom parcely č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 331 m2,
parcely č. XXXX/XX - záhrady o výmere 2004 m2 a č. XXXX/XX - záhrady o výmere
29 m2, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX. Z internej smernice č. IS - 20 a internej smernice č. IS -

66 zásady hospodárenia s majetkom Mesta V. bližšie neustanovovali a neupravovali
nakladanie s majetkom mesta formou zriaďovania vecných bremien.

3. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpisu z uznesenia MsZ V. č. XX/XX z 26.10.2010 súd
prvej inštancie mal preukázané, že MsZ v V. schválilo zriadenie vecného bremena s právom prechodu
a prejazdu motorovým vozidlom po časti pozemku parc. č. XXXX/X vo výmere 430 m2 vo vlastníctve

žalobcu, pre Q.. V. B. - žalovaného ako vlastníka pozemkov parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/X a časti parcely
č. XXXX/X, kde nepochybne i podľa názoru súdu došlo k chybe v písaní, kde mala byť uvedená parc. č.
XXXX/X, pretože z kópie z katastrálnej mapy súd zistil, že bezprostredne susediacou parcelou
s parcelami č. XXXX/X a č. XXXX/XX vo vlastníctve žalovaného je len parc. č. XXXX/X, pričom
sa nemohlo jednať o parc. č. XXXX/X, v prospech ktorej sa malo zriadiť vecné bremeno, keďže vecné

bremeno malo práveže zaťažiť parcelu č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu. Zriadenie vecného bremena
ako takého bolo schválené MsZ, pričom z uvedeného uznesenia MsZ nevyplýva, že podmienkou
zriadenia vecného bremena by mala byť odplatnosť za zaťaženie nehnuteľnosti vo vlastníctve mesta,
na základe čoho súd konštatoval, že sa jednalo o bezodplatné zriadenie vecného bremena v prospech
žalovaného ako vlastníka tam uvedených parciel. I keď v samotnej zmluve o zriadení

vecného bremena je už uvedená iba parc. č. XXXX/X a zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka
uvedenej parcely č. XXXX/X, podľa názoru súdu išlo o zmluvné zriadenie vecného bremena
v užšom rozsahu, ako bolo schválené MsZ, preto uvedená skutočnosť nemôže spôsobiť neplatnosť
predmetného právneho úkonu. Čo sa týka ďalšej namietanej skutočnosti, že uznesenie MsZ schválilo
zriadenie vecného bremena do času vybudovania prístupu k nehnuteľnosti zo strany B.

ulice, pričom samotná zmluva upravuje formu a smer novovybudovaného prístupu k nehnuteľnosti
parc. č. XXXX/X podrobnejšie, a to do času vybudovania prístupu motorovým vozidlom zo strany B.
ulice cez parc. č. XXXX/XX a č. XXXX/X, uvedenie takejto bližšej skutočnosti v samotnej zmluve nie
je možné považovať za dôvod neplatnosti uvedeného právneho úkonu, pretože došlo len k bližšej
identifikácii formy a smeru prístupu novovybudovanej prístupovej cesty, a nie k prekročeniu

toho, čo bolo schválené MsZ vo vyššie uvedenom uznesení. Čo sa týka ďalšieho namietaného dôvodu
neplatnosti uvedeného právneho úkonu, a to, že uvedenou zmluvou o zriadení vecného bremena bolo
zriadené vecné bremeno nielen v prospech vlastníka pozemku parcely č. XXXX/X, ale i v prospech
tretích osôb, ktoré majú na území Mesta V. trvalý pobyt, a ktoré Mesto V. ako samosprávny celok SR
združuje a v prospech osôb bez trvalého bydliska, ktoré môžu na území mesta realizovať všetky

práva obyvateľov mesta, v tej súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že došlo k prekročeniu rámca toho,
čo bolo predmetom schválenia v uznesení MsZ, avšak ani uvedená skutočnosť nespôsobuje neplatnosť
celej zmluvy o zriadení vecného bremena. Zákon o majetku obcí v § 9 ods. 2 v znení platnom
do 31.12.2010 stanovoval podľa písmena c), že schváleniu obecným zastupiteľstvom podlieha vždy
nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva,

že zákon o majetku obcí v § 9 ods. 1 odkazuje vo vzťahu k nakladaniu s majetkom obce na interný
dokumentobce-zásadyhospodáreniasmajetkomobce,vdanomčase,tedak15.11.2010,platilizásady
hospodárenia s majetkom mesta uvedené v internej smernici č. 20 IS -20, ktoré v bode 3.3.1 stanovovali,
že prevody vlastníctva nehnuteľného majetku sa uskutočňujú zmluvami podľa osobitných predpisov za
odplatu a podliehajú vždy schváleniu MsZ, ak osobitný predpis neupravuje inak. Ďalšie ustanovenia

uvedených zásad hospodárenia bližšie neustanovovali a neupravovali nakladanie s majetkom mesta
formou zriaďovania vecných bremien, pričom orgánmi oprávnenými hospodáriť s majetkom mesta boli
okrem MsZ i primátor mesta, a to v zmysle bodu 3.2.1 uvedených zásad hospodárenia s majetkom
mesta. Z uvedeného potom vyplýva, že ani zásady hospodárenia s majetkom mesta v čase uzavretia
uvedenej zmluvy nestanovovali výslovnú povinnosť, aby otázka nakladania s majetkovými právami

mesta, v danom prípade zaťaženie nehnuteľnosti vo vlastníctve mesta formou zriadenia vecného
bremena k nehnuteľnosti o výmere 430 m2 bolo predmetom schválenia MsZ.
Napriek tomu k schváleniu zriadenia tohto vecného bremena k parcele č. XXXX/X
o výmere 430 m2 zo strany MsZ došlo. Preto súd prvej inštancie zastáva názor, že pokiaľ rozhodnutímPrimátora Mesta V. došlo k zriadeniu vecného bremena k parcele č. XXXX/X o výmere 430
m2 i v prospech tretích osôb, uvedená skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmluvy o zriadení
vecného bremena, keďže Primátor Mesta V. bol orgánom oprávneným hospodáriť, a teda i

nakladať s majetkom mesta, a teda bolo v jeho kompetencii rozhodnúť o zriadení vecného bremena i v
prospech tretích osôb i napriek tomu, že v tej časti nedošlo k schváleniu zo strany MsZ. Ďalej je potrebné
uviesť, že i v prípade, ak by bolo potrebné schválenie zo strany MsZ k zriadeniu uvedeného
vecného bremena v prospech tretích osôb, uvedená skutočnosť by nespôsobila neplatnosť celej zmluvy
o zriadení vecného bremena, ale iba časti týkajúcej sa oprávnenia z vecného bremena tretích osôb

a nie celej zmluvy ako takej. V takom prípade by však žalovaný v tomto konaní nebol pasívne vecne
legitimovaný. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení písm. a), v zmysle ktorého obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných
otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom
obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a
kontrolovať hospodárenie s ním. V danom prípade, vzhľadom k tomu, že parcela č. XXXX/X, vo vzťahu

ku ktorej bolo zriadené vecné bremeno, má výmeru len 430 m2 a ide o dočasné zriadenie vecného
bremena, nešlo preto o schválenie najdôležitejších úkonov týkajúcich sa tohto majetku, preto schválenie
zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech tretích osôb nevyžadovalo schválenie MsZ. Preto sa
súd prvej inštancie odklonil od právneho názoru uvedeného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 8SŽo 71/2008 a na základe všetkého vyššie uvedeného posúdil zmluvu o

zriadení vecného bremena, uzavretú medzi sporovými stranami 15.11.2010, ako platnú a žalobu žalobcu
v celom rozsahu ako neopodstatnenú zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 37 ods. 1,
§ 40 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 137 CSP, §9 ods. 2 písm. a) , b) c) , ods.
2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení do 31.12.2010, § 11 ods. 4 písm. a)
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, Internou smernicou č. 20 IS -20 zásad

hospodárenia s majetkom mesta o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1
v spojení s § 218 ods. 1 veta druhá CSP.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie týkajúcej
sa oprávnenia primátora mesta rozhodovať o zriadení vecného bremena bez nutnosti schválenia tak
dôležitého úkonu týkajúceho sa majetku mesta mestským zastupiteľstvom. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžo/71/2008 zo dňa 16.06.2008, z ktorého vyplýva, že

v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, zaťaženie majetku mesta
vecným bremenom je nepochybne nakladanie s majetkovými právami mesta a vzhľadom na takéto
nakladanie s majetkom mesta je potrebné, aby takýto úkon bol schválený obecným zastupiteľstvom ako
vrcholným kolektívnym orgánom miestnej samosprávy, ktorý rozhoduje o základných otázkach života
obce, ako aj s odkazom na usmernenie Úradu geodézie, kartografie a katastra

Slovenskej republiky zo dňa 03.02.2012, podľa ktorého zmluvy o vecnom bremene sú nakladaním s
majetkovými právami obce, ktorej súhlas s nakladaním musí obligatórne vyplývať z uznesení obecného
zastupiteľstva, schváleného potrebným počtom hlasov. Namietal nesúlad obsahu uznesenia mestského
zastupiteľstva a textácie zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorý je natoľko zásadný, že spôsobuje
jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť a z toho dôvodu jeho neplatnosť, a to v časti upravujúcej okruh

subjektov, odplatnosť, formu a smer prístupu vecného bremena.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 8Sžo/71/2008 zo dňa 16.02.2008 nie je aplikovateľný na tento prípad, nakoľko išlo o riešenie

prípadu, kedy mestské zastupiteľstvo výslovne nesúhlasilo so zriadením vecného bremena
a napriek tomu primátor zmluvu o zriadení vecného bremena uzavrel s tým, že výslovný nesúhlas
mestského zastupiteľstva bol predložený správe katastra počas katastrálneho konania o vklade vecného
bremena. V danej veci k takejto situácii nedošlo, naopak, zriadenie vecného bremena bolo mestským
zastupiteľstvom žalobcu schválené a dokonca sám žalobca k návrhu na vklad do katastra priložil výpis

z uznesenia mestského zastupiteľstva, ktorým bolo zriadené vecné bremeno v prospech pozemkov
žalovaného. Naviac, citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky riešil prípad, kedy došlo
k obmedzeniu nakladania s pozemkom o rozlohe 17 ha, v danej veci sa jedná o pozemok o výmere
430 m2. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky išlo o prípad, kedy vecné bremeno vprospech oprávneného z vecného bremena spočívalo v povinnosti vlastníka pozemkov (mesta) trpieť
umiestnenie, výstavbu a výkon vlastníckeho práva k stavbám na pozemkoch, umiestnenie hnuteľných
vecí na pozemkoch vrátane všetkých činností s tým súvisiacich, právo prechodu, prejazdu cez pozemok,

právovyužívanianapozemkutrpieťumiestnenieplavidielainýchhnuteľnýchvecí,pričomvdanejvecisa
jedná iba o právo prechodu a prejazdu cez pozemok žalobcu. Je preto nesporné, že v prípade rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a danej veci ide o diametrálne zásadne rozdielny prípad a
uvedené rozhodnutie nie je možné na danú vec aplikovať. V ostatnom zotrval na svojich doterajších
tvrdeniach.

6. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené, písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť
podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané, každý
jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal

za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec
aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám ustanovenia § 220 CSP. Námietky žalobcu, uvedené v podanom odvolaní, ktoré boli
totožné ako pred súdom prvej inštancie, a ktorými sa súd prvej inštancie dôkladne a podrobne zaoberal,
preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani

tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu
si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v
zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie dodáva nasledovné:

9. Žalovaný v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a dôvodil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uplatnený odvolací
dôvod spočíva v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej
normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok,
otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov, upravujúcich otázky, ktoré majú

vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.

10. V danej veci súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa ustanovení § 9 ods. 1 písm. a),
písm. b), písm. c), ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom ku dňu 31.12.2010,
podľa ust. § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, Internej smernice č. 20

IS -20 zásad hospodárenia s majetkom mesta, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 39 Občianskeho
zákonníka, § 137 CSP. Odvolací súd sa s právnym posúdením danej veci súdom prvej inštancie v celom
rozsahu stotožňuje a nezistil žiadne pochybenie pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení.

11. Pokiaľ odvolateľ dôvodil a poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.

zn. 8Sžo/71/2008 zo dňa 16.06.2008, odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci Najvyšší súd Slovenskej
republiky konštatoval, že v súlade s § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. je nepochybne
potrebné považovať zaťaženia majetku mesta vecným bremenom za nakladanie s majetkovými právami
mesta, pričom zdôraznil, že sa jedná o 17 ha pozemku vo vlastníctve mesta, ktoré má byť zaťažené
vecným bremenom - povinnosťou vlastníka - mesta trpieť umiestnenie, výstavbu a výkon vlastníckeho

práva k stavbám na pozemkoch, umiestnenie hnuteľných vecí na pozemkoch,
vrátane všetkých činností s tým súvisiacich, právo prechodu, prejazdu cez pozemok, právo využívania
pozemku, trpieť umiestnenie plavidiel a iných hnuteľných vecí s tým, že mestské zastupiteľstvo výslovne
so zriadením uvedeného vecného bremena nesúhlasilo. Najvyšší súd Slovenskej republiky výslovne
zdôraznil, že vzhľadom na rozsah takéhoto nakladania (nielen čo do množstva a hodnoty nakladaného

majetku, ale aj tým, že predmetnou zmluvou o zriadení vecného bremena sa vlastník absolútne zbavuje
dispozície s pozemkami) s majetkom mesta je potrebné, aby takýto úkon bol schválený obecným
zastupiteľstvom, nakoľko ide o rozhodovanie o základných otázkach života obce.12. V danej veci sa jedná o zriadenie vecného bremena na pozemok o výmere 430 m2, ktorý je v katastri
nehnuteľností evidovaný vo vlastníctve žalobcu ako inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová
komunikácia,lesnácesta,poľnácesta,chodník,nekrytéparkoviskoaichsúčasť,pričomrozsahvecného

bremena spočíva výlučne v práve prechodu a prejazdu s tým, že uvedené vecné bremeno je časovo
obmedzené do vybudovania prístupu k nehnuteľnostiam žalovaného z B. ulice.

13. Vzhľadom na uvedený diametrálne rozdielny skutkový stav posudzovaný Najvyšším súdom
Slovenskej republiky v konaní, sp. zn. 8Sžo/71/2008 a danej veci, nie je možné citované rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na danú vec aplikovať.

14. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazoval na usmernenie Úradu geodézie, kartografie a
katastra Slovenskej republiky zo dňa 03.02.2012, odvolací súd konštatuje, že uvedená listina sa v spise
nenachádza a zdôrazňuje, že sudca je pri svojom rozhodovaní viazaný len ústavou, ústavným zákonom,
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom (ČL. 144 Ústavy Slovenskej republiky), žiadne

interné usmernenie orgánu štátnej správy nie je pre súd záväzné.

15. K námietkam žalobcu v podanom odvolaní ohľadne neurčitosti a nezrozumiteľnosti zmluvy o zriadení
vecného bremena v časti upravujúcej okruh subjektov, odplatnosť, formu a smer prístupu vecného
bremena, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nešpecifikoval, odvolací súd poukazuje na rozsiahle

a výstižné odôvodnenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k týmto námietkam, ktoré v rovnakom znení
žalobca uplatnil i pred súdom prvej inštancie.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP daný nebol.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane
rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, ktoré nebolo odvolateľom vecne
spochybnené.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255

ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti žalobcovi v celom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).