Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 12, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516204263
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8516204263.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: M. P., G.. XX.XX.XXXX, K. A. X,
XXX XX A., pr. zast.: Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka, Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 7Csp/79/2016
- 98 zo dňa 15.11.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e s a rozsudok.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%.o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, že cit.:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 203 eur s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 203 eur od 20.1.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
II. V časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 203 eur za deň
19.1.2017 súd konanie z a s t a v u j e .

III. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi originál zmenky vyplnenej dňa 25.2.2010 v C. k číslu
zmluvy XXXXXXXXX, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 25.2.2010
úverovú zmluvu, pričom žalobca vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ a peniaze použil na
svoju súkromnú spotrebu. Súd následne pristúpil k posúdeniu námietky prekážky rozhodnutej veci.

Rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako absolútne neplatnú, a preto vo veci rozhodol orgán, ktorý na to
nemal právomoc, čo je jednou zo základných podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia
určitého orgánu. Zmluva neobsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v cit. § 4 ods.
2 písm. g), h), i), j) a k) zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere. Absencia
uvedených náležitostí spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje bezúročný a bez poplatkov. Poukázal
tiež na neprimeranú výšku odplaty.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia predstavujúceho rozdiel medzi celkovo zaplatenou
sumou zo strany žalobcu a sumou skutočne poskytnutého úveru. V časti týkajúcej sa zaplatenie úroku
z omeškania za deň 19.1.2017 súd konanie zastavil.Pokiaľ ide o nárok na vydanie zmenky, ktorá bola žalobcom podpísaná pri uzavretí zmluvy, vzhľadom na
záver, že strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, dal súd za pravdu žalobcovi, že táto zmenka
bola vypísaná v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. Žalovaný je preto povinný túto zmenku vydať

žalobcovi. Aj v tejto časti preto súd považoval nárok žalobcu za dôvodný.
O nároku na náhradu trov konania žalobcu súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
256 ods. 1 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal

najmä spotrebiteľský charakter zmluvy a záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá bola
dohodnutá ako nevýhradná. Napadnutý rozsudok považuje za neodôvodnený. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň si uplatnil trovy konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil si náhradu trov

odvolacieho konania.

4. Žalovaný zotrval na podanom odvolaní.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
zverejnené na úradnej tabuli súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo
výroku vecne správne.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu,
v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny
účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
žalovaným, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky, II. ÚS 78/05).

7. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k

odvolacím námietkam uvádza.

8. Podstatnou odvolacou námietkou žalovaného bol nespotrebiteľský charakter zmluvy.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. V zmluve o úvere je okrem údajov potrebných na identifikáciu dlžníka (meno a priezvisko, bydlisko,
rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), uvedené aj jeho obchodné meno a IČO. Z obsahu spisu však
nevyplýva, že by žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je označený aj ako fyzická osoba (menom, priezviskom,
bydliskom, rodným číslom) aj ako fyzická osoba - podnikateľ (uvedené IČO). Na pojednávaní dňa
15.11.2017 žalobca uviedol, že peniaze z úveru použili spolu s bývalou manželkou na vyplatenie
dlžného nájomného na byt (č.l. 95). Svoje údaje ako podnikajúcej osoby v zmluve uviedol z dôvodu, že
pracovníčka žalovaného mu povedala, že takto dostane úver skôr.

11. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť
spôsobomznámympredôkaznékonanie,čoznamená,žeajnespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyťpreukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním
nemôže byť len označenie účelu - podnikanie, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis
so zamestnaním dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S prihliadnutím na možné zastieranie

skutočného účelu zmluvy a s poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je
namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Dôkazné bremeno
na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je
na žalovanom (ako dodávateľovi). Žalovaný v konaní nepreukázal, že úver poskytol žalobcovi na
účel výkonu jeho zamestnania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej

inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy, a žalobcovi je dôvodné priznať postavenie
spotrebiteľa.

12. K námietke res iudicata odvolací súd konštatuje, že v danej veci nevzhliadol dôvod na odklon od
spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010,

podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007
alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na
návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú

podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že
zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.

13. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského
konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na
rozhodcovskom súde. Vo vzťahu k posúdeniu zmluvnej podmienky ako neprijateľnej nie je rozhodujúce,
či dochádza aj k uplatneniu práv vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, posudzuje sa, či

zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa.
Na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy môže nastať situácia, kedy by bol spotrebiteľ nútený
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v dôsledku podania žaloby dodávateľom na rozhodcovský súd.
Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred
nezávislým, všeobecným súdom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ust. § 53 ods. 1
OZ považuje za neprijateľnú, čo v zmysle § 53 ods. 5 OZ spôsobuje jej neplatnosť.

14. Odvolací súd poukazuje na záver prijatý Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení sp.
zn. 3Cdo 122/2011 zo dňa 9.2.2012 cit.: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,

nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na
to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.“
Obdobne tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013

cit.: „V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc
na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné
- paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba
priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava
nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé

ani založiť prekážku rei iudicata.“

15. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách

konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej preto
priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje

súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).