Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 20, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Tdo/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111012070
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Hudák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3111012070.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka, sudcov
JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom 20. apríla
2017 v Bratislave, v trestnej veci obvineného B. P. pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. a/ ods. 4 písm. b/ Tr. zákona a iné, o dovolaní obvineného B. P. proti rozsudku Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 29. februára 2016, sp. zn.: 23To 89/2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného B. P. sa o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 2. marca 2015, sp. zn. 2T 185/2011, bol obvinený B. P. uznaný
za vinného v bode I. pre skutky č. 2, 6, 19, 35 z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
a/ ods. 4 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zákona, pričom v skutku č. 2 spáchaný
formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a v skutku č. 19 spáchaný v štádiu pokusu

podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona; pre skutky č. 2, 6, 35, 40, 41 z pokračovacieho zločinu legalizácie príjmu
z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na ust.
§ 138 písm. b/, písm. i/ Tr. zákona na skutkovom základe tam uvedenom.
Podľa ust. § 233 ods. 3 Tr. zák. a podľa ust. § 41 ods. 2 Tr. zák., podľa ust. § 42 ods. 1 Tr. zákona bol
obvinenému uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov nepodmienečne.
Podľa ust. § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa ust. § 76 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil
ochrannýdohľadna1(jeden)rok.Podľa§42ods.2Tr.zákonasúdzároveňzrušilvýrokotresterozsudku
Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3T/194/2013, zo dňa 11.02.2014 právoplatný dňa 27.02.2014 ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona súd uložil obvinenému trest zákazu
činností viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 4 (štyri) roky.

Proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu podali odvolanie obvinený aj prokurátor. Krajský súd
v Trenčíne rozsudkom zo dňa 29. februára 2016, sp. zn. 23To 89/2015, rozhodol o odvolaní obvineného
tak, že podľa ust. § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku u obvineného
výroky o zaradení obvineného do ústavu na výkon trestu a o uložení ochranného dohľadu. Podľa § 322
ods. 3 Tr. por. bol obvinený podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Krajský súd odvolanie prokurátora krajskej prokuratúry podľa ust.

§ 319 Tr. por. zamietol.
Proti vyššie uvedenému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29. februára 2016, sp. zn. 23To
89/2015, podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie. Dovolanie podal z dôvodov podľa ust.
§ 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku. Podľa § 374 ods. 3 Tr. por. dovolaním
napáda aj konanie na súde prvého stupňa, nakoľko podľa obvineného vytýkané pochybenia neboli
napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku. V dovolaní navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej

republikyakodovolaciemusúdu,abypodľaust.§386ods.1Tr.por.vyslovilrozsudkom,žeprávoplatným
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To 89/2015, zo dňa 29. februára 2016 a konaním ktorémupredchádzalobolporušenýzákonvneprospechobvineného.Navrhuje,abydovolacísúdpodľa§386
ods. 2 Tr. por. zrušil dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To 89/2015, zo
dňa 29. februára 2016 a rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T 185/2011, zo dňa 2. marca 2015

v celom rozsahu a zrušil tiež ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na zrušené rozsudky, pokiaľ
vzhľadom ku zmene, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad a aby dovolací súd podľa ust. § 388 ods.
1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Trenčín, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Zároveň navrhol, aby súd podľa § 380 ods. 4 Tr. por. prerušil výkon trestu odňatia slobody u obvineného
uložený napadnutým rozhodnutím.

K ust. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. mal obvinený za to, že okresný súd nevykonal dôkazy navrhované
obvineným prostredníctvom obhajcu, a to výsluch svedkov W. M., P. K., O. K. a Mgr. Z. A. a znalecké
dokazovanieznalcomzodborupsychológievovzťahukusvedkoviE.,atýmbolojehoprávonaobhajobu
porušené zásadným spôsobom. Poukázal na rozpory výpovedí svedka E. a tieto spochybnil. Obvinený
tvrdil, že tieto výpovede sú jediným usvedčujúcim dôkazom vo vzťahu k nemu pričom svedok E. mal

snahuzískaťpresebavýpoveďoupodstatnévýhodyprirozhodovaníovineatreste.Namietalzamietnutý
návrh na vykonanie výsluchu svedka vyšetrovateľa pplk. Ing. T. C.. Obvinený namietal spôsob, akým
vyhodnotil súd právo spoluobvinených odmietnuť vypovedať.
K ust. § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. obvinený uviedol, že výsluch svedka Tisovského ako dôkaz, o ktorý
sa opiera rozhodnutie okresného a krajského súdu, nebol vykonaný zákonným spôsobom predovšetkým

preto, že vo vzťahu k obvinenému išlo o jediný usvedčujúci dôkaz osoby, ktorá sama bola z tohto
trestného činu obvinená a bola motivovaná získať pre seba podstatné výhody. Uvedený dôkaz bol podľa
obvineného vykonaný v rozpore s § 132 ods. 1 Tr. por., § 138 Tr. por. s poukazom na § 123 ods. 1 Tr. por.,
§ 2 ods. 19 Tr. por. s poukazom na § 278 Trestného poriadku, pretože svedok nevypovedal o prežitých
udalostiach ale tieto čítal z poznámok. Obvinený namietal neodstránenie rozporov vo výpovediach zo

strany súdu. Obvinený považoval svedka E. za „nepriameho svedka", poukázal na inštitút „korunného
svedka".
K ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obvinený namietal nesprávne hmotnoprávne posúdenie skutku tak,
ako je uvedený v napadnutom rozsudku. Poukázal na objektívnu a subjektívnu stránku trestného činu
legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa ust. § 233 Tr. zák. a znaky, ktoré tento trestný čin odlišujú od

trestného činu podielnictva podľa ust. § 231 Tr. zákona. Obvinený poukázal na zákon č. 297/2008 Z. z.
v znení neskorších predpisov o ochrane pred legalizáciou príjmu z trestnej činnosti. Podľa obvineného
v popise skutku absentuje jeden zo zákonných znakov skutkovej podstaty predmetného trestného činu
legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Ako nedôvodné a nepreukázané považoval tvrdenie, že bol členom
organizovanej skupiny.

K vyššie uvedenému dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín, ktorý
sa v plnom rozsahu stotožnil s napadnutými rozhodnutiami krajského a okresného súdu. Navrhol, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí podľa ust. § 382
písm. c/ Tr. por. zamietol (správne odmietol), nakoľko nie sú splnené dôvody dovolania podľa ust. § 371
Tr. por.

Obvinený podal prostredníctvom obhajcu podanie označené ako „Doplnenie dovolania", v ktorom s
poukazom na ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. namietal uložený súhrnný trest. K tomuto sa vyjadril
prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín, ktorý navrhol, aby po predložení veci Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky tento dovolanie, vrátane jeho doplnenia, podľa ust. § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Obvinený následne podal písomné stanovisko k vyjadreniu sa prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín

k podanému dovolaniu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní
obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti
prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou
prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1)

a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil,
že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred
podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné podľa
§ 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko neboli naplnené dovolacie dôvody,

ako ich uviedol obvinený.
Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené
právo na obhajobu.Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch,
ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;
správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení,
pričommábyťlenskutočnevýnimočnýmprielomomdoinštitútuprávoplatnosti,ktorýjedôležitouzárukou
stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené,

aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná
inštancia.
Z pohľadu dovolacieho súdu treba uviesť, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych
názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne
zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa ust. § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu
tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody

dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu,
ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa ust. § 382 písm. c/ Tr. por.
Pokiaľ ide o uplatňovaný dovolací dôvod podľa ust. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., najvyšší súd zdôrazňuje
tú skutočnosť, že zákon pre jeho uplatnenie predpokladá nie každé porušenie práva na obhajobu, ale
len jeho zásadné porušenie. Nemožno tvrdiť, že by sa súd nezaoberal návrhmi na dokazovanie zo

stranyobhajoby,akotonamietalobvinenývdovolaní.Konajúcisúdnazákladevykonanéhodokazovania
dospel k záveru, že vina obvineného bola v celom rozsahu dostatočne preukázaná. Rozhodoval o
návrhoch na dokazovanie zo strany obhajoby. V napadnutom rozhodnutí súd výslovne uvádza, ako
posúdil výpoveď svedkov P. K. a O. K., o ktorých obvinený tvrdil, že ich okresný súd nevykonal. Výsluch
svedkovW.M.aMgr.Z.A.súdodmietolvykonať,nakoľkotietonepovažovalzadôveryhodnéavzhľadom

na odstup času pravdivé. Súd rovnako nezistil, že by svedok E. bol osobou neschopnou správne
vnímať a reprodukovať udalosti, nezistil sklony k fabulácii, sklon k skresľovaniu udalostí z akéhokoľvek
dôvodu, práve naopak, súd mal za to, že svedok jednotlivé skutky popísal sám a spontánne, popísal
rozhodujúce skutočnosti, jeho výpoveď bola logická. Nakoľko neexistovali pochybnosti o vierohodnosti
výpovedi svedka, vzhľadom na uvedené súd upustil od znaleckého posudzovania svedka znalcom z

odboru psychológie. Súdy sa zaoberali jednotlivými návrhmi obhajoby, nemožno prisvedčiť námietke
obvineného o opaku. Obvinený ďalej namietal spôsob vyhodnocovania výpovedí iných spoluobvinených
krajským súdom, to však nijako nezasahuje do práva na obhajobu obvineného. Nesúhlas obvineného s
rozhodnutím súdu na základe vykonaných dôkazov nemožno považovať za ignoráciu obhajoby. Právo
na obhajobu nebolo porušené zásadným spôsobom, a preto dovolací dôvod podľa ust. § 371 ods. 1

písm. c/ Tr. por. nebol naplnený.
Pokiaľ ide o uplatňovaný dovolací dôvod podľa ust. § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., dôvod dovolania
uvedenývtomtoustanoveníjenaplnený,aksavydanérozhodnutieopieraodôkazy,ktorésúdnevykonal
zákonným spôsobom. Z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že
trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd rozhodujúci

o mimoriadnom opravnom prostriedku - dovolaní, je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd
prvého a druhého stupňa. Nie je oprávnený posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z
dokazovaniasúdyvyvodiliaktorésúpodkladomprezistenieskutkovéhostavu.Privšetkýchuplatnených
dovolacích dôvodoch obvinený namietal skutkové zistenia a nesprávne hodnotenie dôkazov.
Koncepcia dovolania v trestnom práve vylučuje možnosť uplatňovania námietok proti skutkovým

zisteniam. Na podklade uvedených dovolacích dôvodov nemožno teda preskúmavať a hodnotiť
správnosť a úplnosť skutkového stavu, ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť
hodnotenia jednotlivých dôkazov. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z
toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, t. j. či boli
právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Za nezákonnosť vykonania

dôkazu nemožno považovať hodnotenie dôkazov zo strany súdu v rozpore s predstavami obvineného.
Najvyšší súd zdôrazňuje, že je v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, aby súd rozhodol,
ktoré dôkazy na zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, vykoná, bez ohľadu
na to, ktorá zo strán konania ich navrhla.
Zásada voľného hodnotenia dôkazov, vybudovaná na vnútornom presvedčení orgánov činných v

trestnom konaní, znamená teda myšlienkovú činnosť, ktorá vytvára pre súd možnosť dostatočného
priestoru v rámci vlastnej úvahy k tomu, aby sám určil rozsah dokazovania, kedy po vykonaní logických
úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.
Nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov nemožno považovať za dovolací dôvod podľa § 371 ods.1 písm. g/ Trestného poriadku. Najvyšší súd nezistil porušenie ustanovení zákona tak, ako to namieta
obvinený.
Namietaný dovolací dôvod podľa ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je daný, ak je rozhodnutie založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo vychádza z nesprávneho použitia iného
hmotnoprávneho ustanovenia. V obidvoch prípadoch platí existencia právnej chyby, nie skutkovej. Vo
vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., dovolací súd skúmal, či skutok ustálený
súdmi v pôvodnom konaní bol správne subsumovaný pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu
upravenú v Trestnom zákone.

Podľa ust. § 233 ods. 1 Tr. zák., kto príjem alebo vec pochádzajúcu z trestnej činnosti, v úmysle
zatajiť existenciu takého príjmu alebo veci, zakryť ich pôvod v trestnej činnosti, ich určenie či použitie
na spáchanie trestného činu, zmariť ich zaistenie na účely trestného konania alebo ich prepadnutie
alebo zhabanie, a) prevedie na seba alebo iného, požičia, vypožičia, prevedie v banke alebo v pobočke
zahraničnej banky, dovezie, prevezie, privezie, premiestni, prenajme alebo inak sebe alebo inému
zadováži, alebo b) drží, uschováva, ukrýva, užíva, spotrebuje, zničí, zmení alebo poškodí, potrestá sa

odňatím slobody na dva roky až päť rokov.
Obvinený v dovolaní namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu s poukazom na vyššie citované ust. § 233
ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. Najvyšší súd nezistil pochybenie zo strany súdov nižšieho stupňa
pri právnom posúdení skutkov. Obvinený naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa
vyššie citovaného ustanovenia, ako to vyplýva z ustáleného skutkového stavu súdmi nižšieho stupňa,

na základe ktorého je zrejmé, že obvinený po predchádzajúcej dohode nakupoval vozidlá, prevzal
ich do svojej držby, pričom vedel, že tieto pochádzajú z trestnej činnosti. Z takto získaných vozidiel
získaval diely, ktoré ďalej previedol, čím získaval finančný prospech. Táto situácia nie je zrovnateľná s
trestným činom podielnictva, lebo tento predpokladá, že vec už odcudzenú bez predchádzajúcej dohody
s páchateľom prevedie obvinený na seba.

Obvinený namieta aj spôsob odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, avšak podľa ust. § 371 ods. 7 Tr.
por. dovolaním možno napadnúť iba výroky rozhodnutia, nie však odôvodnenie rozhodnutia. Obvinený
ďalej v doplnení dovolania namietal s poukazom na ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. uložený súhrnný
trest. Najvyšší súd po preskúmaní veci nezistil porušenie zákona, ktoré by zakladalo dovolací dôvod.
Postup súdu bol s poukazom na ust. § 42 Tr. zák. správny a zákonný.

Dovolací súd nezistil žiaden dovolací dôvod, a preto rozhodol tak ako je uvedené v enunciáte tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.