Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/19/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107232872
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5107232872.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: INKASO
Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712,
093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti žalovanej: J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX,
XXX XX L. L., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 35,05 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 15.11.2007 domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 1 056 Sk (35,05 eur) a náhrady trov konania. Svoj nárok oprel o skutočnosť, že Okresný
súd Žilina vydal dňa 14.04.1998 platobný rozkaz sp. zn. 1Ro 18552/97, ktorý nadobudol právoplatnosť

a ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu 2 000 Sk (66,39
eur) a náhradu trov konania. Poukázal na to, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2006 postúpil na žalobcu
pohľadávku voči žalovanej spolu s jej príslušenstvom. Súčasťou postúpenej pohľadávky voči žalovanej
boli aj úroky z omeškania, nárok na zaplatenie ktorých právnemu predchodcovi žalobcu vznikol z dôvodu
omeškania žalovanej so zaplatením istiny 2 000 Sk (66,39 eur), na základe právoplatného rozhodnutia

súdu právnemu predchodcovi žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sumu 2 000 Sk (66,39
eur), žalobcovi neuhradila a je ku dňu podania tejto žaloby stále v omeškaní s jej zaplatením žalobca
si v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v zmysle ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. uplatňuje od žalovanej v tomto konaní právo na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie
troch rokov predchádzajúcich podaniu tejto žaloby na súd. V deň vzniku omeškania so zaplatením
istiny 2 000 Sk (66,39 eur), t.j. v deň nasledujúci po vykonateľnosti rozhodnutia Okresného súdu Žilina,

teda dňa 19.07.1998 bola základná úroková sadzba NBS vo výške 8,8 % ročne. Žalobcom v žalobe
uplatnená istina predstavuje úroky z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 2 000 Sk (66,39 eur), za
obdobie 3 rokov predchádzajúcich podaniu žalobe, čo predstavuje sumu 1 056 Sk (35,05 eur). Výzvou
zo dňa 13.02.2007 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie sumy 1 056 Sk, avšak žalovaná na výzvu
nereagovala, uplatnenú sumu žalobcovi nezaplatila. Žalobca následne vyzval žalovanú na zaplatenie
sumy výzvou zo dňa17.09.2007. Žalovaná si do dnešného dňa svoju platobnú povinnosť nesplnila.

2. Žalovaná sa v súdom stanovenej lehote k podanej žalobe písomne nevyjadrila.

3. Okresný súd v poradí prvým rozsudkom č.k. 8C/19/2008-37 zo dňa 07.07.2008 žalobu žalobcu
zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca
nepredložil na preskúmanie vecný dôvod práva na zaplatenie úroku z omeškania, ktorého sa domáha.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca (č.l. 40 spisu).5. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd rozsudok okresného súd uznesením č.k. 5Co/308/2008-51 zo
dňa 26. januára 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že okresný súd neúplne zistil

skutkový stav veci a nevykonal potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie
týkajúce sa úrokov z omeškania v zmysle § 121 ods. 3 OZ, na ktoré vzniká právo priamo zo zákona.
Uviedol, že pokiaľ i okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že išlo o určenie
existujúceho práva a právnym titulom záväzku podľa § 489 OZ bola právna skutočnosť, na základe ktorej
bola žalobcovi priznaná istina predchádzajúcim rozsudkom súdu a zároveň jeho konštatovanie, že je

vecou pomerov výhradne na strane v danom prípade žalobcu, prečo si pri prejednaní veci okrem istiny
neuplatnil i úroky z omeškania, odvolací súd sa v danom prípade nestotožnil s názorom okresného súdu.
Považoval za potrebné poukázať najmä na to, že súd nemôže priznať žalobcovi viac, ako sa domáha v
žalobnom petite, a je teda výlučne vecou žalobcu a jeho dispozičným oprávnením, či si úrok z omeškania
uplatní samostatnou žalobou alebo spolu s pohľadávkou. Takýto postup okresného súdu považoval za
postup, ktorým sa strane sporu odňala možnosť konať pred súdom. V ďalšom konaní uložil okresnému

súdu povinnosť pokračovať v konaní, vykonať opätovné dokazovanie čo sa týka vecných dôvodov a
následne rozhodnúť vo veci.

Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

6. Následne okresný súd vzhľadom na odstup času dotazoval žalobcu podaním zo dňa 14.11.2017, či
naďalej trvá na podanej žalobe.

7. Žalobca podaním zo dňa 14.11.2017 súdu oznámil, že u žalovanej neeviduje úhradu pohľadávky a

trvá na podanej žalobe.

8. Okresný súd vytýčil na deň 07.06.2018 pojednávanie, na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie
a vo veci samej vyhlásil rozhodnutie, a to za účasti žalovanej, ktorá v rámci prednesu pred súdom
uviedla, že je rozvedená a býva v podnájme. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu okresnému

súdu dňa 26.01.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na vytýčenom termíne pojednávania, a to z dôvodu
plánovaných pracovných povinností, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania, kde by trovy jeho účasti na
pojednávaní prevýšili žalovanú sumu. Súhlasil s konaním pojednávania a rozhodnutím vo veci bez jeho
účasti. Zároveň súdu oznámil, že trvá na podanej žalobe a žiadal súd, aby žalobe vyhovel z dôvodov
uvedených v písomnom vyhotovení žaloby a zároveň zaviazal žalovanú uhradiť náhradu trov konania.

Uviedol, že žiadne ďalšie dôkazy v konaní nežiada vykonať.

9. Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise,
a to najmä platobným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 14.04.1998, č.k. 1Ro/18 552/97, výzvami na
zaplatenie zo dňa 13.02.2007 a dňa 17.9.2007, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2006

uloženej na Okresnom súde Žilina pod 1Sprv/286/2007.

10. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 22.12.2006 spoločnosť Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava , IČO: 00 151 700, ako postupca,

uzatvoril so žalobcom ako postupníkom, Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo aj
postúpenie pohľadávky voči žalovanej, ktorá postupcovi vznikla na základe rozhodnutia Okresného
súdu Žilina, č.k. 1Ro/18552/97, ktorým bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie sumy 2 000 Sk, t.j.
66,39 eur, a na náhradu trov konania. Výzvou zo dňa 13.02.2007 žalobca oznámil žalovanej postúpenie
pohľadávky a zároveň ju vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Výzvou zo dňa 17.09.2007 žalobca opätovne

vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaná na predmetné výzvy nereagovala a dlžnú sumu
neuhradila.

11. Okresný súd však v konaní vykonaným dokazovaním nemal za preukázané podstatné skutkové
okolnosti vo vzťahu k omeškaniu žalovanej, resp. k vzniku splatnosti záväzku žalovanej. Žalobcovi

bol poskytnutý procesný priestor na prípadné preukázanie, kedy došlo k omeškaniu žalovanej (k
momentuomeškania),keďvovecisúdnariadilnovýtermínpojednávania.Žalobcasanavytýčenýtermín
pojednávania s ospravedlnením nedostavil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho účasti.
Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že CSP upravujúci postup súdu a strán sporu v súdomkonaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá
súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá
strany sporu a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť stranám sporu

doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§ 178 ods. 2 CSP), čo v danej veci bolo splnené. Je
potom na strane sporu, či svoje právo využije, alebo nie. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred
súdom je neodňateľným právom strany sporu, a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon
nestanovuje inak, ak na tomto svojom práve strana sporu trvá. Ak strana sporu na tomto svojom práve
netrvá, môže súd vec prejednať i v jej neprítomnosti. Okresný súd dopĺňa, že v rámci kontradiktórnosti

a prejednacej zásady sporu, strana sama zodpovedá za svoje ne/konanie a z toho plynúce procesné
následky.
Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť.

Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov

a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Naradenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

12. Na tomto mieste okresný súd považuje za potrebné uviesť, že sporové konanie podľa Civilného

sporového poriadku je ovládané dispozičnou a prejednacou zásadou, na naplnenie ktorej sa vyžaduje,
aby strany sporu označovali a súčasne predkladali dôkazy. Preto strana súdneho konania má tak
nie len povinnosť tvrdenia, obsahom ktorej je uvádzanie skutočností rozhodných k posúdeniu jeho
nároku, ale aj dôkaznú povinnosť, obsahom ktorej je nielen označovanie, ale aj predkladanie samotných
dôkazov. Prejednacia a dispozičná zásada, ktorou je ovládané sporové súdne konanie nemôže byť

naplnená stranou sporu, len označením dôkazov, ich pomenovaním bez ich predloženia súdu. V zmysle
prejednacej zásady tak dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú strany sporu, nie súd. Pre úplnosť
súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť má dve časti, a to že strana sporu je povinná najskôr
relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinná preukázať ich pravdivosť relevantnými
dôkazmi. Úlohou súdu je vykonať navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Súd rozhodne,

ktoré navrhnuté dôkazy vykoná. V zmysle Civilného sporového poriadku súd vykonáva dôkazy len na
návrh. Dôkazy bez návrhu nevykoná. Povinnosťou súdu nie je pátrať po dôkazoch.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, najmä z prejednacej zásady sporového konania, okresný súd
dospel k záveru, že jednoznačné preukázanie uplatneného nároku nie je vecou súdu, ale ako bremeno

tvrdenia a bremeno dôkazné zaťažovalo žalobcu, ktorý od žalovanej zaplatenie dlžnej sumy 35,05 eur
požadoval. Bolo preto povinnosťou žalobcu nielen úplne a pravdivo opísať všetky podstatné skutočnosti,
teda kedy došlo k momentu omeškania žalovanej, či k vzniku splatnosti záväzku žalovanej v tom zmysle,
či záväzok 2 000 Sk (66,39 eur) existoval pred vydaním platobného rozkazu sp. zn. 1Ro 18 297/97 zo
dňa 08.04.1998 alebo tento záväzok vznikol až na základe predmetného platobného rozkazu sp. zn. 1

Ro 18 552/97, a tieto rozhodné skutočnosti aj preukázať.
14. Žalobca však napriek poskytnutému procesnému priestoru uvedené skutkové okolnosti týkajúce sa
vzniku splatnosti zväzku žalovanej, momentu omeškania, nepreukázal. Z obsahu spisového materiálu
nevyplývajú žiadne dôkazy potrebné na zistenie, či platobný rozkaz má konštitutívny účinok, a teda najeho základe vznikol záväzok, ktorý predtým neexistoval, alebo nejde o tento prípad. Okresný súd tak
dospel k záveru, že žalobca nepreukázal podstatné okolnosti vo vzťahu k posúdeniu oprávnenosti výšky
uplatneného úroku z omeškania, keď v konaní nebolo preukázané, kedy skutočne došlo k omeškaniu

žalovanej, v ktorý moment, ktorá skutočnosť bola nevyhnutná pre zistenie výšky úroku z omeškania s
poukazom na § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z a následne posúdenie oprávnenosti uplatneného
nároku. Okresný súd má vzhľadom na § 470 ods. 1 CSP a prejednaciu zásadu sporového konania za
to, že nebol povinný pátrať po dôkazoch, ktoré strany sporu, resp. žalobca nenavrhol. Žalobca naviac
súdu oznámil, že nežiada vykonať žiadne ďalšie dôkazy v konaní.

15. Z vyššie uvedených dôvodov súd nemohol preskúmať výšku a správnosť uplatneného nároku.

16. Súd má za to, že žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce mu z povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti nesplnil, neuniesol tak dôkazné bremeno.

17. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je zamietnutie žaloby, preto súd žalobu
žalobcu zamietol.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, mala preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania, avšak trovy konania si neuplatnila a v konečnom dôsledku žalovanej žiadne trovy konania ani

nevznikli, preto okresný súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.