Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Poprad

Judgement was issued by JUDr. Marián Furman

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 14P/242/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716208620
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Furman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8716208620.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudca JUDr. Marián Furman, vo veci starostlivosti o maloletého I. K., T..

XX.X.XXXX, bytom ako matka, zast. Úradom práce. soc. vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov V.. I. K.,
T.. X.X.XXXX, H. C., S. XXXX/X, zastúpená I.. C. W., Z., I. XX, Poprad a V.. Ľ.M. K. C.., T.. XX.X.XXXX,
H. H., G. XX, zastúpený N.. I. Y., Z., U., H. XXXX/XX, v konaní začatom na návrh matky o úpravu práv
a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Z v e r u j e mal. I. K.,T.. XX.X.XXXX do osobne starostlivosti matky a otca z a v ä z u j e prispievať
na jeho výživu sumou 200 eur mesačne od 1.2.2017, ktoré je otec p o v i n n ý platiť k rukám matky
vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred.

II. U p r a v u j e styk otca s mal. I. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. Markom každý druhý
víkend v mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod. a to
počas prvých desiatich stretnutí a následne každý párny víkend v mesiaci od piatka od 15.00 hod. do
nedele do 15.00 hod.

III. Matka je p o v i n n á vydať otcovi mal. dieťa v stanovenú dobu a čas pred jej bytom riadne upravené.

IV. Otec je p o v i n n ý odovzdať matke mal. dieťa v stanovený dobu a čas pred jej bytom riadne
upravené.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom z 30.9.2016 žiadala zveriť mal. syna do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať
výživným vo výške 250 eur mesačne s konštatovaním, že od augusta 2016 nežijú v spoločnej
domácnosti, pričom od septembra 2016 otec prispieva sumou 150 eur mesačne na výživu mal. dieťaťa.

Vyslovila, že otec celkom na výživnom zaplatil za obdobie od 16.9.2016 do 26.1.2017 sumu 850 eur.
Uviedla, že s dieťaťom žije sama u svojich rodičov, iné deti nemá, jej príjem činí rodičovský príspevok
vo výške 203 eur mesačne. Vyslovila, že nemá problém, aby sa otec s dieťaťom stretával, ale podľa
nej je náročné, aby dieťa zvládalo cestu do Bratislava, zároveň žiadala upraviť styk otca s dieťaťom len
za jej prítomnosti.

2. Otec súhlasil so zverením dieťaťa do starostlivosti matky, mal však za to, že výška výživného 150

eur mesačne je adekvátna tomu, že navštevuje dieťa v Poprade a teda je treba započítať jeho pobyty v
Poprade. Zároveň vyslovil, že je potrebné, aby dieťa malo s otcom určený styk, a to každý párny týždeň
od piatka od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod, nakoľko komunikácia s matkou dieťaťa prebieha veľmi
ťažko. Konštatoval, že dieťaťu poskytoval aj iné plnenia nad rámec výživného a napokon uviedol, že žijesám, iné deti nemá, jeho príjem činí 1300 eur mesačne. Potvrdil, že v Bratislave si prenajíma byt a v
Topoľčanoch, ktorý je v jeho vlastníctve, tento prenajíma za pokrytie nákladov.

3. Opatrovník vychádzajúc zo šetrenia zistil, že matka riadne zabezpečuje starostlivosť o dieťa, preto
doporučil zveriť dieťa do jej starostlivosti a otca zaviazať výživným vo výšk e250 eur mesačne a navrhol
upraviť styk otca s mal. dieťaťom v mieste bydliska dieťaťa každú sobotu od 9.00 hod. do 17.00 a každú
nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod., bez prítomnosti matky.

4. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

5. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

6. Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

7. Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)

8. Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

9. Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14P/242/2016 - 52

10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

11. Z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí účastníkov konania, pripojených listinných
dôkazov, súd zistil nasledovný skutkový stav:

12. Rodičia mal. I. sú manželia, ktorí však nežijú v spoločnej domácnosti od konca augusta 2016,
s dieťaťom žije sama matka, obaja iné vyživovacie povinnosti nemajú. V súčasnosti matka poberá
rodičovský príspevok vo výške 203 eur mesačne, príjem otca činí 1300 eur mesačne. Bolo nesporné, že
otec do 1.2.2017 zaplatil celkom na výživu dieťaťa sumu 850 eur, taktiež mu poskytoval aj iné plnenia
nad rámec výživného a od septembra 2016 ho tri-štyrikrát navštívil.

13.Keďženebolizistenéžiadnenedostatkyvstarostlivostimatkyodieťaarodičiaspolunežijú,zverilmal.
I.doosobnejstarostlivostimatky.Vychádzajúczpotriebmal.dieťaťa,aleajzmožnostíaschopnostíotca,
zaviazal ho výživným len od 1.2.2017, majúc za to, že výživné do tejto doby bolo dobrovoľne hradené
a matka v podstate ani v návrhu, ani počas celého konania, neuviedla, žeby žiadala určiť výživné so

spätnou platnosťou. Pri určení výživného súd vychádzal aj zo skutočnosti, že rodičia dieťaťa sú manželia
a že v podstate všetko čo je uhrádzané v rámci ich spoločného majetku, je uhrádzané manželom, teda
aj otcom dieťaťa a teda táto skutočnosť musí byť zohľadnená v rámci bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, pretože všetko čo je uhrádzané len jedným manželom, sa považuje za uhrádzanie oboma
manželmi.

14. Vzhľadom k určitej strate komunikácie medzi rodičmi, súd považoval za potrebné aj vzhľadom na
návrh otca, upraviť styk otca s dieťaťom, pričom vzhľadom na preukázané problémy v komunikácii medzi
rodičmi a určitý časový úsek odlúčenosti dieťaťa od otca, počas prvých desiatich stretnutí tento časovýúsek rozdelil tak, aby styk neprebiehal počas celého víkendu, avšak následne po vyrovnaní určitých
problémov pri styku, nie je dôvod, aby otec dieťaťa a navyše ako manžel matky dieťaťa, nebol s dieťaťom
počas celého víkendu, a to aj v mieste svojho bydliska, prípadne inde, než v bydlisku mal. dieťaťa. V

tejto súvislosti súd poznamenáva, že vzhľadom na vzdialenosť bydlísk otca a dieťaťa, táto skutočnosť
musela byť zohľadnená aj pri určení výšky výživného, keďže otec bude povinný minimálne počas prvých
desiatich stretnutí si zabezpečiť aj bývanie v mieste bydliska dieťaťa. Napokon súd poznamenáva, že
je nielen právom rodiča, ale aj jeho povinnosťou podieľať sa na výchove dieťaťa, avšak podstatným
je právo dieťaťa na oboch rodičov, ktoré nemôže byť obmedzované druhým rodičom a to ani na jeho

požiadavku byť prítomný pri styku, ktorá je ničím neopodstatnená.

15. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

14P/242/2016 - 53

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.