Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 6, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206408
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617206408.4

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Q.. Q. Y., nar. X.
X. XXXX, s trvalým pobytom B. XX/XX, K., okres I., zastúpeného spoločnosťou JUDr. Dušan Serek,
advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Nová Doba 489/15, Nižná, okres Tvrdošín proti žalovaným:
1.) H.. X. E., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. XX/XX, J. X., okres J. Q., X.) A. E., rod. Z., nar.
X. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. XX/XX, J. X., okres J. Q., obaja zastúpení JUDr. Janou Fenclovou,

advokátkou, so sídlom Kollárová 3, Liptovský Mikuláš, a 3.) S. Q., rod. E., nezistenému vlastníkovi,
zastúpenému Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, Bratislava,
v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje sa podielové spoluvlastníctvo strán tohto sporu k pozemku parc. registra „E“, parc. č. 1212,
orná pôda, o výmere 659 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Z., obec Huty,
okres Liptovský Mikuláš, v rámci ktorého podiel žalobcu predstavoval 3/8 (12/32), podiel žalovaného v

1. rade 1/32, (spoločný) podiel žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade 18/32 (1/2 +1/16), a podiel
žalovanej v 3. rade 1/32, a podielové spoluvlastníctvo k uvedenému pozemku sa vyporiadava tak, že
tento pozemok sa prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalobcu v podiele 12/31, žalovaného v
1. rade v podiele 1/31, a žalovaného v 1. a 2 rade v (spoločnom) podiele 18/31, pričom žalobca je
povinný v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalovanej v 3. rade peňažnú náhradu

z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva vo výške 55,82 eur, žalovaný v 1. rade je povinný
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalovanej v 3. rade peňažnú náhradu z titulu
vyporiadania podielového spoluvlastníctva vo výške 4,65 eur, a žalovaní v 1. a 2. rade sú v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku povinní spoločne a nerozdelene zaplatiť žalovanej v 3. rade peňažnú
náhradu z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva vo výške 83,73 eur.

II. Žiadna zo strán tohto sporu nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 12.9.2017 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán tohto sporu k pozemku uvedenému vo výrokovej časti tohto
rozsudku (ďalej len „pozemku“), a vyporiadal toto podielové spoluvlastníctvo tak, že novovytvorené
pozemky, ktoré vznikli na základe geometrického plánu č. 40003337-1/2017, vyhotoveného 7. 4. 2017,
a úradne overeného Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom 3. 7. 2017, pod č.

554/2017, a to pozemok zobrazený ako parcela registra „C“, parc. č. 706/1, trvalé trávnaté porasty, o
výmere 268 m2 prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu, a pozemok zobrazený ako parcela registra
„C“, parc. č. 706/2, trvalé trávnaté porasty, o výmere 391 m2 prikáže žalovaným v 1. a 2. rade do ich
bezpodielového vlastníctva manželov, pričom súčasne zaviaže žalobcu na zaplatenie peňažnej náhrady
titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva vo výške 144,20 eur v prospech žalovanej v 3. rade.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žalobca výslovne navrhol výrok v znení: „Žiadna zo sporových strán

nemá nárok na náhradu trov konania.“2. Uvedený žalobný návrh žalobca odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami.
Predmetný pozemok je v podielovom spoluvlastníctve strán tohto sporu, a to s podielom žalobcu
vo výške 3/8, podielom žalovaného v 1. rade vo výške 1/32, (spoločným) podielom žalovaného v 1.

rade a žalovanej v 2. rade vo výške 1, (spoločným) podielom žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2.
rade vo výške 1/16, a podielom žalovanej v 3. rade vo výške 1/32. Žalovaná v 3. rade je neznámy
vlastník, ktorú zastupuje Slovenský pozemkový fond ako správca. Na spoluvlastnícky podiel žalobcu tak
pripadá výmera pozemku 247,13 m2, na spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade pripadá výmera
pozemku 20,60 m2, na oba (spoločné) spoluvlastnícke podiely žalovaného v 1. rade a žalovanej v

2. rade, ktoré sú v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pripadá (spolu) výmera pozemku
370,70 m2, a na spoluvlastnícky podiel žalovanej v 3. rade výmera pozemku 20,60 m2. Žalobca má
záujem nadobudnúť spoluvlastnícky podiel žalovanej v 3. rade za peňažnú náhradu, čím by tak na
neho (po pripočítaní k jeho spoluvlastníckemu podielu) pripadla výmera 167,73 m2, a následne má
záujem reálne rozdeliť podielové spoluvlastníctvo k pozemku medzi žalobcom a žalovanými v 1. a
2. rade. Na základe geometrického plánu č. 40003337-1/2017 vyhotoveného 7. 4. 2017, a úradne

overeného 3. 7. 2017, rozdelením pozemku vznikli novovytvorené parcely registra „C“ parc. č. 706/1,
trvalé trávnaté porasty, o výmere 268 m2 a parc. č. 706/2, trvalé trávnaté porasty, o výmere 391 m2.
Žalobca a žalovaná v 3. rade (v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom) sa v rámci predsúdneho
rokovania dohodli na peňažnej náhrade za spoluvlastnícky podiel žalovanej v 3. rade vo výške, ktorý
bude vychádzať z ceny 7 eur za 1 m2, čo pri výmere 20,60 m2 predstavuje sumu 144,20 eur. Žalovaná

v 3. rade je nezistenou vlastníčkou, pretože z obsahu výpisu z katastra nehnuteľností nie sú známe
žiadne jej bližšie identifikačné údaje, a rovnako sa ju nepodarilo identifikovať ani dopytom na obec
Huty, ktorú skutočnosť táto obec potvrdila písomným oznámením z 24. 3. 2017. Žalobca má záujem
na reálnom rozdelení veci pozemku na samostatné pozemky v zmysle predloženého geometrického
plánu, ktoré zodpovedajú výmerám pripadajúcim na spoluvlastnícke podiely spoluvlastníkov, s tým, že

spoluvlastnícky podiel žalovanej v 3. rade, má záujem nadobudnúť žalobca. Novovytvorená parcela
č. 706/1 výmerou zodpovedá výmere pripadajúcej na podiely žalobcu a žalovanej v 3. rade. Žalobca
navyše poukázal na skutočnosť, že je výlučným vlastníkom bezprostredne susediacej parcely registra
„C“ parc. č. 707/1, trvalé trávnaté porasty, o výmere 585 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX
katastrálne územie Z., obec Huty, okres Liptovský Mikuláš, čím by mu takto po pripadnutí parcely č.

706/1 mal vzniknúť rozmerovo jeden väčší a súvislý pozemok. Predmetný pozemok sa nachádza v
intraviláne Obce Huty, preto sa na neho nevzťahujú ustanovenia zákona č. 180/1995 Z.z. o zákaze
drobenia poľnohospodárskej pôdy.

3. V písomnom vyjadrení žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade k žalobe doručenom na tunajší súd

25. 10. 2017, obaja žalovaní zhodne uviedli, že v celom rozsahu súhlasia so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva k pozemku, tak ako ho navrhuje žalobca vo svojej žalobe.

4. Žalovaná v 3. rade (zastúpená Slovenským pozemkovým fondom ako správcom) sa v súdom
určenej lehote k žalobe nijako nevyjadrila. Až po nariadení pojednávania doručila žalovaná v 3.

rade 7. 6. 2018 na tunajší súd elektronické podanie v neautorizovanej podobe podľa osobitného
predpisu (obyčajným mailom), v ktorom ospravedlnila svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní z
dôvodu práceneschopnosti poverenej zamestnankyne, ktorá nemôže byť zastúpená, pričom súčasne
nepožiadala o odročenie pojednávania. V tomto podaní žalovaná v 3. rade tiež výslovne uviedla, že
súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súlade so žalobou, t.j. so spôsobom

vyporiadania a aj s výškou primeranej náhrady. Vzhľadom na to, že toto vyjadrenie žalovanej v 3.
rade k žalobe bolo doručené na súd až po lehote určenej súdom na vyjadrenie k žalobe (navyše len
pár pracovných dní pred nariadeným termínom pojednávania), súd uplatňujúc sudcovskú koncentráciu
konania podľa § 153 Civilného sporového poriadku v spojení s § 167 Civilného sporového poriadku, na
totopísomnévyjadreniežalovanejv3.rade(čodovecisamej)neprihliadal.Pokiaľideoospravedlneniea

nepožiadanie o odročenie pojednávania, ako aj pokiaľ ide o náhradu trov tohto konania, ktoré vyjadrenia
žalovanej v 3. rade boli taktiež zahrnuté v tomto podaní, platí, že súd na ne prihliadal, pretože v nich
nešlo o vec samotnú (nešlo o prostriedky procesnej obrany v merite veci podľa § 153 CSP.) Na uvedené
vyjadrenie žalovanej v 3. rade (v časti týkajúcej sa merita veci) by však nebolo možné prihliadať ani
pre skutočnosť, že do termínu pojednávania nebolo toto elektronické podanie v neautorizovanej podobe

podľaosobitnéhopredpisu doplnenévlistinnejpodobealebovelektronickejpodobeautorizovanejpodľa
osobitného predpisu (§ 125 ods. 2 CSP.)5. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 12. 6. 2018 sa zúčastnil zástupca žalobcu (spolu so
žalobcom) a zástupkyňa žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade. Pojednávania sa nezúčastnila
predvolanázástupkyňažalovanejv3.rade,ktorávšaksvojuúčasťospravedlnila,asúčasnenepožiadala

o odročenie pojednávania. Po predbežnom právnom posúdení, v ktorom súd vysvetlil, že ak rozhoduje
rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí pri svojom procesnom postupe dodržať poradie a podmienky
použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, pretože sú preň záväzné.
Osobitne zdôraznil, že ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte
neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím

uvedeným v zákone (tento právny záver vyplýva tiež zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky Cpj 8/1972, R 54/1973, alebo aj z Občianskeho zákonníka, stručného komentára, 3. doplnené
a prepracované vydanie, autori: Peter Vojčík a kol., rok vydania 2010, IURA EDITION, s. 355.) Súd
ďalej v rámci tohto predbežného právneho posúdenia poukázal na to, že v konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je viazaný návrhom strán sporu na spôsob vyporiadania
(tento právny názor vyplýva aj z judikatúry - R 4/1966), a preto môže nariadiť vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva aj iným ako navrhovaným spôsobom (tento právny názor vyplýva aj zo stanoviska
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 8/9172 R54/1973.) Súd pritom taktiež poukázal na to,
že podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (súdom)
prichádza do úvahy ako v poradí 1. spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozdelenie
spoločnejveci(predmetuspoluvlastníctva),atopodľavýškypodielovjednotlivýchspoluvlastníkov,avšak

len za predpokladu, že takéto rozdelenie je dobre možné. V danom prípade súd dospel k záveru, že
rozdelenie predmetného pozemku medzi žalobcu, žalovaného v 1. rade (samostatne), žalovaného v 1.
rade a žalovanú v 2. rade (spoločne), a žalovanú v 3. rade, podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov,
ako prvý v poradí do úvahy prichádzajúci spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom,
neprichádza do úvahy, pretože žiadna zo strán sporu nepredložila v konaní taký geometrický plán, ktorý

by rozdelenie takéto rozdelenie pozemku obsahoval. Žalobca totiž predložil vyššie uvedený geometrický
plán, overený katastrálnym odborom Okresného úradu Liptovský Mikuláš, avšak tento geometrický plán
rozdeľoval pozemok na iba dve časti, a teda nie na štyri ako ho mal správne rozdeliť. Keďže súd uplatnil
sudcovskú koncentráciu na predkladanie dôkazov podľa § 153 CSP a § 167 CSP, teda nemohol odročiť
pojednávanie za účelom, aby si strany sporu zabezpečili nový geometrický plán, pričom súčasne súd

už nemôže v civilnom procese obstarávať dôkazy ex offo (§ 185 CSP), je zrejmé, že súd nemohol
dospieť k záveru, že rozdelenie pozemku podľa výšky spoluvlastníckych podielov medzi strany sporu je
dobremožné(nedisponovaldôkazomotejtoskutočnosti(príslušnýmgeometrickýmplánom.))Vzhľadom
na tento záver súd v rámci predbežného právneho posúdenia oboznámil prítomné strany sporu, resp.
ich zástupcov, že musí pristúpiť k zváženiu v poradí 2. možného spôsobu vyporiadania podielového

spoluvlastníctva súdom, a to k zváženiu možnosti prikázania predmetného pozemku (ako celku)
jednému (do výlučného vlastníctva) alebo viacerým spoluvlastníkom (do (nového) spoluvlastníctva (s
menším počtom spoluvlastníkov)), teda nie do výlučných vlastníctiev viacerých spoluvlastníkov ako to
požadoval žalobca. Súd pritom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.:
22Cdo2281/03, podľa ktorého prikázať možno vždy len celú vec, ktorá je predmetom spoluvlastníctva,

a teda nie iba jej časť (spoluvlastnícky podiel) ako to navrhoval žalobca, keď si žiadal prikázať (okrem
svojho spoluvlastníckeho podielu) aj spoluvlastnícky podiel žalovanej v 3. rade, a žalovaným v 1. a
2. rade žiadal prikázať ich spoluvlastnícke podiely (spolu so spoluvlastníckym podielom vo výlučnom
vlastníctve žalovaného v 1. rade.) Súd ďalej na pojednávaní poukázal na to, že žalobca (v žalobe)
vôbec nerozlišoval medzi spoluvlastníckym podielom, ktoré mal vo výlučnom vlastníctve žalovaný v 1.

rade a (spoločným) spoluvlastníckym podielom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade, ale nerozlučne ich zmiešaval, čo nie je správne, a takýto
postup by súd nemohol schváliť. Po tomto predbežnom právnom posúdení, súd požiadal prítomných
žalovaných, resp. ich zástupcov, o vyjadrenie sa k otázke, kto z nich má záujem o prikázanie celej
veci do výlučného vlastníctva, a to v poradí rešpektujúcom kritériá veľkosti spoluvlastníckych podielov

a účelnosti využitia veci. Prítomní žalovaní, resp. ich zástupcovia, sa zhodli v tom, že žiaden z nich
nechce, aby mu bol prikázaný celý pozemok, a súčasne (zhodne) nesúhlasili s možnosťou vyporiadania
podielového spoluvlastníctva (súdnym) nariadením predaja a rozdelením výťažku medzi všetkých
spoluvlastníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ktorá možnosť by prichádzala do úvahy ako v
poradí 3. možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva (súdom) aplikovateľná v prípade, že by

žiaden zo spoluvlastníkov nechcel prikázať do svojho výlučného vlastníctva celý pozemok, a ani by
niektorí z nich nechceli prikázať celú vec do (nového) podielového spoluvlastníctva, a preto zhodne
žalobca, ako aj žalovaný v 1. a 2. rade, resp. ich zástupcovia, na pojednávaní súdu navrhli vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo prikázaním celej veci do nového (užšieho) podielového spoluvlastníctvažalobcu, žalovaného v 1. rade, a (spoločne) žalovaného v 1. a 2. rade, s tým, že títo noví podieloví
spoluvlastníci vyplatia primeranú peňažnú náhradu žalovanej v 3. rade v pomere.

6. Keďže žiadne so žalobcom tvrdených (pre rozhodnutie veci relevantných) skutkových tvrdení (v
žalobe) nebolo sporné, čo vyplynulo zo skutočnosti, že žalovaný v 1. až 3. rade v súdom určenej lehote
na vyjadrenie k žalobe nepopreli skutkové tvrdenia žalobcu (§ 151 ods. 1 CSP), nebolo (v zásade)
nutné vo veci vykonávať dokazovanie ohľadne týchto skutočností. Súd však (z opatrnosti) v súlade s
ust. § 185 ods. 2 CSP (aj bez návrhu) vykonal dôkazy vyplývajúce z verejných registrov a záznamov,

aby sa vyhol situácii, kedy by tieto skutkové tvrdenia žalobcu boli v rozpore so skutočnosťou, a teda
na pojednávaní vykonal nasledovné listinné dôkazy: výpis z listu vlastníctva č. XXXX, pre obec Huty,
katastrálne územie Z., okres Liptovský Mikuláš z 8. 9. 2017, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre obec
Huty, katastrálne územie Z., okres Liptovský Mikuláš z 8. 9. 2017, (žalobcom predložené) oznámenie
Obce Huty z 24. 3. 2017, o tom, že žalovaná v 3. rade im nie je známa, a nemajú ani žiadne vedomosti
o jej dedičoch, výťah zo zápisnice z pozostalostného konania z pozostalosti v Křenoviciach zo dňa 24.

3. 1943 č. d. 748/45, súdne číslo D 312/43, výpis z pozemkovej knihy č. 53 pre Obec Huty (na č. l. 28 -
29), rozhodnutie Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši, odboru pozemkového poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva z 15. 6. 2001, záznamy o vlastníckych vzťahoch protokolov, katastrálne územie
Z., vyhotoveného Geodéziou Žilina 22. 4. 2001, a. s. (na č. l. 43), ako aj písomné, resp. elektronické
odpovede dožiadaných českých justičných orgánov v súvislosti s identifikáciou osoby žalovanej v 3.

rade obsiahnuté na č. l. 50 - 58, z ktorého dokazovania vyplynulo, že všetky príslušné skutkové tvrdenia
žalobcu, ktoré bolo možné overiť z verejných registrov a záznamov sú v súlade so skutočnosťou.

7. Takto zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné
hmotnoprávne ustanovenia.

8. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov,
ďalej len „OZ“) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého
spoluvlastníctva súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie
veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom;

prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť, a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiaden zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej
predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

9. Strany sporu ako spoluvlastníci pozemku sa pred začatím súdneho konania neboli schopní dohodnúť

na spôsobe vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k uvedenému pozemku, a preto sa žalobca
obrátil na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Keďže z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by rozdelenie pozemku medzi všetkých spoluvlastníkov podľa veľkosti ich
spoluvlastníckych podielov bolo dobre možné, súd musel zvažovať v poradí 2. spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním veci za peňažnú náhradu.

10. Vzhľadom na (zhodný) návrh žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade (prednesený až na pojednávaní),
ktorý spočíval v návrhu na prikázanie celého pozemku do (nového) podielového spoluvlastníctva
žalobcu, žalovaného v 1. rade, a (spoločne) žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade, spolu s
(pomerným) vyplatením príslušnej peňažnej náhrady z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva

žalovanej v 3. rade, ako vzhľadom na to, že žalovaná v 3. rade síce na tomto pojednávaní nebola
prítomná, avšak keďže sa v súdom určenej lehote nevyjadrila k žalobe, v ktorej sa uvádzala výška
peňažnej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel, ktorému zodpovedá výmera 20,60 m2, vo výške 144,20
eur (7 eur/m2), čím sa považovalo toto skutkové tvrdenie za (aj z jej strany) podľa § 151 ods. 1 CSP
nesporné, a keďže aj tento na pojednávaní (oproti žalobe) zmenený návrh na spôsob vyporiadania

podielového spoluvlastníctva by bol vo výsledku pre žalovanú v 3. rade rovnaký (výplata peňažnej
náhrady za jej spoluvlastnícky podiel by bola stále 144,20 eur), a teda mal súd za to, že neprítomnosť
žalovanej v 3. rade na pojednávaní nie je na prekážku, mal súd takto navrhnutý spôsob vyporiadania
súladný s ust. § 142 ods. 1 OZ, a preto podľa § 142 ods. 1 OZ rozhodol o zrušení podielového
spoluvlastníctva strán tohto sporu k predmetnému pozemku, a o jeho vyporiadaní takým spôsobom, že

prikázal celý pozemok do podielového spoluvlastníctva žalobcu v podiele 12/31, žalovaného v 1. rade v
podiele 1/31, a žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade v (spoločnom) podiele 18/31.11. Pokiaľ ide o to, že navrhovatelia tohto spôsobu vyporiadania (žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade) na
pojednávaní,kdetentonávrhpredniesli,neuviedlivýškupodielovvnovomspoluvlastníctve,resp.pomer,
v akom sa budú podieľať na spoločnej veci v rámci nového spoluvlastníckeho vzťahu, súd poukazuje na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.: 22Cdo1476/2009, s ktorým sa v plnom rozsahu
stotožňuje, a v ktorom sa uvádza, že konanie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je
konaním, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsobom vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi.
Súdpritomvtakomtokonaníniejeviazanýnávrhomnaspôsobvyporiadania,apretoniejevadoužaloby,
ak žalobca neuvedie možnú výšku vyrovnacieho podielu. Vzhľadom na uvedený právny názor, tunajší

súd nepovažoval absenciu skutkových tvrdení navrhovateľov vyporiadania prikázaním veci do (nového)
spoluvlastníctva, za vadu ich návrhu, a sám rozhodol o výške týchto podielov, a to ďalej uvedeným
spôsobom. Keďže žalobcovi (pôvodne) patril spoluvlastnícky podiel v rozsahu 3/8 (12/32), žalovanému
v 1. rade podiel 1/32, žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade (v úhrne) (spoločné) spoluvlastnícke
podiely v rozsahu 18/32 (1/2 + 1/16), a žalovanej v 3. rade podiel 1/32, tak pomer, v akom sa žalobca,
žalovaný v 1. rade, a žalovaný v 1. rade (spoločne) so žalovanou v 2. rade budú podieľať na (celom)

pozemku, ktorý pripadol do ich (nového) podielového spoluvlastníctva, súd určil na základe pomeru
veľkosti dovtedajších spoluvlastníckych podielov týchto žalovaných medzi sebou navzájom (12/32 :
31/32 = 12/31, 1/32 : 31/32 = 1/31, a 18/32 : 31/32 = 18/31.)

12. Uvedený pomer bol rozhodujúci aj pre určenie pomeru, v akom sa títo žalovaní podieľali na peňažnej

náhrade z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva pre žalovanú v 3. rade, ktorej výška bola
stanovená na sumu 144,20 eur (7 eur x 20,60 m2).

13. Súd nevykonal dôkaz žalobcom priložený geometrický plán, pretože sa týkal skutkového tvrdenia
a návrhu žalobcu, od ktorého neskôr žalobca upustil (vzhľadom na nový návrh na vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva), a preto jeho vykonanie by nemalo žiadny význam pre rozhodnutie v tejto
veci.

14. Pokiaľ ide o rozhodnutie, komu súd prikázať pozemok, súd vychádzal jednak z kritéria veľkosti
spoluvlastníckych podielov, pretože žalobca a takisto žalovaní v 1. a 2. rade mali v porovnaní so

žalovanou v 3. rade výrazne vyšší spoluvlastnícky podiel na spoločnom pozemku, a jednak z kritéria
účelného využitia veci, vzhľadom na skutkové tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo popreté, a tým sa považuje
podľa § 151 ods. 1 CSP za nesporné, a navyše vyplýva aj s vykonaného dokazovania, že uvedený
pozemok susedí s pozemkom žalobcu KN-C parc. č. 707/1, trvalé trávne porasty, o výmere 585 m2,
zapísanom na LV č. XXXX, kú. Z., obec Huty, okres Liptovský Mikuláš, a rovnako na skutkové tvrdenie

prednesené žalovanými v 1. a 2. rade, na pojednávaní, že predmetný pozemok rovnako susedí s ich
pozemkami vo výlučnom vlastníctve.

15. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania súd vychádzal z jednak vyjadrenia žalobcu v žalobe,
kde žalobca vyslovene navrhoval nepriznať nárok náhradu trov konania žiadnej zo strán, s ktorým

návrhom vyjadrili súhlas všetci žalovaní, teda aj žalovaní v 1. a 2. rade (vo svojom písomnom vyjadrení
k žalobe), aj žalovaná v 3. rade (vo svojom podaní doručenom na tunajší súd 7. 6. 2018, ktoré síce
bolo urobené v neautorizovanej elektronickej podobe, avšak keďže v tejto časti (náhrada trov konania)
nebolo vyjadrením vo veci samej, súd na neho mohol prihliadať.)

16. Z uvedeného teda vyplýva, že žiadna zo strán sporu výslovne nežiadala priznať nárok na náhradu
trov konania, a preto súd rešpektujúc zásadu ne ultra petitum vyplývajúcu z ust. § 216 CSP, nemohol
priznať stranám sporu viac, než sa domáhajú, a teda nemohol vnucovať stranám nárok na náhradu trov
konania proti ich vôli, a preto podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 216 CSP rozhodol tak, že žiadna
zo strán tohto sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.