Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 7, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/234/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114227217
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114227217.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky P. R., rod. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, zastúpená advokátkou JUDr. Máriou Vajdovou, so sídlom K. N. V., R. XXX,
proti bývalému manželovi V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, adresa na doručovanie: K. N. V., F. W.
XXXX, zastúpeného Advokátkou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom Žilina, Vojtecha

Tvrdého 17, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 2C/249/2014-103 zo dňa 05.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil bývalému manželovi navrhovateľky V. R. platiť
navrhovateľke výživné vo výške 50,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2014 vždy do 20. dňa v tom-

ktorom mesiaci od právoplatnosti rozsudku s tým, že na zameškané výživné za čas od 01.08.2014 do
04.11.2015 v sume 750,- Eur mu povolil mesačné splátky po 30,- Eur splatné spolu s bežným výživným
pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich. Vo zvyšku návrh
navrhovateľky (domáhala sa výživného vo výške 66,- Eur mesačne od 01.04.2014) zamietol a bývalému
manželovi uložil povinnosť uhradiť navrhovateľke trovy konania 675,46 Eur.
Mal za to, že dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka nie je schopná sa sama živiť s poukazom

na jej zdravotný stav, keďže je invalidná dôchodkyňa, ktorej bol priznaný invalidný dôchodok vo výške
209,90 Eur, z ktorého dôvodu nie je schopná uhrádzať náklady na svoje živobytie. Je odkázaná na
pomoc rodičov a svojho dospelého už pracujúceho syna, s ktorým, ako aj so študujúcou dcérou býva
v spoločnej domácnosti. Bývalý manžel dosahuje mesačný príjem 858,60 Eur a má výdavky na nájom
200,- Eur, inkaso platí 15,90 Eur, splátky úveru 139,40 a 140,- Eur, poistné 23,30 Eur a výživné na
uvádzanú dcéru 120,- Eur mesačne. Porovnajúc príjmy účastníkov stanovil príspevok na výživu vo výške

50,-Eurodpodanianávrhu01.08.2014anazmeškanévýživnédovyhláseniarozsudkupovolilbývalému
manželovi splátky, vo zvyšku návrh zamietol. Trovy konania priznal úspešnej navrhovateľke podľa § 142
ods. 1 O.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca podľa ust. § 205 ods.
2 písm. b/, d/, e/, f/ O.s.p. a žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že návrh navrhovateľky sa

zamieta alebo ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a súčasne priznať trovy konania.
Mal za to, že navrhovateľkou uvádzané mesačné výdavky 440,- Eur sú výdavkami za celú 5-člennú
domácnosť tvorenú plnoletým synom zarábajúcim 718,33 Eur - 1.118,50 Eur mesačne, študujúcou
dcérou, na ktorú platí výživné 120,- Eur mesačne a rodičmi navrhovateľky poberajúcimi starobné
dôchodky. Preto pokiaľ by malo ísť o výdavky len na navrhovateľku, boli by 210,- Eur, ktoré je zo
svojho dôchodku, ktorý činí 222,30 Eur, schopná pokryť. Na nákladoch domácnosti sú povinní sa

podieľať aj jej rodičia a zarábajúci syn, keď dcéra od januára 2016 z dôvodu skončenia štúdia je taktiež
schopná sa samostatne živiť, keď aj navrhovateľka sa zamestnala, ktorú možnosť v priebehu konaniapreukazoval. Navrhovateľka tvrdila inkaso 80,- Eur, preukázala 66,- Eur, výdavky na lieky 70,- Eur
nepreukazovala, takisto, že na stravu minie 250,- Eur, keď sama na diétne stravovanie uviedla 150,- Eur.
Súd pri posudzovaní nároku navrhovateľky vychádzal z výživného a nie príspevku na výživu, pričom

nezobral do úvahy jeho výdavky vrátane spoločných iba ním platených pôžičiek a na to, že na stravu a
oblečenie mu mesačne zostane 115,69 Eur. Súd si navyše odporoval, keď tvrdil, že hlavným dôvodom
priznania príspevku je zdravotný stav navrhovateľky a následne pri posudzovaní jej možností zamestnať
sa uviedol, že ho nepozná. Preto mal vykonať dokazovanie dopytom na ošetrujúceho lekára, a to aj
vo vzťahu k nákladom na lieky a diétu. Ďalej poukázal na to, že príspevok bol priznaný nezákonne od

01.08.2014, aj keď návrh bol podaný 13.08.2014, odkedy mohol byť najskôr priznaný.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v čase podania návrhu mala invalidný dôchodok
217,- Eur a tento sa jej valorizoval na 222,03 Eur a od 01.01.2016 na sumu 224,- Eur. Dom, v ktorom
bývajú, má jedno súpisné číslo, ale dva samostatné vchody. Časti, ktoré ona s deťmi a rodičia obývajú
(a vedú v nich samostatné domácnosti), majú samostatné elektromery, a preto rodičia si náklady na

elektriku uhrádzajú sami. Jej prispievajú polovicou na daň z nehnuteľnosti, na nimi spotrebovanú vodu a
na polovicu hradia aj náklady na kúrenie, keďže majú spoločný kotol. Syn na domácnosť prispieva 100,-
Eur mesačne a platí internet. K tvrdeniu bývalého manžela, že jej rodičia sa majú podieľať na výdavkoch,
uviedla, že rodinný dom im bol nimi darovaný s pozemkami s ich právom doživotného bezplatného
bývania a užívania. Bývalý manžel výživné na dcéru neplatí od januára 2016, kedy sa zaevidovala po

skončení štúdia na vysokej škole na úrade práce a od 01.05.2016 nastúpila na absolventskú prax za
130,- Eur mesačne. Ďalej uviedla, že od 02.06.2016 sa zamestnala na 3 hodiny denne v chránenej
dielni, kde len a s touto pracovnou dobou môže pracovať, a to s príjmom 2,50 Eur/hod. brutto, pričom
každé 3 mesiace musí absolvovať lekárske vyšetrenie. Na mieste, kde sa mohla už predtým podľa
bývalého manžela zamestnať, sa bola informovať, ale žiadnu zamestnankyňu nepotrebovali. Splátku na

úver v SLSP má bývalý manžel o polovicu nižšiu, pretože druhú polovicu platí ona. Bývalý manžel už ani
nespláca úver Quatro 65,- Eur mesačne. Poukázala na ust. § 67 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého
poskytovanie príspevku na jej výživu bývalým manželom predchádza vyživovaciu povinnosť detí.

4.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34C.s.p.)preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

(§ 379 CSP, § 65 C.m.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a odvolaním napadnutý rozsudok
okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. zrušil a vec mu podľa ust. § 389 ods. 2 C.s.p.
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Po zániku manželstva rozvodom má rozvedený manžel právo už len na zabezpečenie primeranej

výživy a nie rovnakej životnej úrovne ako v prípade manželov, a preto súd musí vychádzať z iných kritérií
ako v konaní, kde sa stanovuje vyživovacia povinnosť manželovi. Jedinou relevantnou skutočnosťou pre
priznanie príspevku je, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť a teda dôvodom na jeho
priznanie nie je rozdiel v životnej úrovni po rozvode ani to, že navrhovateľke klesla životná úroveň a ani
to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb ako za trvania

manželstva. Dokazovanie súdu sa obmedzuje na strane oprávnenej len na porovnanie jeho možností,
schopností, majetkových pomerov a primeraných potrieb (koľko finančných prostriedkov mesačne
potrebuje na zabezpečenie svojej primeranej výživy a či je v jej schopnostiach, resp. možnostiach
si samostatne takéto množstvo finančných prostriedkov zabezpečiť). Až keď súd zistí, že nie je
objektívne alebo subjektívne v možnostiach navrhovateľky (napr. zlý zdravotný stav, nemožnosť nájsť

si zamestnanie zodpovedajúce fyzickým a duševným schopnostiam) živiť sa primeraným spôsobom
samostatne, posúdi, či bývalý manžel má možnosti prispievať na jej výživu určitou sumou tak, aby jej
potreby boli zabezpečené v primeranej miere.

6. Súd prvej inštancie dokazovanie v tomto smere nevykonal, keď navrhovateľka svoju neschopnosť

sama sa živiť (pracovať) netvrdila ani nepreukazovala. Preto v priebehu ďalšieho konania bude úlohou
okresného súdu zistiť (čl. 6 C.m.p.), či zdravotný stav navrhovateľky znemožnil jej zamestnať sa,
resp. za akých podmienok sa zamestnať a odkedy mohla, aké má v dôsledku jej zdravotného stavu
náklady na výživu (diéta) a lieky a aké má náklady na domácnosť prihliadnuc aj na spolupodieľanie sa
ostatných osôb na ich úhrade. Až po zistení, že nie je v schopnostiach navrhovateľky živiť sa primeraným

spôsobom samostatne posúdi, či odporca má, resp. mal možnosti, schopnosti a majetkové pomery
prispievať na jej výživu určitou sumou tak, aby boli jej potreby zabezpečené v primeranej miere (§ 72
ods. 1 Zákona o rodine).7. Po vykonaní dokazovania za účelom zistenia skutočného stavu veci okresný súd opätovne vo veci
rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby bolo
aj preskúmateľné, keďže zo zrušovaného rozsudku nie je zrejmé, či rozhodoval o výživnom (výrok

rozsudku), resp. o príspevku na výživu (v odôvodnení sa uvádza aj výživné aj príspevok), nie je v ňom
určená ani doba, na ktorú ho priznal (§ 75 ods. 3 Zákona o rodine) a nevyplýva z neho, prečo v rozpore s
ust. § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine ho nepriznal od podania návrhu na súd, ale od 01.08.2014.
Súčasne rozhodne aj o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania (§ 58 C.m.p., § 396 ods. 3
C.s.p.).

8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie ani dovolanie n i e j e prípustné.