Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213464
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715213464.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: U. X., nar. XX.XX.XXXX, trv.
bytom P., K. XXXX/X, právne zast. P., SLÁVIK & partners s.r.o., Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO:
36860930 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35792752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, IČO:47233516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy s prísl, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 13.02.2017, č. k. 10C/490/2015
-62 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) určil, že dohoda o
zrážkach zo mzdy č. 8500035858 uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom
a podpísaná žalobcom dňa 21.11.2013 a žalovaným dňa 25.11.2013 je neplatná a priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 551 ods. 1, § 52 ods. 2 až 4, § 53 ods. 1,2,3 a 5, § 37, § 39
a § 39 a Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, žaloba žalobcu je opodstatnená a
dôvodná. Súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu a poukázal
na početnú ustálenú judikatúru súdov SR pri riešení obdobných prípadoch. Žalovaná dohoda o zrážkach
zo mzdy je v rozpore ustanovením § 5a Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože nebola

individuálne dojednaná, ide o typovú formulárovú dohodu vopred pripravenú žalovaným a podpísanie
ktorej bolo podmienkou k uzavretiu zmluvy o úvere, obe toho istého čísla a z tých istých dátumov
podpísania a to žalovaným dňa 25.11.2013 a žalobcom dňa 21.11.2013. Ďalej uviedol, že z dôvodu
postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, ide zároveň o neprijateľné podmienky na jeho strane podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a spôsobujúce ich neplatnosť a zároveň
sa jedná o značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami žalobcu ako spotrebiteľa a to v jeho
neprospech oproti žalovanému v zmysle § 39a Obč. zák. Vyslovením neplatnosti dohody o zrážkach zo

mzdy súdom sa žalobcovi poskytne súdna ochrana a zamedzí sa úžerníckemu správaniu žalovaného a
tomu, aby a bez právneho dôvodu vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu jeho zamestnávateľom. Dodal, že
vzhľadom na vyslovenú absolútnu neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, strany sporu a zamestnávateľ
žalobcu ňou nie sú ďalej viazaní a zamestnávateľ žalobcu nesmie ďalej podľa nej vykonávať zrážkyzo mzdy žalobcu v prospech žalovaného, pričom platí podľa § 77 ods. 1 písm. d) O.s.p. a s použitím
prechodných ustanovení podľa § 470 ods. 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016, že nariadené predbežné
opatrenie v tomto konaní zanikne uplynutím určeného času, po ktorý malo trvať.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca má nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pretože bol plne úspešný.

5.Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovanýdôvodiacust.§365ods.

1 písm. b), d) a h) C.s.p. Žalovaný napáda postup súdu, ktorý na posudzovanie otázky platnosti použil
ust. § 5a ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá dňa 26.08.2013 a
preto je potrebné vychádzať o skutkového a právneho stavu platného v čase uzavretia zmluvy. Súd prvej
inštancietakýmtopostupomnekonalanepostupoval,čímpodľažalovanéhoporušilzákazretroaktívneho
pôsobenia ustanovení zákona. Použitie § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. považuje za neprípustné a
vylúčené. Ďalej uvádza, že v napadanom rozsudku sa nenachádza jediné zákonne ustanovenie, podľa

ktorého formulárová podoba je sankcionovaná je neplatnosťou. Objektívne povedané také ustanovenie
ani neexistuje, preto v opačnom prípade by žiadna plátna spotrebiteľská zmluva vzniknúť ani nemohla.
So skutočnosťou kedy akákoľvek spotrebiteľská zmluva je predformulovaná, nespája žiaden úkon jej
absolútnu neplatnosť. Podporne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn.
17Co/919/2015, ktorý dospel k záveru, že predformularovanie znenia právneho úkonu nie je protiprávna

skutočnosť. Považoval za nepreskúmateľný záver súdu, podľa ktorého dohoda o zrážkach zo mzdy
bola podmienku pre uzavretie úverovej zmluvy a táto skutočnosť spôsobuje jej neplatnosť. Vyslovenie
neplatnosti právneho úkonu má prichádzať do úvahy ako posledné riešenie, nie ako prvé. Na základe
uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok a žalobu zamietol alebo aby vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie
a odvolanie žalovaného považoval za nedôvodne. Zdôraznil skutočnosť, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy je zákonným zabezpečovacím prostriedkom iba v prípade ak je uzavretá v súlade so zákonom a
obsahuje predpísané náležitosti. Predmetná dohoda o zrážkach bola uzavretá v rozpore so zákonom.

Právny názor žalobcu a súdu prvej inštancie potvrdzuje i rozhodnutie KS v Prešove vo veci sp. zn.
31Co/31/2014 zo dňa 20.03.2014. Poukázal na Infrigiment Európskej komisie proti Slovenskej republike
č. 2012/4165. V súvislosti s argumentom žalovaného na margo zákazu retroaktivity opätovne poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3MCdo/14/2014 z 21.04.2015. K argumentu žalovaného o tom,
že reálne neexistuje zákonne ustanovenie podľa ktorého formulárová podoba dohody je sankcionovaná

jej neplatnosťou a preto nevzhliada dôvod na vyslovenie neplatnosti zmluvy, uviedol, že žalobca nebol
poučený, že spolu so zmluvou uzatvára aj dohodu o zrážkach zo mzdy, o právnych dôsledkoch tohto
právneho úkonu a ani o možnosti odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach. Cele znenie Dohody o
zrážkach je súčasťou predtlačeného formulára, ktorého znenie žalobca nemal možnosť odmietnuť.
Uvedený názor je podopretý rozsiahlou rozhodovacou praxou napr. rozsudok KS v Prešove zo dňa

06.12.2016, sp. zn. 3Co/161/2016. Navrhol, aby odvolací potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§

362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385
C.s.p. a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej
stránke súdu najmenej 5 dní vopred (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).9. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec
správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie a na potvrdenie
správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa (§ 387 ods.2 C.s.p.).

10. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným
bola dňa 25.11.2013 uzatvorená na samostatnej listine Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500035858
za účelom zabezpečenia pohľadávok veriteľa vzniknutých na základe alebo v súvislosti so Zmluvou
o revolvingovom úvere č. 8500035858 uzatvorenou medzi stranami sporu dňa 25.11.2013. Žalovaný

listom zo dňa 12.02.2014 vyzval zamestnávateľa žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy na
základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500035858. Dňa 21.12.2015 bolo súdom prvej inštancie
nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo uložené zamestnávateľovi žalobcu Schüle Slovakia,
s.r.o. nevykonávať zrážky zo mzdy žalobcu počnúc doručením uvedeného uznesenia, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

11. Na úvod považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je
legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia
nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s
obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia
nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje

z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale
spravidla podnikateľ a je značne problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník
aktivuje.

12. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§ 3 ods.3,5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo
mzdy vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v
prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako
neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (298 C.s.p.).

13. V konaní nebolo sporné, že Zmluva o spotrebiteľskom č. 8500035858 uzatvorená medzi stranami
sporu dňa 25.11.2013 predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, v rámci ktorej žalobca vystupuje v postavení spotrebiteľa. Z obsahu spisu
vyplýva, že obsah predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy žalobca nemohol ovplyvniť. Evidentne ide o
formulárzmluvy.Akbymalabyťdohodaozrážkachzomzdyprávomakceptovateľnáakoprejavzmluvnej

autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012)

14.Postupžalovanéhopriuzatváranídohôdozrážkachzomzdypriposkytovaníspotrebiteľskýchúverov

je odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej praxe (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 5Co/7/2017 zo dňa 16.02.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 24Co/44/2017
zo dňa 22.02.2018)

15. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na

majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok a to najzávažnejšie spočíva v úžernom
protiplnení niekoľkonásobne prevyšujúcom priemer bank. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri
realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so
svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti.
Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré

dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho
vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť
uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou
nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale
spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu

veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť.
Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu podnikateľa najviac zainteresovaného vo vlastnej
veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej
kontroly čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy.16. Odvolací súd v tej to súvislosti poukazuje na to, že vzťah zo sporného spotrebiteľského úveru
je charakteristicky určitými nedostatkami. Sadzba úrokov 70,01 % ročne uvedená žalobcom v a

70,05 % ročne v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500035858 je úplne drastická a nemá žiadne
opodstatnenie v demokratickej spoločnosti, nemožno ju označiť inak ako úžernú a odporujúcu dobrým
mravom. (v zmysle údajov zverejnených NBS priemerná úroková sadzba v mesiaci november 2013
pri nových spotrebiteľských úveroch s dobou fixácie úrokovej sadzby 1 až 5 rokov činila 11,02 %
ročne). Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500035858 obsahuje v bode 8 možnosť odkladu splatnosti

splátok úveru za odplatu vo výške 367,49 eur. Táto zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú
zmluvnú podmienku (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 20Co/99/2014, 15Co/70/2015,
17Co/294/2014). Poskytnutá služba zo strany žalovaného sa poskytuje vopred, pred poskytnutím
samotného úveru, nakoľko v zmysle bodu 8.4 si cenu služby žalovaný započítava na poskytnutie
schválenej výšky úveru. Túto skutočnosť súd považuje za hrubú nerovnováhu a neprimeranosť služby
voči odplate, ktorú žalobkyňa zaplatila vopred, pričom ju môže a nemusí využiť.

17. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o

zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly,
na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie
prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej
užitočného účinku.

18. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter
štandardnejzmluvnejpodmienkypoužívanejžalovanýmpriuzatváranízmlúvospotrebiteľskýchúveroch
so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená
na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný ničím
nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

19. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 OZ aj vtedy, ak
vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď v súvislosti s ostatnými
zmluvnými podmienkami umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v
predmetnom prípade. Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s

požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu
nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako
neplatnú(§53ods.5Občianskehozákonníka),hocimázákladvznenízákona.Ajinéprávneúkonymajú
základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská
doložka a i). Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná dohoda vzhľadom na jej osobitný význam bola

vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje siahnuť
spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia z poplatkov, ktoré sú neprijateľné.

20. V zmysle § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je neprípustné
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o

zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.

21. Odvolacím argumentom žalovaného bolo, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 5a ods.

1 Zákona 250/2007 Z.z. Odvolací súd v tomto smere musí dať odvolateľovi za pravdu. Ustanovenie § 5b
zákona 250/2007 Z.z. na ktoré poukazuje žalobca vo vyjadrení k odvolaniu v súvislosti s rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/4/2014 zo dňa 21.04.2015 je na rozdiel od ust. § 5a procesného
charakteru. Rozlišovanie hmotnoprávnych a procesných noriem je potrebné aj z dôvodu ich aplikácie zčasového hľadiska. Ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje predovšetkým procesnú činnosť
orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. Naproti
tomu nič z ust. § 5a ods. 1 Zákona 250/2007 Z.z. nenasvedčuje tomu, že by tak ako v prípade ust.

§ 5b malo ísť o procesnú normu. Ak je teda toto ustanovenie hmotnoprávne, nemôže sa aplikovať na
posúdenie otázky vzniku, platnosti a nárokov z právnych vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím jeho
účinnosti. Na druhej strane argument spočívajúci v rozpore s ust. § 5a ods. 1 Zákona 250/2007 Z.z. súd
prvej inštancie uviedol len ako jeden z viacerých dôvodov, kvôli ktorým žalobu zamietol.

22. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne neodôvodnil
je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne, úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu
spravodlivého procesu. Vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný
bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani

c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B). Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie odôvodnil riadne. V rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi, preto ho
považuje za správne, zodpovedajúce zásadám spravodlivého konania pred súdom.

23. Za týchto okolností súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a preto postupom v zmysle § 387

ods. 1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1, § 262, ods. 1 C.s.p. tak, že vyslovil, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).