Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1KO/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913202770
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5913202770.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v kompetenčnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Janky Cisárovej a sudcov JUDr. Viery Petríkovej, JUDr. Ivana Machyniaka, JUDr. Jany Hatalovej, PhD.,
JUDr. Zuzany Ďurišovej, JUDr. Jozefa Hargaša (sudca spravodajca) a JUDr. Aleny Priecelovej v právnej
veci žalobcu: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, F. F., doručovacia adresa L. XX/X, N., právne
zastúpený JUDr. Zuzana Baloghová, advokátka, so sídlom Madačova 7, 034 01 Ružomberok, IČO: 42

221 340, proti žalovanému: 1/ Ústredná vojenská nemocnica SNP - Ružomberok, gen. Miloša Vesela
21, Ružomberok, IČO: 31 936 415, právne zastúpený Ulianko & Holčík, s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlomNám.SNP41,96001Zvolen,IČO:36856517ažalovanej2/Y..E.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytomF.
XXX, XXX XX F., za účasti interventa na žalovanej strane - Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom
Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 o ochrane osobnosti a iné, pôvodne vedenom
na Okresom súde v Ružomberku pod sp. zn. 7C/52/2013 na návrh Ministerstva zdravotníctva Slovenskej

republiky v spore o právomoc medzi Okresným súdom v Ružomberku a Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky, takto

r o z h o d o l :

Na prejednanie a rozhodovanie veci pôvodne vedenej na Okresnom súde v Ružomberku pod sp. zn.
7C/52/2013 je daná právomoc súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 24.04.2013 (v znení jej zmeny pripustenej súdom uznesením č. k.

7C/52/2013-259 z 23.10.2015) sa žalobca domáhal nasledovných nárokov: Dohoda o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti, uzavretá dňa 28.04.2005 medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, podpísaná
žalovanou v rade 2/ je neplatná. Žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/ porušili zásadu rovnakého
zaobchádzania vo vzťahu k žalobcovi, čím zasiahli do jeho práva na správne poskytnutie zdravotnej
starostlivosti, práva na ochranu dôstojnosti, práva na odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti,
právanazachovaniemlčanlivostiovšetkýchúdajochtýkajúcichsajehozdravotnéhostavu,oskutočnosti

súvisiacich s jeho zdravotným stavom. Žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/ sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to do troch dní odo dňa
právoplatnostitohtorozsudku.Žalovanývrade1/ažalovanávrade 2/súpovinníspoločneanerozdielne
zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 8 080,34 eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil a rozhodol, že po právoplatnosti tohto
uznesenia bude vec postúpená Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len MZ SR).
Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Okresný súd sa nestotožnil s argumentáciou
žalobcu a vyslovil záver, že vec, resp. postup správneho orgánu, je možné rozhodovať v rámci
správneho súdnictva. Podľa správneho súdneho poriadku, správne súdy nekonajú len o správnych
žalobách, ale aj o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. V prípade ak správny orgán nevydá

rozhodnutie, hoc ho podľa účastníka správneho konania vydať mal, je zároveň možné využiť prostriedky
prokurátorského dozoru. Teda argumentácia žalobcu ohľadom toho, že žaloba je dôvodná aj preto,lebo orgán verejnej správy nevydal rozhodnutie v správnom konaní, a teda inej možnosti okrem žaloby
v civilnom konaní niet, nie je správna. Civilný súd v žiadnom prípade nie je orgánom, ktorý by mal
zhojiť (ne)činnosť správneho orgánu, sporové konanie nie je prostriedkom takejto nápravy. Posúdenie

žalobcovej diskriminácie činnosťou/nečinnosťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a s tým súvisiaci
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je otázkou, ktorú môže s poukazom na Zákon č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov (§ 17) rozhodnúť aj príslušný správny orgán, ktorý ak by takúto náhradu priznal ku spokojnosti
žalobcu, nie je dôvod začínať sporové konanie. Pre toto konanie je významnou otázka jeho totožnosti

s konaním, ktoré prebehlo na Okresnom súde Topoľčany pod sp zn. 5C/40/2012. Súd sa priklonil k
záveru, že čo do procesných podmienok, nie je možné konštatovať, že došlo k naplneniu prekážky
rozhodnutej veci. V tomto konaní oproti konaniu pred Okresným súdom Topoľčany smeruje žaloba
aj voči žalobcovi - Ústrednej vojenskej nemocnici SNP - Ružomberok, ktorý predtým ako žalobca
nevystupoval. Zatiaľ čo v danom konaní sa žalobca domáhal, aby Y. bola povinná akceptovať slobodné
odvolanie predtým udeleného informovaného súhlasu s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou a

je povinná ho uznať práceschopným dňom 30.08.2011, v tomto konaní žalobca vzniesol iné nároky,
keď sa domáhal vyslovenia neplatnosti dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, vyslovenia
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a
náhrady škody. Ani čo do uplatneného nároku, ani čo do subjektov, nie je žaloba totožná, súd preto
konanie nezastavil z MZ SR s poukazom na vyššie citovaný § 17 Zákona o zdravotnej starostlivosti,

a toto rozhodnutie potvrdil aj krajský súd. Podľa týchto rozhodnutí malo otázku akceptácie slobodného
odvolania súhlasu s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou a otázku uznania práceneschopnosti
prioritne riešiť MZ SR, ktoré by však uvedené veci nemohlo riešiť bez posúdenia toho, či je alebo nie
je platne uzavretá dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, je teda zrejmé, že to, čo v žalobe
žiada žalobca, nie je vec, ktorú by mal v sporovom konaní riešiť súd. Ďalšie nároky týkajúce sa

náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, môže v rámci konania podľa Zákona č.
514/2003 Z.z. riešiť správny orgán, ktorého právomoc a možnosť poskytnutia takéto náhrady by súd
obišiel, ak by mal sám rozhodnúť. Rozhodnutie, že na rozhodovanie vo veci, ktorá vyplýva z predmetu
tohto konania je príslušné MZ SR, je rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a okresný
súd je povinný ho zohľadniť. Právomoc súdov na rozhodnutie v danej veci nie je daná, je vylúčená

špeciálnym predpisom Zákona o zdravotnej starostlivosti a Zákona o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, ktoré zverujú právomoc na rozhodovanie o inom rozhodnutí ošetrujúceho zdravotníckeho
pracovníkavsúvislostisposkytovanímzdravotnejstarostlivostialeboslužiebsúvisiacichsposkytovaním
zdravotnej starostlivosti v zmysle § 17 ods. 3 písm. b) Zákona o zdravotnej starostlivosti (ktoré sa
netýkapriamosprávnostiposkytnutiakonkrétnejzdravotnejstarostlivosti)MinisterstvuzdravotníctvaSR,

keďže uvedené ustanovenie odkazuje na ust. § 81 ods. 1 písm. a) Zákona o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti a ten na ustanovenie § 11 uvedeného zákona. Žalobca sa preto mal obrátiť na Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej republiky a následne v prípade neúspechu na príslušný krajský súd v zmysle V.
časti Občianskeho súdneho poriadku (pozn. aktuálne Správneho súdneho poriadku). Súd teda postúpil
vec MZ SR, pričom právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované, teda neodníme

žalobcovi spravodlivosť, vo veci bude rozhodovať správny orgán, ktorý ak rozhodne v neprospech
žalobcu, tento bude mať možnosť podať správnu žalobu a v prípade ak správny orgán nerozhodne
vôbec, bude mať možnosť využiť iné prostriedky súdnej ochrany v rámci správneho súdnictva podľa
Správneho súdneho poriadku. Žaloba podľa svojho obsahu nemohla byť posúdená ako správna žaloba,
nakoľko správny orgán nevydal vo veci žiadne rozhodnutie, ani ako žaloba na nečinnosť správneho

orgánu, nakoľko bola podaná pred tým (24.04.2013), ako Najvyšší súd Slovenskej republiky vôbec
rozhodol, že prejednanie a rozhodnutie veci patrí do právomoci Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky(20.08.2014).Zuvedenýchdôvodovneprichádzalodoúvahypostúpenievecisprávnemusúdu.
3.NaodvolaniežalobkyneKrajskýsúdvŽilineakoodvolacísúdvecpreskúmalarozhodoldňa31.8.2017
uznesením č. k. 5Co/54/2017-434 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom, že predmetná vec nepatrí do právomoci
súdov, právomoc súdov je vylúčená špeciálnym predpisom - zákonom č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti a zákonom 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, konkrétne § 17
ods. 3 písm. b) zákona o zdravotnej starostlivosti. Odvolací súd súhlasil aj s tým, že žalobu (z 22.
04. 2013, prijatú na Okresnom súde Ružomberok 24. 04. 2013) podľa obsahu nebolo možné posúdiť

ako správnu žalobu, keďže vo veci zatiaľ správny orgán nevydal žiadne rozhodnutie. Nemožno však
hovoriť ani o žalobe na nečinnosť správneho orgánu, nakoľko bola podaná pred tým, ako Najvyšší súd
Slovenskej republiky vôbec rozhodol spor o právomoc medzi súdom a správnym orgánom, a teda že
prejednanie a rozhodnutie veci patrí do právomoci MZ SR (uznesenie NS SR sp. zn. 10Rks/l/2013 z20.08.2014). Z uvedených dôvodov neprichádzalo do úvahy postúpenie veci správnemu súdu. Odvolací
súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že civilný súd nie je orgánom ktorý by mal zhojiť (ne)činnosť správneho
orgánu, a civilné sporové konanie nie je prostriedkom takejto nápravy. Ako už boli aj vyššie uvedené

prostriedky, ktorými sa možno brániť proti nečinnosti správneho orgánu a za akých podmienok upravuje
Správny súdny poriadok. Pokiaľ ide o ďalšie nároky žalobcu týkajúce sa náhrady škody a náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, zákon č. 514/2003 Z.z. poskytuje správnemu orgánu zákonný priestor
pre ich posúdenie a následné rozhodnutie o nich. Napokon poukázal na to, že v prejednávanej veci
nemožno opomenúť, že obdobný spor (čo do predmetu a obsahu nárokov, ako aj strán sporu) prebiehal

aj na Okresnom súde Topoľčany, ktorý súd vec zastavil a postúpil ju MZ SR práve s poukazom na §
17 Zákona o zdravotnej starostlivosti, a ktoré rozhodnutie potvrdil aj krajský súd. Následne bolo vo veci
vydanéajrozhodnutieNajvyššiehosúduSR,ktorýskonečnouplatnosťourozhodolkompetenčnýkonflikt
medzi súdom a orgánom štátnej správy.

4. MZ SR podalo dňa 20.4.2018 na Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie sporu

o právomoc podľa § 10 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len VSP), keďže
nesúhlasilo s uznesením Okresného súdu v Ružomberku č. k. 7C/52/2013-383 zo dňa 4. októbra 2016
v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/54/2017-434 zo dňa 31. augusta 2017, ktorý
konanie zastavil a vec postúpil MZ SR.

5. V predmetnej veci MZ SR zastáva stanovisko, že v merite veci nemá zákonné oprávnenie na
rozhodnutie vo veci platnosti dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a nárokov s tým spojených.
V odôvodnení postúpenia veci súdom, kde súdy poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. 10Rks/1/2013-12 zo dňa 20.08.2014 týkajúceho sa obdobnej veci toho istého žalobcu, v
ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že vec patrí do právomoci MZ SR. V súvislosti s

týmto argumentom MZ SR je toho názoru, že v konaní pod sp. značkou 7C/52/2013 pred Okresným
súdom Ružomberok nejde o obdobnú vec ako v konaní pod sp. značkou 5Co/102/2012-37 pred
Okresným súdom Topoľčany a tak nie je možné v tomto spore aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. l0Rks/1/2013-12. V konaní pod sp. značkou 7C/52/2013 sa žalobca: Y. domáha
voči žalovanému: Ústrednej vojenskej nemocnice SNP - Ružomberok určenia neplatnosti Dohody o

poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy spojenej s tým, že žalobca bol
konaním poskytovateľa zdravotnej starostlivosti diskriminovaný podľa § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004
Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „antidiskriminačný zákon"). Pričom v konaní č. 5V/40/2012
sa žalobca: Y. domáhal vydania rozkazu na plnenie, v rámci ktorého mala žalovaná: Y. akceptovať

slobodné odvolanie udeleného informovaného súhlasu s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou a
uznaťžalobcupráceschopnýmdňom30.08.2011.ZtohtodôvoduMZSRnepovažujezistenieOkresného
súdu Ružomberok, že v konaniach pod sp. značkou 7C/52/2013 a pod sp. značkou 5V/40/2012 ide o
obdobnú vec, nakoľko nároky, ktoré uplatňuje identický žalobca: Y. v rámci týchto dvoch súdnych konaní,
nemožno považovať za obdobné. Keďže ide o odlišné nároky nie je možné v prípade konania pod sp.

značkou 7C/52/2013 aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10Rks/1/2013-12 zo
dňa 20.08.2014, ktorým bolo rozhodnuté o právomoci MZ SR konať v súvislosti so súdnym konaním
pod sp. zn. 5V/40/2012. MZ SR ako ústredný orgán štátnej správy môže podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon. Osobitný zákon o zdravotnej starostlivosti ani zákon o poskytovateľoch zdravotnej

starostlivosti neustanovuje právomoc MZ SR rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti Dohody o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V predmetnej veci ide o príslušníka ozbrojených síl Slovenskej
republiky, kde je v kontexte poskytovania zdravotnej starostlivosti potrebné naviac zohľadniť aj iné
právne predpisy týkajúce sa ozbrojených síl Slovenskej republiky a to predovšetkým zákon č. 364/2005
Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a

doplnení niektorých zákonov ako aj zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. MZ SR v predmetnej veci zaslalo žalobcovi dňa
17.02.2015 stanovisko, v ktorom, okrem iného, vyslovilo názor, že Dohoda o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti zo dňa 28.04.2005 je platná. Nakoľko MZ SR nemá zákonné oprávnenie rozhodovať vo
veci platnosti/neplatnosti Dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, MZ SR vybavilo danú vec

formou stanoviska. Ďalej MZ SR namietalo, že v odôvodnení Uznesenia č. 5913202770, odsek 18
Okresný súd Ružomberok uvádza, že MZ SR sa vecou nezaoberalo primerane a vydalo len listinu
a nie rozhodnutie. MZ SR dňa 24.6.2012 vykonalo v Ústrednej nemocnici SNP - Ružomberok dozor,
na základe ktorého začalo správne konanie v danej veci a dňa 28.6.2013 MZ SR Rozhodnutímč. S08369-OP-2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.7.2013 (ďalej len „rozhodnutie"), uložilo
Ústrednej vojenskej nemocnici SNP - Ružomberok ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pánovi
Y. pokutu vo výške 200,- Eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. a) zákona o

poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v spojení s § 17 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti.
Na základe § 17 zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorý obsahuje úpravu týkajúcu sa výslovne iných
rozhodnutí ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka bola predmetná vec postúpená na MZ SR, ktoré
poukázalo na skutočnosť, že nárok žalobcu v rámci súdneho konania pod sp. zn. 7C/52/2013 nesmeruje
proti správnosti iného rozhodnutia ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka ale proti tomu, že právny

vzťah medzi ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom a žalobcom zanikol, a to na základe skutočnosti,
že Dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti bola podľa žalobcu neplatná. Určenia neplatnosti
Dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa žalobca domáha v predmetnom konaní. Jeho ďalšími
nárokmi je náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej tým, že došlo k jeho diskriminácii. Nedostatok
právomoci MZ SR rozhodnúť v danej veci sa týka aj týchto nárokov žalobcu, keďže v zmysle § 11 ods.
4 zákona o zdravotnej starostlivosti každý, kto sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené

záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať
právnej ochrany na súde podľa osobitného zákona a tým je antidiskriminačný zákon. Na základe vyššie
uvedených skutočností MZ SR zastáva názor, že v merite veci nemá MZ SR zákonné oprávnenie
konať a rozhodovať o platnosti/neplatnosti Dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, o posúdení
skutočnosti, či došlo k porušeniu princípov rovnakého zaobchádzania a či žalobcovi vznikla týmto

konaním nemajetková ujma a má nárok na jej náhradu.
6. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie o
právomoci (§ 11 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že táto vec patrí
do právomoci súdu. Na stručné odôvodnenie uvádza nasledovné:

7. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

8. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

9. Predmetom sporu v danej veci na základe žaloby žalobcu, v znení jej zmeny pripustenej súdom
uznesením č. k. 7C/52/2013-259 z 23.10.2015 sú nasledovné nároky:

I. Určenie neplatnosti dohody v poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzavretej dňa 28.4.2015 medzi
žalobcom a žalovaným 1/ podpísanou žalobcom 2/.

II. Náhrada nemajetkovej škody spôsobenej titulom nerovnakého zaobchádzania zo strany žalovaného
1/ (antidiskriminačná žaloba).

III. Náhrada škody titulom straty na zárobku.

10. Najvyšší súd poukazuje na to, že MZ SR ako ústredný orgán štátnej správy môže podľa čl. 2 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Osobitný zákon o zdravotnej starostlivosti ani zákon o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti neustanovuje právomoc MZ SR rozhodovať

o žalobcových vyššie uvedených žalobných nárokoch. Najvyšší súd preto s poukazom na vyššie
citované ust. CSP sa stotožnil s návrhom MZ SR resp. aj žalobcu v danom spore, že zo zákona
nie je rozhodovanie o žalobcom vymedzenom nároku zverené správnemu orgánu, ale súdu v
občianskoprávnom konaní.

11. Napokon najvyšší súd poukazuje na to, že v danom prípade nejde o obdobnú vec, ako v konaní
pod zn. 5C/40/2012 pred OS Topoľčany, tak ako to uviedlo vo svojom návrhu MZ SR, ktorým názorom
sa najvyšší súd v plnom rozsahu stotožňuje, jedná sa o odlišné nároky žalobcu a preto nie je možné
uvedené rozhodnutie aplikovať aj na predmetný spor. V konaní pod sp.zn. 7C/52/2013 sa žalobca
Marek Krobot domáhal voči žalovanému Ústrednej vojenskej nemocnice SNP - Ružomberok určenia

neplatnosti dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy spojenej
s tým, že žalobca bol konaním poskytovateľa zdravotnej starostlivosti diskriminovaný podľa § 9 ods.
2 zákona č. 365/2004 Z.z. („antidiskriminačný zákon“ ako aj náhrady škody na zárobku titulom ušlej
mzdy), pričom v konaní č. 5V/40/2012 sa žalobca domáhal vydania rozkazu na plnenie, v rámci ktoréhomala žalovaná MUDr. Anna Fabová akceptovať slobodné odvolanie udeleného informovaného súhlasu
s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou a uznať žalobcu spráceschopným dňom 30.8.2011.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky o podanom návrhu preto rozhodol tak, že prejednanie a
rozhodnutie danej veci patrí do právomoci Okresného súdu v Ružomberku.

13. Toto uznesenie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 7:0. (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.