Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 13, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/170/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210206776
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2210206776.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: Bc. C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom
V. XX, X. T., zastúpenej spoločnosťou: Okenica Šula & Co, s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká 30,
proti žalovanej: Obec Čenkovce, so sídlom Čenkovce 2, Zlaté Klasy, IČO: 31 871 224, zastúpenej
spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Milan Guťan, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vavilovova 2, o
doplatenie mzdy 8.971,49 Eur s príslušenstvom a náhrady mzdy za dovolenku 313,08 Eur, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 6C/146/2010-201 zo dňa 19.1.2017 v
zamietajúcej časti výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výroku II., ktorým bola žaloba vo
zvyšku zamietnutá a výroku III., ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
náhradu mzdy za dovolenku v sume 313,08 Eur v čistom, do troch dní od právoplatnosti rozsudku;
výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol; výrokom III. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému

náhradu trov konania vo výške 92% a vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa aplikovaných ust. § 17 ods. 2, § 18 ods. 1, § 42, § 43
ods. 1, § 99 ako i čl. 3 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce.

3. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k skutkovým záverom, že žalobkyňa

na základe pracovnej zmluvy z roku 1993 pracovala na Obecnom úrade V. na plný pracovný úväzok
ako jediná administratívna pracovníčka. Od 1.11.2004 uzavrela pracovnú zmluvu so Základnou a
materskou školou I. J. s vyučovacím jazykom maďarským v V. (ďalej aj len škola), kde vykonávala všetky
administratívne práce. Predtým uzavreli dohodu s obcou V. ako aj so školou, že bude vykonávať pre
obec 0,60 pracovného úväzku a pre základnú a materskú školu 0,40 pracovného úväzku. Už v tom čase
mala vedomosť, že u žalovanej sa jej vypláca nižšia mzda, než aká bola dohodnutá v zmysle pracovnej
zmluvy v roku 1993, kedy pre obec pracovala na plný úväzok. Výsledkami vykonaného dokazovania nad

akúkoľvek pochybnosť mal súd prvej inštancie za preukázané, že v roku 2006 žalobkyňa so žalovanou
ako aj so Základnou školou a Materskou školou v V. uzavreli dohodu podľa ktorej sa aj fakticky správali.
Dohodabolaakceptovanázostranyžalobkyne,ktorávyhotovovalaakomzdováúčtovníčkamzdovélisty,
kde bol aj uvedený 40% pracovný úväzok pre žalobkyňu. Obrana žalobkyne, že pracovala resp. bolavyťažená na plný pracovný úväzok nie je logickým argumentom, pretože by nebola schopná pracovať
v plnej vyťaženosti v dvoch plnohodnotných pracovných úväzkoch, t.j. 16 hodín denne. Súd ustálil, že
inak než dohodou medzi stranami sporu si nie je možné vysvetliť to, že k zmene pracovného pomeru

na plný úväzok došlo v podstate s účinnosťou od 1.11.2004, kedy žalobkyňa začala pracovať na úväzok
40 % pre Základnú školu s materskou školou v V. a tým pádom došlo dohodou k zmene pôvodnej
pracovnej zmluvy zo dňa 1.2.1993 tak, že pracovný pomer žalobkyne u žalovanej bol skrátený na 60%
pracovného úväzku. Tieto skutočnosti potvrdili aj vypočutí svedkovia, najmä svedkyňa S. C. účtovníčka
- administratívna pracovníčka obce. Všetci svedkovia potvrdili, že žalobkyňa s takýmto pracovným

úväzkom súhlasila, nasvedčuje tomu predovšetkým správanie strán sporu. Treba prisvedčiť obrane
žalovanej, že bola dohoda o skrátenom pracovnom úväzku, ktorú žalovaná aj žalobkyňa rešpektovali.
Zamestnávateľ pritom môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako
je ustanovený týždenný pracovný čas. Zamestnancovi potom patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému
kratšiemu pracovnému času a úmerne i dovolenka.

4. V časti uplatneného nároku žalobkyne na náhradu mzdy za 16 dní dovolenky v sume 313,08 Eur netto,
súd skonštatoval, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania žalovaný neoprávnene strhol žalobkyni
16 dní dovolenky za dni, keď dovolenku nečerpala (júl 2009 - 5 dní, september 2009 - 1 deň, november
2009-10dní),zaktoréjejprináležínáhradavsume313,08Eur,ztoho5dnízajúl2009vsume92,05Eur
(po odpočítaní odvodov 17,44 Eur a dane z príjmu 21,59 Eur), 1 deň za mesiac september 2009 v sume

19,45 Eur (po odpočítaní odvodov 3,39 Eur a dane 4,56 Eur), za 10 dní novembra 2009 v sume 201,58
Eur (po odpočítaní odvodov 38,28 Eur a dane 47,28 Eur). Žalovaný sa tomuto nároku žalobkyne bránil
tým, že nie je ochotný rozdiel žalobkyni uhradiť, pretože žalobkyňa čerpala dovolenku tak, ako to vyplýva
z doložených mzdových listov, pričom ale uviedol, že nedisponuje predmetnými dovolenkovými lístkami,
ani evidenciou dochádzky a súdu listiny predložiť nevie. Ust. § 99 Zákonníka práce pritom ukladá

zamestnávateľovi povinnosť viesť evidenciu pracovného času. V predmetnom prípade je nepochybné,
že žalovaný dovolenku schvaľoval na základe dovolenkových lístkov, bolo jeho povinnosťou evidenciu
dovolenky zdokladovať, avšak doklady predložiť nevedel, preto toto nie je možné pripísať na ťarchu
žalobkyne. Súd preto žalobe na náhradu mzdy za 16 dovolenky vyhovel.

5. Podľa záverov súdu prvej inštancie výsledkami vykonaného dokazovania bolo nepochybne
preukázané,žežalobkyňaprácupôvodnevykonávalavrozsahu60%prežalovanúanáslednevrozsahu
40%.Jepravdou,žezmenapracovnejzmluvynebolavykonanápísomne,avšakvýsledkamivykonaného
dokazovania bolo nepochybne preukázané, že na zmene pracovného úväzku sa strany sporu dohodli,
pričom dohoda strán sporu aj so Základnou a materskou školou v V. nepochybne vyplýva aj z výsledkov

vykonaného dokazovania vo veci 7C/148/2010, ktorý rozsudok po potvrdení Krajským súdom v Trnave
nadobudol právoplatnosť dňa 19.6.2013. Bolo teda jednoznačne preukázané, že strany sporu sa dohodli
na zmene pôvodnej pracovnej zmluvy tak, že žalobkyňa bude pracovať pre žalovanú na skrátený
pracovný úväzok, preto súd žalobu v časti náhrady mzdy, ktorou sa žalobkyňa domáhala doplatenia
mzdy za plný pracovný úväzok zamietol.

6. O náhrade trov konania rozhodol s použitím § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 a 2 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku výslovne proti výroku II. a III., ktorými bola žaloba zamietnutá a rozhodnuté o
náhrade trov konania podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobkyňa, ktorým

sa s poukazom na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP domáhala, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť doplatiť žalobkyni mzdu vo
výške 8.971,49 Eur s príslušenstvom a žalobkyni prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
v rozsahu 100%, ako aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie považuje za nesprávne a arbitrárne s tým, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

a nesprávne právne vec posúdil.

8. Žalobkyňa namietala výpoveď svedkyne Ing. S. T., ktorá bola v roku 2002 prijatá namiesto účtovníčky,
čím prevzala agendu žalobkyne v čase, keď bola žalobkyňa na materskej dovolenke, ale aj neskôr, lebo
žalobkyňa sa nevrátila na svoje pôvodné pracovné miesto v rozpore s ust. § 157 ods. 1 Zákonníka práce,

čo žalobkyňa namietala. Svedkyňa vypovedala, že má vedomosť o údajnej zmene pracovnej zmluvy
medzižalobkyňouažalovaným,avšakneuviedla,akosaoúdajnejdohodedozvedela,tedaje zrejmé,že
pri takejto dohode nebola. Okrem toho táto svedkyňa je v príbuzenskom vzťahu so súčasným starostom
obce V.. Odvolateľka namietala tiež výpoveď svedka Ing. X. L.. Svedok uviedol, že žalobkyňu osobnepozná, čo je nepravda. Žalobkyňa tohto svedka pozná výlučne ako hocktorého iného občana v obci,
nikdy spolu nekomunikovali a nikdy ho nevidela na obecnom úrade, nikdy sa s ním osobne nestretla.
Ani tento svedok nebol prítomný pri údajnej zmene pracovnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným,

preto ani túto výpoveď nie je možné považovať za dôkaz preukazujúci údajnú dohodu o zmene
pracovnej zmluvy. Poukázala tiež na to, že od svojho návratu z materskej dovolenky bola vylúčená
zo zasadnutí obecného zastupiteľstva a nemohla sa ich zúčastňovať. Tvrdenie, že sa o zmene jej
pracovného pomeru diskutovalo na zasadnutí zastupiteľstva sa dozvedela až počas súdneho konania.
K výpovedi svedkyne S. C. považovala za potrebné uviesť, že podľa jej vedomosti je v príbuzenskom

vzťahu s bývalým starostom obce Dr. T.. Doplnila, že dohodu o zmene pracovného pomeru nie je
možnénahradiťautoritatívnymrozhodnutímzamestnávateľa,resp.obecnéhozastupiteľstvabezsúhlasu
žalobkyne a teda bez jej prítomnosti na takomto zasadnutí. Podľa odvolateľky vydanie pracovného
dekrétujevkompetenciizamestnávateľa,doktoréhozneniažalobkyňazasahovaťnemohla,podpísaním
jednotlivých dekrétov žalobkyňa potvrdila len ich prevzatie, avšak podpis nie je možné považovať za
prejavenie súhlasu so zmenou pracovného pomeru ohľadne rozsahu pracovného úväzku. V priebehu

súdneho konania opakovane uviedla, že nakoľko nesúhlasila s takýmto platom a svojvoľným konaním
zamestnávateľa, osobne viackrát vyhľadala starostu, aby jej zmenil percentá a tým zvýšil plat, lebo
takéto množstvo práce sa nedá zvládnuť. Žalobkyňa s úväzkami nikdy nesúhlasila. Namietala aj veľké
množstvo práce. Tieto tvrdenia žalobkyne neboli v konaní zohľadnené, ani uvedené v odôvodnení
rozsudku. K vyjadreniu súdu, že by nebola schopná vykonávať dva plnohodnotné pracovné úväzky v

trvaní 16 hodín uviedla, že vykonávala práce pre obec obsahom a rozsahom zodpovedajúce plnému
pracovnému úväzku, za čo jej prináleží plat v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa odvolateľky
údajná dohoda o zmene pracovného pomeru medzi stranami nebola v konaní preukázaná a žalovaný
teda neuniesol dôkazné bremeno. Napriek tomu súd žalobu zamietol. Odvolateľka trvá na tom, že
pracovný úväzok bol jednostranne zmenený zo strany žalovaného, o čom svedčí aj zápisnica zo

zasadnutia obecného zastupiteľstva z 28.2.2006, a teda do dnešného dňa nedošlo k jeho zmene
v súlade so zákonom. Konanie zamestnávateľa považuje za protizákonné a svojvoľné. Zhrnula, že
žalovaný nepreukázal uzavretie údajnej dohody, ktorá by predchádzala pracovnej zmluve z roku 2004
a rovnako tak ani uzavretie údajnej dohody z roku 2006, nakoľko predloženie zápisnice zo zasadnutia
obecného zastupiteľstva nie je možné v tomto smere akceptovať. Vzhľadom na uvedené žalovaný v

konaní nepreukázal uzavretie písomnej dohody, či prípadne dvoch písomných dohôd, ktorými by došlo
k zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.2.1993. Považovala za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia vôbec neuvádzal žiadne tvrdenia žalobkyne, nevysporiadal sa s jej námietkami,
obmedzil sa iba na výpovede svedkov v konaní, rozhodnutie preto považuje za arbitrárne. Zdôraznila, že
súd prvej inštancie sa nezaoberal ani argumentom v prospech žalobkyne, že v zmysle vyhlášky MŠ SR

č. 330/2009 Z.z. § 8 sa u žalovaného jedná o prácu, ktorá si vyžaduje zamestnanca na plný pracovný
úväzok. Žalovaný so žalobkyňou nikdy nepodpísal žiadny dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 1.2.1993,
ktorým by došlo k zmene predmetnej pracovnej zmluvy a tým aj pracovného úväzku. Vzhľadom k tomu
nedošlo k splneniu podmienok stanovených v zmysle § 54 Zákonníka práce, t.j. dohoda zamestnanca a
zamestnávateľa o zmene pracovného pomeru a písomné vyhotovenie takejto dohody. Zmeny pracovnej

zmluvy je pritom možné vykonávať len písomným dodatkom, čo je uvedené aj v pracovnej zmluve zo
dňa 1.2.1993. V závere žalobkyňa ustálila, že vzhľadom na ňou uvedené je zrejmé, že sa jedná o
pracovný pomer na plný pracovný úväzok s ohľadom na pracovnú zmluvu z roku 1993, ktorej zmenu
žalovaný v konaní nepreukázal, za ktorý žalobkyni prináleží plat v súlade s platnou tarifou. Preto navrhla,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že uloží žalovanému doplatiť žalobkyni plat v sume

8.971,49 Eur netto po odpočítaní odvodov a dane z príjmu, spolu so zákonným úrokom z omeškania
podľa rozpisu v závere odvolania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň prizná
žalobkyni náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania vo výške 100%.

9. K odvolaniu žalobkyňa pripojila listinné dôkazy: žiadosť o zaradenie na pôvodnú prácu podľa § 157 ZP

(pred nástupom na materskú dovolenku) zo dňa 25.6.2003, vyjadrenie k tejto žiadosti starostu obce V. zo
dňa 11.7.2003, žiadosť o zaradenie na pôvodnú prácu podľa § 157 Zákonníka práce zo dňa 14.8.2003,
náplň práce žalobkyne zo dňa 2.4.2002.ň

10. V zmysle § 366 CSP, použitom aj s odkazom na § 320 a 323 CSP, ale prostriedky procesného útoku

alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno
v odvolaní použiť len vtedy ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť vkonaní pred súdom prvej inštancie. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia tieto prostriedky možno uplatniť iba
za splnenia podmienok § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Žalobkyňa pritom netvrdila
splnenie niektorej z podmienok pre použitie prostriedkov procesného útoku až v odvolacom konaní v

zmysle citovaného § 366 písm. a) až d) CSP, ani tieto podmienky nevyšli najavo, preto tieto novoty -
listinné dôkazy ako prostriedky procesnej obrany nemohli byť použité až v odvolacom konaní, a nebolo
možné na ne prihliadať.

11. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobkyne predložil prostredníctvom

svojho právneho zástupcu písomné vyjadrenie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti v celom rozsahu potvrdil. Vyhodnotenie rozsudku, že je
nesprávny a arbitrárny, pretože súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne
posúdil, kategoricky odmieta, pretože konštatovanie o arbitrárnosti v obsahu odôvodnenia nemá oporu.
Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobkyne, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Na základe vykonaného

dokazovania prvoinštančný súd okrem iných relevantných skutočností zistil, že tvrdenie žalobkyne o
existenciidvochpracovnýchpomerovnaplnýpracovnýúväzokjenepravdivé.Okremtvrdeniažalobkyne
túto skutočnosť v konaní nikto netvrdil, nepreukázala sa ani predloženými listinnými dôkazmi, k tomuto
záveru dospel aj odvolací Krajský súd Trnava v obdobnom konaní pod sp. zn. 24Co/139/2012. Za
irelevantné označil aj tvrdenie žalobkyne, že jej pracovný vzťah mal byť uzavretý na plný úväzok s

poukazom na § 8 vyhlášky č. 330/2009 Z.z. Toto ustanovenie predpisuje pre školskú jedáleň do 50
stravníkovzamestnancana0,5úväzku.Okremtohoanitentoúväzokniejeprezamestnávateľazáväzný,
pretože má len odporúčaciu povahu. Žalobkyňa bez presvedčivých argumentov spochybňuje vyjadrenia
protistrany a vypočutých svedkov, ak ich vyjadrenia nie sú v súlade s jej záujmami. Žalovaný považuje
napadnutý rozsudok za správny, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil.

12. Ďalšie vyjadrenia strán v odvolacom konaní podané neboli.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody(§365ods.1písm.f)ah)CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom

(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke D. minimálne 5

dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia
ajemupredchádzajúcehokonaniadospelkzáveru,žeodvolaniužalobkyneniejemožnépriznaťúspech,
v dôsledku čoho bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výroku II., ktorou
bolažalobavozvyškuzamietnutáavýrokuIII.,ktoroubolorozhodnutéonáhradetrovkonania,spoužitím
ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vo výrokoch vecne správne potvrdiť.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a odvolacími argumentmi
uplatnenými žalobkyňou, bolo preskúmať rozsudok v napadnutej časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku
zamietnutá a v závislom výroku o náhrade trov konania a posúdiť správnosť
skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie vedúcich k zamietnutiu žaloby v časti, ktorou sa

žalobkyňa domáhala zaplatenia mzdy v sume 8.971,49 Eur s príslušenstvom z dôvodu doplatenia mzdy
dorozsahuplnéhoúväzku.VovyhovujúcejčastivýrokuI.odvolanienebolopodané,vtejtočastirozsudok
nadobudol právoplatnosť a nepodliehal odvolaciemu prieskumu.

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, keď je názoru, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a pretože v
celom rozsahu zdieľa jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodova odkazuje na výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na argumenty uplatnené v odvolaní nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať

za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledované:

16. Predovšetkým sa žiada poukázať na to, že v zmysle ust. zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v
znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len ZP), tak pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou
zmluvou (§ 42 ods. 1 ZP), ako aj dohoda o zmene pracovných podmienok má byť vyhotovená v písomnej

podobe (§ 54 ZP). Pritom ale nemožno prehliadnuť ust. § 17 ods. 2 ZP, podľa ktorého právny úkon,
ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento
zákon alebo osobitný predpis. Zákonník práce, ani iný osobitný predpis, ale nestanovuje neplatnosť ako
následok nedodržania písomnej formy dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy. Nedostatok písomnej
formy dohody o zmene pracovných podmienok preto nespôsobuje jej neplatnosť.

17. Keďže v danom prípade dohoda o zmene pracovnej zmluvy medzi stranami v časti rozsahu
pracovného úväzku nesporne nebola uzavretá písomne, súd prvej inštancie sa správne sústredil na
dokazovaniezameranénapreukázaniejejuzavretiavinejakopísomnejforme.Nazákladekomplexných
výsledkov dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie, pri vyhodnotení každého z vykonaných
dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, súd prvej inštancie dospel k skutkovému záveru, s

ktorým sa plne stotožňuje i odvolací súd, že medzi žalobkyňou ako zamestnankyňou a žalovaným ako
zamestnávateľom došlo k dohode o zmene pracovného úväzku zo 100% pôvodne na rozsah 60% a
následne na 40%. Svedčia o tom výpovede vypočutých svedkov aj listinné dôkazy (v podrobnostiach
odvolací súd odkazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku), ale i následné dlhodobé správanie
sa oboch strán sporu. Žalobkyňa pritom na svoje tvrdenie, že k dohode o zmene pracovného úväzku

nedošlo, žiaden relevantný dôkaz nepredložila. Nevierohodnosť svedkov Ing. S. T. a S. C. ničím
preukázanánebola,naviacichsvedeckévýpovedesúlenjednýmizreťazcadôkazovvedúcichkprijatým
skutkovýmzáveromprvoinštančnéhosúdu.PokiaľodvolateľkaodkazujenavyhláškuMŠSRč.330/2009
Z.z., jej ustanovenia o počte zamestnancov v školskej jedálni majú len odporúčací a nie záväzný
charakter a naviac pre školskú jedáleň do 50 stravníkov sa odporúča záväzok na 0,5 úväzku (príloha 2).

18. So všetkými relevantnými tvrdeniami, resp. prostriedkami procesného útoku sa pritom súd prvej
inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne,
odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne
vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku účastníka (strany) konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov (strán) konania (porovnaj napríklad

rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto
na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobkyne zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci,
no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

19. S poukazom na vyššie uvedené, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov potom odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výroku II., ktorou bola žaloba vo zvyšku
zamietnutá, ako i v závislom výroku III., ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania medzi stranami
spôsobom správne zohľadňujúcim percentuálny úspech žalovaného, ako v oboch výrokoch vecne
správny s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

20. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

21. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.22. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

23. V tomto odvolacom konaní v rozsahu podaného odvolania, bol plne úspešný žalovaný a preto
podľa cit. ust. žalovanému vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní
neúspešnej žalobkyni. Odvolací súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania voči žalobkyni v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

24. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).