Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Cr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200269
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317200269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu: Ľ.S. C., F..

XX.X.XXXX, T. Ľ. XXX, XXX XX Ľ., zast. JUDr. Zuzanou Katkovčinovou, AK Štefánikova 17, 066
01 Humenné, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803,
zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Zriadeným pri
Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava zriadený záujmovým združením právnických
osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45 744971, sp. zn. J.

XXXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bola účastníkovi rozhodcovského konania uložená povinnosť
uhradiť záväzok vo výške 892,19 EUR, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 811,85 EUR
od 13.12.2012 do zaplatenia, náklady inkasného konania vo výške 150,00 eur, trovy rozhodcovského
konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 42,75 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 143,62 eur a to v celom rozsahu.

II. Žalobcovi p r i z n á v a plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa XX.X.XXXX na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok

a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 9.3.2009 uzavrel žalobca ako dlžník s VÚB
bankou ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXLCLXXXXXXXX. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky, ktorými sa riadia zmluvné strany vo veciach,
ktoré nie sú osobitne upravené v tejto úverovej zmluve. Čl. IX. VOP obsahuje aj rozhodcovskú
doložku. Žalobca prestal pravidelne splácať úver, preto banka postúpila pohľadávku žalovanému. Dňa
XX.XX.XXXX bol žalobcovi doručený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného záujmovým
združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO:

45 744971, sp. zn. J. XXXXX/XX zo dňa 20.6.2016, ktorým bola žalobcovi rozhodcovského konania
uložená povinnosť uhradiť záväzok vo výške 892,19 EUR, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 811,85 EUR od 13.12.2012 do zaplatenia, náklady inkasného konania vo výške 150,00 eur,
trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 42,75 eur
a trovy právneho zastúpenia vo výške 143,62 eur. V rozsudku je uvedené, že žalobca dňa 18.8.2013
uzatvoril so žalovaným rozhodcovskú zmluvu spolu s dohodou o uznaní záväzku, predmetom ktorej bolo
uznaniedlhu.ZmluvuadohodupodpísalžalobcavrovnakýdeňsktorýmisaviedlokonanienaOkresnom

súde Humenné sp. zn. XXCsr/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bol rozhodcovský rozsudok zrušený.
V odôvodnení rozsudku je uvedené, že žalobca nenamietal žalovaným uplatnený nárok, no to bolo
spôsobené tým, že p. E. kontaktoval žalobcu, že všetko je v poriadku, nech naďalej uhrádza 10,-
eur mesačne. Žalobca si je vedomý toho, že nesplácal dlh, no bolo to spôsobené zlým psychickýmstavom z dôvodu zlého zdravotného stavu manželky, ktorá neskôr zomrela. Potom sa presťahoval a
nedopatrením došlo k strate dokumentov. Doložil teda len Dohodu o uznaní záväzku a Rozhodcovskú
zmluvu zo dňa 18.8.2013 a súvisia so záväzkom, o ktorom sa už viedlo konanie. Právomoc bola

založená na vopred pripravenom tlačive. Tá bola predložená spolu s dohodou o uznaní záväzku bez
náležitého poučenia alebo vysvetlenia a údaje boli vyplnené zamestnancom žalovaného. Dojednanie
takejto rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalou v zmysle čl. 3 ods. 3 a
jeho prílohy 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993. Nebola individuálne dojednaná a je
teda absolútne neplatná. Rovnakou k uznaniu záväzku došlo v písomnej forme, na vopred pripravenom

tlačive, kde si spotrebiteľ neuvedomuje právne následky úkonu. Ak dlžník nevedel o premlčaní, nemá
jeho uznanie spomenuté právne následky. Dohoda o uznaní záväzku je absolútne neplatná. Celé
konanie zamestnanca žalovaného využívajúc faktickú nerovnosť zmluvných strán je v zmysle ust. 39
Obč. zák. v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodca sa nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných
na ochranu spotrebiteľa a tým porušil predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovský súd
dostatočne nepreskúmal, či existujú dôvody na vydanie rozhodcovského rozsudku prípade žalobcu.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a predloženými listinnými dokladmi a to rozhodnutím
Centra právnej pomoci, Rozhodcovským rozsudkom, Rozsudkom súdu, rozhodcovskou zmluvou,

dohody o uznaní záväzku, vyjadrením žalovaného k žalobe, dohodu o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach, rozhodcovskou zmluvou, dotazníkom, výzvou na označenie stáleho
rozhodcovského súdu, oznámením o výbere rozhodcovského súdu, pokusom o zmier, podacím hárkom,
vyjadrením žalobcu, pojednávaním a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 9.3.2009 uzatvorená Zmluva č.
XXXXLCLXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy boli poskytnuté žalobcovi finančné prostriedky. Dlh sa
kvôli nesplneniu záväzku zo strany žalobcu stal splatným. Žalobca napriek tomu dlh neuhradil.

5. Medzi stranami sporu spolu bola uzatvorená Dohoda o uznaní záväzku dňa XX.X.XXXX č. XXXXXXX

aj rozhodcovská zmluva, z ktorej z bodu 3. ods. 1 vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody
o uznaní záväzku vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde alebo
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde.

6. Zo strany žalovaného voči žalobkyni na rozhodcovskom súde bola podaná dňa 1.10.2015 žaloba o
zaplatenie dlhu.

7. C. XX.X.XXXX Stály rozhodcovský súd Zriadený pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2,
Bratislava zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská

cesta 15, Bratislava, IČO: 45 744971, sp. zn. J. XXXXX/XX rozhodol tak, že žalobca má uhradiť
záväzok vo výške 892,19 EUR, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 811,85 EUR od
13.12.2012 do zaplatenia, náklady inkasného konania vo výške 150,00 eur, trovy rozhodcovského
konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 42,75 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 143,62 eur.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa X.X.XXXX uviedol, že žiada žalobu zamietnuť. Žalovaný má
za preukázané, že dňa 9.3.2009 uzatvoril žalobca s právnym predchodcom žalovaného. Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie sumy 920,- eur, ktorá mala byť vrátená formou 35 mesačných splátok vo
výške 31,80 eur. Žalobca neuviedol jedinú relevantnú skutočnosť, ktorá by zakladala dôvod na zrušenie

rozhodcovského rozsudku. V Dohode o uznaní záväzku žalobca uznal záväzok žalovaného čo do
dôvodu aj výšky a zaviazal sa ho splatiť. Žalovaný má za to, že pre posúdenie premlčania je daný vzťah
nutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Najvyšší súd SR opätovne potvrdil správnosť
aplikácie ustanovení na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere. Žalovaný má zato, že žalobca uznal
záväzok čo do dôvodu a výšky a v čase dohody pohľadávka nebola premlčaná. Zákon nevyžaduje, aby

dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva nemožno stotožňovať s uznaním
dlhu. Žalobca sa nemôže brániť námietkou premlčania. Opiera sa o názor Najvyššieho súdu Českej
republiky.ŽalobcasaslobodnerozhodoluzavrieťsožalovanýmRozhodcovskúzmluvu.Žalobcazároveň
dňa 18.8.2013 vyplnil a podpísal Dotazník k dohode o uznaní pohľadávky a k Rozhodcovskej zmluve,v ktorom vyjadril jednoznačné stanovisko okrem iného aj s tým, že je v prípade nesplnenia záväzku
podľa dohody ochotný podrobiť rozhodcovskému konaniu. Žalobca mal množstvo neuhradených dlhov,
ktoré mohol splniť v primeraných splátkach. Žalovaný má názor, že rozhodcovskú zmluvu nemožno

považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS je zrejmé, že cieľom
nie je zakázať rozhodcovské doložky. Neprípustné sú len tie ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľov
domáhať sa nárokov voči dodávateľovi výlučne v rozhodcovskom konaní. Aj podľa dôvodovej správy k
§ 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka.

9. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že sa má použiť
Občiansky zákonník, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu. Nie je správne konštatovanie žalovaného, že
k uznaniu záväzku žalobcom na základe dohody o uznaní záväzku zo dňa XX.X.XXXX došlo v súlade s
ust. § 323 OBZ a teda, že záväzok žalobcu v čase uznania trval a odo dňa uznania záväzku začala plynúť
nová 4 premlčacia doba, pretože sme toho názoru, že v čase podpísania predmetných dokumentov
bola pohľadávka žalovaného v zmysle ustanovení OZ s poukazom na vyššie uvedené premlčaná. Za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská zmluva je
neprimeranou podmienkou, pretože nebola individuálne dojednaná a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.
10. Keďže žalovaný vzniesol pri prvom úkone, ktorý mu patril, a to vo vyjadrení k žalobe zo dňa
9.3.2017 námietku premlčania, súd sa zaoberal najprv ňou, kde konštatuje, že rozhodcovský rozsudok

bol doručený žalobcovi dňa 14.10.2016 a žalobu podal dňa 13.1.2017, teda je zachovaná 3- mesačná
lehota odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

11. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred predpripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý túto charakteristiku

spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybnosti všeobecné úverové podmienky,
ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.
Žalovaný mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania
nebolo preukázané, aby úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti tohto účastníka. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu

uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné
konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len
všeobecný nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania,

ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp.
podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil, čo má na
posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami sporu rovnaký vplyv, ako keby v zmluve
účel jej uzatvorenia uvedený nebol. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol teda bez akýchkoľvek

pochybností preukázaný.

12. Správnym nie je ani tvrdenie, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa malo vychádzať
jedine z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy.
Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a

správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, nezakazuje používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu
povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu
spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom
na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu

spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo
skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

13. V zmysle uvedeného je preto nevyhnutné spotrebiteľovi garantovať ochranu i v režime

spotrebiteľských úverov, a to s prihliadnutím na ustanovenie § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka.
Uvedený názor vyplýva i z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.12.2011 sp.zn. 16Co/71/2011
a zo dňa 28.11.2016 rozsudku sp.zn.7Co/104/2016.14. Súd má zato, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, potom
pokiaľ ide o miestnu príslušnosť, táto je daná na výber, a to v súlade s ustanovením § 19 písmeno
d) Civilného sporového poriadku, a preto žalobkyňa ako spotrebiteľ mohla podať žalobu i na súde,

v obvode ktorého má bydlisko, t.j. na Okresný súd Humenné. Na základe uvedeného súd námietku
miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Humenné nepovažoval za dôvodnú, a preto určil, že je miestne
príslušným na prejednanie veci, a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

15. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. s spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej

len ,,Zákon o rozhodcovskom konaní“), ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

16. Podľa § 45 ods. 1. Zákona o rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia
rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení

rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,

d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,

f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil

predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Podľa § 45 ods. 3. Zákona o rozhodcovskom konaní, súd v konaní o žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského
rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od
nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

18. Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota

začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.19. V zmysle § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa uvádza,
že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. Ako vyplýva z § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 3 ods. 3. a ods. 5. zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. ( s odkazom na §

52 až 54 Občianskeho zákonníka). Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a
aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie

od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je
spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

27. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platného a účinného v čase
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,

že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

28. Podľa § 4 ods. 1. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platného a účinného v čase
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu

rozhodcovskej doložky k zmluve.

29. Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,

podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

30. Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

31. Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

32. V danej právnej veci je nesporné a preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 11.2.2014

uzatvorená zmluva o úvere a v ten istý deň bola medzi nimi uzatvorená aj rozhodcovská zmluva. Ďalej
je zrejmé, že žalobkyňa v tomto vzťahu vystupuje ako fyzická osoba - spotrebiteľ a žalovaný vystupuje
v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ. Úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu
je spotrebiteľskou zmluvou, ide o štandardnú formulárovú zmluvu.

33. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivýmprístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

34. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 11.2.2014 boli bez akýchkoľvek pochybností
všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov

a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, že úver poskytol žalobkyniam za účelom výkonu
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené je žalobkyni dôvodné
priznať postavenie spotrebiteľa. Podľa uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 11.2.2014, čl. II bod
1., všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.X.XXXX vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom

rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá
žalobu na súde. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce povahu rozväzovacej podmienky vo
vzťahu k rozhodcovskej doložke, avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ
podanímžalobynarozhodcovskomsúde,spotrebiteľsataktozačatémurozhodcovskémukonaniumusel

podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná
na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde.

35. Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl.

V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 OZ
upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod
písm. k/ bola upravená až novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou zákonom č. 568/2007 Z. z. s
účinnosťou od 01. 01.2008, kým hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným
od 01. 04. 2004).

36. Občiansky zákonník účinný od XX.XX.XXXX za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm.
r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vychádzajúc z tohto ustanovenia,
zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby

spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni prejednaniu a rozhodnutiu veci
rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto
možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ

svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
účinného od XX.XX.XXXX len demonštratívne vymenováva niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnýmipodmienkamispôsobujúcimiznačnúnerovnováhuvprávachavpovinnostiachzmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

37. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,
na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca

spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť
neplatná,vrozhodcovskomkonaníuplatnenýnárokrozhodcovskýmsúdomvôbecnemalbyťprejednaný
a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej zmluvy majúcej
buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve rozhodcovskému súdu chýba

základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.38. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci bola otázka, či Rozhodcovská zmluva k úveru č.
XXXXLCLXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc,
je platná.

39. Podľa dojednanej Rozhodcovskej zmluvy, spory mohli byť riešené aj v súdnom konaní podľa čl. II
bod 1 písm. b). Ak jedna z alternatív riešenia sporov spočíva na navrhovateľovi, spotrebiteľ podľa nej
má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto Rozhodcovskej
zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený nezvratne podrobiť

sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ
svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať
svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred
štandardnými zmluvami.

40. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť aj prejavom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej
zmluvy ani z iných listinných dôkazov žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred
rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za

uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp "ignorantia iuris
non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne.
Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať
do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto

princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu
princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho
nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným
nepreukázal, že žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov
v rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa vo svojej výpovedi dokonca uviedla, že jej ani nebolo známe, že

medzi predloženými listinami na podpis bola aj rozhodcovská zmluva a že bola patrične s jej obsahom
a právnymi následkami oboznámená.

41. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je
alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže

svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne,
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
citovanéhoustanoveniapovažovanázaneprijateľnú.Pokiaľideotzv.nevýhradnúrozhodcovskúzmluvu,
možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby
podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej

zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho
transparentný štátny súd. Súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne
individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by
jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa by napadla myšlienka
namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy

a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita.

42. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a
je povinnosťou nielen súdu, ale rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky,
a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti súdu,

že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto
iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je právom nerešpektovania práv spotrebiteľov
a absencia nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v
spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi.
Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v

Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú
pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k
záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie
štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalúobchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal
byťbdelý,súdneprijímaaodsudzujehoakokonaniehraničiacesozlýmúmyslomvzmluvnýchvzťahoch.
Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za

takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

43. Evidentne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly a
je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Na strane žalovaného je dôkazné
bremeno preukázať, že spotrebiteľ - v danom prípade žalobkyne, si individuálne vyjednali rozhodcovské

konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o
individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie žalobkyňa má dokázať, že nedošlo k individuálnemu
vyjednaniu, ale žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno túto situáciu preukázať. Ak by si žalobkyňa
individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj
podmienky arbitráže. Žalovaný si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky
nesplnil. Ak spotrebiteľ mal vyjednať na základe rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mal by

nepochybne tieto pravidlá poznať. V spise však nie sú o tom žiadne dôkazy.

44. Individuálne dojednanie je také, kde spotrebiteľ má reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, hoci
ho pripravil dodávateľ. V tomto prípade však súd nemá preukázané, že neprijatím, odmietnutím
rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k zhoršeniu postavenia žalobkyne. Súd sa neuspokojil so

skutočnosťou, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom papieri, že v zmluve bolo
uvedené, že žalobca má právo do 10 dní odstúpiť od zmluvy resp. vôbec ho nemusí podpísať. Zo
súdnej praxe v obdobných sporoch považuje súd za pravdepodobné, že neuzatvorením rozhodcovskej
zmluvy by žalobkyni úver poskytnutý nebol. Nebolo teda preukázané, či by žalobkyňa v prípade,
nepodpísania rozhodcovskej zmluvy získal žiadaný úver. Vyhlásenie veriteľa v rozhodcovskej zmluve

o tom, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie jej podmienkou spotrebiteľského úveru nepovažuje súd
za preukázané, považuje ho iba za nepreukázané tvrdenie. Predmetná rozhodcovská zmluva podľa
názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a to tým, že v prípade podania žalobného návrhu dodávateľom núti spotrebiteľa podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom, ktorý vopred vybral dodávateľ a zbavuje ho

možnosti riešiť spor pred štátnym súdom. V rozhodcovskej zmluve je síce uvedené, že svoje právo môžu
strany uplatniť aj pred všeobecným súdom, čo však už po podaní žaloby na rozhodcovský súd nie je
možné. Z praxe je zrejmé, že návrhy na začatie konanie podávajú výlučne dodávatelia, čím je spotrebiteľ
zbavený možnosti obrátiť sa na všeobecný súd

45. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže
(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru,
sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok
versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera (porovnaj

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/2/ 2014).

46. Pokiaľ sa jedná o žalovaným uvádzanú skutočnosť, že žalobkyňa aj po podpise rozhodcovskej
zmluvy mala možnosť ju ukončiť a to formou odstúpenia, súd poukazuje, že ustanovenie § 48
Občianskehozákonníkaumožňujeúčastníkovikonaniaodstúpiťodzmluvy,akjetovzákoneustanovené

alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje. Základnou
podmienkou odstúpenia od zmluvy je platnosť uzavretej zmluvy. V spotrebiteľských sporoch je súd
povinný ex offo skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ dospeje k záveru, že rozhodcovská
zmluva je v rozpore so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka), vyvoláva v zmysle odseku 5 citovaného ustanovenia neplatnosť

rozhodcovskej zmluvy a to neplatnosť absolútnu. Preto nie je možné odstúpiť od neplatného právneho
úkonu, ktorý nikdy nenastal.

47. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd predloženú rozhodcovskú zmluvu považuje za absolútne
neplatnú a preto zrušil rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Zákona o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní. V zmysle § 47 ods. 1 tohto zákona môže žalovaný podať na súd návrh na
pokračovanie v konaní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.48. Na základe vyššie uvedených skutočnosti je súd tiež toho názoru, že rozhodcovský súd rozhodol
v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a
toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu (§ 45 ods. 1, písm. j) z č.335/2014 Z.z), preto súd

žalobe vyhovel.

49. Pre úplnosť súd uvádza, že zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním
uznania dlhu s dohodou o splátkach, ktorú podpísal žalobca, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku,
pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí

na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

50. Uznanie dlhu žalobcom súd považuje za právne neúčinné, pretože je možné mať pochybnosti o
tom, že ide o jeho skutočný prejav vôle uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so
žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by uvedenú dohodu spojenú s uznaním
dlhu nepodpísal. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti predložil žalobcovi na podpis

formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov a údaje o dlžníkoch sú následne
do formulára dopisované rukou, pričom ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal
svojzáväzok,aleabydosiaholmožnosťuhrádzaťsvojdlhvsplátkach.Uznaniezáväzkujecieľsledovaný
žalovaným, nie však žalobcom ako spotrebiteľom, ktorý obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť.

51. Zo samotného znenia dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom je zrejmé, že sa jedná o
formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalobcovi vo forme povolenia splátok
dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým možno predĺženie premlčacej lehoty
na uplatnenie žalobného nároku.

52. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica
Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej
Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej
kvality života ľudí.

53. Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním uznania dlhu s dohodou
o splátkach zo dňa XX.X.XXXX, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, lebo pri uzavretí predmetnej
dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa nimi súd zaoberal a uviedol
vyššie a ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne neplatný, súd neposkytol

ochranu takto uplatnenému právu a na predmetnú dohodu neprihliadal. Dohoda o uznaní dlhu je
neplatná, nemôže mať právne následky riadneho uznania dlhu.

54. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

56. V danom prípade mal žalobca vo veci plný úspech, preto mu súd náhradu trov konania priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.