Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 19, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/199/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112211021
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5112211021.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci

žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., IČO : 00001350, so sídlom Radlická 333/150, 150 57
Praha 5, právne zastúpený: Mgr. Peter Olejár, usadený euroadvokát so sídlom Miletičova 21, 821 008
Bratislava, proti žalovanému: O. L., G.. XX.XX.XXXX, E. K. K. XXXX/XX, Ž., o zaplatenie 45.882,- Kč
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie zmluvného úroku z omeškania vo výške 6.405,28 Kč a zmluvného
úroku z omeškania vo výške 15 % ročne za obdobie od 20.2.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Súd pripúšťa zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu doručeného súdu dňa 14.02.2013.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 25.866,36 Kč spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 25.000,- Kč za obdobie od 30.9.2009 do 31.12.2009, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 25.000,- Kč od 1.1.2010 do 30.6.2010, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 25.000,- Kč za obdobie od 1.7.2010 do 30.6.2012 a spolu s
úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 25.000,- Kč za obdobie od 1.7.2012 do zaplatenia,

všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

V. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.3.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 45.882,21 Kč spolu so zmluvným úrokom vo výške 18,90 % zo sumy 25.000,- Kč
od 20.2.2012 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 26.800,- Kč

za obdobie od 20.2.2012 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o ČSOB Aktívnom konte bol žalovanému zriadený
bežný účet. Žalovaný požiadal žalobcu o poskytnutie úveru, ktorý bude poskytnutý prečerpaním účtu.
Na základe uvedenej žiadosti poskytoval žalobca žalovanému požadovaný úverový rámec do výšky
15.000,- Kč. O tomto informoval žalovaného „oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania“.
Žalovaný následne požiadal dňa 23.5.2007 o navýšenie povoleného prečerpania na sumu 25.000,-

Kč. Žalobca jeho žiadosti vyhovel a túto skutočnosť mu oznámil dňa 23.5.2007, t.j. Oznámením o
zmene prečerpania. Žalovaný využil svoje oprávnenie prečerpať účet do debetu. Následne však neplnil
náležitosti stanovené zmluvou a dlžnú čiastku neuhradil. Žalobca tak žalovaného niekoľkokrát vyzval na
zaplatenie dlžnej čiastky. Napriek tomu žalovaný dlh neuhradil, a tak žalobca dňa 29.9.2009 prehlásilvšetky dlžné čiastky za splatné, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 1.10.2009. Žalobca súdu
predložil výzvy adresované žalovanému a tiež informáciu o zosplatnení úveru spolu s fotokópiou
zásielky, ktorá sa vrátila žalobcovi s označením „nevyzdvihnutá“ dňa 1.9.2009, t.j. k doručovaniu výzvy

k zaplateniu dlžnej sumy. Žalobca požaduje uhradenie úrokov z omeškania vo výške 18,9 % v zmysle
Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie a tiež úroky z omeškania vo výške 15 % ročne z
čiastok, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť v dohodnutých termínoch. Dlžná čiastka ku dňu vyčíslenia
pohľadávky, t.j. k 19.2.2012 je 45.882,- Kč a pozostáva z nezaplatenej istiny 25.000,- Kč, zmluvného
úroku vo výške 12.676,- Kč a úroku z omeškania vo výške 6.405,28 Kč a neuhradených poplatkov vo

výške 1.800,- Kč. Dlžná čiastka bez príslušenstva je 26.800,- Kč.

3. Súd po zistení nedostatkov v žalobe na pojednávaní dňa 5.12.2012 vyzval žalovaného na doplnenie
žaloby. Dňa 14.2.2013 doručil žalobca súdu doplnenie žaloby a čiastočné späťvzatie žaloby. V
uvedenom podaní uvádza, že žalovanému poskytol úver vo výške 15.000,- Kč vo forme povoleného
prečerpania a žalovaného o tom informoval listom zo dňa 22.6.2006. Týmto bola medzi žalobcom a

žalovaným uzatvorená Zmluva o povolenom prečerpaní č. 002200548R. Uvedený úverový limit bol
poskytnutý žalovanému na číslo účtu 196781207/0300 tak, aby prostriedky mohli byť čerpané ku dňu
22.6.2006. Úver začal žalovaný čerpať dňa 30.6.2006. Žalobca a žalovaný sa v Zmluve dohodli, že
výška úrokovej sadzby ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania je 13,90 % ročne a výška úrokov
z omeškania vo výške 15 % ročne. Písomným oznámením podľa bodu 11 Obchodných podmienok a

vo výpise z účtu č. 1/2010 bola žalovanému oznámená nová výška úrokovej sadzby 18,9 %. Nakoľko
žalovaný neplnil podmienky zmluvy a na výzvy na úhradu dlžnej sumy nereagoval, žalobca pristúpil k
zosplatneniu úveru dňa 29.9.2009. Žalovaný uhradil poslednú splátku úveru dňa 11.6.2009 vo výške
16.430,40 Kč. Žalobca vyčíslil zmluvný úrok z úveru za obdobie od dňa nasledujúceho po dni, v ktorom
mal uhradiť dlžnú sumu, t.j. od 1.7.2009 do 19.2.2012 z dlžnej istiny. Výška zmluvného úroku z úveru

za obdobie od 1.7.2009 do 28.2.2010 je 13,90 % a v období od 1.3.2010 platí výška úrokovej sadzby
18,9 %. Pri vyčíslení zmluvného úroku z omeškania navrhovateľ vychádzal z bodu 9. Obchodných
podmienok, podľa ktorého čiastky, z ktorých splácaním je majiteľ účtu v omeškaní ako aj úroky, budú
úročného 15 % ročným úrokom. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením splátok dňa 30.6.2009,
kedy mal zaplatiť úroky z peňažných prostriedkov. S ohľadom na uvedené žalobca vyčíslil úrok z

omeškania za obdobie odo dňa nasledujúce po dni, kedy sa dostal žalovaný do omeškania s platením
splátky, t.j. od 1.7.2009 do 9.2.2012 z dlžnej istiny a poplatkov. Žalobca ďalej špecifikoval žalobu tak,
že pozostáva z istiny 25.000,- Kč, kapitalizovaného úroku z úveru vo výške 12.676,93 Kč vyčíslený k
19.2.2012 a kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 6.405,28 Kč, ktorý je vyčíslený k 19.2.2012.
Okrem toho si žalobca účtoval dlžné poplatky v sume 1.800,- Kč.. V uvedenom podaní žalobca zobral

žalobu zo dňa 20.3.2012 v časti zmluvného úroku z omeškania vo výške 6.405,28 Kč a zmluvného úroku
z omeškania vo výške 15 % ročne za obdobie od 20.2.2012 do zaplatenia späť a namiesto toho žiadal
priznať úroky z omeškania v zákonnej výške z príslušnej dlžnej istiny a poplatkov po zosplatnení, t.j.
30.9.2009. Žalobca tak žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 39.476,93
Kč s príslušenstvom, t.j. spolu so zmluvným úrokom vo výške 18,9 % ročne zo sumy 25.000,- Kč za

obdobie od 20.2.2012 do zaplatenia a zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
26.800,- Kč za obdobie od 30.9.2009 do 31.12.2009, so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 26.800,- Kč od 1.1.2010 do 30.6.2010, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 %
ročne zo sumy 26.800,- Kč za obdobie od 1.7.2010 do 30.6.2012 a spolu s úrokom z omeškania vo
výške 7,5 % ročne zo sumy 26.800,- Kč za obdobie od 1.7.2012 do zaplatenia a tiež nahradiť žalobcovi

trovy konania.

4. Súd podanie žalobcu posúdil podľa jeho obsahu a dospel k záveru, že žalobca zobral čiastočne žalobu
späť a zároveň žiadal o zmenu petitu žaloby.

5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať
žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí

vo veci samej.7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu - čiastočného späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie o
zaplatenie zmluvného úroku z omeškania vo výške 6.405,28 Kč a zmluvného úroku z omeškania vo
výške 15 % ročne za obdobie od 20.2.2012 do zaplatenia, súd konanie v tejto časti zastavil.

9. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

10. Podľa § 140 ods. 1 a 2 CSP: (1) Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo. (2) Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe.

11. Súd v zmysle podania žalobcu zo dňa 14.02.2013 pripustil zmenu žaloby tak ako žiadal žalobca, t.j.
žiadal priznať zákonný úrok z omeškania v príslušnej výške za príslušné obdobie, a nie vo výške 15 %
ročne ako uviedol v žalobe.

12. Žalovaný zostal v konaní procesne nečinný, nakoľko mu žaloba bola doručená v zmysle v danom

časeúčinnéhoustanovenia§48ods.4Občianskehosúdnehoporiadku,t.j.oznámenímnaúradnejtabuli
súdu a uložením v súdnom spise.

13. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 19.02.2018. Súd vec prejednal za splnenia
podmienok podľa § 180 CSP, v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Žalobca súhlasil, aby súd

pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania súhlasil, aby súd vo veci
rozhodol len na základe predložených listinných dôkazov. Žalovanému bolo doručené predvolanie v
zmysle § 111 ods. 3 CSP.

14. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to žalobným návrhom zo

dňa 26.3.2012 (č.l. 1 - 3 spisu), Zmluvou o ČSOB osobním kontu plus (č.l. 4-5), oznámenie o zmene
povoleného prečerpania (č.l. 6), žiadosť žalovaného o povolené prečerpanie vo výške 25.000,- Kč zo
dňa 23.5.2007 (č.l. 8-10), oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 22.6.2006 (č.l.11-12),
žiadosť o povolené prečerpanie vo výške 15.000,- Kč zo dňa 22.6.2006 (č.l. 13-16), oznámenie o
zosplatnení úveru zo dňa 1.10.2009 (č.l. 39), výzvy na úhradu (č.l. 40-45 ), vyjadrenie k špecifikácii

dlžnej pohľadávky a čiastočné späťvzatie (č.l. 83 - 85) ako aj celým spisovým materiálom.

15. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil
podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou
v čase vzniku zmluvných vzťahov a dospel k nasledovným záverom:

16. Žalovaný uzatvoril so žalobcom Zmluvu o ČSOB Aktívnom konte, ktorou bol žalovanému zriadený
bežný účet. Na základe žiadosti žalovaného, žalobca poskytol žalovanému povolené prečerpanie vo
výške 15.000,- Kč. Žalovaný následne požiadal dňa 23.5.2007 o navýšenie povoleného prečerpania
na sumu 25.000,- Kč. Žalobca jeho žiadosti vyhovel a túto skutočnosť mu oznámil dňa 23.5.2007

Oznámením o zmene prečerpania. Nakoľko žalovaný neplnil riadne a včas podmienky zmluvy, žalobca
po opakovaných výzvach pristúpil k zosplatneniu úveru dňu 29.9.2009. Žalobca a žalovaný sa v zmluve
dohodli, že výška úrokovej sadzby ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania je 13,90 % a výška
úrokov z omeškania je 15 %.

17. Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 01.10.2009 žalobca žalovanému oznámil, že ku dňu
29.9.2009 sa stal celý jej dlh splatným. O tom, či si žalovaný prevzal Oznámenie o zosplatnení úveru
nedoložil žalobca žiadne doručenky. V uvedenom oznámení uviedol, že ku dňu zosplatnenia je výška
dlžnej čiastky 28.308,13 Kč vrátane príslušenstva a poplatkov podľa sadzboníka žalobcu

18. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.19. Ako vyplýva z § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka
zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

20. V zmysle § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy
príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

23. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

24. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

25. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a zmene a doplnení
zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení neskorších predpisov, ktorý
bol platný a účinný v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovanie spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob

výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

27. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona sa
rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej forme.

28. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.

29. Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

30. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá priuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

32. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

33. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

34. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

37. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako bankou a veriteľom
a žalovaným ako klientom a dlžníkom došlo k uzavretiu dvoch záväzkovo - právnych vzťahov zmluvy
o bežnom účte a to v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 708 Obchodného
zákonníka, ako aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka.

38. Je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na uvedený právny
vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a vychádzať pritom z
ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

39. Zmluvy uzavreté medzi stranami sú teda spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na
ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna

právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah
dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom
lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy
podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach,
ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina

vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany
môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262
Obchodného zákonníka ).40. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani
komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je
nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o

relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

41. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj
nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa

obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských
vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí
nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu
Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého
kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby
sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom

v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

42. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľské zmluvy.

43. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z

toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

44. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

45. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

46. Pri závere o tom, že sporné zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy, je potrebné
na ne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetné zmluvy sú zmluvami, ktoré
vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ich posúdiť podľa Obchodného zákonníka, súzároveň zmluvami spotrebiteľskými a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak
neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov,
ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

47. V právnej veci žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o bežnom účte, ku ktorému bol na
základe žiadosti žalovaného a následného oznámenia žalobcu, poskytnutý úver vo forme povoleného
prečerpania na jeho osobnom účte vo výške 25.000,- Kč. Nakoľko si žalobca neplnil svoje povinnosti,
pristúpil žalobca k zosplatneniu úveru ku dňu 29.9.2009. Z prehľadu splácania vyplýva, že nárok žalobcu

na zaplatenie istiny úveru vo výške 25.000,- Kč považoval za odôvodnený a preukázaný, preto súd
žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy.

48. Ďalším nárokom uplatneným žalobcom bol nárok na vyčíslený úrok z úveru vo výške 12.676,93
Kč ku dňu 19.2.2012 a úrok z omeškania vyčíslený z omeškania ku dňu 19..2012, ktorý však žalobca
vzal späť aj s nárokom na úrok z omeškania vo výške 15 % ročne od 20.2.2012 do zaplatenia. Avšak

žalobca v podaní zo dňa 14.2.2013 okrem čiastočného späťvzatia, upresnil petit žaloby a žiadal, aby súd
zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 39.476,93 Kč s príslušenstvom, t.j. spolu so zmluvným úrokom vo
výške 18,9 % ročne zo sumy 25.000,- Kč za obdobie od 20.2.2012 do zaplatenia a zákonným úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 26.800,- Kč za obdobie od 30.9.2009 do 31.12.2009, so
zákonným úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 26.800,- Kč od 1.1.2010 do 30.6.2010,

spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 26.800,- Kč za obdobie od 1.7.2010 do
30.6.2012 a spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 26.800,- Kč za obdobie od
1.7.2012 do zaplatenia.

49. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia

poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na
ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných
prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z
omeškania . Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Keďže

žalobca pristúpil k predčasnej splatnosti úveru, od tejto doby žalobca nemá nárok na úrok z úveru,
ktorého platenie bolo dojednané.

50. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky
z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník

v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je
logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi konania.

51. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 29.9.2009, teda zo strany
žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru a súd preto dospel k záveru, že
žalobcovi vznikol nárok na úroky z istiny úveru do 29.9.2009, potom už nastupuje režim platenia úrokov
z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014
sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 07.05.2014.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal žalobcovi dlžnú sumu 25.000,- Kč spolu s nezaplatenými
úrokmi z úveru, a to od omeškania žalovaného, t.j. od 1.7.2009 do zosplatnenia úveru dňa 29.9.2009
v sadzbe 13,90 % ročne (súd vychádzal z výšky úrokovej sadzby pri uzavretí zmluvy o povolenom

prečerpaní, nakoľko výška 18,9 % ročne bola stanovená až od 1.3.2010), t.j. úrok z úveru vo výške
866,36 Kč. Spolu tak zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 25.866,36 Kč. Okrem toho súd v
zmysle ustanovení § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z,
žalovaného zaviazal na úhradu zákonného úroku z omeškania z istiny úveru, t.j. zo sumy 25.000,- Kč
a to výške 8,5 % za obdobie od 30.9.2009 do 31.12.2009, so zákonným úrokom z omeškania vo výške

8 % ročne zo sumy 25.000,- Kč od 1.1.2010 do 30.6.2010, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75
% ročne zo sumy 25.000,- Kč za obdobie od 1.7.2010 do 30.6.2012 a spolu s úrokom z omeškania vo
výške 7,5 % ročne zo sumy 25.000,- Kč za obdobie od 1.7.2012 do zaplatenia. Súd nevyhovel žalobe
ani v časti o zaplatenie sumy 1.800,- Kč titulom vyúčtovaných dlžných poplatkov (ktorá je podľa žalobysúčasťou žalovanej sumy), nakoľko podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z ide o poplatok, ktorý nie je
uvedený v zmluve o povolenom prečerpaní úveru, a preto ho veriteľ nemôže požadoval.

53. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

54. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Z uplatnenej sumy 45.882,21
Kč bolo žalobcovi priznaných 25.866,36 Kč, teda žalobca mal v konaní úspech 56,37 % a neúspech
43,63 %.. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca mal v konaní iba čiastočný úspech,
a tak žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Proti výroku o pripustení zmeny petitu žaloby odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP)

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.