Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/224/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200002
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:3016200002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej

a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľa: Z.
P., bytom P. XX, XXX XX J., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava,
o výšku starobného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 12.07.2016, č. k. 14Sd/1/2016-42, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.07.2016, č. k.
14Sd/1/2016-42 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom zo dňa 12.07.2016, č. k. 14Sd/1/2016-42 potvrdil rozhodnutia
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.10.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 29.03.2016 a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.10.2015
bol navrhovateľovi podľa § 65 ods. 1, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zsp“) a podľa čl. 52 ods. 1 písm. b/ nariadenia (ES)

Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia priznaný
od XX.XX.XXXX starobný dôchodok vo výške 78,80 Eur mesačne, zvýšený od 01.01.2015 na sumu
80,20 Eur mesačne. Dňa 29.03.2016, bolo zmenené napadnuté rozhodnutie v časti odôvodnenie.
Poukázal na ustanovenie § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z.,
podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a
dosiahnutímdôchodkovéhoveku,ktorýnavrhovateľdosiaholXX.XX.XXXX.Poukázalnato,ževovecisa
správne postupovalo v súlade s čl. 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004

o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, sa po
vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňuje čl. 20 Zmluvy medzi
Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 a 16 Správnej dohody
o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení.
Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení
doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sa

považujú za doby zabezpečenia toho štátu, na území ktorého mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu
rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Uviedol, že
odporkyňa správne poukázala na čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou
republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, podľa ktorej sa sídlom zamestnávateľarozumieadresa,ktorájeakosídlozapísanávobchodnomregistri.Akjezamestnávateľomfyzickáosoba,
sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom
odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa

sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. Ak adresa zamestnávateľa
nie je uvedená v obchodnom registri (napríklad pri niektorých podnikoch zriadených priamo zákonom),
postupuje sa podľa čl. 20 ods. 3 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o
sociálnom zabezpečení. Ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol navrhovateľ
zamestnaný u zamestnávateľa Chenomont Brno, ktorý mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky 31.12.1992, alebo naposledy pred týmto dňom, sídlo na území Českej republiky.
Všetky doby zabezpečenia, ktoré získal pred 01.01.1993, sa preto považujú za doby zabezpečenia
Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia.

Navrhovateľ včas podaným odvolaním vyjadril nesúhlas s vypočítanou výškou starobného dôchodku.
Namietal, že pri vypočítaní sumy starobného dôchodku mu nebola zohľadnená práca v zahraničí.

Na pojednávaní dňa 12.07.2016 navrhovateľ uviedol, že odporkyňa mu spísala návrh na priznanie
starobného dôchodku v Českej republike. O tejto žiadosti české orgány sociálneho poistenia doposiaľ
nerozhodli, ale do rozhodnutia mu začali posielať sumu 7.550 Kč. Predpokladá, že dôchodok v Českej
republike mu bude priznaný. Žiadal, aby súd preveril správnosť postupu pri stanovení výšky starobného
dôchodku.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhovateľ pred rozdelením Českej a Slovenskej
Federatívnej republiky pracoval v Českej republike a obdobie odpracované pred 31.12.1992 sa
započítava na dôchodok v Českej republike. Navrhovateľ má teda nárok na dôchodok v Českej republike
ako aj na pomernú časť starobného dôchodku v Taliansku. K námietke výšky vymeriavacieho základu

navrhovateľa, odporkyňa uviedla, že vychádzala z daňových priznaní a čiastkového základu dane, ktorý
je v týchto priznaniach uvedený. Záverom zotrvala na správnosti napadaných rozhodnutí a žiadala
napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny.

Dňom01.07.2016nadobudolúčinnosťzákonč.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalejlen„SSP“).

V zmysle § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho po riadku
(ďalej len „OSP“), začaté predo dňom účinnosti tohto zákona (pred 01. júlom 2016), sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP a § 250s OSP )
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 2 OSP ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Podľa čl. 11 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej
len „Zmluvy“), ktorá bola publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 318/1994, rozsah a spôsob hodnotenia
dôb zabezpečenia sa spravujú právnymi predpismi toho zmluvného štátu, v ktorého dôchodkovom
zabezpečení sa tieto doby získali, a ustanoveniami článku 20 tejto zmluvy.

Podľa článku 20 Zmluvy doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území
mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo
naposledy pred týmto dňom.

Z predložených spisov Najvyšší súd SR zistil, že navrhovateľ požiadal o starobný dňa 19.01.2015,
ktorý žiadal priznať od XX.XX.XXXX, kedy nadobudol dôchodkový vek, podľa predpisov Slovenskej
republiky. Navrhovateľ bol zamestnaný v Českej republike od 01.01.1990 do 31.12.1995, od 01.06.1995
do 31.08.1998, od 03.08.1999 do 20.10.1999, od 19.10.1988 do 31.01.2000 a v Talianskej republike od

01.02.2005 do 31.12.2007. Odporkyňa postupujúc v súlade s vyššie uvedenými predpismi, vypočítala
teoretickú výšku starobného dôchodku, keďže navrhovateľ nezískal potrebnú dobu dôchodkového
poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok. Presný postup podrobne opísala v napadnutomrozhodnutí. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej
republiky, Českej republiky a Talianskej republiky nebolo preukázané.

Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd SR v zhode s krajským súdom a odporkyňou
uvádza, že nárok na starobný dôchodok vznikol navrhovateľovi len s prihliadnutím na doby poistenia
získané podľa právnych predpisov Českej republiky a Talianskej republiky, v rozsahu 11.613 dní (t.
j. 31,8165 rokov obdobia dôchodkového poistenia). Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok,
navrhovateľ získal spolu 15.817 dní obdobia dôchodkového poistenia. Na základe uvedeného bolo

potrebné sumu starobného dôchodku určiť podľa čl. 52 ods. 1 nariadenia /ES/ Európskeho parlamentu
a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Suma starobného dôchodku
je určená ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia
dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovou dobou
poistenia získanou aj podľa právnych predpisov Českej republiky a Talianskej republiky. Teoretická
suma starobného dôchodku predstavuje sumu, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by sa doby poistenia

získané podľa právnych predpisov iných štátov považovali za obdobie poistenia získané podľa právnych
predpisov Slovenskej republiky.

Starobný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky možno navrhovateľovi priznať
len v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov

Slovenskej republiky. Suma starobného dôchodku navrhovateľa sa potom určí ako časť teoretickej
sumy starobného dôchodku, zodpovedajúca pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa
právnych predpisov Slovenskej republiky k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých aj podľa právnych
predpisov ostatných členských štátov, v tomto prípade Českej republiky a Talianskej republiky.

Nakoľko navrhovateľ nesplnil podmienku získania obdobia dôchodkového poistenia potrebného pre
vznik nároku na starobný dôchodok len z dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov Slovenskej
republiky, v súlade s koordinačnými nariadeniami Európskej únie bolo potrebné pri posúdení nároku na
starobný dôchodok navrhovateľa prihliadnuť aj na doby poistenia získané v Českej republike a Talianskej
republike.

Odporkyňa určila správne teoretickú sumu starobného dôchodku, podľa § 66 ods. 1 zsp, ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na výplatu starobného dôchodku, t. j. k XX.XX.XXXX, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Spôsob
výpočtu konečnej sumy starobného dôchodku odporkyňa rozviedla podrobne a zrozumiteľne.

Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení je medzinárodnou
zmluvou, spĺňajúcou podmienky platnosti, ratifikácie a vyhlásenia, dostatočne jasne a priamo zakladá
práva a povinnosti subjektov, a preto je priamo aplikovateľná.

V prejednávanej veci k 31.12.1992, teda ku dňu zmeny v štátoprávnom usporiadaní a rozdelení ČSFR
na dva samostatné štáty, mal zamestnávateľ navrhovateľa sídlo v Českej republike. Všetky doby
dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľ získal k tomuto dňu na území Slovenskej republiky sa preto
považujú za doby poistenia v Českej republike. V dôsledku tejto skutočnosti mohla navrhovateľovi
zhodnotiť na dôchodkové účely tieto doby zamestnania len Česká správa sociálního zabezpečení, podľa

právnych predpisov Českej republiky, čo zrejme podľa výpovedi navrhovateľa aj urobila.

Najvyšší súd z administratívneho spisu mal preukázané, že starobného dôchodku navrhovateľa
zodpovedádobeavýškeplateniapoistnéhovrozhodnomobdobí.Nadrámecnámietokešteuvádza,žev
prípade, že súčet právoplatného českého a slovenského starobného dôchodku bude nižší než teoretická

výška starobného dôchodku, navrhovateľ má možnosť požiadať o priznanie príplatku podľa § 69b zsp.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu rovnako ako súd prvého stupňa nezistil
nezákonnosť preskúmaného rozhodnutia odporkyne, a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca
úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu
trov konania.Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky mu nepriznal
právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 250k ods. 1 OSP ).

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.