Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/76/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010917
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115010917.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného D. A., pre zločin
porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného
zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 2T/66/2015-993 zo dňa
12.09.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.06.2018 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 2T/66/2015-993 zo dňa 12.09.2017 bol obžalovaný D. A.
podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zo
dňa 18.05.2015 sp. zn. 3Pv 791/12 pre skutok právne posúdený ako zločin porušovania povinností pri
správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe,

že

v presne nezistenom čase v období od 11. decembra 2008 do 4. mája 2009 v K. ako jeden z konateľov
obchodnej spoločnosti T., s.r.o., B. č. XX, K., s oprávnením konať v mene spoločnosti samostatne,
nevykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a
všetkýchjejspoločníkov,keďnehospodárnenakladalsobchodnýmmajetkom-finančnýmiprostriedkami

spoločnosti tým spôsobom, že potom ako štatutárny zástupca spoločnosti T. F., s.r.o., ktorá bola v
postavení objednávateľa, uzavrel dňa 30.09.2008 zmluvu o dielo č. 2008/9 za cenu 2.028.950,00 Sk
(67.348,80 €) s firmou Ing. F. B. - B.. ako zhotoviteľom, a následne z jeho podnetu označená firma
uzavrela dňa 10.10.2008 zmluvu o dielo č. 2008/10 so zhotoviteľom spoločnosťou Q., s.r.o., U., ktorých
predmetombolainžinierskaakompletizačnáčinnosť,realizáciastavebnýchprácnavýstavbe-zhotovení
cestnej komunikácie v dĺžke 96,97 m a šírke 6,00 m v časti ulice J. O. v K. pre účely lokality D. X. X.

a zároveň v intenciách zmluvy previedol 50 % z ceny diela ako zálohu na účet zhotoviteľa, aj keď mal
vedomosť o tom, že zhotoviteľ neplnil svoj zmluvný záväzok, pretože nevykonával stavebné práce na
cestnej komunikácií riadne a v súlade s dohodnutou zmluvou o dielo, následne stavebnú činnosť na
diele predčasne ukončil, zmluvné dielo - cestnú komunikáciu nepostavil a neodovzdal objednávateľovi,
pričom miera rozostavanosti stavby predstavovala iba 12,66 % k celkovej cene diela a reálne bolo na
stavbe preinvestovaných 8.523.55 €, napriek tomu na základe faktúr č. 2008/100 zo dňa 08.12.2008

a č. 2009/001 zo dňa 30.04.2009 zhotoviteľa Ing. F. B. - B. ktoré od neho žiadal vyhotoviť a predložiť,
podpísal prevodné príkazy a tieto predložil G., a.s. na realizáciu a tak previedol z bankového účtu
spoločnosti T.., s.r.o., č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 11. decembra 2008 peňažnú sumu 507.237,50 Sk
(16.837,20 €) a dňa 4. mája 2009 peňažnú sumu 16.856,95 € na účet firmy Ing. F. B. - B. č. XXXXXXXX/
XXX, ktorá prvá peňažné prostriedky previedla na účet spoločnosti Q., s.r.o. a druhú sumu zadržala z
dôvodu nepostavenia komunikácie a predčasného ukončenia stavebných prác uvedenou spoločnosťou

a obvinený tak konal v rozpore s dohodnutými platobnými podmienkami v bode V. zmluvy o dielo
č. 2008/9, keď neboli vykonané všetky stavebné práce, zrealizované obrubníky, nebolo dokončené,odovzdané a prevzaté dielo, preto neopodstatnene zhotoviteľovi zaplatil druhú aj tretiu časť, teda
zvyšných 50 % ceny diela, hoci vyplatená suma bola nereálna so stavom realizácie stavby, čím spôsobil
obchodnej spoločnosti T.., s.r.o. K. škodu vo výške 33.694,15 €, pretože skutok nie je trestným činom.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 993-997.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že dňa 25.05.2015 podal prokurátor okresnej
prokuratúry na Okresný súd Trnava obžalobu na obvineného D. A. pre skutok právne kvalifikovaný ako

zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/
Trestného zákona na skutkovom základe tak, ako je uvedené v obžalobe.

Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že stíhaný skutok nie je trestným činom.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že vykonané dokazovanie podľa okresného súdu nepreukázalo u

osoby obžalovaného naplnenie subjektívnej stránky stíhaného trestného činu - zločinu porušovania
povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktorý je úmyselným
trestným činom, a to v žiadnej jeho forme (priamy alebo nepriamy úmysel).

O jej prípadnom naplnení napovedal v podstate nepriamo len jediný dôkaz - výpoveď svedka Ing. F. B.,

pričom okresný súd uviedol, že voči tomuto svedkovi (ako fyzickej osobe, nie podnikateľskému subjektu
Ing. F. B. „B., ktorý už ukončil podnikateľskú činnosť) sa vedie na súde doposiaľ právoplatne neskončené
konanie o zaplatenie ceny diela (Okresný súd Trnava sp. zn. 1Cb/51/2011) a tento v prípravnom konaní
písomne vyhlásil, že bude vypovedať k predmetu tejto trestnej veci proti obžalovanému. Naviac tento
svedok zadržal tretiu časť ceny diela vo výške 16.856,95 €, ktorú od 05.05.2009 do dnešného dňa

nevrátil poškodenej spoločnosti T. s.r.o. Tieto skutočnosti viedli súd k záveru, že jeho výpoveď sa javila
ako tendenčná a zaujatá, a preto na nej okresný súd nemohol založiť rozhodnutie o vine. Ani z iných
vykonaných dôkazov (najmä tých listinných) nebol podľa názoru okresného súdu preukázaný úmysel
obžalovaného spáchať stíhaný trestný čin bez najmenších pochybností. Prokurátor v tomto smere, tak
podľa názoru okresného súdu neuniesol na hlavnom pojednávaní dôkazné bremeno.

Podľa názoru okresného súdu má prejednávaná vec jednoznačne súkromnoprávny základ, pričom ešte
neboli vyčerpané prostriedky ochrany práva, ktoré poskytujú súdy v civilnom konaní, keďže konanie
vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 1Cb/51/2011 doposiaľ nebolo právoplatne skončené a
boloiniciovanéeštepredpodanímtrestnéhooznámenia,napokladektoréhobolozačatétrestnéstíhanie

v predmetnej trestnej veci.

Pokiaľ ide o nárok poškodeného P. X. V.. na hlavnom pojednávaní dňa 01.06.2017 ustúpil od nároku na
náhradu škody, ktorý si uplatnil v prípravnom konaní ako jediný konateľ poškodenej spoločnosti T. F.,
s.r.o., okresný súd nerozhodoval o náhrade škody.

Proti tomuto rozsudku ihneď na hlavnom pojednávaní podal odvolanie prokurátor do výroku o vine, ktoré
bližšie písomne odôvodnili prostredníctvom na č. l. 1010 spisu.

V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že s argumentáciou a právnymi závermi prvostupňového

súdu, ktorý obžalovaného oslobodil spod obžaloby nie je možné sa stotožniť, tento považuje za
nezákonný, nedôvodný a vecne nesprávny.

Tvrdenie prvostupňového súdu o ojedinelom a to ešte nepriamom dôkaze smerujúcom k usvedčeniu
z úmyselného konania je zavádzajúce a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Svedecká výpoveď

svedka Ing. F. B. má charakter priameho dôkazu a jeho výpoveď nemožno kvalifikovať ako zaujatú,
tendenčnú a na tom podklade za vierohodné. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný bol v
časespáchaniaskutkujednýmzkonateľovspoločnostiT.s.r.o.soprávnenímkonaťvmenespoločnostia
dňa 30.09.2008 uzavrel zmluvu o dielo č. 2008/9 s firmou Ing. F. B., pričom v článku II bod 113 zmluvy sa
uvádza, že zhotoviteľ (B. - B.) sa zaväzuje vyhotoviť dielo v subdodávateľskom vzťahu so spoločnosťou

Q. s.r.o. B.. Obžalovaný podľa jeho názoru mal vedomosť o zastavení prác a neplnení zmluvy, požadoval
vyfaktúrovanie stavebných prác na dielo, preplatenie faktúr a teda zaplatenie kompletnej ceny za
rozpracované a nedokončené dielo, nakoľko pre nezhody v spoločnosti s druhým konateľom sa obával,
že nebude mať dosah na finančné prostriedky T.. a dielo sa potom nezaplatí. Obžalovaný podľa jehonázoru nepristupoval k spravovanému a opatrovanému majetku s odbornou starostlivosťou, pretože ako
štatutárny orgán nevykonal všetky potrebné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na to, aby na spravovanom
majetku nevznikla škoda.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného
poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil
súdu I. stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti obhajcu obžalovaného, prokurátorky
krajskej prokuratúry a obžalovaného.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí predniesla zhodne dôvody odvolania s
písomne podanými a navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu I. stupňa
na nové konanie a rozhodnutie.

Obhajca navrhol zamietnuť odvolanie prokurátorky ako nedôvodné.

Obžalovaný sa k veci nevyjadril.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, nezistil dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 Trestného
poriadku ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, na
podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného
poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je

dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil :

- prokurátor okresnej prokuratúry podal dňa 25.05.2015 na Okresný súd Trnava obžalobu na obvineného

D. A. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku
podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona.

- okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie: výsluchmi obžalovaného D. A.,
poškodenéhoP.X.V..,svedkovIng.F.B.,T.O.,znalcaIng.AntonaFuzáka,prečítanímvýpovedísvedkov

X. O., V. E., Q. V., I. Q., Ing. A. C. a D. F. a oboznámením listinných dôkazov zo spisu.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený

skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov

a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.Okresný súd, v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel,
rovnako tak rozviedol, akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä

ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou
obžalovaného, s námietkami poškodeného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo

skutkového stavu, ako bol zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne
výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na
tieto dôvody poukazuje.

K výroku o vine:

Prvostupňový súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie na to, aby ustálil skutkový a právny stav.
Správne súd I. stupňa ustálil, že obžalovaný žalovaným konaním nenaplnil subjektívnu stránku
stíhaného trestného činu - zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods.
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

Subjektívna stránka každého trestného činu je založená na tzv. zavinení, ktorým sa rozumie vnútorný
psychický vzťah páchateľa k skutočnostiam tvoriacim trestný čin. Zavinenie je podstatnou náležitosťou
trestnej zodpovednosti, čím je vyjadrená zásada, že bez zavinenia niet trestného činu ani trestu.

Samotné vyplatenie ceny za dielo v celom rozsahu zo strany obžalovaného napriek tomu, že dielo
nebolo ešte dokončené, nemožno považovať za úmyselné porušenie zákonnej povinnosti s odbornou
starostlivosťou spravovať a opatrovať majetok spoločnosti, ktorú ako štatutár zastupoval.

Správne vyhodnotil súd I. stupňa aj výpoveď svedka Ing. F. B., ktorú považoval za účelovú a jeho

výpoveď je ovplyvnená prebiehajúcim konaním na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 1Cb/51/2011,
ktoré nebolo doposiaľ právoplatne skončené a týka sa práve časti ceny diela vo výške 16.856,95 €,
ktorú od 05.05.2009 do dnešného dňa nevrátil poškodenej spoločnosti T.., s.r.o.. Za takejto situácie
nemožno považovať výpoveď tohto svedka, ktorý sa aj v prípravnom konaní vyjadril, že bude svedčiť
proti obžalovanému za dôveryhodnú, spôsobilú založiť rozhodnutie o vine obžalovaného.

Naviac je potrebné v danej trestnej veci poukázať na výpoveď poškodeného P. X. V.., ktorý si v konaní
neuplatnil nárok na náhradu škody voči obžalovanému a to z dôvodu, že za vinníka považuje práve
svedka Ing. F. B..

Súd I. stupňa správne vyhodnotil konanie obžalovaného ako nedbanlivostné a zaoberal sa aj možnosťou
modifikovať právnu kvalifikáciu skutku ako prečin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku
podľa § 238 Tr. zák. Aj podľa názoru odvolacieho súdu konanie obžalovaného je možné vyhodnotiť ako
tzv. nevedomú nedbanlivosť, keďže nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie
spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (§ 16 písm.

b/ Tr. zák.).

Vzhľadom na to, že v danej veci sa jednalo o prečin, okresný súd sa správne zaoberal aj posúdením jeho
závažnosti v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. a dospel k správnemu právnemu záveru, že závažnosť konania
obžalovaného sa javí byť aktuálne už nepatrná (a to na sled udalostí po podaní obžaloby - odôvodnenie

v tejto časti napadnutého rozsudku si odvolací súd v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na neho
poukazuje).

Z týchto dôvodov bolo na mieste aplikovať v predmetnej trestnej veci princíp ultima ratio, ktorý sa
prejavuje najmä v prípadoch, ktoré majú súkromnoprávny základ, pričom v takýchto prípadoch musí

súd vykladať znaky skutkových podstát s vedomím, že princíp ultima ratio je neoddeliteľnou súčasťou
formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu a má vplyv aj na subjektívnu stránku trestného činu
amusítiežnáležitezvažovať,čijemožnévyužiťinštitútyinýchprávnychodvetvínanamietanéporušenie
práva a či týmito inštitútmi možno reálne dosiahnuť nápravu, ak k porušeniu práva skutočne došlo.Vzhľadom na už vyššie uvedené skutočnosti mal aj odvolací súd za to, že prejednávaná vec má
jednoznačne súkromnoprávny základ, pričom ešte neboli vyčerpané prostriedky ochrany práva, ktoré

poskytujú súdy v civilnom konaní, keďže konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
1Cb/51/2011 doposiaľ nebolo právoplatne skončené a bolo iniciované ešte pred podaním trestného
oznámenia, na poklade ktorého bolo začaté trestné stíhanie v predmetnej trestnej veci.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného

poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.