Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, July 2, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Er/147/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714200628
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5714200628.3

Uznesenie

Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: mal. S. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený zákonnou
zástupkyňou - matkou I. K., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom G. - O. XX, XXX XX G. K. S., proti
povinnému: K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/X, XXX XX H., o vymoženie uloženej povinnosti
na mal. S. K., nar. XX.XX.XXXX na zameškanom výživnom od 1.10.2013 do 31.1.2014 vo výške 320
Eur, bežného výživného od 1.2.2014 mesačne po 80 Eur, preddavku na odmenu a náhradu hotových

výdavkov vo výške 100 Eur a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej na úrade súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka
pod sp. zn. EX 1125/2013 zo dňa 5.3.2015 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Na úrade súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka sa pod sp. zn. EX 1125/2013 vedie exekúcia
na návrh oprávneného spísaný do zápisnice na úrade súdneho exekútora dňa 20.12.2013, a to

na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Rozsudku Okresného súdu Martin
č.k. 20P/179/2010-58 zo dňa 3.11.2010 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.
8CoP/11/2011-81 zo dňa 15.2.2011.

2. Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo vyššie uvedenej exekučnej
veci poverením č. 5506 114165 zo dňa 25.2.2014.

3. Dňa 11.3.2015 predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý povinný
spísal na úrade súdneho exekútora dňa 5.3.2015. V návrhom povinný uviedol, že má uhradené
zameškané výživné do 31.3.2015 a že sa zaväzuje platiť bežné výživné od 1.4.2015 riadne a včas.
Súdny exekútor so zastavením konania súhlasil, nakoľko povinný uhradil aj trovy exekúcie.

4. K návrhu povinného sa oprávnený vyjadril prostredníctvom zákonnej zástupkyne v podaní zo dňa
8.4.2015, v ktorom žiadala, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Svoju žiadosť
odôvodnila tým, že povinný jej niekoľkokrát sľuboval, že bude platiť výživné a nikdy to nedodržal.
Zameškané výživné jej bolo vyplatené prostredníctvom súdneho exekútora len vďaka tomu, že sa
predával rodinný dom, v ktorom mal povinný spoluvlastnícky podiel v 1. Bežné výživné za apríl 2015
splatné do 20-teho dňa v mesiaci jej ku dňu spísania žiadosti nezaplatil.

5. V podaní zo dňa 1.4.2015, doručenom súdu dňa 20.4.2015, súdny exekútor súdu oznámil, že podľa
oznámenie zákonnej zástupkyne maloletého povinný bežné výživné za apríl 2015, splatné do 20-teho
dňa v mesiace vopred, tak, ako sa zaviazal v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 5.3.2015, nezaplatil.
Súdny exekútor preto súdu navrhol zváženie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

6. V podaní zo dňa 21.6.2018 súdny exekútor na výzvu súdu uviedol, že podľa informácií od zákonnej
zástupkyne oprávneného povinný od podania návrhu na zastavenie exekúcie neplatí bežné výživnériadne a včas. Povinnej bolo od súdneho exekútora od podania návrhu na zastavenie exekúcie
poskytnuté len čiastočné plnené výživné. V období od marca 2015 do mája 2018 bola od povinného
zaslaná na účet zákonnej zástupkyne maloletého pokiaľ ide o bežné výživné suma vo výške 325,44

Eur a pokiaľ ide o zameškané výživné suma vo výške 74,12 Eur. Nedoplatok na výživnom eviduje súdny
exekútor vo výške 2.575,32 Eur.

7. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania

začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, exekúciu môže súd
zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

9. Podľa ustanovenia § 58 ods.1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, exekúciu zastaví súd

na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Podľa ustanovenia § 80 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, na návrh povinného môže
súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné
a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je

odvolanie prípustné.

11. Podľa ustanovenia § 101 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, na návrh povinného môže
súd zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva
už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti

tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené vyjadrenia súdneho exekútora a zákonnej zástupkyne oprávneného,
súd dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Dôvody pre zastavenie
exekúcie vo všeobecnosti špecifikuje ustanovenie § 57 Exekučného poriadku v znení účinnom

do 31.3.2017. Dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 80 (obdobne ustanovenie § 101)
Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.3.2017jepredovšetkýmsprávaniepovinnéhoapredpoklad
dobrovoľného plnenia rozhodnutím uloženej povinnosti. Ide o jediný prípad, kedy zákon umožňuje
povinnému jeho vlastným návrhom docieliť zastavenie výkonu rozhodnutia aj vtedy, keď pohľadávka nie
je zaplatená a naďalej existuje zákonný podklad na pokračovanie v exekúcii (nárok na výživné trvá).

Predpokladom pre aplikovanie tohto ustanovenia je skutočnosť, že exekúcia je vedená už len pre bežné
výživné a nedoplatky za minulú dobu boli v plnom rozsahu uhradené. Dôvodnosť návrhu však nemožno
založiť len na izolovanom konštatovaní skutočnosti, že na výživnom aktuálne nie je dlh, ale je potrebné
zohľadniť aj predpoklad jeho dobrovoľného platenia do budúcnosti. Z predložených vyjadrení súdneho
exekútora, ako aj zákonnej zástupkyne je však zrejmé, že povinný bežné výživné neplní riadne a včas,

a preto súd jeho návrhu na zastavenie exekúcie nemohol vyhovieť a rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, ktorý ho vydal.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej

možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.