Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613204981
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4613204981.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa
so sídlom v Bratislave, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484,
pobočka Topoľčany, proti povinnej: J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Q., o vymoženie 636,59 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 7. septembra

2017 č.k. 8Er/486/2013-26, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinná má voči oprávnenej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekučné konanie, súdnemu exekútorovi priznal
voči oprávnenej nárok na náhradu trov exekúcie a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov
konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, §
200 ods. 2, § 203 ods. 2, § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), § 256, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej ako „CSP”) a rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky. Uviedol, že poverením zo dňa

22.07.2013 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 16.08.2017 mu bol doručený podnet
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej. Mal na základe podkladov
od súdneho exekútora za preukázané, že povinná nedisponovala majetkom, nemala žiadny príjem, ani
účet vedený v peňažnom ústave. V Sociálnej poisťovni bola naposledy vedená v období od 18.10.2011
do 24.05.2012 ako zamestnanec a nepoberala od nej žiadne dávky. Podľa centrálneho registra exekúcii
bolo proti nej vedených ďalších 19 exekúcií. Ako dlžníčka bola vedená aj u Všeobecnej zdravotnej

poisťovne. Nebol u nej predpoklad nadobudnutia majetku. Preto konanie zastavil. O trovách exekúcie
rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenej nárok na ich náhradu. O výške náhrady
trov exekúcie mal rozhodnúť súdny úradník samostatným rozhodnutím. O trovách exekučného konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemal právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v celom rozsahu odvolanie v zákonnej lehote a navrhla, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Uviedla, že nebol dôvod na zastavenie exekučného konania
a postup podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinná bola fyzickou osobou
s predpokladom budúceho príjmu, ktorý mohol byť použitý na uspokojenie pohľadávky oprávnenej
ako aj s ohľadom na výšku vymáhanej pohľadávky. Poukázala na tzv. dispozičnú zásadu, ktorá
platí v exekučnom konaní. Namietala, že súd prvej inštancie pri preskúmaní dôvodnosti zastavenia
exekúcie nevzal do úvahy dĺžku trvania exekučného konania, keďže súdny exekútor dal podnet na

zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinnej po viac ako 4 rokoch vedenia exekúcie. S poukazom na
ustanovenie § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. tvrdila, že je možné predpokladať zmenu majetkovýchpomerov povinnej počas 10 ročnej lehoty stanovenej zákonom na vykonanie exekučného titulu, preto je
predpoklad, že v budúcnosti by pohľadávka mohla byť uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania
exekúcie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že v danej exekučnej veci bol súdnym exekútorom
Mgr. J. H. so sídlom exekútorského úradu v F., E. X,. F., ktorý bol dňa 22.07.2013 pod č. 5406 048283*

poverený na vykonanie exekúcie voči povinnej. Exekučnými titulmi boli štyri rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, pobočka Q. (zo dňa 25.02.2008 č. 700-1510196108-GC04/08 právoplatné a vykonateľné
dňa 07.05.2009, zo dňa 16.09.2008 č. 700-1510864208-GC04/08 právoplatné a vykonateľné
dňa 07.05.2009, zo dňa 27.04.2009 č. 700-1510302409-GC04/09 právoplatné a vykonateľné
dňa 10.09.2009, zo dňa 15.10.2009 č. 700-1511272309-GC04/09 právoplatné a vykonateľné dňa

15.02.2010). Súdny exekútor podal dňa 16.08.2017 podnet na zastavenie exekúcie. Dôvodil, že
preverovaním majetkových pomerov povinnej bolo zistená jej nemajetnosť. Uviedol, že počas trvania
exekučného konania nemala žiaden príjem a bola bez domova. Nebola vlastníkom nehnuteľnosti,
ani vlastníkom alebo držiteľom motorového vozidla. Nemala vedený žiaden bankový účet s kladným
zostatkom, z ktorého by bolo možné prikázať pohľadávky. V Sociálnej poisťovni bola naposledy vedená

v období od 18.10.2011 do 24.05.2012 ako zamestnanec a nepoberala od nej žiadne dávky. Podľa
centrálneho registra exekúcii bolo proti nej vedených ďalších 19 exekúcií s výškou vymáhanej istiny
bez príslušenstva a trov exekúcie vo výške 115.000 eur. Ako dlžníčka bola vedená aj u Všeobecnej
zdravotnej poisťovne s dlhom vo výške 5.622,20 eura. Nebol u nej predpoklad nadobudnutia majetku.
Preto navrhol, aby súd prvej inštancie exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného

poriadku zastavil, nakoľko majetok povinnej nestačil ani na úhradu trov exekúcie s tým, že k náhrade
trov exekúcie zaviaže oprávnenú v nadväznosti na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, (1) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na

veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Podľa § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. k), nariadi
pojednávanie; ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j), môže nariadiť pojednávanie, ak je to
nevyhnutné pre objasnenie veci.

12. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až
h), k) až m) je prípustné odvolanie.13. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.

14. Podľa § 200 ods. 1, 5 Exekučného poriadku, (1) Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov,

ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
(5) Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

15. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na

náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec po právnej stránke správne posúdil a
svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil, nakoľko bola jeho argumentácia
vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení
tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez
toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

17. Z predloženého súdneho spisu je zrejmé, že súdny exekútor vykonal lustráciu majetkových

pomerov povinnej. Z tých bolo bez akýchkoľvek pochybností zistené, že povinná nedisponovala žiadnym
hnuteľným ani nehnuteľným majetkom. Nepracovala, nepoberala dôchodok alebo inú dávku a nemala
peniaze uložené na účte v banke. Bolo voči nej vedených ďalších 19 exekúcii s vymáhanými istinami
v súčte 115.000 eur. Odvolací súd mal za preukázané, že za takýchto okolností, neostávalo súdu
prvej inštancie iné východisko, než exekúciu zastaviť a zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávnenú.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom oprávnenej, podľa ktorého by povinná ako fyzická osoba mohla v
budúcnosti nadobudnúť majetok alebo sa zamestnať, a preto by exekúcia nemala byť zastavená. Takýto
predpoklad nebol preukázaný, preto nebol dôvod naň prihliadať. Pokiaľ lustrácia majetkových pomerov
povinnej dostatočne preukázala jej nemajetnosť, ide bezpochyby o zákonný dôvod na zastavenie
exekúcie. Odvolací súd sa z rovnakého dôvodu nestotožnil ani s odvolacou námietkou oprávnenej,

ktorá poukázala na 10 ročnú zákonnú lehotu na vykonanie právoplatných a vykonateľných rozhodnutí
Sociálnej poisťovne. S ohľadom na majetkové pomery povinnej neexistoval reálny predpoklad, že počas
tohto obdobia by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávnenej.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd aj bez návrhu (§ 262 ods.
1 CSP) tak, že povinná má voči oprávnenej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručeniaopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).