Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 10, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215363
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116215363.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: Y. V., W.. X.X.XXXX, F. T.
W. U., W. C.V. XXX/X, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku,
Sov. hrdinov 163/66, IČO: 31954448, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenému JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou,
so sídlom v Bratislave, Majerníkova 3/A, o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov a určení
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
12Csp/31/2016-89 zo dňa 13.3.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 12Csp/31/2016-115 zo dňa

7.5.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie určil, že úver zo zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.12.2010, je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň určil, že zmluvná
podmienka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru č. XXXXXXXXX zo
dňa 14.12.2010 v bode 11 v znení: „dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe

tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedená v tejto zmluve,
tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“, je neprijateľná. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že z obsahu predmetnej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 14.12.2010

je evidentné, že zmluva je uzatváraná s dlžníkom (žalovaným) ako s fyzickou osobou, pričom v
časti označenia dlžníka (časť „klient“) je dlžník označený menom, priezviskom, rodným číslom, číslom
občianskeho preukazu, adresou trvalého bydliska. Dlžník má uvedené síce identifikačné číslo (IČO),
avšak zo žiadnej časti predmetnej zmluvy a dokonca ani z úverových zmluvných podmienok nevyplýva,
že by bol úver poskytovaný žalobcovi (dlžníkovi) na účel podnikania a že by žalobca pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca uviedol, že po telefonickom
rozhovore s p. C. prišiel k nej do kancelárie. Išlo o prefinancovanie predchádzajúceho úveru. Následne

na to, čo ona vypísala papiere, poslala ho na mestský úrad, na matriku, overiť podpis. Následne ho
požiadala o to, aby preukázal svoje príjmy, teda či je zamestnaný alebo aký má príjem, on povedal, že
má živnosť. Úver bol na preklenutie obdobia, kedy nepracoval, nemal finančné prostriedky, to znamená
nabežnéživotnénáklady,nastravuanainé.Obchodnázástupkyňažalovanéhonežiadalapreukázať,načo ten úver potrebuje. Jednoducho poskytli mu úver aj bez toho, že by žiadali vedieť, načo potrebuje tie
finančné prostriedky. Pokiaľ ide o IČO, uviedol, že si presne nespomína, ale pravdepodobne predkladal
daňové priznanie a odtiaľ tento údaj mali. Jednoducho potrebovali príjem, a on vtedy mal živnosť. Nebral

peniaze na podnikanie, na podnikateľské účely, išlo o peniaze na stravu a na bežné iné poplatky spojené
s domácnosťou. Žalovaný nedoložil žiadne osobitné vyhlásenie žalobcu, podľa ktorého mal predmetný
úver použiť na podnikateľský účel. Na základe uvedených skutočností podľa súdu prvej inštancie nie je
možné konštatovať, že by žalobca v čase uzatvorenia zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Pokiaľ ide o určenie, že predmetný úrok je bezúročný a bezodplatný, v predmetnej úverovej

zmluve nebolo uvedené RPMN, pričom ide o obligatórnu náležitosť, podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch podľa § 9 ods. 2 písm. j), v dôsledku čoho spotrebiteľský úver sa podľa § 11
ods. 1 písm. a) citovaného zákona už len pre toto považuje za bezúročný a bez poplatkov, nehovoriac
o absencii úrokovej sadzby a priemernej RPMN. Čo sa týka neprijateľnej zmluvnej podmienky, obsah
tohto dojednania v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne.
Vyplýva z neho, že za poskytnutie úveru bol žalobca povinný zaplatiť administratívny poplatok, ktorý je

určený pevnou sumou. Zo zmluvy však nevyplýva, za čo spotrebiteľ tento poplatok platí, pričom výška
administratívneho poplatku je pre žalovaného nosnou časťou právneho úkonu zmluvy o úvere z dôvodu,
že mu zabezpečuje dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku z úverového obchodu, ktorý uzaviera, čo je jeho
základnýmcieľom.Zmluvnédojednanieotom,žedlžníkjeokremistinyúveruaúrokovpovinnýzaplatiťaj
administratívny poplatok, podľa názoru súdu nie je dojednaním o hlavnom predmete plnenia a teda súd

môže skúmať, či jeho dojednaním došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedený poplatok značne navyšuje odplatu veriteľa bez toho, aby bolo
zrejmé, za čo spotrebiteľ uvedený administratívny poplatok platí. Aj keď zo všeobecných obchodných
podmienok vyplýva, že ide o poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, vrátane administratívnych
úkonov, zo žiadneho zo zmluvných dojednaní medzi účastníkmi konania nevyplýva, aké konkrétne

služby, či protiplnenia žalovaný žalobcovi poskytne. Neprimeranosť takéhoto poplatku je zrejmá aj z
toho, že banky za správu úveru inkasujú približne 3,- až 5,- eur mesačne a za poskytnutie úveru 1 - 2 % z
výšky poskytnutého úveru. Z uvedeného dôvodu preto súd dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvného
dojednania v časti administratívneho poplatku na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou. Výrok o trovách konania zdôvodnil súd tým, že žalobca bol v

konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Podľa žalovaného v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Je toho názoru, že súd nesprávne
posúdil predmetný vzťah pod spotrebiteľský, pričom žalobca svojím podpisom potvrdil, že peňažné

prostriedky použije na účel podnikania, teda žalobca nemá postavenia spotrebiteľa a predmetný vzťah
nemožno subsumovať ako spotrebiteľský vzťah. Zmluvu o úvere nemožno považovať ani za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, preto nie je namieste vzťahovať
na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobcom predložená Zmluva nie je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu so

žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a
teda nie na svoju súkromnú potrebu, pričom žalobcove prehlásenie je v predmetnej zmluve vlastnoručne
podpísané žalobcom. Ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Nie je preto
možné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v
tomto prípade nejde. Žalovaný poukazuje na ďalší dôkazný prostriedok preukazujúci účel poskytnutia

finančných prostriedkov na podnikanie a to na žiadosť o úver zo dňa 13.12.2010. V predmetnej
žiadosti Žalobca dobrovoľne uvádzal skutočnosti týkajúce sa účelu na ktorý sa peňažné prostriedky
majú použiť. Žalobca prehlásil a toto prehlásenie vlastnoručne v žiadosti o úver podpísal, že žiada
finančné prostriedky na výkon podnikania. Žalovaný má za to, že skutočnosť, že Zmluva má povahu
formulárovej (adhéznej) zmluvy ešte samo o sebe nevytvára predpoklad, že Zmluvu je potrebné

posudzovať ako spotrebiteľskú. Podľa žalovaného je nesporné, že žalobca finančné prostriedky použil
na výkon podnikania. Preto je bezpredmetné skúmať či zmluva o úvere obsahuje obligatórne náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nepomenovaná zmluva podľa Obchodného zákonníka si vyžaduje
dostatočnévymedzeniesubjektov,tedazmluvnýchstrán,ktoréuzatvorilizmluvuavymedzeniepredmetu
zmluvy. Každopádne si nevyžaduje náležitosti, ktoré uvádza žalobca vo svojich tvrdeniach. Ak strany si

zvolia, že zmluvu uzatvoria ako nepomenovanú, náležitosti by sa mali teda posudzovať podľa tých, ktoré
si vyžaduje najbližšie ním podobná zmluva, v tomto prípade Zmluva o úvere, ktorá je upravená v rámci
Obchodného zákonníka. Ani tam nie súd uvedené náležitosti ako uvádzanie RPMN atď. Z tohto dôvodu
nie je možné zmluvu považovať za bez poplatku a bezúročnú. Nakoľko žalobca nemienil použiť peňažnéprostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Úver si dlžník vzal za účelom podnikania,
čím bol vyňatý spod pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ. O spotrebiteľa ide jedine v tom prípade,
ak si vzal úver na osobnú potrebu, a teda nie na účely podnikania či povolania. Z definície spotrebiteľa

jasne vyplýva, že z hľadiska určenia jeho statusu je rozhodujúce, na aký účel bol spotrebiteľský úver
poskytnutý,atedanienaakýúčelboliposkytnutépeňažnéprostriedkydlžníkomnáslednepoužité.Akbol
tedaúvervýlučnenazákladevyhláseniadlžníkaposkytnutýnaúčelpodnikania,nepôjdeospotrebiteľský
úver. Napriek tomu, že súd odcitoval zákonné ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona č. 129/2010 Z.z., neuviedol ani jediné tvrdenie, na podporu svojho rozhodnutia, z akého dôvodu

posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú, napriek tomu, že dlžník sa jasne zaviazal, že ide o úver vzatý za
účelom podnikania. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamieta. Zároveň žalovaný žiada úhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalovaným v zmysle ustanovení § 378 a nasl. CSP bez
toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie
vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho

viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli
v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť

verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdov SR (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 CSP).
Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP)
dospelodvolacísúdkzáveru,žeuplatnenéodvolaciedôvodyniesúspôsobiléprivodiťzmenučizrušenie
napadnutého rozsudku.

6. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

9. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa
14.12.2010 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v

predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané,
aby úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
žalobcu.Sprihliadnutímnamožnývýskytzastieraniaskutočnéhoúčeluuzatvoreniazmluvymávprípade
pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti.

10. Aj podľa názoru odvolacieho súdu Zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 14.12.2010
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný
vystupovalvpostavenídodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalobca je spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej
podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu totiž nevyplýva, že by žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve je síce žalobca označený
ako fyzická osoba - podnikateľ (obchodným menom a IČOm), a zároveň je v zmluve uvedené, že
prostriedky sú určené na výkon podnikania, avšak v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú
zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ

(veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,
čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie účelu -
výkonpodnikania,pričomabsentujeodpoveďnaotázku,akýkonkrétnysúvisspodnikateľskoučinnosťou
dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Z vyznačenia účelu na ,,podnikanie“ by sa mohlo zdať,

že by nemali byť žiadne pochybnosti o účele úveru. Z viacerých spisov týkajúcich sa žalovaného,
vyznievajú pochybnosti nad takto vyznačeným účelom úveru, a to v súvislosti s tvrdeniami dlžníkov, že
obchodní zástupcovia sa dopustili nekalej obchodnej praktiky a svojvoľne vyznačili spotrebiteľom ako
účel úveru na ,,podnikanie“, a to bez ďalšieho len z dôvodu, že spotrebiteľ bol držiteľom živnostenského
listu. Pochybnosti umocňuje aj predbežné opatrenie Okresného súdu Prešov z 11.3.2011 č.k. 17C

45/2011-35, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove z 26.5.2011 sp.zn. 6Co 84/2011 o uložení
povinnosti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., aby sa uvedenej nekalej obchodnej praktiky zdržala.
Skutočnosť, že žalobca bol v čase uzavretia zmluvy držiteľom živnostenského listu, a priori nevylučuje
možnosť uzavrieť zmluvu v postavení spotrebiteľa, vziať si úver na účel nesúvisiaci s jeho podnikaním
(porovn. nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 1930/11). Žalobca v konaní uviedol, že peňažné prostriedky

nebral na podnikanie, chcel ich použiť na osobnú spotrebu - na chod domácnosti. S poukazom na
interpretačnéustanovenie§54Občianskehozákonníkajenamiestepripochybnostiachoobsahuzmluvy
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na žalovanom (ako veriteľovi). Žalovaný v konaní
nepreukázal, že úver poskytol žalobcovi na účel výkonu podnikania, keď v konaní pred súdom prvej

inštancie nedoložil žiadne osobitné vyhlásenie žalobcu, podľa ktorého mal predmetný úver použiť na
účel podnikania, pričom na dôkazy predložené žalovaným v odvolacom konaní odvolací súd prihliadať
nemohol s poukazom na ust. § 366 CSP. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu
prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a žalobcovi je dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa.

11. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok
spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy,
ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho.
Ust.§1ods.2ObchodnéhozákonníkapriamoukladáriešiťotázkyObchodnýmzákonníkomneupravené

podľapredpisovobčianskehopráva.Vtejtosúvislostijeprávnevýznamnéust.§853ods.1Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom
im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných
podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného

zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné
vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula
účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

12. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a
nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typickýobčianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa - žalobcu vychádzajúcu z
dôvery v objektívne občianske právo.

13. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje
sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku
netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo

vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka.

14. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom
uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť
spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z

neho vyplývajú.

15. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetná zmluva neobsahuje údaj v zmysle § 9 ods.
2 písm. j) ZoSÚ, t.j. ročnú percentuálnu mieru nákladov. Neuvedenie tejto náležitosti v zmluve zákon o
spotrebiteľských úveroch postihuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods.

1 písm. a) ZoSÚ).

16. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti zmluvy bol správny.

17. Vo vzťahu k nákladom na uzatvorenie a vypracovanie zmluvy, ktoré predstavujú 2/3 poplatku vo
výške 466,66 eur odvolací súd uvádza, že poplatok je v tejto časti neúmerne vysoký. Dojednanie
o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne
administratívne činnosti ide, pričom výška poplatku 466,66 eur predstavuje neúmerne vysoký poplatok
bez bližšej špecifikácie jeho výšky a účelnosti a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho

zákonníka).

18. V konaní absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ bol s jeho podstatou oboznámený, poplatok
nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie

bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za
hranicou rozumného úsudku, aby poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy poskytnutého úveru
sledoval výdavky spojené s administratívnou činnosťou.

19. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To

znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v
štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

20. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 14.12.2010 - dojednanie administratívneho poplatku

vo výške 466,66 eur nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké
plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v
súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná. Dojednanie o administratívnom poplatku
predstavuje vedľajšie zmluvné cenové dojednanie (keďže cenovým dojednaním vo vzťahu k hlavnému

predmetu plnenia je pri zmluve o úvere dojednanie o úroku), preto toto dojednanie podlieha prieskumu
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

21. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.

22.Vychádzajúczuvedenýchdôvodov,odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievspojenísopravným
uznesením, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu 100 %.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).