Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 1, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/533/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615203267
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1615203267.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpená právnym zástupcom
Bobák, Bollová a spol., s.r.o. so sídlom Dr. Vl.Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: G. o
zaplatenie sumy 379,92 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 151,67 € s úrokom z omeškania 5 % ročne zo
sumy 151,67 € od 10.10.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

3. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 01.04.2015 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 379,92 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 379,92 €
od 29.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a náhrady
škody. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. A6961966, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy vypožičal žalovanému SIM kartu za účelom
umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu, keď SIM kartám bolo pridelené účastnícke

číslo XXXXXXXXXX. Žalobca si uplatňuje náhradu škodu vo výške 228,25 € titulom spôsobenej
škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie HTC Desire X
white, keď škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou, ktorú škodu mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa
zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 156,67 Eur vyfakturovaných v
období 2013/07-2013/08. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 14.11.2013 oznámil žalovanému sumu
neuhradených faktúr
za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón, vyzval ho na úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný
na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Po zaslaní pokusu o pokonávku
žalobca časť pohľadávky v sume 5,- € odpísal a túto čiastku si v konaní neuplatňuje.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s listinnými dôkazmi doručená podľa § 116 ods. 2 zák. č. 160/2015Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pričom sa k nej nevyjadril a listinné dôkazy nespochybnil.3. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované.

4. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa
§ 219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 22.02.2018.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny
stav.

7. Zo zmluvy o poskytnutí verejných služieb č. A6961966 zo dňa 03.05.2013 (ďalej len „zmluva“) súd
zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako zákazníkom podľa §

44 a nasl. zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov;
žalovaný túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe tejto zmluvy poskytol
žalovanému ako užívateľovi SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaného do siete
poskytovateľa a používania služieb v programe „Maximum 2“ so službou „nekonečný SMS, MMS
balík, TV v mobile, zákaznícka zóna, orange chat, clip, klasik, roaming bez blokovania prichádzajúcich

hovorov v roamingu“. SIM karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX, číslo SIM karty bolo
XXXXXXX XXXXXXXXXXXX. K uvedenej zmluve bol dňa 03.05.2013 medzi rovnakými účastníkmi
uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii účastníckeho programu „Maximum 2“ na
SIM karte (bod. 1.1 dodatku), ďalej dohoda o predaji koncového telekomunikačného zariadenia zn. HTC
Desire X white so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny

za kúpnu cenu 1,- € (bod 1.2 dodatku), pričom žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov
zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z
prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania
a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by
poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany

nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo
v zmluve (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k
porušenou záväzku žalovaný uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku). V prípade porušenia niektorej
z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za
služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy

alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti
dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti
strany) dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 249,- €.

8. Súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou č.

5214062353 splatnou 31.07.2013 sumu 108,48 € , faktúrou č. 5217740650 splatnou 31.08.2013
sumu 44,19 €, faktúrou č. 5217733987 splatnou 31.08.2013 sumu 5,- €. Súčet vyúčtovaných služieb
predstavuje sumu 157,67 €.

9. Pokusom o pokonávku zo dňa 14.11.2013 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z titulu

neuhradených elektronických komunikačných služieb 156,67 €, zmluvnú pokutu v sume 249,- € a v
prípade mimosúdneho vymáhania poplatok v sume 32,45 € najneskôr do 28.11.2013.

10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

11.Podľa§43ods.12písm.b)zák.č.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchúčastníkjepovinný
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.12. V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účinného
v čase uzavretia zmluvy o pripojení, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje

účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;

to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

13. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy
o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je
v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý

čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

20. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, (účinného od 01.02.2013),
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.23. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu v znení dodatku k zmluve, na základe
ktorej mu poskytoval elektronické komunikačné služby v ním zvolenom programe služieb. Právny vzťah

medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou súd posúdil ako občianskoprávny vzťah, žalovaný
uzavrel zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že
žalovaný využíval služby žalobcu. Žalobca síce doložil do spisu faktúry, ktorými vyúčtoval žalovanému
cenu poskytnutých služieb v sume 157,67 €, ktorú cenu žalovaný riadne a včas neuhradil. Z pohľadávky
žalobca odpísal sumu 5,- €, avšak v konaní si uplatnil len sumu 151,67 €. Súd preto uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 151,67 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické
komunikačné služby vo výške uplatnenej žalobcom v žalobe. Nakoľko žalovaný bol v omeškaní s
plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v sume 5 %
ročne zo sumy 151,67 € od 10.10.2016 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal
súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 10.10.2016 predstavovala 5
% ročne (0,0 % + 5% = 5 %). Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi od 10.10.2016, kedy bola žaloba

doručená žalovanému a kedy mohol plniť dlh po prvý krát, keďže žalobca súdu nepreukázal v súlade
s čl. 16. bod 16.2 všeobecných podmienok doklad o doručovaní pokusu o pokonávku žalovanému, v
ktorej určil lehotu splatnosti celého dlhuVo zvyšku preto uplatnený úrok z omeškania zamietol.

24. V prevyšujúcej časti uplatnenej paušalizovanej náhrady škody v sumy 228,25 € súd žalobu ako

nedôvodnú zamietol z nižšie uvedených dôvodov.

25. Je zrejmé, že zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je

potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,
naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny

vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené
vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej
časti).

26. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného

telefónu/telekomunikačného zariadenia HTC Desire X white (250,- €) a jeho akciovou cenou (1,- €),
Tento rozdiel považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovaného. V konaní si však
žalobca uplatnil škodu v sume 228,25 €. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že táto škoda mu vznikla
neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovaného. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na
náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného

zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť
riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné
právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku
tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3.
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna

zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností,
vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných
zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady
záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté

kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného
z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že žalovaný porušil
povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia
zmluvy o pripojení nevyplýva povinnosť žalovaného splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu mobilného
telefónu, preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ

ide ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako
ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľnávšeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkýmposkytnutímpeňazí,aknedochádzaknaturálnejreštitúcii(R55/1971).Skutočnouškodou
sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca

majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu
(R 55/1971). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať
s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel
medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj

keď žalovaný nezotrval so žalobcom v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24
mesiacov, k vzniku tvrdenej škody žalobcu podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu
nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky žalobca predáva mobilné telefóny
za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným
spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale

výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť
zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo,
pretože tento za mobilný telefón/telekomunikačného zariadenia dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa
názoru súdu nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom

vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením
povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie
skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie
ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi
porušením povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania

žalovaného v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu
(ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, v rámci ktorej
žalobca dostal od žalovaného dojednanú kúpnu cenu. V závere je potrebné uviesť skutočnosť, že
žalobca si v konaní ani neuplatnil výšku škody ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a
jeho akciovou cenou, za ktorú mobilný telefón žalovanému odpredal a uplatnenú škodu v inom rozsahu

ničím nezdôvodnil.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p.. Vo veci bol úspešnejší žalovaný, ktorému
vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 379,92

€, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 151,67 € t. j. 39,92%, žalovaný v časti o zaplatenie sumy
228,25 € t. j. 60,08 %. Neúspech žalobcu je úspechom žalovaného. Žalovanému tak vzniklo právo na
pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 20,16 % (60,08 - 39,92). Súd mu však trovy
konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli a ani zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).