Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/120/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213059
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vojtech Ševčík

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213059.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred sudcom JUDr. Vojtechom Ševčíkom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36
864 421, proti žalovanému Slovenská republika za, ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde v Žiari nad Hronom dňa 27.09.2012 si žalobca uplatnil voči

žalovanému právo na zaplatenie sumy 175,- eur z titulu majetkovej škody a sumu 165,96 eur z
titulu nemajetkovej ujmy. V odôvodnení žaloby uviedol, že v exekučnom konaní je založená zákonná
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. V danom prípade exekučný súd nerozhodol o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase a žalobca tvrdí, že v predmetnom
prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil,

až po veľmi dlhej dobe. Žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý
vyústil do porušenia jeho práva a spôsobenej škody. Po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa
09.02.2010 o zmene súdneho exekútora (skutkový dej bol zavŕšený doručením uznesenia o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a doručenia uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 15Er
292/2006 zo dňa 23.11.2010 o zastavení exekúcii). Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu
u exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody vyjadrenú v peniazoch, ktorá predstavuje
sumu 175,- eur. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá predstavuje sumu

165,96 eur. V danom prípade poukazuje na skutočnosť, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má
svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a
primerané satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Zároveň poukázal na
konštatovanie, že porušenie práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
zaručené článkom 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je

dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané v
ustanovení § 44 ods. 8 exekučného poriadku a s právnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene
súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobcapoukázal na skutočnosť, že nesprávny úradný postup okresného súdu je takej intenzity, ktorá má za
následok zbytočné prieťahy v konaní spojené zo zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa,
pričom neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora, exekučným súdom nastalo riziko

zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencií
povinného. Z dôvodu, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 104 dní.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.08.2014 žiadal návrh žalobcu, ako neodôvodnený
zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre

priznanie náhrady škody v zmysle Zákona číslo 514/2003 Z. z. Poukázal na nedostatky podaného
návrhu,ktoréspôsobujúzmätočnosťpodania,keďnavrhovateľuviedolčasťdôkazovavšakvskutočnosti
priniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám.
Taktiež z podania žalobcu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o uvádzané
prieťahy v konaní žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, neuviedol
ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či využil možnosť

podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, respektíve
možnosť podania ústavných sťažností, to znamená či využil účinné právne prostriedky nápravy na
urýchlenie konania. V ďalšom poukázal žalovaný na skutočnosť, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc má iba predseda súdu
alebo ústavný súd. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené dňa

23.04.2012 ale už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba z čoho je zrejmé, že
žalobca nepodal žalobu po uplynutí 6 mesačnej lehoty ale skôr. V takomto prípade ide o predčasne
uplatnený nárok na súde. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky adresovalo žalobcovi po
doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, výzvu na doplnenie žiadosti.
Žalobca však neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti a tým zmaril

akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktoré prerokovanie sám požiadal.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písmeno a) Zákona
číslo 514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ustanovenie
Zákona číslo 514/2003 Z. z. ustanovujú všeobecné podmienky pri splnení, ktorých štát zodpovedá
za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie,

respektíve nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím,
respektíve nesprávnym úradným postupom a vzniku škody. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť
splnené všetky 3 podmienky súčasne. K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenej lehote žalovaný uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho
exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora,

ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model v zmysle, ktorého exekučný súd
po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi
na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov (keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho
exekútora exekučný súd rozhodne v tomto uznesení aj o trovách doterajšieho exekučného konania tak,
ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského

spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu ustanovení § 44 ods. 9 Zákona
číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poveria exekútora,
ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol
vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Otázku či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, žalovaný poukázal na judikatúru Ústavného súdu spisová značka I ÚS 16/2, ktorá konštatuje,
že pri posúdení či došlo, alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov
zaručené v článku 48. Ods. 2 ústavy. Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave
alebo zákonom v zákone (napríklad rozhodnutie ústavného súdu spisová značka IIÚS 64/1997, na ktoré

sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje) ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedenéhozákladnéhopráva,pretožeajvtýchtoprípadochsúrozhodujúcevšetkyokolnostivdanejveci
pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v článku 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti,
veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods.
2 ústavy. Zároveň žalovaný poukázal na ustanovenie § 48 ods. 2 a 9 exekučného poriadku, z ktorého
je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia
súdu o zmene súdneho exekútora, respektíve do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútorapôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody. Pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky
na ktorú mal poverenie z ohľadom na zachovanie komunity konania. Žalovaný taktiež poukázal na

neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávny úradným postupom a prípadnou škodou.

Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní. Zároveň žiadal, aby
odporca bol zaviazaný k zaplateniu majetkovej škody vo výške 175,- s titulu nemajetkovej ujmy vo
výške 165,96 s poukazom na skutočnosť, že v exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť

exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora. V danom prípade Okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Zároveň právny zástupca navrhovateľa poukázal na
skutočnosť, že do spisu bol založený znalecký posudok vykonaný Ekonomickou univerzitou Bratislava
vo svojich písomných vyjadreniach uviedol všetky dôležité skutočnosti k predmetnému návrhu a žiadal
návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Zástupca odporcu rovnako ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní. Rovnako poukázal na svoje
písomné vyjadrenie k znaleckému posudku číslo 1/2014, ktoré je založené na Okresnom súde Žiar nad
Hronom pod číslo spr. A/147/14, rovnako na svoje písomné vyjadrenie, pričom namieta zmätočnosť
žalobných návrhov, nesplnenie podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v

zmysle § 15 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesplnenie podmienok
nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázaním nesprávneho úradného postupu,
nepreukázanie vzniku a výšky škody, nesplnením podmienok pre možnosť priznania náhrady v
peniazoch a napokon neexistenciu príčinnej súvislosti. Vzhľadom na tieto okolnosti odporca žiada návrh

v celom rozsahu zamietnuť.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu spis. značka XXEr XXX/XXXX, pričom zistil a ustálil nasledovný
skutkový a právny stav. Dňa 15.02.2006 podal súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica Exekútorský úrad,

so sídlom Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pod spis. značkou R. XXX/XX vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Račianska 42/2, 831 02 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému S. Č., O..Č..: XXXXXX/XXXX,
J. P. XXX/XX, XXX XX Ž. pre vymoženie pohľadávky 18 000,- Sk s príslušenstvom a to na základe
exekučného titulu notárskej zápisnice, založenej v zbierke listín pod číslom L. L. XXXXX/XXXX,

ktorú vyhotovil notár JUDr. Ondrej Ďuriač, so sídlom v Partizánskom, dňa 19.06.2005, s ktorou povinný
vyjadril súhlas. Tunajší súd v prejedávanej veci vydal dňa 21.02.2006 poverenie pre súdneho exekútora
Mgr. Jozefa Ďuricu, so sídlom Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen. Dňa 02.11.2009 podal oprávnený návrh
na zmenu exekútora. Táto skutočnosť dňa 23.11.2009 bola oznámená súdnemu exekútorovi JUDr.
Jozefovi Ďuricovi s tým, aby predložil súdu exekučný spis z dôvodu, že súd bude rozhodovať o zmene

súdneho exekútora lehote 7 dní. Dňa 10.12.2009 súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica zaslal exekučný
spis a vyúčtovanie trov exekúcie. Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. značka XXEr
XXX/XXXX-XX zo dňa 09.02.2010 vyšší súdny úradník exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.08.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici
15Coe 119/2010-30 zo dňa 20.07.2010. Dňa 23.11.2010 Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením

číslo konania XXEr XXX/XXXX-XX exekúciu zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
18.03.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica číslo konania 13CoE 56/2011-45
zo dňa 10.03.2011. Dňa 13.07.2011 súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica vrátil poverenie na vykonanie
exekúcie.

Podľa§3ods.1písmenod)Zákonačíslo514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci po zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písmeno a) bod 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v Občianskom súdnom konaní alebo trestnom konaní, ak tento
zákon neustanovuje inak.Podľa § 9 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona číslo 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012, právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda

Podľa § 16 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona číslo 514/2003 Z. z., V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

V zmysle § 15 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom.

Súd mal preukázané, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené
žalovanému dňa 23.04.2012, ale už dňa 27.09.2012 bola na okresný súd doručená žaloba z čoho je
zrejmé, že žalobca nepodal žaloby po uplynutí 6 mesačnej lehoty ale skôr. V takomto prípade má súd

za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalovaný doručil žalobcovi žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, výzvy na doplnenie žiadosti. Žalobca však neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal.

Vychádzajúc zo skutkových zistení prejednávanej veci a citovaných ustanovení zákona považoval
súd návrh navrhovateľa za nedôvodný vzhľadom na skutočnosť, že v exekučnej veci spisová značka
XXEr XXX/XXXX, kedy oprávnený to jest navrhovateľ podal žiadosť o zmenu súdneho exekútora dňa
02.11.2009. Súd výzvou zo dňa 23.11.2009 vyzval povereného súdneho exekútora k vyjadreniu sa k
tejto zmene a zaslania exekučného spisu. Následne uznesením číslo konania XXEr XXX/XXXX-XX zo

dňa 09.02.2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a uznesením číslo konania XXEr XXX/XXXX zo dňa
23.11.2010 súd exekúciu zastavil. Exekúcia bola zastavená z dôvodu neuznania notárskej zápisnice,
ako spôsobilého exekučného titulu. Obidve uznesenia Okresného súdu nadobudli právoplatnosť v
spojení s rozhodnutiami Krajského súdu Banská Bystrica 13CoE 56/2011 zo dňa 01.03.2011 a 15CoE
119/2010-30 zo dňa 20.07.2010. V tejto veci vidí navrhovateľ nesprávny úradný postup Okresného

súdu Žiar nad Hronom v tom, že rozhodol o žiadosti o zmene exekútora oneskorene a nebola dodržaná
zákonná 30 dňová lehota. Súd mal preukázané, že o zmene exekútora nebolo vôbec rozhodované,
pretože exekúcia bola zastavená. Otázku či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo
navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať len ústavný
súd, ktorý v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúmal vždy z ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu, najmä z pohľadu zložitosti veci, správania sa účastníkov a postupu súdu.
Súdne a tým aj exekučné konanie nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhradu škody podľa
zákona číslo 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti,
respektíve predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody
mohol hodnotiť postupy iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov malo by to za následok,

že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov a uvedené by mohlo smerovať
k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodnutie sporov, náhradu škody
sú v prvom stupni zásadne okresné súdy a však súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov môžu byť aj súdy vyššieho stupňa. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky vo veci I ÚS 16/02, kde sa okrem iného konštatuje, že pri posúdení či došlo
alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd prihliada
síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky

za porušenie uvedenie základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodnutia a rozhodujúce
všetky okolnosti danej veci. Aj keď súd v exekučnom konaní urobí úkon po zákonom stanovenej lehote
nemožno bez zohľadnenia ďalších okolností veci konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému
postupu. Napokon aj keby takýto nesprávny úradný postup bol daný navrhovateľ nepreukázal vznik
škody alebo majetkovej ujmy priamo vyvolaný týmto nesprávnym úradným postupom, pričom dĺžka

konania pri exekučných konania je ovplyvnená aj správaním súdneho exekútora, ktorý na výzvy súdu
nie vždy reaguje v primeranej lehote. Za nepravdivé možno považovať aj tvrdenie navrhovateľa o tom,
že o návrhu na zmenu súdneho exekútora súd bol v omeškaní dlhú dobu. Zo spisu Okresného súdu
Žiar nad Hronom XXEr XXX/XXXX- vyplýva, že samotný navrhovateľ podal návrh na zmenu exekútora
dňa 02.11.2009. Súdny exekútor sa k návrhu vyjadril dňa 10.12.2009 a uznesením zo dňa 09.02.2010
bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.08.2010 spolu

s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici. Uznesením XXEr XXX/XXXX, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.03.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica 13Coe 56/2011
zo dňa 01.03.2011 bola exekúcia zastavená. V exekučnej veci k rozhodnutiu o zmene exekútora teda
vôbec nedošlo a to z dôvodu zistenia podmienok pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie
exekúcie pretože oprávnený sa domáhal vymoženia plnenia od povinného na podklady nespôsobilého

exekučného titulu. Vchádzajúc z týchto úkonov súd v exekučnom konaní súd nepovažuje postup
exekučného súdu za nesprávny úradný postup, respektíve za prieťahy v konaní, nakoľko exekučný
súd prednostne v konaní riešil zákonnosť exekučného titulu a tým prípustnosť exekúcie, ako celku
v porovnaním s čím rozhodnutie o zmene osoby súdneho exekútora nebolo prioritné. K posúdeniu
zákonnosti exekučného titulu súd nevyhnutne vyžadoval súčinnosť oprávneným, ako i pôvodným súdny

exekútorom. V danom prípade súd má za to, že zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový
procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel
byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu čo v danom prípade nie je možné konštatovať
nakoľko exekúcia bola zastavená.

V danom prípade súd poukazuje na skutočnosť, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky
úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, alebo do
rozhodnutia súdu o zastavenie exekúcie a treto v súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora
v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenie navrhovateľa, že mu
vznikla škoda súd nepovažuje za podložené aj z ohľadom na výsledok exekúcie, ktorá bola vyhlásená za

neprípustnú a to z titulu zavinenia na strane oprávneného, ktorý navrhoval vykonať exekúciu na základe
nezákonného exekučného titulu a práve vymožením plnenia v prospech oprávneného a to i po zmene
súdneho exekútora by vznikol stav, kedy by sa oprávnený dostal k plneniu na základe nezákonného
exekučnéhotitulu.Rovnakovdanomprípadesúdmalpreukázané,žesamotnýpoverenýsúdnyexekútor
vrátil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 13.07.2011.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a to na základe zásady úspechu. Žalovaný

mal vo veci plný úspech. V spojení s konaním mu trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že náhradu trov
konania účastníkom nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu/rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3

vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali
písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.

o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.