Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 13, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/302/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116200684
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116200684.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: JUDr. Róbert Fatura, správca úplatcu
twoMs.r.o,vkonkurze,Okružná3239,Modra,IČO:36639257,protižalovanej:Z.H.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom H. V., zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., Námestie sv. Anny
361/20, Trenčín, IČO: 36 839 132, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. mája 2017 č. k. 12C/5/2016-126 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že nájomná zmluva zo dňa 21.03.2009,
uzavretá medzi spoločnosťou two M s.r.o., Švermova 1614/27, Trenčín, IČO: 36 639 257 ako
prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom, predmetom ktorej bol byt č. XX vo vchode č. XX na prízemí
bytového domu súp. č. XXXX na ulici XX. októbra v V., postavenom na parc. č. XXXX, zapísanom na
LV č. XXXX pre k. ú. V., je neplatná. Výrokom II. žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti predmetnej
nájomnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona a rozpor s dobrými

mravmi. Uviedol, že dňa 25.02.2013 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka spoločnosť two M s.r.o.
so sídlom Okružná 3239, Modra. Táto obchodná spoločnosť dňa 21.03.2009 uzavrela so žalovanou
nájomnú zmluvu na dobu určitú 25 rokov odo dňa podpisu zmluvy s dohodnutým mesačným nájomným
150 eur, pričom suma nájomného za celé obdobie vo výške 45.000 eur mala byť vyplatená pri podpise
nájomnej zmluvy. Žalobca uviedol, že ako správca konkurznej podstaty úpadcu musí majetok úpadcu
- predmetný byt, speňažiť. Za súčasného právneho stavu trvania nájomnej zmluvy so žalovanou do
roku 2034 je veľmi komplikované predmetný byt speňažiť, nájomnú zmluvu uzavretú na dobu určitú

nie je možné vypovedať bez dôvodu a pri platení nájomného. Podľa žalobcu nájomná zmluva uzavretá
na dobu určitú 25 rokov s uhradeným nájomným dopredu na celú dobu vo výške 45.000 eur medzi
úpadcom, ktorého spoločníkom je syn žalovanej, bola uzavretá medzi spriaznenými osobami a tým
obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Poukázal na to, že žalovaná je dôchodkyňa a išlo o veľkú
sumu nájomného, ako aj na skutočnosť, že úhrada sumy 45.000 eur nie je evidovaná v účtovníctve
úpadcu.Malpretopodozrenie,ženájomnázmluvabolaurobenáúčelovoaspätnedatovanávčasetesne
pred vyhlásením konkurzu, s cieľom zabezpečiť byt pred neskorším predajom v konkurznom konaní.

Tým zdôvodňoval svoj naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Podľa žalobcu skutočnou vôľou
zmluvnýchstránnebolouzavrieťnájomnúzmluvu,alesimulovaťinúzmluvuatobuďkúpnualebozmluvu
o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľnosti v prospechžalovanej, bez úradne overených podpisov a povolenia vkladu správou katastra, v dôsledku čoho sú
neplatné.

2. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Zaoberajúc sa najskôr
zisťovaním naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení dospel k záveru, že žalobca má
naliehavý právny záujem na takomto určení, keď z predložených listinných dôkazov bolo preukázané,
že na majetok dlžníka spoločnosť two M s.r.o. Modra bol dňa 25.02.2013 vyhlásený konkurz, konkurzné
konanie sa stále vedie, nebolo skončené napriek tomu, že spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia a

že táto spoločnosť je stále vedená ako vlastník sporného bytu v katastri nehnuteľností, preto správca
úpadcu má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že v jeden deň - dňa 08.07.2008 boli podpísané dve kúpne zmluvy, ktorými predávajúca
- žalovaná predala svoje dva byty v Trenčíne a to č. XX na ulici XX. októbra (sporný byt) a č. X
na Y. ulici obchodnej spoločnosti svojho syna H. H. - two M s.r.o., Trenčín. Byt č. XX predala za
kúpnu cenu 300.000 Sk (9.958,18 eur), avšak bez preukázania vyplatenia kúpnej ceny a následne dňa

21.03.2009 bola datovaná predmetná nájomná zmluva bez úradne overených podpisov, podľa ktorej
spoločnosť two M s.r.o. syna žalovanej prenajala žalovanej ten istý byt na dobu 25 rokov s povinnosťou
úhrady nájomného vopred v celkovej výške 45.000 eur, bez predloženia riadneho účtovného dokladu.
Žalovaná v ten istý deň 08.07.2008 predala aj svoj druhý byt č. X na Y. ulici za kúpnu cenu 2.000 000
Sk (66.387,84 eur). Súd považoval potvrdenie konateľa obchodnej spoločnosti zo dňa 21.03.2009 o

zaplatení nájomného 45.000 eur žalovanou, ako aj čestné prehlásenie syna žalovanej o vyplatení kúpnej
ceny 2.000 000 Sk spoločnosťou two M s.r.o. žalovanej za nedostatočné a vzbudzujúce pochybnosti,
pretože podpisy nie sú úradne overené, čím sa nedá preukázať skutočný čas ich vyhotovenia a nejde
o riadny účtovný doklad obchodnej spoločnosti. Konštatoval, že takéto prehlásenia mohol svedok H.
H. vypracovať kedykoľvek a o čomkoľvek podľa svojej potreby. Žalovaná vzhľadom na svoje zdravotné

problémy s pamäťou dlhé roky dozadu sa k prevodom nevie vyjadriť, ani k finančným otázkam, čo
mohol svedok H. H. využiť vo svoj prospech. Vzhľadom k tomu, že svedok predal svoju spoločnosť,
potvrdil že mal finančné problémy v podnikaní, preto súd predmetnú nájomnú zmluvu zo dňa 21.03.2009
považoval za vypracovanú účelovo zabezpečiť bývanie pre svoju matku - žalovanú, od ktorej kúpil
ako konateľ obchodnej spoločnosti dva byty, aby získal úvery alebo záložné krytie úverov alebo za

podobným účelom. Uviedol ďalej, že nie je v bežnej praxi obvyklé uzatváranie nájomnej zmluvy na dobu
25 rokov s tým, aby nájomca zaplatil dopredu nájomné za celú takúto dlhú dobu; okrem toho účelovosť
nájomnej zmluvy je vidieť okrem doby 25 rokov pre nájomníčku, ktorá mala v čase uzavretia nájomnej
zmluvy 75 rokov aj podľa článkov dohody o skončení nájomného vzťahu v bode 8, kde sa vôbec nerieši
finančné vysporiadanie pre prípad skončenia nájomného vzťahu pred uplynutím dohodnutej doby 25

rokov. Predmetnou nájomnou zmluvou by si syn žalovanej H. H. po smrti matky (pred uplynutím doby
25 rokov) zabezpečil bývanie pre seba podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože nemá
evidované vlastné bývanie. Okrem uvedeného je všeobecne známe, že pri dražbách nehnuteľností
je problém predať zaťažené nehnuteľnosti. Tým, že by nebolo možné vôbec alebo pod cenu predať
predmetný byt, došlo by bez pochybností k ukráteniu veriteľov úpadcu. Na základe uvedeného súd prvej

inštancie uzavrel, že i napriek tomu, že predmetná nájomná zmluva je formálne platná, svojim obsahom
vzhľadom na bežnú prax pri dražbách vedie k obchádzaniu zákona č. 7/2005 Z. z. tým, že sťažuje
realizáciu predaja nehnuteľnosti v dražbe - speňaženie, poprípade znižuje hodnotu majetku úpadcu, a
tým ukracuje veriteľov úpadcu. Preto súd určil nájomnú zmluvu za neplatnú podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Zároveň bol toho názoru, že predmetnou nájomnou zmluvou nebola simulovaná žiadna iná

zmluva, ani kúpna, ani darovacia, pretože jediným úmyslom bolo zabezpečenie bývania pre žalovanú
bez ohľadu na osobu vlastníka bytu č. 11, poprípade v budúcnosti i pre jej syna. O trovách konania
rozhodol podľa § 257 CSP tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania z
dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovanej, ktorá vedenie sporu nezavinila, trpí 5 až 10
rokov dozadu stratou pamäti, čo bolo zrejme zneužité v jej neprospech, ako aj vzhľadom na majetkové

pomery žalovanej, ktorá je starobná dôchodkyňa s dôchodkom okolo 300 eur mesačne, s viacerými
zdravotnými problémami.
3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu,
ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Akoodvolacídôvoduviedlaust.§365ods.1písm.f/ah/CSP.Namietala,žepredmetnúnájomnúzmluvu

zo dňa 21.03.2009 uzavrela so spoločnosťou two M s.r.o. riadne a v súlade so zákonom; predmetná
nájomná zmluva spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, predmet nájmu riadne užíva a ako
nájomníčka od uzavretia predmetnej zmluvy uhrádza všetky náklady za služby spojené s užívaním bytu.
Poukázala na to, že ako fyzická osoba spôsobilá na právne úkony ako vlastníčka dvoch bytov bolaoprávnená v medziach zákona disponovať s predmetom svojho vlastníctva v zmysle § 123 Občianskeho
zákonníka, pri predaji svojich dvoch bytov a aj pri uzavretí predmetnej nájomnej zmluvy vyjadrila svoju
slobodnú vôľu, nijakým spôsobom neporušila zákon a skutočnosť, že nedisponuje riadnym účtovným

dokladom a že predmetná zmluva o nájme nie je overená úradným podpisom, nemôže byť na jej ťarchu,
spôsobujúcu neplatnosť nájomnej zmluvy. Rovnako skutočnosť, že súd považuje potvrdenie konateľa
obchodnejspoločnostiozaplatenínájomnéhožalovanou,akoajčestnéprehláseniezodňa07.04.2017o
vyplatení kúpnej ceny 66.387,84 eur za nedostatočné a vzbudzujúce pochybnosti, z dôvodu, že podpisy
nie sú úradne overené a nejde o riadny účtovný doklad obchodnej spoločnosti, nemôže byť na jej ťarchu,

nakoľko postupovala riadne v súlade so zákonom a splnila všetky podmienky, ktoré zákon vyžaduje.
Rovnako nesúhlasila s tvrdením, že v danej veci mohlo ísť o právny úkon ukracujúci veriteľov dlžníka,
nakoľko disponovala s finančnou hotovosťou na základe predaja bytu č. 9 na Y. ulici v V. za kúpnu cenu
66.387,84 eur. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 57 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
podľa ktorého právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na
súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. V danej veci správca konkurznej podstaty podal žalobu

takmer tri roky po vyhlásení konkurzu. Nesúhlasila ani s tvrdeniami súdu, že uzatvorenie nájomnej
zmluvy na dobu 25 rokov s tým, aby nájomca dopredu zaplatil nájomné za takú dlhú dobu, nie je v bežnej
praxi obvyklé; v tejto súvislosti poukázala na jeden z princípov Občianskeho zákonníka, a to princíp
zmluvnej voľnosti, ktorý takúto možnosť nezakazuje, preto takýto predmetný právny úkon nie je možné
postihnúť sankciou absolútnej neplatnosti. Na základe uvedeného mala za to, že nijakým spôsobom

neporušila zákon, nekonala v rozpore s dobrými mravmi, a preto uzavretá nájomná zmluva je platná.
Poukázala tiež na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie by malo na ňu zvlášť nepriaznivé následky,
ktoré by mohli vážne ohroziť jej existenciu a ďalšie fungovanie.
4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.
5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný

sporový poriadok, ďalej len CSP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP
zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
6. V preskúmavanej veci sa žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu - spoločnosti two M s.r.o.,
Y. XXXX/XX, V., domáhal podanou žalobou určenia neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 21.03.2009,

uzavretej medzi touto spoločnosťou a matkou konateľa uvedenej spoločnosti ako žalovanou. Tvrdil, že
tým, že uvedená spoločnosť uzavrela s matkou konateľa nájomnú zmluvu na dobu 25 rokov s tým, že
cena nájomného mala byť vyplatená spoločnosti vopred, obchádzala zákon, resp. takéto konanie sa
priečilo dobrým mravom, a preto je tento právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.
Zároveň bol toho názoru, že by mohlo ísť aj o simulovaný právny úkon, a to buď o kúpnu zmluvu

alebo zmluvu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľnosti
v prospech žalovanej. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel, keď dospel k záveru, že uzavretá
nájomná zmluva zo dňa 21.03.2009 je síce formálne platná, avšak vedie k obchádzaniu zákona,
konkrétne zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov tým, že sťažuje realizáciu predaja nehnuteľnosti v dražbe, poprípade znižuje hodnotu majetku

úpadcu, a tým ukracuje veriteľov úpadcu. Z tohto dôvodu súd považoval uzavretú nájomnú zmluvu zo
dňa 21.03.2009 za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom zároveň vyslovil právny názor,
že predmetnou nájomnou zmluvou nebola simulovaná žiadna iná zmluva.
7. Žalovaná uplatnila vo svojom odvolaní odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a písm. h/ CSP.
8. Odvolací súd preskúmaním uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že odvolanie žalovanej

bolo dôvodné.
9. Pokiaľ ide o uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), jeho nedostatok spočíva
predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Za
skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia

dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu, vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP. Podľa citovaného
ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
Nesprávne hodnotenie dôkazu je možné vytknúť prvoinštančnému súdu v prípade, ak vezme do úvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníka nevyplynuli, alebo inak nevyšli
v konaní najavo, prípade, že si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti,
pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 191 CSP.
10. Dôvod na odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný v prípade mylnej aplikácie právnej normy na zistený
skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.
11. V preskúmavanej veci mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané nasledovné
skutočnosti: skutočnosť, že dňa 08.07.2008 boli podpísané dve zmluvy, ktorými žalovaná predala svoje
dva byty v Trenčíne, a to sporný byt č. XX na ulici XX. októbra a byt č. X na Y. ulici spoločnosti svojho

syna H. H. - two M s.r.o., Trenčín; skutočnosť, že dňom 21.03.2009 bola datovaná nájomná zmluva,
ktorou uvedená spoločnosť prenajala byt č. XX na ul. XX. S. v V. žalovanej na dobu určitú 25 rokov s
povinnosťou úhrady nájomného dopredu v celkovej výške 45.000 eur a skutočnosť, že žalovaná v byte
č. 11 na ul. 28. októbra býva a platí poplatky spojené s užívaním tohto bytu. Súd prvej inštancie však
nemal dostatok podkladov k tomu, a takýto záver ani neurobil (napokon k tomuto nevykonal ani žiadne
dokazovanie), ktoré by mohli viesť k záveru, že nájomná zmluva zo dňa 21.03.2009 je antidatovaná,

teda uzavretá skôr, ako je uvedené v nájomnej zmluve. Pri nedostatku takýchto záverov treba vychádzať
z toho, že nájomná zmluva medzi žalovanou a obchodnou spoločnosťou two M s.r.o. bola uzavretá dňa
21.03.2009, teda 4 roky pred vyhlásením konkurzu na spoločnosť two M s.r.o., Trenčín.
13. Súd prvej inštancie konštatoval neplatnosť uzavretej nájomnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho
zákonníka pre obchádzanie zákona, a to zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, keď dospel k záveru, že uzavretá nájomná zmluva sťažuje
realizáciu predanej nehnuteľnosti v dražbe - speňaženie, poprípade znižuje hodnotu majetku úpadcu a
tým ukracuje veriteľov úpadcu, pričom je všeobecne známe, že pri dražbách nehnuteľností je problém
predať zaťažené nehnuteľnosti.
14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. K obchádzaniu zákona v zmysle citovaného zákonného ustanovenia dochádza v prípade, keď síce
právny úkon nie je v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä svojim účelom jeho
ciele a zmysel (ratio legis) obchádzajú. To znamená, že právny úkon smeruje k dôsledkom, ktoré síce
výslovne zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť možno vyvodiť zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy.

Takýmto právnym úkonom konajúci v konečnom dôsledku sleduje, aby zákon nebol dodržaný.
16. O obchádzanie zákona v danej veci by mohlo ísť v prípade, ak by bolo preukázané, že v nájomnej
zmluve bol uvedený iný deň, než v ktorý bola zmluva uzavretá, pričom z vykonaného dokazovania by
vyplývalizávery,žetakbolourobenéprávezdôvodov,abyspoločnosťtwoMs.r.o.uchránilasvojmajetok
pred účinkami konkurzu. V preskúmavanej veci však takéto okolnosti z vykonaného dokazovania

nevyplynuli, ako už bolo uvedené, v konaní nebolo zisťované ani preukázané, že by uzavretá nájomná
zmluva bola antidatovaná. Keďže nájomná zmluva bola uzavretá štyri roky pred vyhlásením konkurzu
na majetok úpadcu, nemohol potom súd prvej inštancie dospieť k správnemu záveru o tom, že nájomná
zmluva bola uzavretá práve za účelom obchádzať zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a teda že skutočným dôvodom jej uzavretia bolo zníženie

hodnoty majetku úpadcu a tým ukrátenie veriteľov úpadcu.
17. Právny záver súdu prvej inštancie, že uvedený právny úkon je preto neplatný podľa § 39
Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona, preto odvolací súd nepovažoval za správny. Dôvod
neplatnosti uvedeného právneho úkonu nie je možné vidieť ani v tom, že nájomná zmluva je uzavretá
na dobu určitú 25 rokov s dohodou o zaplatení nájomného vopred, pretože takýto postup a konanie

účastníkov zmluvného vzťahu zákon nezakazuje a ani ho za obchádzanie zákona nemožno považovať.
Pokiaľ sa jedná o žalobcom tvrdenú simuláciu iného právneho úkonu (kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o
zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania bytu), odvolací súd sa stotožnil
s názorom súdu prvej inštancie, že predmetnou nájomnou zmluvou nebola simulovaná ani žiadna
iná zmluva, pretože k prevodu vlastníctva k bytu nedošlo (teda nemohlo byť simulované uzatvorenie

kúpnej zmluvy), a taktiež nebolo potrebné simulovať právny úkon zmluvy o zriadení vecného bremena
spočívajúceho v práve doživotného užívania bytu pre žalovanú, nakoľko pokiaľ chcel konateľ spoločnosti
H. H. zabezpečiť pre svoju matku doživotné bývanie v predmetnom byte, toto (vzhľadom k veku jeho
matky a dobe trvania nájmu) dosiahol práve uzavretím nájomnej zmluvy na dobu 25 rokov, preto nemal
dôvod simulovať iný právny úkon zmluvy o zriadení vecného bremena.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávnych právnych záverov, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že
žalobu žalobcu zamietol.19. O nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa
§ 396 ods. 2 a § 257 CSP tak, že úspešnej žalovanej náhradu týchto trov nepriznal z dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v charaktere sporu, keď žalobca

podal predmetnú žalobu ako správca konkurznej podstaty za účelom čo najúčinnejšej realizácie
nakladania s majetkom úpadcu na zabezpečenie cieľov konkurzného konania, keď zákon o konkurze
a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť postupovať pri speňažovaní majetku podliehajúceho
konkurzu účelne tak, aby sa získal čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo
najnižších nákladov (§ 91 ods. 2 ZKR), preto je správca povinný urobiť všetko pre to, aby tento účel

naplnil, a to vrátene uplatnenia práv a nárokov v konaní pred súdom.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).