Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, April 27, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/92/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817207462
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817207462.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu F. proti žalovanej C., o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.
decembra 2017, č. k. 10Csp/60/2017-20, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. m e n í tak, že žalovaný m á proti
žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil. Výrokom II. žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa

XX.XX.XXXX podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení neskorších predpisov. Pred začatím pojednávania vo
veci samej žalobca vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť. Uviedol, že žalobu spisoval konkrétny
zamestnanec Prvej oddlžovacej spoločnosti so sídlom v F., ktorý mu doporučil splácanie úveru týmto
spôsobom. Následne sa poradil s miestnym advokátom, ktorý mu doporučil späťvzatie žaloby, pretože
nemá opodstatnenie. Súd v dôsledku späťvzatia žaloby podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil. O

trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 257 CSP tak, že žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznal. Konštatoval, že žalovaný by síce mal nárok na náhradu trov konania, keďže
žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, avšak v danej veci existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu, ktoré videl v tom, že žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci
sa ochrany svojich práv na súde, bezprostredne po otvorení pojednávania vo veci zvážil dôvodnosť
žaloby a po akceptovaní právneho názoru osloveného advokáta vzal žalobu späť a svojim postojom

tak nespôsobil ďalšie navyšovanie trov súdneho konania. Prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca ako
laik po zmene zákonnej úpravy, ktorá nastala po prijatí nového predpisu, Civilného sporového poriadku,
v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c/
CSP), nemohol posúdiť dôvodnosť žaloby v čase jej podania, ktorú sám ani nespisoval a dôveroval
zamestnancovi spoločnosti, ktorá zabezpečuje splácanie jeho úveru, pretože v období pred účinnosťou
CSP viaceré všeobecné súdy SR obdobné žaloby považovali za opodstatnené.

2. Proti uzneseniu, jeho výroku II. o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý
žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak,
že mu prizná právo na náhradu trov konania. Poukázal na skutočnosť, že žalobca na pojednávaní
uviedol, že oslovený advokát mu poradil vziať žalobu späť; v súvislosti s tým vyslovil názor, že žalobca

mohol týmto spôsobom postupovať a vziať žalobu späť skôr ako pred samotným pojednávaním a
nespôsobovať tak svojim konaním ďalšie trovy žalovanému v podobe náhrady za stratu času advokáta,cestovných nákladov advokáta, keď žalobca vedel, že advokát sídli a teda bude cestovať z H. za účelom
pojednávania a náhrady za úkon advokáta. Žalobca pritom voči žalovanému nepodával na Okresný
súd Prievidza len jeden žalobný návrh a nie je teda, ako ho súd vnímal, neskúseným laikom v súdnom

konaní. Uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. 12Csp/61/2017 Okresný súd Prievidza rozsudkom
zo dňa 10.08.2017 zamietol žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu; šlo
pritom o obdobný prípad. Vzhľadom k tejto predchádzajúcej skúsenosti tak žalobca mal vedomosť o
tom, že ním podaná žaloba neobstojí a bude podobne, ako v predchádzajúcom prípade, zamietnutá.
Žalobca tak mohol svoju žalobu vziať späť. Vzhľadom na skutočnosť, že sa radil s advokátom, je

dôvodné predpokladať, že tento ho informoval o spôsoboch a možnostiach späťvzatia žaloby aj pred
pojednávaním.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec v napadnutej časti výroku II. o trovách konania a zistil, že uznesenie

súdu prvej inštancie je potrebné v tejto napadnutej časti podľa § 388 CSP zmeniť. Vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok I. uznesenia odvolací súd nepreskúmaval, pretože proti tomuto
výroku odvolanie žalovaného nesmerovalo, a tak nadobudol právoplatnosť (§ 367 CSP).

5. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom
priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa
prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v
doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa
strany sporu, teda aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby, dôsledkom ktorého je vznik trov

protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom vo veci
nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej v zásade
povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Ďalej je nutné uviesť, že platí, že ak pre
správanie žalovaného žalobca vzal žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, späť, je žalovaný povinný
nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania.

8. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody osobitného
zreteľa. Ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP)
a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú

stranu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim
zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody osobitného zreteľa zákon bližšie nešpecifikuje.
Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor
na nekontrolovateľnú úvahu súdu. V zmysle ustálenej judikatúry (napríklad uznesenia Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 2NCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo/67/2010, sp. zn. 3NCdo/46/2012), nemožno § 257

CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svôjvôle), ale
ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť.

9. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie otcovstva,
ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej
úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu nemohol posúdiť zdravotný stav
scudziteľa zo zreteľom na jeho spôsobilosť na jeho právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa

sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých)
účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho, ktorého
majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež takéokolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Z
uvedeného výkladu § 257 CSP vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať
i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou

vzniku sporu však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému
účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
4MCdo/2/2008 zo dňa 25. februára 2009).

10. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol

podľa § 257 CSP, keď zároveň konštatoval, že žalovanému by patrila náhrada trov konania, pretože
žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, avšak videl dôvody hodné osobitného
zreteľa na strane žalobcu, spočívajúce v tom, že žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojich
práv bezprostredne po otvorení pojednávania zvážil dôvodnosť žaloby po akceptovaní právneho názoru
osloveného advokáta, čím nespôsobil ďalšie navyšovanie trov súdneho konania.

11. Odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvej inštancie nestotožnil, keď na rozdiel od súdu prvej
inštancie nezistil v preskúmavanej veci dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP pre
nepriznanie účelne vynaložených trov konania žalovanému. V danej veci je nesporné, že žalobca zobral
svoju žalobu späť po tom, čo vyhľadal odbornú pomoc advokáta, ktorý vyslovil názor, že žaloba nebude
úspešná, z čoho nepochybne vyplýva, že žalobca mohol takúto právnu pomoc advokáta vyhľadať skôr,

eštepredpodanímžalobyazvážiťtak,čomôžebyťsosvojoužalobouúspešný.Takakoužbolouvedené
vyššie, ustanovenie § 257 CSP sa má aplikovať iba na výnimočné prípady, ak by rozhodnutie o platení
trov konania viedlo u strany sporu k neprimeranej tvrdosti, pričom pri posudzovaní okolností hodných
osobitného zreteľa treba prihliadať na pomery všetkých účastníkov konania, teda nielen toho, koho by
postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, koho majetková sféra bude použitím výnimočného

ustanovenia dotknutá. V danej veci je nepochybné, že žalovaný tým, že žalobca zobral svoju žalobu
späť až na pojednávaní konanom dňa 12.12.2017 (hoci tak žalobca mohol urobiť skôr), bol nútený
vynaložiť trovy, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, ako aj v cestovnom a v náhrade za stratu
času advokáta, ktoré bude musieť zaplatiť, preto je potrebné, aby žalobca, ktorý späťvzatím žaloby až
na pojednávaní vo veci samej tieto trovy zavinil, žalovanému ním účelne vynaložené trovy nahradil.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100%.

13. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške trov prvoinštančného aj odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).