Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/109/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716207623
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716207623.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.
r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barborou
Korenecovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42
174 902, (adresa na doručovanie: POHOTOVOSŤ s. r. o. , JUDr. Barbora Korenecová, Pribinova 25, 811

09 Bratislava), proti žalovanému C. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. XXX/XX, XXX XX S.,
o zaplatenie 984,00 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č.k. 12C/147/2016-43 zo dňa 27. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný
súd“) rozsudkom zo dňa 27. 01. 2017 žalobu žalobcu zamietol (I. výrok). Zároveň rozhodol, že žalovaný
má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou zo dňa
21. 06. 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia 984,00 Eur s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne
z uplatňovanej istiny od 11. 09. 2011 do zaplatenia, na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo

dňa 29.03.2011.
1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že na základe predložených
listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav: „Žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 29. 03. 2011, poskytol mu 500,- Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s
príslušným poplatkom vo výške 484,- Eur v dvanástich mesačných splátkach po 82,- Eur od 28. 04.
2011. Žalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen, č.k. 1T 11/2012-7 zo dňa 30. 01.

2012 uznaný vinným, že spôsobil žalobcovi škodu vo výške 500,- Eur, dopustil sa úverového podvodu
formou spolupáchateľstva za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Žalobca
zosplatnil svoj záväzok dňa 11. 09. 2011 čo vyplýva zo žaloby. Zosplatnenie záväzku listinným dôkazom
nepreukázal.“
1. 4. Následne prvoinštančný súd uviedol zákonné znenia ustanovení § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, § 101 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995

Z.z. a stručne konštatoval: „Súd z úradnej povinnosti skúmal premlčanie. Zo samotnej žaloby zistil, že
dlh sa splatným stal 11. 09. 2011, žaloba bola podaná 21. 06. 2016, teda po trojročnej premlčacej lehote,
preto súd žalobu v istine zamietol. Tým, že žalobu zamietol v istine, zamietol ju aj v uplatňovanom
príslušenstve.“
1. 5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

2. 2. Odvolanie po právnej stránke odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
2. 3. V rámci uvedenia konkrétnych dôvodov odvolania namietal, že žalovaný nemá v zmysle predmetnej

úverovej zmluvy postavenie spotrebiteľa, pretože úver mu bol poskytnutý za účelom zamestnania.
Zmluvu o úvere preto nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je namieste v vzťahovať na ne ustanovenia Občianskeho
zákonníka.
2. 4. Ďalej namietal záver prvoinštančného súdu, že uplatňovaný nárok je premlčaný. V tejto súvislosti
poukázal na predmetné rozhodnutie vydané v trestnom konaní, ktorým bol odkázaný s nárokom na

náhradu škody na občianske súdne konanie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.
02. 2014, a na ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, právo na náhradu
škody sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods.
1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Odvolací súd sa nestotožňuje s postupom prvoinštančného súdu vyplývajúcim z odôvodnenia jeho
rozhodnutia, z ktorého sa možno len domnievať (vzhľadom na absenciu náležitého odôvodnenia), že
uplatňovaný nárok žalobcu posudzoval ako žalobu uplatnenú z titulu zmluvného plnenia vyplývajúceho
zo spotrebiteľskej zmluvy.

6. Podľa názoru odvolacieho súdu, z obsahu žaloby (a jej príloh) je zrejmé, že žalobca sa žalobou
doručenou prvoinštančnému súdu dňa 21. 06 . 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 984,-
Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej žalovaným prečinom úverového podvodu. V
žalobe jednoznačne poukázal na trestný rozkaz vydaný v trestnom konaní Okresným súdom vo Zvolene

dňa 30. 01. 2012 pod sp. zn. 1T 11/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 02. 2012. Týmto
trestným rozkazom (ktorého kópiu žalobca pripojil k žalobe) bol žalovaný uznaný za vinného z prečinu
úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 222 ods. 1 Trestného zákona, ktorého
sa dopustil v súvislosti s uzatvorením predmetnej (v žalobe presne konkretizovanej a špecifikovanej)
úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 29. 03. 2011. Z uvedeného trestného rozkazu je taktiež

nesporné, že žalobca (v uvedenom trestnom konaní - poškodený) bol podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku odkázaný s nárokom na náhradu škody na občiansko-právne konanie. Z toho je absolútne
zrejmé, že žalobca sa v tomto spore domáhal zaplatenia uplatňovanej istiny z titulu náhrady škody, ktorá
mu bola spôsobená v dôsledku súdom konštatovanej trestnej činnosti žalovaného. Inak povedané, ide
o nárok uplatnený z titulu zodpovednosti za škodu, a nie z titulu plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy.

7. Ak za tohto stavu prvoinštančný súd na tento spor aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov (účinné
od 01. 05. 2014), podľa ktorého „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával“, teda ustanovenie, ktoré upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch
vyplývajúcich priamo zo spotrebiteľských zmlúv a ktoré pri týchto nárokoch ukladá súdu povinnosť
prihliadať ex offo na premlčanie, aj bez námietky strany sporu, postupoval vecne nesprávne.

8. Keďže v prejednávanom spore (vzhľadom na vyššie uvedené) nie je možné ex offo aplikovať vyššie
uvedené ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, a jednoznačne absentuje
vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného podľa § 100 ods. 1 druhá veta Občianskehozákonníka (na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka), prvoinštančný súd nebol oprávnený
riešiť otázku premlčania uplatňovaného nároku. Ak tak urobil, nepostupoval správne, pretože na
rozhodnutie aplikoval právnu normu, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje, teda inak povedané, vec

posúdil právne nesprávne.

9. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie
podľa 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu

(§ 388 CSP).

10. Úlohou prvoinštančného súdu bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu škody, pričom
bude musieť skúmať existenciu základných zákonných predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti
za škodu v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, ktorými sú: porušenie právnej povinnosti
zo strany žalovaného, vznik škody (kde sa v rámci tohto predpokladu skúma i jej výška), príčinná

súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Zároveň
rozhodneajo uplatnenomúrokuzomeškania,poustálení,čisažalovanýdostaldoomeškaniasplnením
peňažného dlhu. Otázkou premlčania sa bude zaoberať len v prípade, ak žalovaný vznesie námietku
premlčania uplatňovaného nároku, pričom v takom prípade bude tento aspekt posudzovať podľa § 106
Občianskeho zákonníka.

11. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

12. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania

(§ 396 ods. 3 CSP).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).