Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317010224
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317010224.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov

senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného Z. G. pre
prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku
a úradnej značky podľa § 352 ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 46T/55/2017 zo dňa 20.10.2017, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 19.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku z dôvodu § 285 písm. a) Trestného poriadku sa obžalovaný

Z. G., nar. XX.XX.XXXX v K., štátny občan Q. republiky, trvale bytom K. am Y. E., M. XX/X, Q. republika,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III sp.zn. 2Pv 623/2016 zo dňa 11.04.2017

pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku
a úradnej značky podľa § 352 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 27.06.2016 v Bratislave, na R. ulici XX, v priestoroch klientskeho centra Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, na oddelení dokladov Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I, písomne požiadal
o výmenu svojho maďarského vodičského preukazu za slovenský vodičský preukaz, pričom k žiadosti
doložil fotokópiu slovenského pobytového preukazu č. RF XXXXXXX, potvrdenie o úhrade správneho
poplatku a maďarský vodičský preukaz č. L vydaný dňa 02.12.2005 na meno Z. G., nar. XX.XX.XXXX

v K., na základe čoho mu bol v zmysle § 104 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení
neskorších predpisov vydaný slovenský vodičský preukaz č. H po čom bol následne maďarský vodičský
preukaz č. L zaslaný do miesta jeho vydania, kedy následne Centrálny úrad služieb verejnej cestnej
správyaelektronickýchslužiebMaďarskazistil,žepodľaregistracestnýchdopravnýchoprávnenínebolo
pre osobu Z. G., nar. XX.XX.XXXX v K., vydané maďarské vodičské oprávnenie a maďarské vodičské
oprávnenie č. L bolo zákonne vydané pre inú osobu s iniciálami D.Á. dňa 19.11.2004,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 46T/55/2017 zo dňa 20.10.2017 bol obžalovaný Z. G.
uznanývinnýmzospáchaniaprečinufalšovaniaapozmeňovaniaverejnejlistiny,úradnejpečate,úradnej
uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základeuvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku, za čo mu súd prvého stupňa podľa § 352 ods. 2 Trestného
zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere
10 mesiacov, výkon ktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne

odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie smerujúce proti výroku o
vine a proti výroku o treste. Podaním doručeným súdu dňa 12.03.2018 obžalovaný prostredníctvom
obhajcu odôvodnil podané odvolanie tým, že skutkové závery súdu prvého stupňa sú svojvoľné,

pretože vo vykonanom dokazovaní nemajú žiadny podklad a naviac súd vyvodzoval skutkové závery
z vecne nesúvisiacich dôkazov. Obžalovaný popiera, že by k výmene jeho maďarského vodičského
oprávneniazaslovenskévedomepredložilnepravýmaďarskývodičskýpreukaz.Tátoskutočnosťnebola
preukázaná a nepreukazuje ju ani listinný dôkaz - oznámenie Maďarského Centrálneho úradu služieb
verejnej správy adresované Maďarskému veľvyslanectvu na Slovensku. S obsahom predmetného
oznámenia obhajoba nesúhlasí, pričom pravdepodobne nešlo o iné, ako o administratívnu chybu v

rámci maďarského úradu, resp. inak si subjektívne obhajoba nevie obsah predmetného listu vysvetliť,
a je pre ňu prekvapujúci. Obžalovanému bol vydaný maďarský vodičský preukaz, získal ho po
riadnom absolvovaní potrebného administratívneho preskúšania, pričom ho bez pochybností používal
niekoľko rokov. Pri žiadnej cestnej kontrole, akých priemerný vodič absolvuje počas roka niekoľko,
nebolo obžalovanému nikdy nič vytknuté. Vodičský preukaz vykazoval všetky ochranné prvky, pričom

pravosť tohto dokladu nebola zodpovedajúcim spôsobom spochybnená, resp. nebola preukázaná, ani
nebola predmetom dokazovania jeho nepravosť. Fotokópia sporného dokladu je obsahom spisu všetky
obhajobou uvádzané skutočnosti je možné verifikovať, nie je preto dôvod viesť ďalšiu polemiku o
jeho pravosti. Zo skutkovej vety bolo preukázané akurát to, že obžalovaný požiadal o výmenu svojho
maďarského vodičského preukazu za slovenský, čo nepopiera. Nebolo však preukázané, že by k

tomuto administratívnemu úkonu obžalovaným predložený vodičský preukaz bol nepravým dokladom,
a že obžalovaný vedome za účelom dosiahnutia vydania pravého dokladu, použil nepravý doklad.
Vyššie uvedený list mohol pravosť vodičského preukazu do určitej miery spochybniť, hodnotiac však
vodičské oprávnenie, ktoré je obsahom spisu a sporný list, k iným záverom ako záverom s veľkou
mierou pochybností dospieť nemožno. Súd k záveru o nepravosti vodičského oprávnenia dospel bez

skúmania pravosti tohto oprávnenia, pričom skúmanie jeho pravosti nemožno nahradiť dokladom
adresovaným Maďarskému veľvyslanectvu na Slovensku, ktorý naviac nebol vyhotovený pre účely a
potreby trestného konania. Prvostupňový súd si zisťovanie právne významných skutočností, ktoré sú
znakmi skutkovej podstaty trestného činu neprípustne nahradil voľnou úvahou, bez ich dokazovania.
Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, tento postup však musí byt' objektivizovaný

konceptom takého hodnotenia dôkazov, ktorý obstojí z hľadiska jeho prípadného rozporu so zákazom
arbitrárnejjurisdikčnejľubovôle.Inakpovedané,„voľnosť“hodnoteniadôkazovneznamená,žesúdnieje
viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Konečné meritórne rozhodnutie
má vykazovať logickú a funkčnú zhodu s priebehom konania. Prvostupňový súd však pri hodnotení
dôkazovpostupovalvrozporesúčelomzásadyvoľnéhohodnoteniadôkazov.Niejedôležité,komualebo

čomu súd verí, ale čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, teda čo bolo preukázané, alebo naopak, čo
preukázané nebolo. Pokiaľ ide o výrok o vine, tento sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkovo
vylučujú pochybnosť, že sa žalovaný skutok stal. Zistenie skutočného stavu veci sa preto vyžaduje,
aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak,
aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu vecí nemožno preto

považovať zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky vykonaného dokazovania
pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej stane nevylučujú možnosť iného záveru. K
preukázaniu viny páchateľa musia existovať priame, resp. aspoň nepriame dôkazy, ktorých súhrn musí
tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku
nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku, v ktorom sa vidí trestný čin, a usvedčuje z jeho

spáchania páchateľa, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Jeden list takúto logickú
sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov netvorí. Prvostupňový súd navzájom si odporujúce dôkazy,
ktorým je napr. platný vodičský prekaz nachádzajúci sa v spise, nehodnotil. Obhajoba zdôrazňuje,
že obžalovaný vodičský preukaz nefalšoval a nepozmeňoval, ani ho ako nepravý vedome k získaniu
pravého nepredložil. Opak v konaní preukázaný nebol. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, je

bezúhonný, žije riadnym a usporiadaným spôsobom života, čo bez ďalšieho značne spochybňuje jeho
vinu za žalovaný skutok. Z týchto dôvodov obhajoba navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného
oslobodiť spod obžaloby.Prokurátor využil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovaného, ktoré mu bolo v súlade s § 314
Trestného poriadku riadne doručené a v podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 09.04.2018
uvádza, že sa nestotožňuje s námietkami odvolateľa. Podstatou trestnoprávneho postihu je predloženie

nepravého vodičského preukazu pred Okresným dopravným inšpektorátom Bratislava. Zo správy
zaslanej štátnym orgánom Maďarskej republiky, Centrálnym úradom služieb verejnej správy a
elektronických služieb, zo dňa 09.09.2016 jednak vyplynulo, že obžalovaným predložené maďarské
vodičské oprávnenie č. L bolo zákonne vydané pre inú osobu, a súčasne že obžalovanému nebolo nikdy
vydané žiadne maďarské vodičské oprávnenie. Samotný obsah listiny maďarského štátneho orgánu

nemožno bez ďalšieho spochybňovať, pričom obžalovaný v priebehu predsúdneho či súdneho konania
neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by relevanciu tvrdení uvedených v predloženej listine akýmkoľvek
spôsobom spochybnil, Obžalovaný nevedel uviesť, v akej autoškole absolvoval prípravu, kde vykonal
skúšky,akébolomenojehovtedajšejpriateľky,ktorámupomáhalazložiťskúšku,čoznačnespochybňuje
hodnovernosť jeho tvrdení o pravosti dokladu. Vzhľadom na uvedené nemôže obstáť tvrdenie obhajoby,
že prokurátor neuniesol dôkazné bremeno. Prokurátor sa s napadnutým rozsudok a jeho odôvodnením

v plnej miere stotožnil a navrhol, aby nadriadený súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Obžalovaný Z. G. sa verejného zasadnutia odvolacieho súdu nezúčastnil potom, čo podaním zo dňa
15.05.2018, predloženým odvolaciemu súdu obhajcom na dňa 19.06.2018, požiadal odvolací súd o
konanie v jeho neprítomnosti. Nakoľko takémuto postupu nebránili žiadne zákonné prekážky, odvolací

súd podľa § 293 ods. 5, ods. 7 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti
obžalovaného.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca zotrval na písomných dôvodoch odvolania a navrhol
zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry považovala napadnutý rozsudok za správny a zákonný vo všetkých
jeho výrokoch, a preto navrhla odvolanie zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť

odvolania (306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1
alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného

poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 352 ods. 2 Trestného zákona rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto dosiahne vydanie
pravej verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku, úradnej značky alebo ciachy
na základe aj nepravých podkladov.

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo

dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podanév neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli na
hlavnom pojednávaní vykonané všetky procesnými stranami navrhované dôkazy za účelom objasnenia
skutkového stavu veci. Tieto boli vykonané zákonným spôsobom, avšak súd prvého stupňa ich
vyhodnotil v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku, keď bez náležitých dôvodov
považoval všetky okolnosti obsiahnuté v skutkovej vete za preukázané, a následne ich subsumoval

pod skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v osobitnej časti Trestného poriadku bez toho, aby mal
dostatok dôvodov a dôkazov na prijatie jednoznačných skutkových záverov.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 12.04.2017 podal prokurátor na príslušný súd na Z. G. obžalobu pre prečin falšovania a

pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa
§ 352 ods. 2 Trestného zákona na vyššie uvedenom skutkovom základe.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Z. G. učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaného Z. G., ktorý využil

svoje právo a odmietol vypovedať, preto prečítal jeho výpoveď z prípravného konania v súlade s § 258
ods. 4 Trestného poriadku a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy.

Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, že asi pred desiatimi rokmi si robil vodičský preukaz v
Budapešti, pri čom mu s autoškolou a prekladom do nemčiny pomáhala jeho vtedajšia priateľka, ktorej

meno nevie uviesť. Testy absolvoval v Budapešti, názov autoškoly si nepamätá. Maďarský vodičský
preukaz mu bol zaslaný poštou na adresu trvalého bydliska v Rakúsku. Od doby, kedy ho prevzal, ho
opakovane v Rakúsku kontrolovali policajti, kontrolu v Maďarsku si nepamätá. Ak by vedel, že jeho
maďarský vodičský preukaz je falošný, nepožiadal by o vydanie vodičského preukazu na Slovensku,
nepoužíval by ho a nešoféroval by. Nevedel, že maďarský vodičský preukaz je neplatný. Po skončení

platnosti sa rozhodol vymeniť ho za slovenský, nakoľko si tu chcel s manželkou kúpiť nehnuteľnosť.

Zlistinnýchdôkazovvyplynulo,žedňa27.07.2016obžalovanýpozaplatenísprávnehopoplatkupožiadal
Oddelenie dokladov Okresného riaditeľstva PZ o vyhotovenie vodičského preukazu, k čomu predložil
pobytový preukaz občana Európskej únie vydaný orgánmi Slovenskej republiky a doklad označený ako

vodičskýpreukaz(“vezetöi engedély“)vydanýMaďarskourepublikou(„Magyarköztarsaság“)č.CCXXX
XXX platný od 02.12.2005 do 23.12.2022. Na prijatie slovenského vodičského preukazu obžalovaný
splnomocnil osobu Z.. M. E..

Maďarský vodičský preukaz bol políciou SR dňa 11.08.2016 odoslaný Zastupiteľskému úradu Maďarska

za účelom jeho zaslania do miesta vydania.

Dňa 09.09.2016 radca Centrálneho úradu služieb verejnej správy a elektronických služieb, odboru
dopravného riadenia a registra, oddelenia právnej pomoci medzinárodnej cestnej dopravy, k poslanému
vodičskému preukazu pre Z. G., nar. XX.XX.XXXX v K. faxom oznámil konzulke činnej na

zastupiteľskom úrade Maďarska v Slovenskej republike, že maďarské vodičské oprávnenie nebolo
vydané, v registri dopravných oprávnení nie je možné osobu s týmito údajmi identifikovať. Maďarské
vodičské oprávnenie č. CC XXXXXX bolo zákonne vydané pre inú osobu dňa 19.11.2004. Z uvedeného
radca vyvodil, že Z. G. sa preukázal falošným vodičským preukazom, čo žiadal oznámiť slovenským
úradom.

Odvolací súd dospel k záveru, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní v rozsahu
navrhnutom procesnými stranami, predovšetkým prokurátorom, neboli odstránené všetky rozumné
pochybnosti o tom, či bol obžalovaným preložený maďarský vodičský preukaz „nepravý“, prípadne či
mal obžalovaný o jeho nepravosti v čase podania žiadosti o výmenu na slovenský vodičský preukaz

vedomosť. Keďže zákon v žalovanej skutkovej podstate a ani na inom mieste nedefinuje znak skutkovej
podstaty „nepravý“, odvolací súd vykladal tento znak v kontexte s ustanovením § 131 ods. 4 Trestného
zákona, v zmysle ktorého sa verejnou listinou rozumie písomnosť vydaná na základe zákona štátnym
orgánom alebo iným orgánom verejnej moci v rámci jeho pôsobnosti, ktorá zakladá, mení alebo rušípráva alebo povinnosti alebo osvedčuje ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo osvedčuje totožnosť
osoby alebo veci, ich stav, vlastnosti alebo spôsobilosť alebo právom chránené záujmy. Nepravým
vodičským preukazom by bol teda taký vodičský preukaz, ktorý by bol vyhotovený iným subjektom než

oprávneným orgánom verejnej moci alebo tiež riadne vydaný vodičský preukaz, do obsahu ktorého
by páchateľ zasiahol, a tak ho podstatne zmenil. Podstatou skutku, ktorý je obžalovanému kladený za
vinu, je jeho vedomosť o tom, že predložil maďarský vodičský preukaz, ktorý spĺňal uvedené atribúty,
t.j. ktorý nebol riadne vydaný, alebo bol podstatne pozmenený. Na prijatie jednoznačného skutkového
záveru o nepravosti maďarského vodičského preukazu však v žiadnom prípade nepostačuje vyjadrenie

administratívneho pracovníka správneho orgánu, ktoré má navyše iba faxovú formu. Túto kardinálnu
skutkovú okolnosť nemožno považovať za preukázanú bez toho, aby boli zodpovedané ďalšie potrebné
otázky o povahe predloženého maďarského dokladu z hľadiska jeho možného falšovania. Ak by bol
maďarský vodičský preukaz podrobený dôkladnejšej analýze, zrejme by mohlo vyjsť najavo, či vykazuje
faktické znaky falšovania alebo pozmeňovania, a o aké znaky sa jedná (napr. aj z hľadiska času
zhotovenia listiny), a z týchto informácií spojených prípadne so svedeckou výpoveďou alebo inou

formou vyjadrenia osôb vykonávajúcich službu v oblasti vydávania vodičských dokladov v Maďarsku by
bolo možno zistiteľné, či existujú dôvody pre záver, že obžalovaný mohol mať o prípadnej nepravosti
vodičského preukazu vedomosť. Odvolací súd súhlasí s obhajobou, že v danej dôkaznej situácii
nemožno vylúčiť administratívnu chybu, a to buď v čase vydania maďarského vodičského preukazu,
alebo v čase koncipovania prípisu administratívnym pracovníkom o neevidovaní obžalovaného ako

nositeľa vodičského oprávnenia a o priradení daného čísla dokladu inej osobe. Ak by bolo bez
pochybností naznačených vo vyššie uvedených otázkach preukázané, že maďarský vodičský preukaz
bol nepravý, a že radcom uvádzané informácie zodpovedajú skutočnosti, bolo by potrebné dokazovaním
ustáliť subjektívnu stránku konania obžalovaného v zmysle vylúčenia uvedenia do omylu zo strany inej
osoby, napr. autoškoly alebo jeho vtedajšej priateľky, a to s dôrazom na jazykovú bariéru obžalovaného

v Maďarsku. Samotný fakt, že obžalovaný sa nevyjadril ani k názvu autoškoly ani k menu osoby, ktorá
mu s absolvovaním kurzu a skúšok v Budapešti pomáhala, nemožno stotožňovať s neabsolvovaním
povinného vzdelania, keďže sa nejedná o informácie, ktoré je každý povinný si pamätať aj po odstupe
času viac ako 10 rokov. Naopak, konanie obžalovaného logicky svedčí skôr pre jeho nevedomosť o
nepravosti vodičského preukazu, keďže na ňom bola vyznačená platnosť až do roku 2022. Táto úvaha

má však len hypotetickú rovinu, pretože z dokazovania nevyšli jednoznačné skutkové závery o tom, že
obžalovaný úmyselne preložil orgánom polície sfalšovaný maďarský vodičský preukaz.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa konal
nesprávne, keď bez výhrad akceptoval prípis administratívneho orgánu cudzieho štátu, a na tomto

postavil svoje jednoznačné závery o vine obžalovaného. Odvolací súd zistil viacero spomenutých
rozumných pochybností o tom, že podstatné okolnosti skutku uvedeného v obžalobe sa stali, pričom
dokazovanie vo vykonanom rozsahu tieto neodstránilo. Preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a postupom podľa § 322 ods. 3
Trestného poriadku sám rozhodol vo veci rozsudkom, keď s poukazom na § 285 písm. a) Trestného

poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.