Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19Cb/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116200490
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116200490.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu:

Invest Svederník s.r.o., so sídlom SNP 350, 900 91 Limbach, IČO: 36 441 619, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765,
proti žalovaným: 1/ Consulta Wirtschafts - und Finanzberatungs AG, so sídlom Baarestrasse 79, CH -
6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CH - 020.3.021.609-5, právne zastúpenému: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT
DK, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, 2/ X.. N. Š., nar.
XX.X.XXXX, trvale pobytom P. T. XXX/XX, XXX XX Z., o určenie neplatnosti zmluvy o výkone záložného
práva priamym predajom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný v 1. a žalovaný v 2. rade majú spoločne a nerozdielne voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 12.1.2016 žalobca navrhol, aby súd určil neplatnosť zmluvy
o výkone záložného práva priamym predajom zo dňa 7.12.2015 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade
a žalovaným v 2. rade, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Ž. - katastrálny odbor v konaní
vedenom pod spis.zn.: C., ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na

LV č. XXXX, kat. úz. I. a zároveň žiadal žalovaných v 1. a v 2. rade zaviazať na náhradu trov konania
spoločne a nerozdielne. Na odôvodnenie žaloby uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých dňa
24.9.2007 uzatvoril žalobca ako záložca so žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom Zmluvu
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú opísané v predmetnej Zmluve. Na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva zriadil žalobca záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade k
nehnuteľnostiam, ktoré sú aktuálne vedené na LV č. XXXX kat. úz. I.. Žalobca poukázal na úpravu
podľa § 151j Občianskeho zákonníka a uviedol, že Zmluva o zriadení záložného práva z 24.9.2007

nepripúšťala žalovanému v 1. rade uspokojiť sa priamym predajom zálohu tretej osobe. Z tohto dôvodu
namietal žalobca absolútnu neplatnosť Zmluvy o výkone záložného práva priamym predajom, ktorá
bola uzavretá 7.12.2015, a vklad ktorej bol povolený Okresným úradom Ž. pod C. XXXXX/XXXX, a
to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že na
predmete zálohu bolo zriadených viacero záložných práv, pričom záložné právo žalovaného v 1. rade
bolo registrované ako v poradí druhé. V tejto súvislosti žalobca poukázal na úpravu podľa § 151k
ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak na zálohu vzniklo viacero záložných práv, na ich

uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie. I napriek tomuto zákonnému ustanoveniu žalovaný
v 1. rade ako záložný veriteľ záloh predal formou priameho predaja nerešpektujúc skôr zriadené
záložné práva na predmete zálohu. Žalobca poukázal na to, že medzi existujúcimi záložnými veriteľmi
nedošlo k dohode o poradí uspokojenia zriadených záložných práv. Takáto dohoda medzi záložnýmiveriteľmi nebola ani registrovaná Okresným úradom Ž. - katastrálnym odborom na príslušnom liste
vlastníctva. Zo Zmluvy o výkone záložného práva priamym predajom vyplýva, že predmet zálohu bol
ohodnotený formou znaleckého posudku č. XXX/XXXX, ktorý bol vypracovaný znalcom X.. K. C., a

ktorý stanovil hodnotu predmetu zálohu na sumu 509.000,- EUR. Žalobca namietal platnosť vyššie
uvedeného znaleckého posudku s tým, že znalcom stanovená hodnota predmetného zálohu je výrazne
podhodnotená a samotný znalecký posudok nebol žalobcovi ani doručený. V tejto súvislosti uviedol,
že záložný veriteľ nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou pri predaji zálohu a tým konal v
rozpore s ustanovením § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka. Vyššie uvedené skutočnosti potvrdzujú,

že žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ uskutočnil výkon záložného práva v rozpore so zákonom.
Žalobca priamo v žalobe uviedol tvrdenie vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu, podľa ktorého
na navrhovanom určení má žalobca naliehavý právny záujem z toho dôvodu, že došlo k nezákonnému
prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu bez splnenia zákonných predpokladov.

2. Písomným podaním zo dňa 29.2.2016 sa k žalobe vyjadril žalovaný v 1. rade. Poukázal na článok

VI. ods. 3 a VI. ods. 4 Zmluvy o zriadení záložného práva z 24.9.2007, ktoré zmluvné dojednania
bez akýchkoľvek pochýb pripúšťajú priamy predaj zálohu. Žalovaný v 1. rade si teda nie je vedomý
akejkoľvek skutočnosti, ktorá by spôsobovala neplatnosť Zmluvy. Zmluva dostatočne upravuje postup
pri priamom predaji tak, aby sa predišlo vzniku akejkoľvek ujmy na strane záložcu. Znenie Zmluvy
ide až nad rámec právnej úpravy podľa § 151j ods. 1 a § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka. V

Slovenskej republike je štandardom vo vzťahoch medzi bankami a obchodnými spoločnosťami možnosť
záložného veriteľa predať predmet zálohu priamym predajom za cenu, ktorá nesmie byť nižšia, ako
75 % znaleckej ceny. Žalovaný v 1. rade má za to, že tým, že záloh predal za 100 % znaleckej ceny
v súlade so znením Zmluvy a bez akýchkoľvek pochybností je preukázaná jeho náležitá starostlivosť.
Námietky žalobcu vo vzťahu k nerešpektovaniu poradia záložných práv považuje žalovaný v 1. rade za

nepreukázané a nepravdivé. Z listov vlastníctva z obdobia pred 7.12.2015, ktoré má žalovaný v 1. rade
k dispozícii, nevyplýva skutočnosť, že by žalovaný v 1. rade bol na akomkoľvek inom, ako prvom mieste
v poradí realizácie výkonu záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach. Zdôraznil dôkazné
bremeno v tomto smere ťažiace žalobcu. Pokiaľ žalobca namieta platnosť znaleckého posudku č. XXX/
XXXX a tvrdí, že hodnota predmetu zálohu je výrazne podhodnotená, opäť sa jedná o nepreukázané a

nepravdivé tvrdenia. Žalovaný v 1. rade nemá vedomosť o tom, že by žalobca mal oprávnenie na výkon
znaleckej činnosti a tiež nemá vedomosť o tom, že by žalobca mal akýkoľvek znalecký posudok, ktorý
by stanovoval inú hodnotu predmetných nehnuteľností, a ktorý by bol zároveň relevantným podkladom
vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktorých prevod vlastníctva tvoril predmet Zmluvy.

3. Písomným podaním zo dňa 8.3.2016 sa k žalobe vyjadril žalovaný v 2. rade. Uviedol, že pred
podpisom napadnutej Zmluvy si podrobne preštudoval Zmluvu o zriadení záložného práva z 24.9.2007
a jej obsah konzultoval s viacerými advokátmi, pričom bol ubezpečený, že uzavretie Kúpnej zmluvy je v
súlade so záložnou zmluvou a zákonom, a preto ju v dobrej viere uzavrel. Tvrdenia žalobcu sú evidentne
účelové, nepravdivé a špekulatívne. V článku 6 ods. 3 Zmluva o zriadení záložného práva z 24.9.2007

jasne upravuje možnosť výkonu záložného práva aj priamym predajom, pričom záložný veriteľ bol už
osem rokov zapísaný na príslušnom LV ako prvý v rade a informácia o výkone záložného práva priamym
predajom bola rovnako vyznačená na predmetnom LV. Cena pozemkov bola stanovená znaleckým
posudkom najrenomovanejšej inštitúcie na Slovensku, a to Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline.
Priamy predaj bol plne v súlade so Zmluvou o zriadení záložného práva a neexistuje žiaden relevantný

dôvod pre vyhlásenie Zmluvy za neplatnú. Žalovaný v 2. rade kúpil nehnuteľnosť v dobrej viere s cieľom
realizovať svoj podnikateľský zámer spočívajúci vo výstavbe rodinných domov. Žalobca svojím konaním
spôsobuje žalovanému v 2. rade škodu, keď zápisom poznámky na jeho LV poškodil dobré meno
žalovaného v 2. rade v očiach nového potenciálneho investora a rovnako narušil aj rozbehnuté jednania
v bankách za účelom získania úveru na výstavbu rodinných domov a s tým spojené reklamné aktivity v

ponúkaní rodinných domov potenciálnym záujemcom. Navrhol žalobu zamietnuť a skutkovým tvrdením,
nie procesne relevantným uplatnením vzájomnej žaloby navrhol vymazať poznámku na jeho LV.

4. Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca písomným podaním zo dňa 19.4.2016. Uviedol,
že pôvodnú argumentáciu žalobcu, ktorou zdôvodňoval neplatnosť Zmluvy o výkone záložného práva,

nahrádza novou argumentáciou, podľa ktorej aj keď Zmluva o zriadení záložného práva pripúšťala
v článku VI. priamy predaj zálohu v prípade, že pohľadávka z tejto Zmluvy nie je riadne a včas
splnená, v rovnakom článku súčasne zaväzuje záložného veriteľa, aby výkon záložného práva písomne
záložcovi, teda žalobcovi oznámil. Rovnakým spôsobom zaväzuje záložného veriteľa aj úprava § 151lObčianskeho zákonníka. Následne aj ustanovenie § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka limituje
predaj zálohu spôsobom určeným v Zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe najskôr 30
dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Rovnakým spôsobom limituje predaj zálohu

aj ustanovenie článku VI. Zmluvy o zriadení záložného práva. Žalobca poukázal na citovanú pasáž
uznesenia Ústavného súdu sp.zn. II.ÚS 343/2014 z 9.6.2014. Uviedol, že záložný veriteľ mal povinnosť
oznámiťvýkonzáložnéhoprávazoZmluvy,ajzozákona,alenevykonalžiadenúkonsmeromkzáložcovi,
ktorý by sa dal nejakým spôsobom považovať za oznámenie výkonu záložného práva, nemal ani len
ambíciu ho vôbec oznámiť a dokonca nezaslal oznámenie o začatí výkonu záložného práva ani na

kataster nehnuteľností. Z uvedených dôvodov je Zmluva o výkone záložného práva neplatná. Zároveň
navrhol v ďalšej časti svojho podania zo dňa 19.4.2016 zmenu žaloby tak, že súd určí, že Zmluva o
výkone záložného práva priamym predajom zo dňa 9.12.2015 uzatvorená medzi žalobcom, v mene
ktorého konal žalovaný v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, ktorej vklad bol
povolený 10.12.2015 Okresným úradom Ž. - katastrálny odbor v konaní vedenom pod sp.zn. C. XXXXX/
XXXX, je neplatná.

5.Onávrhužalobcunazmenužaloby,takakotentovyplývazobsahupodaniažalobcuzodňa19.4.2016,
rozhodol súd uznesením č.k. 19Cb 6/2016-68 z 5.9.2016 tak, že pripustil nasledovnú zmenu žaloby:
Súd u r č u j e , že Zmluva o výkone záložného práva priamym predajom zo dňa 9.12.2015 uzatvorená
medzi žalobcom, v mene ktorého konal žalovaný v rade 1/ ako predávajúcim a žalovaným v rade 2/ ako

kupujúcim, ktorej vklad bol povolený 10.12.2015 Okresným úradom Žilina - katastrálny odbor v konaní
vedenom pod spisovou značkou C. XXXXX/XXXX, je n e p l a t n á . Uvedené uznesenie súdu prvej
inštancie vydané podľa § 142 ods. 1 CSP nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2016.

6. Podaním z 27.9.2016 žalobca zopakoval svoju argumentáciu vyplývajúcu z podania zo dňa

19.4.2016.

7. Žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 30.9.2016 doplnil procesnú obranu v reakcii na skutkové tvrdenia
žalobcu tak, že pokiaľ ide o uznesenie Ústavného súdu SR II.ÚS 343/2014, nemá toto rozhodnutie
akúkoľvek právnu relevanciu v prejednávanej veci, pretože sa zaoberá výkladom Zákona č. 527/2002

Z.z. O dobrovoľných dražbách, pričom v posudzovanom vzťahu bola dražobná spoločnosť a fyzická
osoba - vlastník bytu, ktorý bol pozbavený vlastníckeho práva v dôsledku neplatenia povinných platieb
spojených s vlastníctvom bytu, čo je v zmysle tvrdení žalovaného v 1. rade diametrálne odlišná skutková
a právna situácia ako výkon záložného práva v obchodno-právnom vzťahu podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka a súčasne žalobca poukázal výlučne iba na časť týkajúcu sa doručovania a

v predmetnej veci išlo o doručovanie na inú adresu fyzickej osoby, ako bola adresa trvalého bydliska,
hoci dražobná spoločnosť mala preukázateľne vedomosť o trvalom bydlisku vlastníka bytu, čo je taktiež
diametrálne odlišná situácia od doručovania žalobcovi právnickej osobe, ktorej adresa je nepochybná. V
tejto súvislosti žalovaný v 1. rade zdôraznil, že realizácia výkonu záložného práva bola žalobcovi známa,
pretože okrem iného bola zapísaná aj na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Pokiaľ

ide o úpravu § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie určuje iba limit nepredať záloh
skôr ako 30 dní od doručenia oznámenia o realizácii záložného práva, pričom nevymedzuje limit na
uskutočnenie realizácie záložného práva. K predaju zálohu došlo v roku 2015, pričom k oznámeniu o
realizácii výkonu záložného práva priamym predajom ku všetkým nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX pre katastrálne územie I. došlo v rokoch 2009 a 2010 k zápisom poznámky N. XXX/XX-XX/XX a

následne aj zápisom opakovanej poznámky podľa N. XXX/XX-XXX/XX. Z uvedených dôvodov navrhol
žalovaný v 1. rade žalobu zamietnuť.

8. Podaním z 9.1.2017 žalobca doplnil svoju argumentáciu uvádzanú v konaní v reakcii na doručené
vyjadrenie sa žalovaného v 1. rade a k nemu pripojené oznámenie o začatí výkonu záložného práva

priamym predajom zo dňa 10.3.2009 vrátane doručeniek od žalobcu a od príslušnej správy katastra.
Žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade síce deklaruje, že dňa 10.3.2009 riadne oznámil výkon záložného
práva priamym predajom zálohu v súlade so Zmluvou o zriadení záložného práva z 24.9.2007, avšak
10.8.2010 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby z 21.7.2010 odoslané dražobníkom N. Š., nakoľko evidentne žalovaný v 1. rade sa rozhodol

zmeniť spôsob výkonu záložného práva. V uvedenom oznámení žalovaný v 1. rade uvádza, že výkon
záložného práva začal 9.7.2010. Neskôr 24.9.2010 uvedený dražobník doručil žalobcovi aj žiadosť k
ohliadke a k ohodnoteniu predmetu dražby z 21.9.2010. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na úpravu
podľa § 151m ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 151m ods. 7 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že máza to, že si síce žalovaný v 1. rade splnil svoju povinnosť oznámiť zmenu spôsobu výkonu záložného
práva, avšak v rozpore s týmto oznámením nakoniec aj tak v roku 2015 vykonal záložné právo priamym
predajom žalovanému v 2. rade, čím jednak konal v rozpore s ďalšou informačnou povinnosťou v zmysle

§ 151m ods. 7 Občianskeho zákonníka, ale hlavne vykonal záložné právo inak ako žalobcovi oznámil.
Takéto konanie žalovaného v 1. rade je v rozpore s ustanoveniami upravujúcimi výkon záložného práva,
narúša právnu istotu na strane žalobcu a malo by byť sankcionované neplatnosťou Zmluvy o výkone
záložného práva z 9.12.2015. Je neakceptovateľné, aby záložný veriteľ oznamoval určitý spôsob výkonu
záložného práva dražbou, ktorou môže vykonať výkon záložného práva podľa Občianskeho zákonníka

vždy a následne vykonal záložné právo priamym predajom. Ak by takéto konanie nebolo sankcionované
neplatnosťou Zmluvy o výkone záložného práva, ustanovenie § 151m ods. 3 Občianskeho zákonníka
by sa stalo obsolentným a nemalo by žiaden reálny význam.

9. Žalovaný v 1. rade v reakcii na vyjadrenie žalobcu zo dňa 9.1.2017 podaním zo dňa 3.2.2017 uviedol,
že žalobca neustále mení právnu a skutkovú argumentáciu v spore a účelovo zavádza poskytovaním

nepravdivých a čiastkových informácií a tvrdení. Žalobca bol riadne písomne doručeným listom v
roku 2009 informovaný o spôsobe výkonu záložného práva priamym predajom, ktorý spôsob výkonu
záložného práva bol na liste vlastníctva zapísaný aj v čase realizácie výkonu záložného práva priamym
predajom. List vlastníctva č. XXXX obsahoval od roku 2009 až do roku 2015 zápis poznámky č. N.
XXX/XX-XX/XX o výkone záložného práva priamym predajom. Predmetný list vlastníctva nikdy v období

od roku 2009 do roku 2015 neobsahoval zápis o realizácii výkonu záložného práva predajom formou
dobrovoľnej dražby. Žalovaný v 1.rade ako zahraničná osoba v období od doručenia oznámenia o začatí
výkonu záložného práva žalobcovi dňa 11.3.2009 až do jeho realizácie 7.12.2015 kontaktoval viaceré
fyzické a právnické osoby na Slovensku, s ktorými diskutoval o vzniknutej situácii, a ktoré osoby pre
žalovaného v 1. rade vykonávali rôzne čiastkové úkony za účelom získania podrobnejších informácií

o možnostiach predaja založených nehnuteľností, o finančnej kondícii žalobcu a iných skutočnostiach
potrebných pre riešenie situácie vzniknutej nesplnením záväzku žalobcu vrátiť pôžičku. Je možné, že
v záujme vyššej intenzity pôsobenia na žalobcu prebiehali tieto rôzne činnosti v niektorých časových
úsekoch simultánne popri sebe, vo všetkých prípadoch sa však jednalo o predbežné úkony zamerané
prevažne na zaobstarávanie informácií potrebných pre žalovaného v 1. rade za účelom riadneho

výkonu záložného práva. Žalovanému v 1. rade nie je z predložených písomností zrejmé tvrdenie
žalobcu, že z predloženého oznámenia je evidentné, že sa rozhodol žalovaný v 1. rade zmeniť výkon
záložného práva. Žalovaný v 1. rade si nie je vedomý, že by došlo k realizácii predaja založených
nehnuteľností dražbou. Nebol stanovený ani len prvý termín dražby, na ktorom by došlo k realizácii hoc i
neúspešného prvého kola dobrovoľnej dražby. Žalovaný v 1. rade zdôraznil, že zo žalobcom predloženej

písomnosti oznámenia z 24.7.2010 nevyplýva, že by dochádzalo ku zastaveniu predchádzajúceho
riadne oznámeného spôsobu výkonu záložného práva priamym predajom. Žalovaný v 1. rade navrhol
vo veci vypočuť osobu X.. D. T., ktorý ako konateľ a spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným,
ktorá susedí s predmetnými nehnuteľnosťami a mala by sa vedieť vyjadriť k činnostiam, ktoré vykonávali
p. Š. a tiež žalobca v období od začatia realizácie výkonu záložného práva až do jeho realizácie

7.12.2015. S poukazom na úpravu § 151l Občianskeho zákonníka zdôraznil, že oznámenie výkonu
záložného práva plní najmä tri funkcie: 30-dňová ochranná lehota, stratenie dispozičného oprávnenia
žalobcuainformačnáfunkciavovzťahukutretímosobám.Všetkytietofunkciebolipočasceléhoobdobia
zápisu poznámky na liste vlastníctva a doručenia kvalifikovaného oznámenia o začatí výkonu záložného
práva žalobcovi v roku 2009 až do výkonu záložného práva priamym predajom v roku 2015 splnené

v celom rozsahu, a to výlučne vo vzťahu k realizácii záložného práva priamym predajom. Verejnosť,
ako aj žalobca boli informovaní zápisom na liste vlastníctva a tiež oznámeniami z roku 2009 a 2010, že
beží výkon realizácie záložného práva priamym predajom. Žalovaný v 1. rade zdôraznil, že žalobca je
podnikateľský subjekt, ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za výsledky svojej činnosti.

10. Súd v tejto veci s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade je právnická osoba - obchodná
spoločnosť so sídlom mimo územia SR, a to konkrétne so sídlom na území Švajčiarska, skúmal
postupom podľa § 161 ods. 1 CSP splnenie procesnej podmienky právomoci tunajšieho súdu na
prejednanie a rozhodnutie tejto veci. S poukazom na Kapitolu II, Oddiel 1 Článok 4 bod 1 v spojení
s Kapitolou VI Článok 66 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 1215/2012 z 12.

decembra 2012 /Nariadenie Brusel 1 bis/ a pri zohľadnení momentu začatia konania v tejto veci dňom
12.1.2016, skonštatoval súd splnenie podmienky právomoci na konanie súdu a rozhodnutie tejto veci.11. Vo vzťahu k otázke rozhodného práva vychádzal súd pri zohľadnení skutočnosti, že v tejto veci je
žalovaný v 1. rade subjektom so sídlom mimo územia SR, a to na území Švajčiarska a pri zohľadnení
predmetu konania v tejto veci, ktorým bolo určenie neplatnosti Zmluvy o výkone záložného práva

priamym predajom nehnuteľností nachádzajúcich sa na území SR, z úpravy podľa Článku 4 bod 1 písm.
c, Článku 12 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky /Rím I/, s vyústením do záveru, podľa ktorého bolo potrebné túto vec právne
posúdiť podľa právneho poriadku SR.

12. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom a žalobcom ako
záložcom z 24.9.2007, spolu s potvrdením Správy katastra Ž. o jej vklade pod C. XXXX/XX dňa
20.12.2007, Zmluvou o výkone záložného práva priamym predajom uzatvorenou medzi predávajúcim:
žalovaným v 1. rade v zastúpení žalobcom a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim zo dňa 9.12.2015,
oznámením žalovaného v 1. rade o začatí výkonu záložného práva priamym predajom na základe listu

adresovaného žalobcovi z 10.3.2009, dokladom o doručení tohto listu žalobcovi 11.3.2009, oznámením
o začatí výkonu záložného práva priamym predajom listom z 10.3.2009 adresovaným Správe katastra
Ž. a dokladom o doručení tohto listu Správe katastra Žilina 11.3.2009, listom vlastníctva č. XXXX pre
okres Ž., obec I., katastrálne územie I., znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vypracovaným Ústavom
súdneho inžinierstva Žilina, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vypracovaným X.. I. Q. pre zadávateľa

N. Š. - dražobníka, ktorý je súčasťou spisu v prílohovej obálke na č.l. 234, návrhom na vykonanie
dobrovoľnej dražby pod záhlavím žalovaného v 1. rade adresovaným N. Š. ako dražobníkovi zo dňa
21.7.2010, Zmluvou o vykonaní dobrovoľnej dražby A.-X/XXXX uzatvorenou medzi žalovaným v 1. rade
ako navrhovateľom dražby a N. Š. ako dražobníkom zo dňa 15.7.2010 , Oznámením o začatí výkonu
záložného práva pod záhlavím žalovaného v 1. rade adresovaným žalobcovi z 21.7.2010, dokladom o

doručení tohto oznámenia žalobcovi, ako aj Správe katastra Ž., spisovým materiálom Okresného úradu
Ž., katastrálny odbor C. XXXXX/XXXX, tak ako je v spise na č.l. 165 až 207, listom vlastníctva č. XXXX
pre okres Ž., obec I. a katastrálne územie I. a celým spisovým materiálom:

13. Podľa Článku 8 CSP /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej už len CSP/: Strany

sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia
dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

14. Podľa Článku 11 ods. 1 CSP: Úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

15. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v
súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

16. Podľa Článku 17 CSP: Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a

rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

17. Podľa Článku 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

18.PodľaČlánku154CSP:Prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranymožnouplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

19. Podľa Článku 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

20. Podľa Článku 137 CSP: Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa Článku 470 ods. 2 veta prvá CSP: Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

22. Podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno
riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,

na ktorých spočíva tento zákon.

23. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka / v relevantnom znení k momentu uzatvorenia Zmluvy o
výkone záložného priamym predajom - ďalej už len Občiansky zákonník/ : Záložné právo slúži na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo

domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka
nie je riadne a včas splnená.

24. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka: Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo

zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

25. Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka: Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú
pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania

záložného práva určiteľná.

26. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka: Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota,
byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. 3a) Záloh môže byť aj súbor
vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

27. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka: Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka: Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je

riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 151k ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka: Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na
ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich
najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.
Ak vznikne na zálohu viac záložných práv, môžu sa záložní veritelia dohodnúť o poradí ich záložných
práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Taká dohoda nadobúda účinnosť registráciou dohodnutého

poradia v registri záložných práv alebo registráciou v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného
práva vyžaduje registrácia v osobitnom registri, na základe žiadosti všetkých na dohode zúčastnených
záložných veriteľov. Dohoda, na ktorej základe by sa mohla záložnému veriteľovi, ktorý nie je jej
účastníkom, zhoršiť vymožiteľnosť pohľadávky pri výkone záložného práva, je neúčinná voči tejto osobe.

30. Podľa § 151m ods. 1, 3, 7, 8 Občianskeho zákonníka: Predať záloh spôsobom určeným v zmluve
o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa
oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná
s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registrizáložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší,
ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je
totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného

práva v registri záložných práv.

Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom
dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek počas výkonu záložného práva

zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia
predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o zmene
spôsobu výkonu záložného práva.
Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých
skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji.
Ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh

iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou
starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne
predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu.

31. Medzi stranami v konaní neboli nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Uzatvorenie Zmluvy o

zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam medzi žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom a
žalobcom ako záložcom z 24.9.2007, ako je v písomnom vyhotovení v spise na č.l. 31 až 32 spolu s
potvrdením Správy katastra Ž. o jej vklade do katastra nehnuteľností pod C. XXXX/XX dňom 20.12.2007,
uzatvorenie Zmluvy o výkone záložného práva priamym predajom medzi predávajúcim - žalovaným
v 1. rade v zastúpení záložným veriteľom - žalobcom a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim dňa

9.12.2015 /č.l. 127 až 130/, Oznámenie začatia výkonu záložného práva priamym predajom žalovaným
v 1. rade žalobcovi listom z 10.3.2009 doručeným žalobcovi 11.3.2009 /č.l. 91, 99, 100/, Oznámenie
začatia výkonu záložného práva priamym predajom listom žalovaného v 1. rade z 10.3.2009 Správe
katastra Ž. doručeným Správe katastra Ž. 11.3.2009 /č.l. 101, 102, 103/ a vyznačenie začatia výkonu
záložného práva priamym predajom nehnuteľností na LV č. XXXX pre okres Ž., obec I., katastrálne

územie I., poznámkou N. XXX/XX-XX/XX v katastri nehnuteľností /č.l. 29/, vypracovanie a obsah
znaleckého posudku č. úkonu XXX/XXXX Ústavom súdneho inžinierstva vo veci stanovenia všeobecnej
hodnoty pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. I.Í., obec I., okres Ž. na účel prevodu
nehnuteľností /č.l. 33 až 48/, vypracovanie a obsah znaleckého posudku znalca X.. I. Q. pre zadávateľa
dražobníka N. Š. č. XXX/XXXX, ktorý je v prílohovej obálke spisu na č.l. 234, uskutočnenie právnych

úkonov žalovaného v 1. rade - návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby adresovaný N. Š. - dražobníkovi
zo dňa 21.7.2010, uzatvorenie Zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby medzi žalovaným v 1. rade
a dražobníkom N. Š. zo dňa 15.7.2010, realizácia oznámenia o začatí výkonu záložného práva z
21.7.2010 pod záhlavím žalovaného v 1. rade adresovaného žalobcovi a jeho doručenie žalobcovi dňom
10.8.2010, ako aj doručenie tohto oznámenia Správe katastra Ž. dňom 10.8.2010 /č.l. 157 až 160, 115/,

vypracovanie žiadosti dražobníka po ohliadku a ohodnotenie predmetu dobrovoľnej dražby z 21.9.2010 /
č.l. 114/, doručenie tejto žiadosti žalovaného v 1. rade žalobcovi dňa 24.9.2010 /č.l. 115/. Z uvedených
medzi stranami nesporných skutkových okolností, u ktorých zároveň neexistovala dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti, súd podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP vychádzal.

32.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalobcauplatnilžalobuourčenieneplatnostiprávnehoúkonu,vovzťahu
ku ktorému typu žaloby naliehavý právny záujem na takomto určení nevyplýva priamo z právnej úpravy,
skúmal súd primárne, či je na strane žalobcu daný naliehavý právny záujem na navrhovanom určení.
Vzhľadom na procesnú úpravu platnú a účinnú v čase meritórneho rozhodovania súdu v tejto veci podľa
§ 137 písm. a/ až d/ CSP poukazuje súd na úpravu § 470 ods. 2 veta prvá CSP a ťažiskovo, čo súd

v prejednávanej veci zdôrazňuje, na skutočnosť začatia konania v tejto veci doručením žaloby súdu
dňa 12.1.2016, teda ešte za účinnosti pôvodnej právnej úpravy vyplývajúcej zo Zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok - ďalej už len OSP/, v zmysle ktorej úpravy podľa § 80 OSP: Návrhom na
začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti
manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti

na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho
vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na
tom naliehavý právny záujem. Zároveň vo vzťahu k procesnej úprave platnej a účinnej k momentu
meritórneho rozhodnutia podľa § 137 CSP súd zdôrazňuje, že výpočet typov žalôb podľa tejto právnejúpravy nie je taxatívny, ale je výslovne demonštratívny, a teda nevylučuje za predpokladu preukázania
naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu uplatniť i žalobu o určenie právnej skutočnosti, v
danom prípade o určenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy. Procesná úprava platná a účinná v

čase meritórneho rozhodnutia podľa názoru súdu nepredstavuje prekážku pre rozhodnutie v tejto veci
v tom zmysle, že by činila žalobu v tejto veci formálne neprípustnou z dôvodu zmeny procesnej úpravy
po začatí konania vo veci. Uvedené závery o formálnej prípustnosti predmetnej žaloby o určenie
neplatnosti právneho úkonu vzhľadom na vyššie zdôraznenú ťažiskovú argumentáciu súdu viažúcu
sa k § 470 ods. 2 veta prvá CSP v spojení so skutkovou okolnosťou začatia konania v tejto veci

pred 1.7.2016 /pred účinnosťou CSP/, nevylučuje ani k momentu meritórneho rozhodnutia platná a
účinná procesná úpravy podľa § 228 ods. 2 CSP, v ktorej oproti úprave podľa § 159a OSP absentuje
vo výpočte tu uvedených rozhodnutí právoplatné rozhodnutie o určení neplatnosti právneho úkonu.
Princíp okamžitej aplikability procesnej úpravy na konanie a rozhodovanie súdu je v prejednávanej
veci potrebné uplatňovať práve vo svetle skutočnosti začatia konania v tejto veci pred 1.7.2016 /
pred účinnosťou CSP/ a v spojení s úpravou podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP. Predpokladom

pre vyhodnotenie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na navrhovanom určení je riadne
splnenie povinnosti tvrdenia žalobcu o existencii naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení.
Žalobca odôvodňoval existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení už v
žalobe tvrdením, podľa ktorého došlo k nezákonnému prevodu vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam na tretiu osobu bez splnenia zákonných predpokladov /č.l. 3/. V priebehu konania, a

to na prvom pojednávaní doplnil svoje tvrdenia vo vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu
na navrhovanom určení tak, že uviedol, že má za to, že tento naliehavý právny záujem je daný,
keďže sa jedná o nehnuteľnosť a aj ustálená súdna prax judikovala, že právoplatné súdne rozhodnutie,
ktoré vedie ku zmene v otázke alebo určení neplatnosti, tak má žalobca spravidla naliehavý právny
záujem na určení. V tejto konkrétnej veci ho žalobca vidí v tom, že ak by súd vyhovel žalobe o určenie

neplatnosti zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu a bola napadnutá, tak po právoplatnosti takéhoto
rozhodnutia by kataster bol povinný na základe zápisového konania, záznamového zapísať žalobcu
ako vlastníka, čím by sa zmenilo jeho postavenie / vyjadrenie sa právneho zástupcu žalobcu podľa
č.l. 38/. Súd vo väzbe na takéto tvrdenie žalobcu o existencii jeho naliehavého právneho záujmu na
navrhovanom určení primárne vo všeobecnej rovine uvádza, že naliehavý právny záujem na určení

má žalobca vždy vtedy, ak pozitívnym rozhodnutím o jeho určovacej žalobe možno odstrániť stav jeho
právnej neistoty, pričom táto neistota má reálny základ a je dostatočne intenzívna, z čoho pramení
naliehavosť využitia uplatnenia prostriedku procesnej ochrany - určovacej žaloby. Za stavu tvrdení
žalobcu o tom, že pri výkone záložného práva priamym predajom predmetných nehnuteľností bol
porušený zákon s dôsledkom na platnosť nadobúdacieho titulu pre žalovaného v 3. rade, je žalobcom

zvolený prostriedok ochrany jeho práv - určovacia žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy
pri výkone záložného práva priamym predajom prostriedkom, spôsobilý za predpokladu preukázania
samotnej skutkovej a právnej dôvodnosti žaloby ako takej, zabezpečiť vnesenie právnej istoty do
právneho postavenia žalobcu, a teda na základe tohto záveru ho súd považuje za preukázaný. Nakoľko
naliehavý právny záujem musí byť vymedzený tvrdeniami žalobcu, vychádzal súd pri jeho hodnotení z

tvrdení žalobcu tak ako sú uvedené vyššie. Vo vzťahu k žalobcom vymedzenému skutkovému tvrdeniu
o existencii jeho naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení, v obsahu ktorého vymedzenia
už priamo v žalobe poukazoval na porušenia zákona pri realizácii výkonu záložného práva s tvrdeným
dôsledkom týchto porušení spočívajúcim v absolútnej neplatnosti Zmluvy o výkone záložného práva
priamym predajom, poukazuje súd na závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 Cdo 252/2009, podľa

ktorých: Dovolací súd sa nestotožňuje s právnym posúdením odvolacieho súdu v otázke, či jestvuje
naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 19. júla 1999 (§ 80
písm.c/ O.s.p.). Posúdenie odvolacieho súdu vychádza zo zistenia, že dosiahnuť deklarovanie zmeny
vlastníka neslúži rozhodnutie súdu určujúce neplatnosť kúpnej zmluvy, ale rozhodnutie určujúce, že
predávajúcije,resp.zostalvlastníkomnehnuteľnostíoznačenýchvkúpnejzmluveakopredmetprevodu.

Rozsudok určujúci neplatnosť kúpnej zmluvy nemôže byť podkladom na vykonanie záznamu v katastri
nehnuteľností a pokiaľ § 34 ods. 2 tohto zákona pripúšťa zapísanie práva k nehnuteľnostiam, ktoré
„vzniklo“ rozhodnutím súdu o neplatnosti právneho úkonu, vlastnícke právo predávajúceho vyhovením
žalobe o určenie (absolútnej) neplatnosti kúpnej zmluvy „nevzniká“, lebo s účinkami ex tunc nebolo
kúpnou zmluvou vôbec dotknuté a na nadobúdateľa neprešlo. Ako už bolo hore uvedené, rozsudok

súdu znejúci na plnenie nevyhnutne obsahuje určenie práva alebo právneho vzťahu, ale toto určenie
sa uvedie iba v odôvodnení rozsudku ako predpoklad pre výrok na plnenie. Sú však aj situácie, keď sa
s návrhmi na plnenie nevystačí a keď treba rozhodnúť o samej existencii práv alebo právneho vzťahu.
Žalobcovia v predmetnej veci nežiadajú plnenie, ale žiadajú určenie, ktoré samo vyvolá určité právnenásledky. Preto vznikla určovacia žaloba ako doplnok žaloby na plnenie, aby bolo možné poskytnúť aj
nepriamu ochranu právnym pomerom tam, kde sú ohrozené. Určovacou žalobou sa teda žalobcovia
domáhajú, aby súd v rozsudku uviedol, že určitý právny vzťah neexistuje (zmluva zo dňa 19. júla 1999).

Žalobcovia podaním určovacej žaloby vyjadrujú, že im k ochrane práva postačí jeho určenie - „danie
mu istoty práva“. Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. považuje aj návrh na
určenieneplatnostizmluvy,hocisanímpriamoneurčujeexistenciačineexistenciapráva,resp.právneho
vzťahu. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby
podľa § 80 písm.c/ O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie

sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona
kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z
ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok
na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Zo zistenia obsiahnutého v rozsudku
súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobcovia dostatočným spôsobom preukázali naliehavý právny záujem

na určenie neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy. Bez určenia neplatnosti právneho úkonu -
kúpnej zmluvy by bolo ich právo ohrozené a ich postavenie by sa stalo neistým. Svedčí o tom aj
samotná skutočnosť zápis vlastníckeho práva na základe predmetnej zmluvy v neprospech žalobcov.
V predmetnom konaní žalovaní ako jediný dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam uvádzali žalobcami namietanú kúpnu zmluvu. Pri posudzovaní existencie naliehavého

právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy je podľa názoru dovolacieho súdu potrebné prioritne
vychádzať z ustanovenia § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. V zmysle ustanovenia § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona
(po zmene v zmysle novely zákona č. 384/2008 Z.z.), kataster nehnuteľností v prípade právoplatného
rozsudku určujúceho neplatnosť právneho úkonu vyznačí stav pred týmto právnym úkonom, to platí

aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu
záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka - dosiahne sa tým stav právnej istoty žalobcov.
V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov,
záznam je úkon správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu alebo

na zánik práv k nehnuteľnostiam. Ide o druh zápisu do katastra nehnuteľností, ktorý nemá právotvorný
ale iba evidenčný charakter. Požadované určenie nemá charakter predbežnej otázky tak ako to uzavrel
odvolací súd. Uvedené rozhodnutie považuje súd za aplikovateľné v otázke naliehavého právneho
záujmu i v prejednávanej veci s ohľadom na skutočnosť začatia konania vo veci pred 1.7.2016 v
spojení s § 470 ods. 2 CSP v procesnej rovine a s poukazom na uzatvorenie predmetnej Zmluvy

o výkone záložného práva priamym predajom dňa 9.12.2015 vrátane jej zavkladovania do katastra
nehnuteľností v roku 2015. V nadväznosti na uvedené pokiaľ žalobca tvrdil existenciu naliehavého
právneho záujmu na navrhovanom určení z uvedeného dôvodu /nedodržania hmotnoprávnej úpravy
pri procese výkonu záložného práva priamym predajom/, súd konštatuje preukázanie jeho naliehavého
právneho záujmu na navrhovanom určení, čo zároveň otvára priestor pre vecné posúdenie žaloby.

Uvedený záver v otázke naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení sa však nedá vztiahnuť
i na jeho vymedzenie, v rámci ktorého žalobca tvrdil, že je predmetná žaloba prostriedkom dosiahnutia
zmeny stavu zápisu v katastri nehnuteľností, a to pri súčasnom zohľadnení skutočnosti, že záznam v
katastri nehnuteľností, ktorým by sa do jeho obsahu premietlo rozhodnutie súdu o určení neplatnosti
predmetnej kúpnej zmluvy vo všeobecnosti nemá konštitutívne účinky ako vklad. Vykonaním záznamu

sa nemenia právne vzťahy k nehnuteľnostiam, záznamom sa zapisujú len práva, ktoré už existovali pred
vykonanímzáznamuazáznammálenevidenčnéúčinky.Pritomtozáverepoukazujesúdnaužposledne
citované rozhodnutie NS SR ale aj napríklad na uznesenie NS ČR sp. zn. 30 Cdo 2606/2004, podľa
ktorého: O tom, ktorý subjekt je vlastníkom nehnuteľností nič nevypovedá právoplatné rozhodnutie súdu,
ktorým bolo určené, že predmetná kúpna zmluva je neplatný, ale len právoplatné rozhodnutie súdu,

ktoré určuje, kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Po skonštatovaní preukázania naliehavého
právneho záujmu žalobcu na navrhovanom určení sa následne súd zaoberal vyhodnotením skutkovej
a právnej dôvodnosti tvrdení žalobcu o neplatnosti právneho úkonu Zmluvy pri výkone záložného práva
priamym predajom uzatvorenej medzi predávajúcim žalobcom konajúcim prostredníctvom žalovaného
v 1. rade a kupujúcim - žalovaným v 2. rade z 9.12.2015, tak ako je táto v spise na č.l. 127 až 130 /ďalej

už len Zmluva o výkone záložného práva priamym predajom/. Žalobca v priebehu konania tvrdil viaceré
dôvody neplatnosti Zmluvy o výkone záložného práva priamym predajom, keď už priamo v žalobe
uvádzal, že samotná Zmluva o zriadení záložného práva nepripúšťala možnosť výkonu záložného práva
priamym predajom, ďalej že na zálohu viazlo viacero záložných práv, pričom záložné právo žalovanéhov 1. rade ako záložného veriteľa bolo až druhé v poradí a žalovaný v 1. rade pri uzatvorení Zmluvy
o výkone záložného práva priamym predajom nerešpektoval časové poradie registrovaných záložných
práv, pričom nebola uzatvorená dohoda záložných veriteľov o inom ako zo zákona vyplývajúcom

poradí uspokojenia záložných práv a takáto dohoda nebola katastrom nehnuteľností na príslušnom
liste vlastníctva ani registrovaná. Ďalej žalobca uvádzal, že pri uzatvorení Zmluvy o výkone záložného
práva priamym predajom záložný veriteľ nepostupoval „s náležitou starostlivosťou“, a teda v súlade s
§ 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka, keď záloh predal za cenu podľa znaleckého posudku, ktorý
túto cenu určoval ako výrazne podhodnotenú a tento znalecký posudok nebol ani žalobcovi doručený.

Následne žalobca tvrdil, že si záložný veriteľ - žalovaný v 1. rade nesplnil oznamovaciu povinnosť
podľa § 151l Občianskeho zákonníka a ani podľa Článku VI. Zmluvy o zriadení záložného práva a
neoznámil písomne začatie výkonu záložného práva ani záložcovi - žalobcovi, ani príslušnej správe
katastra, pričom v tejto časti poukazoval žalobca na závery podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn.
II.ÚS 343/2014 z 9.6.2014. Finálne žalobca skoncentroval argumentáciu o neplatnosti Zmluvy o výkone
záložného práva priamym predajom tak, že tvrdil neplatnosť tohto právneho úkonu z dôvodu rozporu

postupu žalovaného v 1. rade pri výkone záložného práva uzatvorením Zmluvy o výkone záložného
práva priamym predajom s úpravou podľa § 151m ods. 3 Občianskeho zákonníka v dôsledku toho,
že napriek tomu, že žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi i správe katastra oznámením z 21.10.2010
začatie výkonu záložného práva, uskutočnil dňa 9.12.2015 žalovaný v 1. rade následne výkon záložného
práva priamym predajom uzatvorením Zmluvy o výkone záložného práva priamym predajom, pričom o

tejto zmene výkonu záložného práva žalobcu nijakým spôsobom nevyrozumel, neoznámil mu zmenu
výkonu záložného práva, čím porušil svoju povinnosť podľa § 151m ods. 3 a tiež podľa § 151m ods.
7 všetko Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené vymedzenie dôvodu neplatnosti Zmluvy
o výkone záložného práva priamym predajom tvrdil žalobca absolútnu neplatnosť právneho úkonu
Zmluvy o výkone záložného práva priamym predajom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd dôkazy

vykonané v tejto veci vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP, teda podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pri tom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo
za konania najavo. Na základe takéhoto vyhodnotenia vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že
žaloba nie je skutkovo a právne dôvodná a Zmluva o výkone záložného práva priamym predajom je
platným právnym úkonom, v nadväznosti na čo rozhodol o zamietnutí žaloby. Primárne súd poukazuje

na obsah úpravy podľa § 151m ods. 3, 7 Občianskeho zákonníka. Z obsahu samotnej Zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 24.9.2007, a to konkrétne z článku VI. výslovne vyplýva
dojednanie zmluvných strán o oprávnení záložného veriteľa - žalovaného v 1. rade v prípade, že
pohľadávka uvedená v článku II. tejto Zmluvy nie je riadne a včas splnená, začať výkon záložného
práva, a to priamym predajom zálohu, predajom zálohu na verejnej dražbe, výkonom rozhodnutia

alebo exekúciou voči založeným nehnuteľnostiam podľa osobitných predpisov, pričom začatie výkonu
záložného práva je záložný veriteľ - žalovaný v 1. rade povinný písomne oznámiť záložcovi - žalobcovi,
pričom v písomnom oznámení uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo bude domáhať uspokojenia
zo zálohu. Predať záloh spôsobom uvedeným v tejto Zmluve je záložný veriteľ- žalovaný v 1. rade
oprávnený najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi -

žalobcovi. Uvedené zmluvné dojednanie teda predstavuje hmotno-právny základ pre realizáciu výkonu
záložného práva priamym predajom žalovaným v 1. rade. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva
z 10.3.2009 pod záhlavím žalovaného v 1. rade adresovaného žalobcovi, ktoré bolo doručené žalobcovi
11.3.2009 /č.l. 91, 100/ a z oznámenia o začatí výkonu záložného práva z 10.3.2009 pod záhlavím
žalovaného v 1. rade a adresovaného Katastrálnemu úradu Ž., ktorému adresátovi bolo toto oznámenie

doručené 11.3.2009 /č.l. 102, 103/ vyplýva, že si žalovaný v 1. rade riadne splnil zákonnú povinnosť
podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda písomne oznámil začatie výkonu záložného práva
priamym predajom, a teda spôsobom dojednaným v Zmluve o zriadení záložného práva, záložcovi -
žalobcovi. Splnením tejto zákonnej povinnosti si zároveň splnil aj svoju zmluvnú povinnosť podľa článku
VI. Zmluvy o zriadení záložného práva. Vo vzťahu k obsahu zápisu predmetných nehnuteľností v katastri

nehnuteľností sa uvedené konanie žalovaného v 1. rade prejavilo zápisom poznámky tak, ako jej obsah
vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Ž., obec I., katastrálne územie I. podľa č.l. 29, kde je
uvedená poznámka: Začatie výkonu zál. práva, ktoré bolo zriadené Záložnou zmluvou zo dňa 24.9.2007
v prospech spoločnosti Consulta Wirtschafts-und Finanzberatungs-AG, Bosch 43, CH-6331 Hunenberg,
na všetky pozemky spol. Invest Svederník a.s., zapísané na LV č. XXXX a bude vykonané priamym

predajom nehnuteľností podľa N. XXX/XX-XX/XX. Momentom doručenia oznámenia žalovaného v 1.
rade o začatí výkonu záložného práva priamym predajom žalobcovi /oznámenie z 10.3.2009, doručené
žalobcovi 11.3.2009/ nastali účinky s takýmto úkonom spojené podľa hmotného práva v zmysle úpravy
podľa § 151l ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda žalobca ako záložca bol zo zákona týmto momentomobmedzený v možnosti prevodu zálohu, ktorý záloh od tohto momentu mohol previesť len so súhlasom
záložného veriteľa, teda žalovaného v 1. rade. Rovnako momentom doručenia oznámenia žalovaného
v 1. rade o začatí výkonu záložného práva priamym predajom z 10.3.2009 žalobcovi nastali zo zákona

účinky podľa § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda záložný veriteľ- žalovaný v 1. rade mohol
záloh oznámeným spôsobom - priamym predajom predať v rámci výkonu záložného práva najskôr
30 dní od doručenia tohto oznámenia žalobcovi. Na tomto mieste odôvodnenia súd zdôrazňuje, že
v prejednávanej veci bol subjekt záložcu totožný so subjektom obligačného dlžníka - išlo o žalobcu.
Žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ zákonné obmedzenie vyplývajúce z úpravy § 151m ods. 1

Občianskeho zákonníka neporušil, nakoľko k predaju zálohu priamym predajom pri výkone záložného
práva došlo v konečnom dôsledku až na základe Zmluvy o výkone záložného práva priamym predajom
z 9.12.2015. Pokiaľ ide o preukázanú skutočnosť, podľa ktorej po oznámení výkonu záložného práva
priamym predajom realizoval žalovaný v 1. rade úkony smerujúce k predaju zálohu dražbou vrátane
oznámenia tohto spôsobu výkonu záložného práva žalobcovi oznámením z 21.7.2010 a oznámením
tejto skutočnosti i správe katastra, ako to vyplýva z č.l. 157 až 160 a z č.l. 115, ako aj zo svedeckej

výpovede svedka p. N. Š., ktorú súd vzhľadom na zákonné poučenie dané tomuto svedkovi hodnotí
ako vierohodnú, je táto skutočnosť súdom hodnotená ako naplnenie postupu podľa § 151m ods. 3
Občianskeho zákonníka, teda ako oznámenie zmeny spôsobu výkonu záložného práva, a to zmeny
v podobe rozšírenia o ďalší spôsob výkonu záložného práva dražbou, ktorú skutočnosť súd spája s
dôsledkami úpravy podľa § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda s požiadavkou nového uplynutia

lehoty aspoň 30 dní od takéhoto oznámenia zmeny spôsobu výkonu záložného práva - jeho rozšírenia
o ďalší spôsob výkonu záložného práva, a to dražbou, od doručenia tohto oznámenia záložcovi, až po
uplynutí ktorej lehoty môže záložný veriteľ ďalším - novým spôsobom výkon záložného práva realizovať.
Na tomto mieste odôvodnenia považuje súd za významné zdôrazniť skutočnosti, ktoré vyplynuli z
obsahu svedeckej výpovede svedka D. T.J., ako aj z vyjadrenia sa samotného žalovaného v 1. rade.

Žalovanýv1.radeuviedol vpísomnompodaníz3.2.2017,ženakoľkojeprávnickouzahraničnouosobou
v období od doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva priamym predajom žalobcovi dňa
11.3.2009 až do jeho realizácie kontaktoval viaceré fyzické i právnické osoby na Slovensku, s ktorými
diskutoval o situácii, a ktoré pre neho realizovali i čiastkové úkony za účelom zistenia informácii o
možnostiach predaja založených nehnuteľností, pričom tieto úkony mohli prebiehať i simultánne popri

sebe, išlo však o predbežné úkony. Uvedené vyjadrenie žalovaného v 1. rade nepriamo preukazuje
čo do jeho pravdivosti i obsah svedeckej výpovede svedka D.. T., ktorú súd hodnotí vzhľadom na
dané zákonné poučenie ako vierohodnú. Uvedený svedok opísal vlastnú komunikáciu so štatutárnym
zástupcom žalobcu i žalovaným v 1. rade vedenú so zámerom odkúpenia nehnuteľností, ktorá však
neviedla k naplneniu. Z vykonaného dokazovania oboznámením listinných dôkazov, a to predovšetkým

výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Ž., obec I., katastrálne územie I. /č.l. 28 až 30/, ako
aj z obsahu svedeckej výpovede svedka N. Š. vyplýva, že k samotnej realizácii výkonu záložného
práva dražbou nedošlo pre nezáujem dražiteľov /nebol žiaden záujemca o predmetné nehnuteľnosti
a nebol ani vypísaný termín realizácie dražby/. Za takejto situácie súd konštatuje, že pri zohľadnení
primárneho účelu záložného práva ako zabezpečovacieho prostriedku, ktorý má slúžiť na splnenie

zabezpečenej pohľadávky za predpokladu naplnenia zákonom stanovených podmienok, tak ako tento
účel vyplýva z úpravy § 151a Občianskeho zákonníka a pri zohľadnení kompletného obsahu hmotno-
právnej úpravy inštitútu záložného práva a obsahu Zmluvy o zriadení záložného práva, nevyplýva ani z
obsahu záväzkového vzťahu medzi stranami Zmluvy o zriadení záložného práva a ani z hmotno-právnej
úpravy potreba opätovného oznamovania výkonu záložného práva priamym predajom za situácie, keď

už záložný veriteľ takéto oznámenie uskutočnil a keď už nastali a trvajú hmotno-právne účinky s takýmto
oznámením spojené, tak ako sú uvedené vyššie, všetko o to viac, že v zmysle zápisu predmetných
nehnuteľností v katastri nehnuteľností, tak ako to vyplýva z predloženého listu vlastníctva č. XXXX pre
okres Ž., obec I. a katastrálne územie I., bola kontinuálne zapísaná poznámka o výkone záložného práva
priamym predajom podľa N. XXX/XX-XX/XX. Účinky spojené s oznámením začatia výkonu záložného

práva priamym predajom na základe oznámenia žalovaného v 1. rade doručeného žalobcovi 11.3.2009,
neboli v nadväznosti na to následným oznámením o zmene spôsobu výkonu záložného práva rozšírenia
o výkon záložného práva dražbou predmetných nehnuteľností znegované a trvali v celom svojom
obsahu a rozsahu, teda i pokiaľ ide o minimálne 30-dňovú ochrannú lehotu podľa § 151m ods. 1
Občianskeho zákonníka, i pokiaľ ide o obmedzenie dispozičného oprávnenia záložcu podľa § 151l ods.

2 Občianskeho zákonníka, aj pokiaľ ide o úlohu informovať o vedení výkonu záložného práva priamym
predajom predmetných nehnuteľností vo vzťahu k tretím osobám prostredníctvom nazerania do verejne
dostupného katastra nehnuteľností. V pomeroch tejto konkrétnej prejednávanej veci súd ako významné
zároveň hodnotí i to, že k samotnej realizácii výkonu záložného práva dražbou v konečnom dôsledkuani nedošlo z dôvodov, ktoré podrobne vo svojej svedeckej výpovedi opísal svedok p. Š.. Uvedené
záverynijakýmspôsobomnespochybňujúaniskutočnostivyplývajúcezlistinnýchdôkazovpredložených
žalobcom, a to predovšetkým obsah samotného oznámenia o začatí výkonu záložného práva pod

záhlavím žalovaného v 1. rade z 21.7.2010 v spojení so skutočnosťou jeho doručenia Správe katastra
Ž. 10.8.2010, nakoľko z obsahu na návrh žalobcu vyžiadaného spisového materiálu Okresného úradu
Ž., katastrálny odbor, tak ako je súčasťou spisu na č.l. 165 až 227 nevyplýva ako preukázané tvrdenie
žalobcu o chybe zápisu v katastri nehnuteľností v časti poznámok, kde práve oznámenie žalovaného
v 1. rade adresované žalobcovi o začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dražbe z

roku 2010 bolo omylom zapísané do katastra nehnuteľností opäť ako začatie výkonu záložného práva,
priamym predajom /č.l. 136/. Na tomto mieste odôvodenia súd zdôrazňuje, že pri vyžiadaní spisového
materiálu od Okresného úradu Ž., odbor katastrálny podľa žiadosti z 21.2.2017 na č.l. 143, postupoval
súd v súlade s dôkazným návrhom žalobcu, tak ako bol cestou jeho právneho zástupcu prezentovaný
na pojednávaní 14.2.2017 /č.l. 136/. V nadväznosti na to pokiaľ teda záložný veriteľ - žalovaný v 1.
rade konajúci za žalobcu uzatvoril Zmluvu o výkone záložného práva priamym predajom, nekonal v

rozpore s úpravou podľa § 151m ods. 3 Občianskeho zákonníka a ani v rozpore s úpravou § 151m
ods. 7 Občianskeho zákonníka a tento právny úkon nie je v rozpore ani s obsahom, ani s účelom
tejto hmotno-právnej úpravy a ani účel tejto hmotno-právnej úpravy neobchádza, čím nie je možné ho
považovať za absolútne neprávny právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Osobitne k úprave
§ 151m ods. 7 Občianskeho zákonníka súd uvádza, že sa jedná o úpravu, ktorá ukladá záložnému

veriteľovi, v danom prípade žalovanému v 1. rade informovať záložcu - žalobcu nielen o začatí výkonu
záložného práva, ale aj o priebehu výkonu záložného práva a najmä o okolnostiach, ktoré sa týkajú
samotného predaja zálohu. Účelom tejto úpravy je, aby záložca bol informovaný o skutočnostiach, ktoré
ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť napríklad cenu pri predaji zálohu, pričom samotným zmyslom splnenia
tejto informačnej povinnosti je, aby záloh bol predaný pokiaľ možno za čo najvyššiu cenu. Zo skutkových

okolností prejednávanej veci nevyplýva preukázanie takého porušenia tejto informačnej povinnosti
záložným veriteľom podľa § 151m ods. 7 Občianskeho zákonníka, ktoré by bolo spôsobilé vyústiť do
záveru o absolútnej neplatnosti Zmluvy o výkone záložného práva priamym predajom. Uvedené závery
nevylučujú prípadné zodpovednostné nároky žalobcu.

33. Pokiaľ ide o ostatné dôvody uvádzané od počiatku konania žalobcom v tejto veci ako dôvody
absolútnej neplatnosti Zmluvy o výkone záložného práva, považuje súd za potrebné zaujať stanovisko
k argumentácii žalobcu týkajúcej sa porušenia povinností záložného veriteľa podľa § 151m ods. 8
Občianskeho zákonníka, teda postup záložného veriteľa pri predaji zálohu priamym predajom pri
nezachovaní náležitej starostlivosti zahŕňajúcej požiadavku predať záloh za cenu, za ktorú sa rovnaký

alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a v mieste predaja
zálohu. V tejto časti poukazuje súd na právnu vetu vyplývajúcu z rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 7Cdo/222/2012 z 30.9.2012, podľa ktorého: Porušenie povinností záložným veriteľom podľa §
151m ods. 8 Občianskeho zákonníka postupovať pri predaji zálohu s náležitou starostlivosťou tak,
aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za

porovnateľných podmienok v čase a v mieste predaja zálohu, nemá za následok neplatnosť zmluvy
o predaji zálohu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, môže však ak sú splnené ostatné predpoklady
- viesť k zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia uvedeného
rozhodnutia vyplýva, že v § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka sú priamo ustanovené povinnosti
záložného veriteľa, ak je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe. Záložný veriteľ

je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu,
za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v
čase a v mieste predaja zálohu. Ide o zákonnú ochranu záložcu /resp. záložného dlžníka/, aby sa
záloh nepredal nevýhodne a pod tzv. všeobecnú /trhovú/ cenu. Pojem všeobecná cena vyjadruje aj
stabilizovaná judikatúra Najvyššieho súdu SR, napríklad rozsudok sp.zn. 5Cdo/29/2000 uverejnený

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 63/2000. Označovaná je aj ako trhová cena, t.j. ktorú by bolo
možné za konkrétnu vec ako predmet predaja a kúpy v rozhodnej dobe a mieste dosiahnuť. Zisťuje
sa obvykle porovnaním s už realizovaným predajom a kúpou obdobných vecí v danom mieste a čase.
Ak však nie sú, treba použiť náhradnú metodiku podľa uváženia zisťujúceho subjektu s prihliadnutím
na rôzne špecifiká pre jednotlivé druhy konania. V nadväznosti na uvedenú argumentáciu vyplývajúcu

z označeného rozhodnutia nemali tvrdenia žalobcu o predaji predmetných nehnuteľností za cenu
podhodnotenú relevanciu v smere dopadu na platnosť právneho úkonu Zmluvy o predaji nehnuteľností
pri výkone záložného práva priamym predajom. Tak isto ako dôvod pre určenie tejto Zmluvy ako
neplatného právneho úkonu neobstojí výlučne len izolovaná skutočnosť tvrdenia žalobcu o tom, že munebol znalecký posudok týkajúci sa ceny predmetných nehnuteľností vypracovaný Ústavom súdneho
inžinierstva Žilina doručený. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu viažucu sa k uzneseniu Ústavného súdu
SR sp.zn. II.ÚS 343/2004, je potrebné v zhode so žalovaným v 1. rade zdôrazniť primárne odlišnosť, a

to zásadnú odlišnosť skutkových východísk veci prejednávanej pred Ústavným súdom SR spočívajúcu
v hodnotení naplnenia zákonných podmienok realizácie procesu dobrovoľnej dražby upraveného v
špeciálnom právnom predpise vyplývajúcom zo Zákona č. 527/2002 Z.z. s nedodržaním konkrétnych
podmienok, v rámci postupu realizácie ktorého procesu dobrovoľnej dražby zákon na konkrétnych
miestach priamo spája právne dôsledky neplatnosti dobrovoľnej dražby. Rovnako je zásadná skutková

odlišnosť východísk označeného uznesenia Ústavného súdu SR daná skutočnosťou povahy subjektu,
ktorému sa doručovalo a to je fyzická osoba a skutková odlišnosť procesu doručovania s tým spojená
oproti doručovaniu oznámenia o začatí výkonu záložného práva v prejednávanej veci žalobcovi ako
právnickej osobe a tiež odlišnosti skutkových východísk procesu doručovania v označenej veci ÚS
SR. V nadväznosti na uvedené súd pri rozhodnutí v prejednávanej veci nemohol pre uvedené zásadné
odlišnosti a pri zohľadnení skutkových osobitostí prejednávanej veci bez ďalšieho i v tejto prejednávanej

aplikovať závery uvedeného uznesenia Ústavného súdu SR. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o porušení
časového poradia záložných práv registrovaných v katastri nehnuteľností vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam pri výkone záložného práva priamym predajom zo strany žalovaného v 1. rade, v tejto
časti ťažilo dôkazné bremeno žalobcu, pričom žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol a súd ani z
verejne dostupného registra - katastra nehnuteľností nezistil pravdivosť uvedeného tvrdenia žalobcu.

34. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a preto stranami úspešnými v konaní sú žalovaní v 1. a v 2.
rade, ktorým súd priznal voči žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodované samostatne súdom prvej inštancie
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku,
prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona
(zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).