Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 17, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118010328
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3118010328.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanej B. A., pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 17. júla 2018
odvolanie obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. mája 2018, sp. zn. 2T/20/2018
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovanej B. A. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. mája 2018, sp. zn. 2T/20/2018, bola obžalovaná B.
A. uznaná za vinnú z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Tr.zák. na
tom skutkovom základe, že hoci je ako matka detí P. L. X., nar. XXXX, A. X., nar. XXXX a L. A., nar.
XXXX, v súlade s ustanovením § 62 a nasl. Zákona o rodine, a na základe rozsudku Okresného súdu

Trenčín sp. zn. 30P/131/2014 zo dňa 01.12.2014, právoplatného dňa 04.02.2015, rozsudku Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 30P/132/2014 zo dňa 01.12.2014, právoplatného dňa 17.12.2014 a rozsudku
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P/138/2014 zo dňa 23.10.2014, právoplatného dňa 04.02.2015,
povinná od 20.06.2014 vždy do 15-teho dňa mesiaca vopred, na účet L. L. E., P. XX, K., v ktorom sú
maloleté deti umiestnené z dôvodu nariadenej ústavnej starostlivosti, prispievať na výživné vo výške
30% zo sumy životného minima na každé dieťa (27,32 € mesačne na jedno dieťa), na účet L. L.. E.

neuhradila od mesiaca január 2017 doposiaľ, to jest do 15.06.2018 vrátane žiadnu sumu z predpísaného
výživného, čím spôsobila dlh vo výške 1715,98,- €, pričom trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín
Č. 3T/114/2016 zo dňa 17.11.2016, právoplatným dňa 11.01.2017 bola odsúdená pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1,3 písmeno b) Trestného zákona.

Za tento trestný čin bola obžalovaná B. A. odsúdená podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 49 ods. 2

Tr.zák., § 36 písm. n/, § 37 písm. m/ Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok nepodmienečne
s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bola obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaradená
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej
lehote napadla odvolaním obžalovaná B. A. do výrokov o vine a treste. V písomnom odôvodnení

odvolania sama i prostredníctvom svojho obhajcu poukazovala na to, že nepopiera, že vyživovaciu
povinnosť na svoje maloleté deti si riadne neplní, na druhej strane však môže preukázať, že sa dlhodobo
zaujíma o zamestnanie a ako poľahčujúcu okolnosť považuje to, že spolupracuje so všetkými zložkami
orgánov činných v trestnom konaní. Na verejnom zasadnutí krajského súdu naviac poukazovala na
to, že už skôr žiadala o poskytnutie časovej možnosti na zaplatenie aspoň časti výživného v priebehu
nie dlhej doby s tým, že pokiaľ by odvolací súd neakceptoval takýto jej návrh, domáhala sa zrušenia

napadnutého rozsudku vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a aby jej vzhľadom
k zásade primeranosti a k neprimeranej prísnosti uloženého trestu bol uložený iný ako nepodmienečnýtrest odňatia slobody, a to i s poukazom na to, že počas prázdnin sú maloleté deti dočasne umiestnené
u nej.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla odvolanie obžalovanej
ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 14. júna 2018,
nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovanej podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre

zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí vykonanom dňa 17.
júla 2018 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť obžalovanou v
odvolaní napadnutých výrokov o vine a treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovanej B. A. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy
v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo
vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen
o výpovede obžalovanej B. A. (nepoprela, že si v inkriminovanej dobe svoju vyživovaciu povinnosť

na svoje maloleté deti neplnila, poukázala však na to, že v priebehu kritického obdobia sa neúspešne
uchádzala o zamestnanie), ale predovšetkým aj o výpoveď splnomocnenej zástupkyne L. L. E. v K. K. F.
i o listinné dôkazy (najmä o rozsudky Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 30P/131/2014 zo dňa 1.12.2014,
sp.zn, 30P/132/2014 zo dňa 1.12.2014 a sp.zn. 31P/138/2014 zo dňa 23.10.2014, ktorými bola nad
maloletými deťmi P. L. X., A. X. a L. A. nariadená ústavná starostlivosť s tým, že všetky 3 maloleté

deti boli umiestnené do L. E. na P. ul. č. XX v K. a obžalovanej ako ich matke bola uložená povinnosť
prispievať na výživné pre každé z nich sumou vo výške 30% zo sumy životného minima vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred na účet L. L. v K., a to vždy s účinnosťou od 20.6.2014), o vierohodnosti ktorých
nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia
vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade správne zistil, že

obžalovaná B. A. spáchala skutok spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku. Okresný súd
preto dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovanej, keďže boli jednoznačne vyvrátené vyššie
uvedenými dôkazmi a pritom správne vyhodnotenými okresným súdom. Odvolací súd po preskúmaní
veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože
dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú

ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovanej B. A. zo spáchania
žalovaného skutku. Odvolacie námietky obžalovanej uvedené v jej odvolaní neboli preto spôsobilé
odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, preto ich nepovažoval za dôvodné a neakceptoval
ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovanej B. A. zhodne s obžalobným návrhom ako prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Tr.zák., pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom
rozsudku tiež presvedčivo a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen
krovnakýmskutkovýmzisteniam,aleajkrovnakýmprávnymzáveromakookresnýsúd,pretoanivtomto

smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky obžalovanej uvedené v jej
odvolaní, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jej obhajobných námietok prednesených už pred
okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozsudku, neboli spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu
konania obžalovanej B. A. okresným súdom, preto ich odvolací súd nepovažoval za dôvodné a

neakceptoval ich. V podrobnostiach pritom len poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého
rozsudku tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu konania obžalovanej B.
A., s ktorými sa stotožnil.

X. zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody a o spôsobe

jeho výkonu. K. odňatia slobody uložený obžalovanej podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 207 ods. X
Tr. zák. (odňatie slobody na X rok až X rokov) vo výmere X rok, teda na samej spodnej hranici zákonnej
trestnej sadzby ako trest nepodmienečný s poukazom aj na ustanovenie § 49 ods. X Tr.zák. (okresný súd
odsudzoval obžalovanú za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdeniatrestným rozkazom Okresného súdu Trenčíne zo dňa 18.11.2016, sp.zn. 3T/114/2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 11.1.2017) je trestom primeraným. Zodpovedá totiž všetkým zákonným hľadiskám
stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti

prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, za nezistenia žiadnej poľahčujúcej
ani priťažujúcej okolnosti, ako aj pomery obžalovanej a možnosti jej nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho
individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je
dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovanej spoločnosťou.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k
výrokom o vine, o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, preto v tomto smere odvolacie
námietky obžalovanej neakceptoval.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovanej

B. A. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.