Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 16, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215205362
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215205362.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., reg. č.: 572 79 667, so sídlom
Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, zastúpený splnomocnencom: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanému: U. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. X, D. R. V., o zaplatenie 563,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 3. novembra 2016, č.k. 10C/183/2015-85, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 485,93 eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 6,18 eur a úrok z omeškania

vo výške 5,05% ročne zo sumy 485,93 eur od 13.03.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania v pomere 72,60%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu
431,77 eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 5,49 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 431,77 eur od 13.03.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo
zvyšku žalobu zamietol. Ďalej súd napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi náhradu trov konania vo

výške 53,38% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods. 1 a 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, 4 a
5, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), ako aj ust. smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, keď na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len v časti. Z obsahu výpisu
z obchodného registra na žalobcu vyplýva, že žalobca má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie
úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom a aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým
spôsobom. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že žalobca je dodávateľom a zároveň veriteľom
podľa zák. ust. § 52 ods. 3 OZ, pretože túto činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania. Ak ide
potom o vzťah dodávateľa a spotrebiteľ, ide o vzťah spotrebiteľský zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Tento sa potom riadi zákonnými ustanoveniami Obč. zák. a zákona o ochrane spotrebiteľa.

V žiadnom prípade sa nemôže riadiť zákonnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to ani v
prípade, že by sa na tom účastníci zmluvne dohodli. Také dojednanie je podľa zákonných ustanovení
OZ neprijateľnou podmienkou a ako takou absolútne neplatnou, pričom na dôvod tejto neplatnosti je súd
povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Je nutné uviesť, že je zrejmé, že ide o tzv. typovú zmluvu, tedazmluvu vrátane jej všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené
žalobcom, bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pre vopred neurčený, široký okruh spotrebiteľov,
pričom konkrétny spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť

jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s
jednotlivými vopred pripravenými kolónkami, kde sa vypĺňajú potrebné údaje. V každom prípade teda
ide o vzťah občianskoprávny. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch tak ide o
spotrebiteľský úver. Z tohto spolu s okolnosťou, že ide o vzťah veriteľa - dodávateľa a spotrebiteľa je
potom nutné vyvodiť záver, že ide o vzťah podliehajúci režimu nielen zákonnej úprave podľa ust. OZ,

ale najmä zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Na základe
uvedeného vyplýva, že takáto zmluva musí spĺňať zákonom dané podmienky uvedené v ust. § 4 ods. 1 a
2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Absencia niektorých má
za následok to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda bez akéhokoľvek navýšenia,
len v hodnote poskytnutej služby, teda výšky spotrebiteľského úveru. Zmluva bola uzavretá, úver bol
poskytnutý. Žaloba žalobcu je preto dôvodná čo do výšky žalovanej sumy vo výške 431,77 eur. Naviac

je povinný žalovaný zaplatiť aj úrok z omeškania z tejto sumy, lebo úver aj s príslušenstvom mal uhradiť,
ako aj vyčíslený úrok z omeškania vo výške 5,49 eur. V danom prípade súd poukazuje na tú skutočnosť,
že úverová zmluva zo dňa 15.04.2014 neobsahuje všetky zákonom predpísané záležitosti a to najmä
náležitostizmluvypodľapísm.f)ak)ust.§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.t.j.zmluvaospotrebiteľskom
úvere neobsahuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely na jeho splatenia, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. S poukazom na horeuvedenú skutočnosť,
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov z poukazom na ust. § 11 ods. 1 cit. zákona, preto súd
priznalžalobcovilenistinuvovýške431,77eur(500eur-68,23eur,t.j.suma,ktorúžalovanýpoukazujúc

na rozpis čerpania splátok a úhrad uhradil) a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Poukazujúc na §
517 ods. 2 OZ ďalej súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 431,77
eur od 13.03.2015 do zaplatenia, ako aj vyčíslené úroky z omeškania vo výške 5,49 eur za obdobie
od 11.12.2014 do 12.03.2015 a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania
súd oprel o § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci, pričom rozhodol poukazujúc na § 262 ods. 2 CSP, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol

napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalovanému uloží zaplatiť sumu 563,09 eur, vyčíslený ročný úrok
z omeškania vo výške 7,17 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 563,09 eur od
13.03.2015 do zaplatenia, ako aj trovy právneho zastúpenia a trovy konania. Odvolanie odôvodnil tým,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že pôvodný

veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 554,14 eur a nie úver vo výške 500 eur,
ako uvádza súd prvej inštancie, keď uvedené vyplýva z predloženej listiny - výpisu čerpania, splátok
a úhrad, pričom na konci tejto listiny sa nachádza tabuľka s označením „rekapitulácia“, celková výška
poskytnutého úveru je zrejmá z riadkov: istina + CoC istina a stĺpca: čiastka predpisu, ale vyplýva
aj po sčítaní jednotlivých čerpaní, ktoré žalovaný vykonal od 15.04.2014 do 21.08.2014. Keď súd

prvej inštancie považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, mal zaviazať žalovaného
na úhradu sumy vo výške 485,93 eur, keďže žalovaný celkovo uhradil sumu vo výške 68,23 eur a
čerpal finančné prostriedky v celkovej výške 554,16 eur. Ďalej odvolateľ uviedol, že náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nutne uvedené v jednom dokumente za predpokladu, ak tieto
náležitosti sú vyhotovené písomne v inom dokumente alebo zachytené na inom trvalom nosiči a zmluva

o spotrebiteľskom úvere obsahuje jednoznačný a presný odkaz na tieto písomnosti alebo iné trvalé
nosiče. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo
veci C-42/15. Bol toho názoru, že zmluva obsahuje jednoznačné a presné odkazy na úverové zmluvné
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., resp. ďalšie písomné dokumenty alebo iné trvalé
nosiče, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Uviedol, že v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ

zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 sa nevyžaduje, aby žalovaný bol skutočne oboznámený so všetkými
svojimi právami a povinnosťami, ale aby sa žalovaný mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi
právami a povinnosťami. Podľa názoru odvolateľa predmetná zmluva obsahuje aj náležitosť - výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátkypriraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Podľa názoru odvolateľa z ust. § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských
úveroch nevyplýva, že úverová zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov takým spôsobom, aby výška, počet a termíny splátok boli uvedené samostatne
pre každú jednotlivú položku. V zmluve je uvedená výška mesačnej splátky, pričom mal za to, že
takáto formulácia v zmluve spĺňa náležitosti podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona. Z ust. čl.
10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48/ES podľa jeho názoru nepochybne vyplýva, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahuje výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, pričom v takejto splátke

sú všetky položky (istina, úroky a prípadné dodatočné náklady) uvedené spolu. Rozpis jednotlivých
položiek každej splátky sa potom uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá však nie je súčasťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a povinnosť vydať amortizačnú tabuľku vo forme výpisu má veriteľ až na základe
žiadosti dlžníka/spotrebiteľa a zároveň v prípade amortizácie istiny. Z uvedeného vyplýva, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. l) /pôvodne písm. k)/ aj vtedy,
ak jednotlivé položky, ktoré má dlžník uhradiť v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, sú uvedené

spolu v jednej splátke. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 vyplýva, že
vzhľadom na skutočnosť, že smernica 2008/48/ES obsahuje úplnú harmonizáciu, pokiaľ ide o náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy o úvere uvedené v čl. 10 ods. 2, členské štáty nie sú oprávnené vo svojej
vnútroštátnej úprave vyžadovať náležitosti nad rámec náležitostí uvedených v čl. 10 ods. 2 smernice
2008/48/ES. Ust. § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch nie je obligatórnou obsahovou

náležitosťouzmluvyospotrebiteľskomúvere,ktorejpredmetomjeposkytnutietzv.revolvingovéhoúveru,
pričom napriek tomu v danom prípade zmluvy tieto náležitosti obsahuje.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3

CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/183/2015 je zaplatenie sumy

563,09 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil
zaplatiť žalobcovi sumu 431,77 eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 5,49 eur a úrok z omeškania
vo výške 5,05% ročne zo sumy 431,77 eur od 13.03.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Ďalej súd napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi náhradu
trov konania vo výške 53,38% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie.

8. Odvolací súd považuje odvolanie žalobcu za dôvodné v tej časti, pokiaľ namieta, že žalovanému bol
poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 554,16 eur a nie úvere vo výške 500 eur. Uvedené vyplýva z
listinného dôkazu - výpis čerpania, splátok a úhrad, pričom na konci tejto listiny sa nachádza tabuľka
s označením „rekapitulácia“, celková výška poskytnutého úveru je zrejmá z riadkov: istina + CoC istina

a stĺpca: čiastka predpisu, ale vyplýva aj po sčítaní jednotlivých čerpaní, ktoré žalovaný vykonal od
15.04.2014 do 21.08.2014. Žalovaný tak čerpal spotrebiteľský úver vo výške 554,16 eur a právnemu
predchodcovi žalobcu celkovo uhradil sumu vo výške 68,23 eur, a pokiaľ teda súd prvej inštancie
dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, ktorý názor odvolací súd považuje
za správny, bolo dôvodným žalovanému uložiť zaplatiť žalobcovi sumu 485,93 eur, ako rozdiel medzi

čerpaným úverom a vrátenými finančnými prostriedkami (554,16 eur - 68,23 eur), ako aj kapitalizovaný
úrok z omeškania vo výške 6,18 eur (5,5% ročný úrok z omeškania so zaplatením sumy 485,93 eur za
obdobie od 11.12.2014 do 12.03.2015), ako aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 485,93eur od 13.03.2015 do zaplatenia, pričom v podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).

9. K odvolacím námietkam žalobcu, ktoré spočívali v tom, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti
v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, že nejde o bezúročný a
bezpoplatkový úver, čím tvrdenie súdu nie je pravdivým je potrebné uviesť nasledovné:

10. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

11. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

12. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho
vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch stanovuje základné

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch, zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s rozčlenením jednotlivých
čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená úverová zmluva takýto konkrétny

splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä
pokiaľ ide o jeho možnosť hodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť
poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp.
aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver.
Žalobca v odvolaní pripúšťa, že niektoré náležitosti sú v samotnom texte zmluvy a ďalšie vo VOP.

Odvolacísúdnespochybňujefakt,ženeoddeliteľnousúčasťouzmluvysúajVOP,akoanito,ženievšetky
náležitostimusiabyťvsamotnejzmluve.Podstatnýmvdanomprípadejeto,žepokiaľzákonkladiedôraz
na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadneporadenie,vktoromsabudúsplátkypriraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymi

úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, musí to byť takou formou, aby bola
zrozumiteľná a prehľadná pre spotrebiteľa. Žalobca tiež uviedol, že splátka zostáva rovnaká počas celej
doby, avšak plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového
vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky
predstavovať istina. Ak žalobca vie predložiť spotrebiteľovi na požiadanie amortizačnú tabuľku, niet

dôvodu,abyspotrebiteľovinepredložiltabuľku,ktorábyzrozumiteľneuvádzalaprehľadsplátok(vzmysle
zákona) pri uzatváraní samotnej zmluvy, aby spotrebiteľ mal prehľad o tom, čo a kedy spláca, resp. má
splácať.

13.Jepravdou,takakonatopoukazuježalobcavodvolaní,ževrozhodnutíSúdnehodvoraz09.11.2016

voveciC-42/15onávrhunazačatieprejudiciálnevkonaniapodľačlánku267ZFEÚ,ktorýpodalOkresný
súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014 a ktorý súvisí s konaním žalobcu proti Kláre Bíróovej
súdny dvor uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto

istiny. Tieto ustanovenia v spojení z článku 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil
takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

14. Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za
ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na

prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho
účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade
platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernicezaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu,
v ktorom stoja proti sebe jednotlivci.

15. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec pre realizáciu povinností súladného
výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená, že tieto metódy môžu viesť k
akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor už sám stanovil medze,
ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. Súdny dvor tieto
medze prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok Súdneho dvora z 04.07.2006 keď uviedol, že

povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných
ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a
zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti zákonu) vnútroštátneho
práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.06.2005, C-268/06 z 15.04.2008). Vzhľadom na explicitné znenie
zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili
toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a

úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova
„zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre
priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie je
možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade
so Smernicou je potrebné zákon o spotrebiteľských úveroch novelizovať zosúladiť s textom Smernice,

inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom contra legem).

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

17. O náhrade trov konania (tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho) odvolací súd rozhodol podľa §
396 ods. 2 CSP a § 255 ods. 2 CSP, a vzhľadom len na čiastočný úspech žalobcu, ktorý sa domáhal
zaplatenia sumy 563,09 eur a priznanú sumu 485,93 eur, teda žalobca úspešný v rozsahu 86,30% a
neúspešný v rozsahu 13,70%, priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 72,60% s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).