Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 26, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/231/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108209890
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5108209890.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcov : 1a/
A. O., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, T. , 1b/ Z. Z., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. Q. XXX/X, C. pod C., 1c/ A. C., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. N. XXX, 2/ A. E., rod. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. N. XX, zastúpenej opatrovníčkou žalobkyne 1/, žalobkyňa 2/ zastúpená
splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Danielou Konečnou, advokátkou, so sídlom B. C. XX, T., proti
žalovaným: 1/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X/XX, T., 2/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X/XX,
T., obom zastúpeným splnomocneným zástupcom JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom, so

sídlom U. E. XXXX, U., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v 1/ a 2/
rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 27C/92/2008-400 zo dňa 31.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v a žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 27C/92/2008-400 zo dňa 31.10.2014 určil, že
nehnuteľnosti v k.ú. D. N., zapísané v KN a vedené Okresným úradom, odborom katastrálnym Kysucké
Nové Mesto, na LV č. XXX ako KN-C parc. č. 58/3 o výmere 777 m2 - zastavané plochy a nádvoria, KN-

C parc. č. 58/8 o výmere 1779 m2 - orná pôda, KN-C parc. č. 58/11 o výmere 317 m2 - orná pôda a dom
s. č. XX na KN-C parc. č. 58/3 patria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to
navrhovateľky A. E., rod. X., nar. XX.X.XXXX, r.č. 375524/701, trvale bytom D. N. XX a poručiteľa A. E.,
nar. X.X.XXXX, naposledy bytom D. N. XX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. O trovách konania vyslovil,
že bude o nich rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že pôvodní žalobcovia A. E. a A. E. dňa 18.4.2008 podali žalobu proti
žalovanému A. E., nar. XXXX a žiadali určiť, že nehnuteľnosti kat. územie D. N., zapísané na LV č.

XXX, a to dom č.s. XX na parcele KN C 58/3 a parcela KN C 58/3 - zastavaná plocha o výmere 777
m2 a parcela KN C 58/8 - orná pôda o výmere 2096 m2 patria do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobcov 1/, 2/. Žalobcovia po podaní žaloby viackrát menili návrh, keď žiadali o pripustenie vstupu
žalovaného v 2/ rade, keď žiadali určiť, že žalobkyňa v 2/ rade je výlučnou vlastníčkou predmetných
nehnuteľností a zároveň žiadali určiť, že žalobca v 1/ rade a žalobkyňa v 2/ rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, keď podaním zo dňa 10.5.2012 oznámili, že žalobca v 1/ rade zomrel
a zároveň žiadali zmenu žaloby tak, že žalobkyňa A. E. je podielovou spoluvlastníčkou sporných

nehnuteľností a zároveň, že patria v spoluvlastníkom podiele 1 do dedičstva po neb. A. E. a podaním zo
dňa 24.10.2012 žalobcovia upravili petit žaloby a žiadali, aby súd rozhodol, že predmetné nehnuteľnosti
patria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to žalobkyne A. E. a poručiteľa A.
E., zomretého XX.X.XXXX. Uznesením 27C/92/2008-300 zo dňa 25.03.2013 súd pripustil zmenu žalobytak, že nehnuteľnosti k.ú. D. N., zapísané na LV XXX KN-C parc. 58/3 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 770 m2, KN-C parc. č. 58/8 - orná pôda o výmere 1779 m2, KN-C parc. č. 58/11 - orná
pôda o výmere 317 m2 a dom č.s. XX na KN-C parc. č. 58/3 patria do zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, a to žalobkyne A. E., rod. X. a poručiteľa A. E., zomretého XX.X.XXXX.
Podľa uznesenia Okresného súdu Žilina 6D/114/2012-7 zo dňa 22.8.2012, právoplatné 5.10.2012 v
dedičskej veci po neb. A. E., zomretom XX.X.XXXX bolo konanie zastavené, pretože po poručiteľovi
nebol žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok. Ako dedičia zo zákona v 1. dedičskej skupine boli zistené
jeho pozostalá manželka a deti : A. E., rod. X. - žalobkyňa v 2/ rade, A. O., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, A.

E., nar. XX.X.XXXX - žalovaný v 1/ rade, Z. Z., rod. E., nar. X.X.XXXX a A. C., rod. E., nar. XX.X.XXXX,
keď podľa ust. § 107 ods. 3 O.s.p. súd pokračoval v konaní s dedičmi nebohého žalobcu v 1/ rade A. E..
Žalobcovia v písomnom návrhu doručenom súdu 18.4.2008 uviedli, že uzavreli so žalovaným v 1/ rade
darovaciu zmluvu V1002/2003 zo dňa 1.10.2003, na základe ktorej nadobudol žalovaný predmetné
nehnuteľnosti. Žalobkyňa v 2/ rade v čase uzavretia darovacej zmluvy nebola spôsobilá na právne
úkony, ako vyplýva aj z konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde v Čadci pod sp. zn. 5 C/73/2004 vo

veci neplatnosti darovacej zmluvy a konanie bolo zastavené pre nespôsobilosť žalobkyne v 2/ rade byť
aktívne legitimovanou účastníčkou konania. Okresný súd v Žiline v konaní sp. zn. 21Ps/32/2006 vydal
rozsudok, ktorým žalobkyňu v 2/rade zbavil spôsobilosti na právne úkony a ustanovil jej opatrovníčku.
Keďže aj napriek absolútne neplatnému právnemu úkonu došlo k účinnému prevodu vlastníctva na
žalovaného, žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva k sporným

nehnuteľnostiam. Žalobcovia uviedli, že nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v
časti pozemkových nehnuteľností titulom vydržania podľa notárskej zápisnice č. N487/93, NZ86/94
zo dňa 18.2.1994, pozemky KN-C 58/3 o výmere 777 m2 a KN-C 58/8 o výmere 2096 m2 a dom
č.s. XX nadobudli svojpomocnou výstavbou v roku 1959. Ako vyplynulo z konaní Okresného súdu
Čadca 5C/73/2004 a Okresného súdu Žilina 21Ps/32/2006 žalobkyňa v 2/ rade nebola spôsobilá urobiť

právny úkon, ktorým by žalobcovia previedli nehnuteľnosti na žalovaného v 1/ rade. Napriek tomu, že
spôsobilosti bola pozbavená až po urobení právneho úkonu.
Žalobcovia trvali na tom, že darovacia zmluva V1002/2003 je neplatná a jej neplatnosť odôvodňovali ust.
§ 37 ods. 1, § 38 ods. 1,2 a § 39 Občianskeho zákonníka. U žalobcu v 1/ rade ide o neplatnosť právneho
úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka pre nedostatok slobodnej a vážnej vôle, keďže je zjavné, že

konal pod nedovoleným nátlakom, keď žalovaný v 1/ rade využil v danom čase nepriaznivý zdravotný
stav a vysoký vek žalobcu a naložil ho do auta a pred mestským úradom požadoval podpísanie listiny a
žalobca nevedel, čo podpisuje, keď obsah listinu mu nebol známy ani vysvetlený. U žalobkyne v 2/ rade
ideoneplatnosťprávnehoúkonupodľa§38Občianskehozákonníka,nakoľkopodľazáverovznaleckého
posudku nebola v čase uzavretia právneho úkonu, a to darovacej zmluvy zo dňa 27.8.2003 schopná

plne ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky. Žalovaný v 1/ rade žalobcov ako svojich rodičov
nenavštevoval, neprejavoval o nich opravdivý záujem ako by mal ako syn prejavovať a neposkytoval
im potrebnú pomoc v starobe a chorobe, nechodieval k lekárovi na vyšetrenia a kontroly, nepomáhal
im s nákupmi a prácami okolo domu. Naopak, bez vedomia žalobcov dal pripraviť darovaciu zmluvu,
o obsahu ktorej ich neinformoval a nepodal náležité vysvetlenie a tak ich v rozpore s dobrými mravmi

pripravil o majetok.
Žalovaný vo vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu 2.6.2008 uviedol, že žalobkyňa v 2/ rade, jeho
matka, nebola v čase uzatvárania zmluvy zbavená spôsobilosti na právne úkony a darovaciu zmluvu
V1002/2003 uzavrela ako spôsobilá na právne úkony, slobodne, vážne, bez tiesne a s obojstrannou
zodpovednosťou. Všetky tvrdenia žalobcov sú tendenčná lož, ktorej cieľom je okradnúť žalovaného

najmä o časť majetku, ktorý pomohol darcom nadobudnúť za jeho vlastné finančné prostriedky a jeho
prácou a pomocou. Preto žiadal žalobu zamietnuť.
Žalovaní sa nestotožnili so záverom znaleckého posudku MUDr. Stanislava Kollára, že žalobkyňa v
2/ rade právny úkon, a to podpis darovacej zmluvy z augusta 2003 urobila neschopná samostatne
konať pred štátnymi orgánmi. Poukazovali na to, že znalecký posudok je iba jeden z dôkazov, z ktorých

súd vychádza pri svojom rozhodovaní. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú toho názoru, že žalobkyňa bola
schopná samostatne konať aj v čase uzatvorenia darovacej zmluvy a samostatne konala pred štátnymi
orgánmi. Poukazovali na to, že samostatne poberala dôchodok. Tieto jej právne úkony v minulosti neboli
spochybňované. Žalobu považujú za účelovú a podľa nich by súd nemal poskytnúť ochranu práva tomu,
kto koná v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej poukázali na to, že pôvodný žalobcovia odvodzujú svoje

vlastnícke právo od vyhlásenia osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva Nz 86/94. Podľa znaleckého
posudku je preukázané, že žalobkyňa v 2/ rade najmenej od roku 1976 trpela psychickou poruchou.
Z tohto dôvodu namietajú žalovaní titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami. Je povinnosťou
súdu zaoberať sa platnosťou, resp. absolútnou neplatnosťou tohto právneho úkonu, pokiaľ je v konanívznesená takáto námietka je potrebné, aby sa súd s ňou vysporiadal. Z toho dôvodu nie je daná aktívna
legitimáciapôvodnýchžalobcovaaniprávnychnástupcov,pretožežalobcovianiesúnositeľmihmotného
práva. Vlastnícke právo nemohlo vzniknúť na základe osvedčenia z roku 1994, lebo tento úkon je

absolútne neplatný. Súd je povinný skúmať ako predbežnú otázku titul nadobudnutia vlastníckeho práva
žalobcami, a teda aj otázku ich aktívnej legitimácie v konaní. Keďže v roku 1994 došlo k nadobudnutiu
vlastníckeho práva žalobcami titulom osvedčenia, ktorý úkon je absolútne neplatný a neuplynula ani 10-
ročná lehota od roku 1994, lebo v roku 2003 došlo k prerušeniu tejto lehoty.
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav : Podľa notárskej

zápisnice N487/93, NZ86/94 zo dňa 18.2.1994 bolo zistené, že pôvodný žalobcovia A. E. a A. E., rod.
X. prehlásili, že sú výlučnými užívateľmi nehnuteľností vedených v komasačnom hárku č. 0280 ako časť
komasovanej parcely č. 58, ktorá je sčasti totožná s KN parcelou č. 58/3 - zastavaná plocha domom č.
XX o výmere 777 m2, KN parc. č. 58/8 - orná pôda o výmere 2096 m2, k.ú. D. N.. Tieto nehnuteľnosti
zdedila A. E. po svojom otcovi X. X., pod V 1047/43, pričom neskôr došlo medzi súrodencami k reálnej
deľbe pozemkov. Na základe tejto reálnej deľby si na parcele KN č. 58/3 postavili spolu s manželom

rodinný dom č. XX, čo bolo v roku 1959 a od tejto doby užívajú dobromyseľne, pokojne a nerušene
ako svoje vlastníctvo a vlastnícke právo nadobudli titulom vydržania. Podľa rozhodnutia o povolení
stavby rodinného domu vydané odborom pre výstavbu rady ONV v Kysuckom Novom Meste pod č. výst.
4169/1959 zo dňa 20.4.1959 navrhovatelia podali žiadosť o vydanie stavebného povolenia a žiadateľom
sa povolilo v obci Horný Vadičov na pozemku parc. č. 58/4 - novostavba, ktorá pozostáva z 3 izieb a 1

kuchyne. Podľa LV č. XXX zo dňa 20.12.1995 k.ú. D. N. bolo zistené, že sú zapísané pozemky parc. č.
58/3 zastavané plochy o výmere 777 m2 a parc. č. 58/8 orná pôda o výmere 2096 m2 a stavba č. XX
na parc. č. 58/3 a ako vlastníci v podiele 1/1 sú zapísaní A. E. a A., rod. X. a titulom nadobudnutia je
osvedčenie o vlastníckom práve Nz86/94.
Zo spisu Správy katastra V 1002/2003 bolo zistené, že bola uzavretá darovacia zmluva so zriadením

vecného bremena dňa 21.8.2003 medzi darcami A. E. a A. E., rod. X. a obdarovaným A. E., nar. XXXX,
keď podľa zmluvy darcovia sú podľa listu vlastníctva XXX bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností, a
to dom č.s. XX s príslušenstvom, postavený na parc. KN-C 58/3 a parc. KN-C 58/3 - zastavaná plocha o
výmere 777 m2 a parc. KN-C 58/8 - orná pôda o výmere 2096 m2 k.ú. D. N., ktoré nadobudli na základe
osvedčenia Nz 86/94. Tieto nehnuteľnosti darovali svojmu synovi v celosti do jeho výlučného vlastníctva

a obdarovaný tieto nehnuteľnosti s vďakou prijal. Účastníci sa zároveň dohodli na zriadení vecného
bremena - práva doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech darcov. Vklad bol povolený
dňa 1.10.2003 pod č. V1002/2003. Žalobcovia podpísali zmluvu 27.8.2003 na OÚ Horný Vadičov.
Zo spisu Správy katastra Kysucké Nové Mesto V 767/2008 mal súd preukázané, že bola uzavretá
darovacia zmluva dňa 15.5.2008 medzi darcom A. E., nar. XXXX a obdarovaným A. E., nar. XXXX, keď

darca je výlučným vlastníkom nehnuteľností k.ú. D. N. vedené na LV XXX, a to dom č.s. XX spolu s
priľahlými stavbami, dvorom a jeho oplotením na parc. č. KN-C 58/3 a pozemkov parc. č. 58/3 zastavaná
plocha o výmere 777 m2, parc. č. 58/8 orná pôda o výmere 1779 m2 a parc. č. 58/11 orná pôda o výmere
317 m2 a titulom nadobudnutia darovaním je zmluva V 1002/2003 zo dňa 1.10.2003, keď darca daroval
obdarovanému svojmu synovi podiel 1/5 v predmetných nehnuteľnostiach a obdarovaný dar prijal. Ďalej

sa konštatovalo, že na nehnuteľnostiach je zriadená ťarcha - vecné bremeno, ktoré obdarovaný taktiež
preberá. Vklad bol povolený dňa 23.7.2008 pod č. V767/2008.
Podľa výpisu z LV č. XXX k.ú. D. N. sú zapísané parcely registra C parc. č. 58/3 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 777 m2, parc. č. 58/8 orná pôda o výmere 1779 m2 a parc. č. 58/11 orná pôda o
výmere 317 m2 a stavba č.s. XX na parc. č. 58/3 a ako spoluvlastníci sú zapísaní A. E., nar. r. XXXX,

podiel 4/5, titul darovacia zmluva 1002/2003 z 1.10.2003 a A. E., nar. XXXX podiel 1/5 a titul darovacia
zmluva V 767/2008 z 23.7.2008. Ako ťarcha je zapísané vecné bremeno právo doživotného bývania a
užívania v prospech A. E. a A. E., rod. X..
Zo spisu Obvodného úradu v Žiline 2004/01510/OBU bolo zistené, že podľa rozhodnutia o priestupku č.
04/01510/1569/2PLAzodňa22.9.2004právoplatné18.11.2004bolauznanáA.E.zavinnúzospáchania

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustila tým, že úmyselne narušila riadne
občianske spolužitie, keď urazila na cti Z. E., keď jej dňa 5.7.2004 okolo 15-tej hodine, počas návštevy u
svojho syna v T. nadávala a vytýkala jej, že rozhadzuje manželom zarobené peniaze. A. E. bola uložená
pokuta 200,- Sk.
Zo spisu Okresného súdu Čadca 5C/73/2004 mal súd preukázané, že dňa 11.8.2004 A. E. a A. E., rod.

X., podali žalobu proti A. E., nar. XXXX a žiadali určiť neplatnosť darovacej zmluvy V 1002/2003 zo
dňa 1.10.2003. Podľa uznesenia 5C/73/2004-92 zo dňa 1.8.2006 právoplatné 3.9.2006 bolo konanie
zastavené, pretože z výsledku znaleckého posudku mal súd preukázané, že na strane žalobkyne v 2/
rade v čase podania žaloby a v čase spísania plnej moci bola u nej taká duševná porucha trvaléhocharakteru, pre ktorú nebola schopná ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky. Žalobkyňa v 2/
rade teda nemala v čase spísania právneho úkonu, a to podania žaloby a v čase udelenia plnej moci
spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva a z rovnakého dôvodu nemala ani procesnú

spôsobilosť.
Zo spisu Okresného súdu Žilina 21Ps/32/2006 mal súd preukázané, že rozsudkom č.k. 21Ps/32/2006-46
zo dňa 12.3.2007 právoplatný 30.3.2007 súd pozbavil A. E., rod. X. spôsobilosti na právne úkony a
zároveň jej bola ustanovená opatrovníčka A. O., rod. E..
Zo znaleckého posudku MUDr. Stanislava Kollára č. 35/2011 zo dňa 14.5.2011 mal súd preukázané,

že žalobkyňa A. E. trpí závažnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle, konkrétne trpí
pretrvávajúcou psychotickou poruchou s prevahou bludov a touto poruchou trpí od roku 1976. Touto
závažnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle trpela aj v čase podpisovania darovacej zmluvy
dňa 27.8.2003. Táto duševná porucha v čase podpisovania darovacej zmluvy sa prejavovala aj v
súčasnosti sa prejavuje závažným narušením vnímania, myslenia, emotivity, správania sa a osobnosti,
chronickými sluchovými halucináciami a chronickými paranoidnými bludmi s narušením kontaktu s

realitou s dosahom na jej prežívanie a správanie, spomalením, chudobnosťou a stereotypnosťou
myslenia, narušením kognitívnych a exekutívnych funkcii s vymiznutou schopnosťou uvedomiť si svoje
konanie, posúdiť význam a predvídať následky svojho konania, oploštením emócií, zníženou aktivitou,
vymiznutím záujmov, nulovou toleranciou záťaže a frustrácie, narušením sociability so sociálnou
izoláciou, poruchami vôle s vymiznutou odolnosťou voči vonkajším vplyvom, závažne zvýšenou

ovplyvniteľnosťou, teda že ľahko podlieha vplyvom okolia, ktoré mohlo a môže zásadným spôsobom
ovplyvňovať jej chovanie a jej rozhodnutia. K svojej duševnej poruche bola a je nekritická a nemá
náhľad na svoje správanie. V dôsledku duševnej poruchy vyžadovala a vyžaduje dozor a pomoc
druhých osôb aj v bežných denných aktivitách. Závažná duševná porucha v pravom slova zmysle je
porucha trvalého charakteru, ktorá je neliečiteľná. Pravidelnou psychiatrickou liečbou môže dosiahnuť

len čiastočné zmiernenie príznakov duševnej poruchy. Táto porucha je trvalá a nevyskytujú sa u
žalobkyne obdobia, kedy by ustupovala. V tomto konkrétnom prípade bolo túto skutočnosť možné overiť
na základe zdravotnej dokumentácie. U žalobkyne išlo o takú závažnú poruchu, v dôsledku ktorej
absolútne nedokázala posúdiť následky svojho konania a toto svoje konanie ovládať. Táto duševná
porucha existovala u žalobkyne aj v čase podpisovania darovacej zmluvy a robila ju neschopnou

samostatne konať pred štátnymi alebo inými orgánmi, a to písomne alebo verbálne uzatvárať zmluvy.
Vo veci bolo už raz rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina 27C/92/2008-329 zo dňa
19.7.2013, keď bol návrh žalobcov v celom rozsahu zamietnutý. Uznesením Krajského súdu v Žiline
5Co/128/2014-363 zo dňa 29.4.2014 bolo rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie
konanie. Podľa odôvodnenia vyplýva, že prvostupňový súd návrh zamietol, pretože dospel k právnemu

záveru, že dôvody absolútnej neplatnosti boli zistené len u žalobkyne v 2/ rade a nie u pôvodného
žalobcuv1/radeaďalejvyslovilprávnynázor,žeajkeďneb.A.E.uzavreldarovaciuzmluvubezsúhlasu
svojej manželky, hoci išlo o majetok, ktorý patri do BSM, ako vyplynulo z výsledkov dokazovania tak tento
právny úkon je relatívne neplatný. Pretože sa navrhovatelia nedovolali relatívnej neplatnosti darovacej
zmluvy V1002/2003 , vklad bol povolený 1.10.2003, ale žiadali určiť, že zmluva je absolútne neplatná,

tak bol návrh zamietnutý. Podľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa jasným, zrozumiteľným
a nepochybným spôsobom nevysvetlil, či je možné oddeliť časť právneho úkonu od jeho ostatného
obsahu, najmä so zreteľom, keď išlo o vec patriacu do BSM, keď jeden z manželov preukázateľne nemal
spôsobilosť na právne úkony, čo automaticky spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Súd prvého stupňa po zrušení svojho rozhodnutia postupoval v intenciách právneho záveru odvolacieho

súdu, keď doplnil dokazovanie, ktoré vyhodnotil postupom podľa ust. § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že v
konaní bolo preukázané, že darovacia zmluva V 1002/2003 zo dňa 21.8.2003, ktorej vklad bol povolený
1.10.2003 a podľa ktorej pôvodní žalobcovia A. E. a A. E., rod. X., darovali svojmu synovi, žalovanému
v 1/ rade, predmetné nehnuteľnosti, je absolútne neplatná, a preto súd žalobe vyhovel a určil, že tieto
nehnuteľnosti tak, ako sú zapísané na LV č. XXX, KN-C parc. 58/3, 58/8 a 58/11 ako aj dom č.s.XX

postavený na KN-C 58/3 patria do zaniknutého BSM žalobkyne A. E., rod. X. a jej nebohého manžela
A. E., zomretého XX.X.XXXX.
Súd prvej inštancie k uvedenému právnemu záveru dospel na základe výsledkov vykonaného
dokazovania, najmä na základe znaleckého posudku, že žalobkyňa v 2/ rade mala duševnú poruchu,
ktorá nebola len prechodného charakteru a jej následkom nebola schopná ovládať svoje konanie a

posúdiť jeho následky, preto zo strany žalobkyne v 2/ rade nedošlo k platnému prevodu nehnuteľnosti
na žalovaného v 1/ rade. S poukazom na ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatnosť právneho
úkonu nastáva vtedy, keď je spoľahlivo zistené, že účastník takéhoto právneho úkonu nedokáže posúdiť
následky tohto konania alebo svoje konanie ovládať. Žalobkyňa v 2/ rade v čase uzavretia darovacejzmluvy nemala právne obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, pretože až podľa rozsudku Okresného
súdu v Žiline č.k. 21Ps/32/2006-46 zo dňa 12.3.2007 bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony,
ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 30.3.2007 a predmetná darovacia zmluva bola podpísaná

žalobkyňou v 2/ rade na Obecnom úrade v Hornom Vadičove dňa 27.8.2003 a vklad bol povolený
1.10.2003. Súd prvej inštancie ale pri posudzovaní splnenia podmienok podľa ust. § 38 ods. 2
vychádzal z vykonaného dokazovania a najmä zo spomenutého znaleckého posudku MUDr. Kollára.
Je nesporné, že znalecký posudok, i keď je len jedným z dôkazných prostriedkov, ale v danej veci bolo
predmetom zistenia, že žalobkyňa v 2/ rade v roku 2003 ešte nebola pozbavená spôsobilosti na právne

úkony a to konkrétne v tom čase uzavrela darovaciu zmluvu V 1002/2003, no tento znalecký posudok
je rozhodujúcim dôkazom, pretože išlo o posúdenie rozhodujúcej odbornej otázky, ktorú môže posúdiť
len odborník, v tomto prípade lekár. Tento znalec v konaní vyjadril jednoznačne, že u žalobkyni v 2/ rade
išlo o trvalú duševnú poruchu, ktorou trpela už od roku 1976, a teda ňou trpela aj v čase podpisovania
darovacej zmluvy. Znalec presne špecifikoval, ako sa prejavuje táto duševná porucha aj to, že je trvalého
charakteru a je neliečiteľná. U žalobkyne v 1/ rade sa nevyskytovali obdobia, kedy táto duševná porucha

ustupovala a v dôsledku tejto skutočnosti žalobkyňa v 2/ rade absolútne nedokázala posúdiť následky
svojho konania a toto svoje konanie ovládnuť. Na základe týchto nespochybniteľných jednoznačných
záverovznaleckéhoposudkuajsprihliadnutímnaďalšievýsledkyvykonanéhodokazovaniapredsúdom
prvej inštancie, ako aj na výsluchy samotných účastníkov, ako aj výsluchy žalovaných, ktorí potvrdili
ochorenie u žalobkyne v 2/ rade, aj keď uvádzali, že táto v čase uzavretia zmluvy bola v dobrom

stave, ako aj na rozhodnutie vo veci Okresného súdu Čadca č.k. 5C/73/2004, ako aj na znalecké
dokazovanie vo veci č.k. 21Ps/32/2006, súd prvej inštancie jednoznačne dospel k takému právnemu
záveru, že darovacia zmluva V 1002/2003 zo dňa 21.8.2003, ktorej vklad bol povolený 1.10.2003,
ktorou žalobkyňa v 2/ rade A. E., rod. X. ako jedna z darcov previedla predmetné nehnuteľnosti
na obdarovaného žalovaného v 1/ rade je absolútne neplatná v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, nakoľko darkyňa A. E., rod. X. konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny
úkon neschopnou. Pokiaľ žalobcovia uvádzali, že čo sa týka neplatnosti darovacej zmluvy u žalobcu v
1/ rade A. E. tak, že tu je daný dôvod absolútnej neplatnosti v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka pre
nedostatok slobodnej vážnej vôle a žalobca v 1/ rade konal pod nedovoleným nátlakom, keď žalovaný
v 1/ rade využil jeho zdravotný stav a vysoký vek a odviezol ho bez vysvetlenia na obecný úrad a

požadoval od neho podpísanie listiny, pričom žalobca v 1/ rade ani nevedel, čo podpisu a obsah listiny
mu nebol známy ani vysvetlený, keď zároveň žalobcovia uvádzali, že tento právny úkon je neplatný
v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože sa prieči dobrým mravom a žalovaný v 1/ rade
rodičov nenavštevoval, neprejavoval o nich opravdivý záujem a neposkytoval im pomoc v starobe a
chorobe, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia v tejto časti neuniesli dôkazné bremeno a na

základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by bol u žalobcu v 1/ rade A. E. daný dôvod
neplatnosti právneho úkonu tak, ako to žalobcovia tvrdili. Z predložených listinných dokladov nevyplýva
žiaden dôkaz o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy. Z predložených listinných dokladov nevyplýva
žiaden dôkaz o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy a taktiež ani z výsluchu účastníkov nemal súd
preukázané tvrdené skutočnosti. Pôvodný žalobca v 1/ rade A. E. uvádzal, ako bolo postupované pri

podpise darovacej zmluvy a vyjadroval sa, že túto zmluvu si neprečítal a ani nikto mu ju neprečítal a
ani žalovaný v 1/ ani nikto iný mu nevysvetlil, čo sa v zmluve nachádza, ale tieto skutočnosti neboli
preukázané na základe iného dôkazu. Žalovaný v 1/ rade vo výpovedi uvádzal, že darovacia zmluva bola
uzavretá po dohode so žalobcami ako jeho rodičmi a títo obaja veľmi dobre vedeli, čo je obsahom zmluvy
a prečítali si zmluvu a nikto ich nenútil, aby zmluvu podpísali. Zároveň v konaní nebolo preukázaní ani

to, že je daný dôvod neplatnosti tohto právneho úkonu z dôvodu s dobrými mravmi. V danom prípade,
ak by boli preukázané skutočnosti, ktoré tvrdili žalobcovia, tak by bolo možné požadovať vrátenie daru
tak, ako to vyplýva z ust. § 630 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého darca sa môže domáhať vrátenia
daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré
mravy. Nebolo ale preukázané, že v čase uzavretia darovacej zmluvy v auguste v roku 2003 boli splnené

také okolnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že je tu daná absolútna neplatnosť tohto
právneho úkonu z dôvodu s dobrými mravmi.
V konaní ale bolo nesporne preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy
patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tomto prípade výnimočnosťou BSM je práve
jeho bezpodielovosť, tzn. že manželia nemajú nijakým spôsobom určený podiel na vlastníkom práve

k jednotlivým spoločným veciam. Práve z tohto dôvodu ako základného znaku bezpodielového
spoluvlastníctva možno vyvodiť záver, že v tomto prípade, aj keď dôvody absolútnej neplatnosti boli
len u žalobkyne v 2/ rade A. E., rod. X., nemožno oddeliť časť právneho úkonu od ostatného obsahu
tak, ako vo svojom odôvodnení konštatoval aj krajský súd, a teda tá skutočnosť, že jeden z manželovpreukázateľne nemal spôsobilosť na právne úkony, spôsobuje asolútnu neplatnosť takéhoto úkonu v
celosti.
Na základe týchto skutočností mal súd prvej inštancie nesporne preukázané, že darovacia zmluva V

1002/2003 zo dňa 21.8.2003 uzavretá medzi darcami A. E. a A. E. a obdarovaným A. E. je absolútne
neplatná , čo spôsobuje aj neplatnosť ďalšej zmluvy V 767/2008 zo dňa 15.5.2008, ktorú uzavrel
darca A. E. - žalovaný v 1/ rade s obdarovaným A. E. - žalovaným v 2/rade, a to z dôvodu, že darca
nenadobudolvlastníckeprávo kpredmetnýmnehnuteľnostiamprávezdôvodu,žezmluva V1002/2003
je absolútne neplatná, a tak nemohol previesť na iného viac práv ako sám má. S prihliadnutím na

tieto skutočnosti, a to absolútnu neplatnosť obidvoch zmlúv, ktoré boli posudzované ako predbežná
otázka súd prvej inštancie rozhodol tak, že nehnuteľnosti ktoré boli predmetom týchto zmlúv patria do
zaniknutého BSM , a to navrhovateľky A. E. rod. X. a jej nebohého manžela - poručiteľa A. E., zomr.
XX.X.XXXX s tým, že k zániku BSM došlo smrťou A. E. - pôvodného žalobcu v 1/ rade. Pokiaľ žalovaní
poukazovali na tú skutočnosť, že žalobkyňa v 2/ rade nemala spôsobilosť na právne úkony ani v čase
spisovania notárskej zápisnice N 487/93, Nz 86/94 zo dňa 18.2.1994, kde A. E. a A. E. prehlásili, že

sú výlučnými užívateľmi týchto nehnuteľností a následne došlo k reálnej deľbe a nadobudli vlastnícke
právo titulom vydržania, tak súd poukazuje na to, že notárska zápisnica nie je právnym úkonom v
zmysle § 34 a nasl. OZ, a tak nie je možné v súdnom konaní určovať neplatnosť notárskej zápisnice
podľa § 39 OZ ani ako predbežnú otázku v konaní o určenie vlastníckeho práva. Vzhľadom na túto
skutočnosť súd dospel k takému záveru, že obrana žalovaných nebola dôvodná a neboli preukázané

také skutočnosti, na základe ktorých by vznikli odôvodnené pochybnosti o vlastníckom práve nebohého
žalobcu v 1/ rade A. E. a jeho manželky - žalobkyne v 2/ rade A. E. rod. X.. S poukazom uvedené
skutočnosti súd žalobe s prihliadnutím aj na právny názor vyslovený odvolacím krajským súdom v
celom rozsahu vyhovel. Vo výroku o trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že
o trovách bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v 1/ a 2/ rade odvolanie. Vytýkali súdu prvej inštancie, že vec
nesprávne právne posúdil. Zdôraznili, že pokiaľ žalobkyňa v 2/ rade od roku 1976 nebola spôsobilá k
právnym úkonom, jej vyhlásenie o vydržaní je taktiež absolútne neplatné. Z toho dôvodu nie je daná ani
aktívnalegitimáciapôvodnýchžalobcovaniichprávnychnástupcovnapodanítakejtožaloby.Žalobcovia

nie sú nositeľmi hmotného práva. Svoje vlastnícke právo žalobcovia odvodzujú od právneho úkonu
osvedčenia Nz 86/94 zo dňa 18.2.1994, ktorý právny úkon je absolútne neplatný. Zároveň nemohli
žalobcovia získať vlastnícke právo ani titulom vydržania, pretože darovacou zmluvou V 1002/2003 došlo
k pretrhnutiu tejto vydržacej doby. Ďalej poukázali na to, že súd z úradnej povinnosti nie je povinný
skúmať dôvody absolútnej neplatnosti. Pokiaľ v priebehu dokazovania tieto skutočnosti výjdu najavo,

súd je však povinný sa s nimi vysporiadať. Ak sa teda žalobcovia domáhali určenia či tu právny vzťah
alebo právo je v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p., mali preukázať naliehavý právny záujem na takomto
určení. Naliehavý právny záujem na tomto určení jestvuje najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo
ohrozené právo žalobcu alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Nie
je daný naliehavý právny záujem, ak súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho párva k nehnuteľnosti

nebude podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastri nehnuteľnosti. Podľa odvolateľov žalobcovia
v rade 1a/, 1b/, 1c/ nepreukázali naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria do
zaniknutéhoBSMpôvodnýchžalobcov.ŽalobcovianiesúúčastníkmivyporiadaniaBSMaanivyhovením
žaloby žalobcovia 1a/, 1b/, 1c/ nebudú zapísaný na liste vlastníctva. Žalovaní sú toho názoru, že
výrok rozsudku ... patria do zaniknutého BSM vlastníctva ... a poručiteľa, ktorý zomrel 30.4.2012 nie

je podkladom pre zápis zmien vlastníckych vzťahov. Príslušný správny orgán nemôže zapísať na LV
vznik vlastníckeho práva do minulosti, t.j. ku dňu 30.4.2012. Z toho dôvodu nie je daný naliehavý právny
záujem na takomto určení výroku rozhodnutia. Ďalej v odvolaní uviedli, že žalobcovia 1a/, 1b/, 1c/ sú
priamypríbuznísožalovanýmv1/rade(sestryabrat).Žalobcovia1a/,1b/,1c/najskôrzbavilispôsobilosti
na právne úkony žalobkyňu v 2/ rade, ktorá je ich matkou a po zbavení spôsobilosti na právne úkony

ustanovená opatrovníčka žalobkyňa 1a/ podala návrh na určenie neplatnosti darovacej zmluvy. Žalovaní
sú toho názoru, že v tomto prípade mala mať opatrovníčka žalobkyne v rade 2/ súhlas súdu k podaniu
takejto žaloby. Žalobkyňa v 2/ rade mala v nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy
zriadené vecné bremeno, právo bezplatného bývania a užívania. Určenie neplatnosti darovacej zmluvy
nie je v záujme žalobkyne v 2/ rade. Právne postavenie žalobkyne v 2/ rade sa vôbec nemení, resp.

zhorší tým, že bude musieť hradiť daň z nehnuteľností, náklady na bývanie a pod. Žalovaní sú toho
názoru, že účelom tohto podania bolo iba získanie majetkového prospechu na ich strane. V danom
prípade nastal konflikt záujmov medzi opatrovateľkou žalobkyňou v rade 1a/ a osobou pozbavenou
spôsobilosti na právne úkony, žalobkyne v rade 2/ z dôvodu, že chýba súhlas opatrovníckeho súdu kpodaniu takejto žaloby, preto súd by mal žalobu zamietnuť. Navrhli preto, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zmenil a žalobu žalobcov v plnom rozsahu zamietol, resp. aby ho zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa v 2/ rade prostredníctvom právnej zástupkyne.
Zdôraznila, že námietka žalovaných v 1/ a 2/ rade uvádzaná v odvolaní nie je dôvodná. Súhlasí s
právnym názorom prvostupňového súdu, že notárska zápisnica N487/93 Nz86/94 zo dňa 8.12.1994,
ktorou bolo spísané osvedčenie o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam (k pozemkom na základe reálnej

deľby a k rodinnému domu vystavenému z vlastných finančných prostriedkov) nie je právnym úkonom
v zmysle ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale sa jedná o verejnú listinu, ktorou boli notárom
osvedčené právne významné skutočnosti, pričom pravdivosť toho, čo bolo osvedčené platí dovtedy, kým
sa nepreukáže opak. Notársky poriadok a tiež Občiansky zákonník nemá zákonné ustanovenia, ktoré by
umožňovalidotknutýmosobámdomáhaťsaurčenianeplatnostiosvedčenia,atozakéhokoľvekdôvodu.
Navyše má za to, že žalovaní v 1/ a 2/ rade ani nie sú osobami, ktoré by boli vydaným osvedčením

dotknuté na svojich právach, a preto ani nemajú aktívnu legitimáciu na spochybňovaní vyhlásení
urobených v citovanom osvedčení. Pokiaľ žalovaní v 1/ a 2/ rade poukazujú na to, že žalobcovia v rade
1a/, 1b/ a 1c/ nepreukázali naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria do zaniknutého
BSM pôvodných žalobcov, a navyše, že žalobkyňa v rade 1a/ je zároveň opatrovníčkou žalobkyne v
rade 2/ a nemala k podaniu žalobného návrhu súhlas súdu v zmysle § 28 Občianskeho zákonníka, a

preto sú žalovaní v 1/ a 2/ rade toho názoru, že medzi žalobkyňou v rade 1a/, a navrhovateľkou v rade 2/,
že došlo medzi nimi ku kolízii záujmov, nakoľko účelom žaloby bolo získanie majetkového prospechu,
preto by mal prvostupňový súd žalobu zamietnuť, tak s uvedenými názormi nesúhlasí. S poukazom na
uvedené navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený ako vecne správny, pretože je vydaný
v súlade so zákonom a je aj spravodlivý.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
krajskému súdu. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil
účinnosť ku dňu 30.6.2016, v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, a

to v tomto prípade zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“). Odvolací súd bol potom
povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú právnu úpravu (§ 470 ods. 1
CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkmi konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. Podľa ustanovení § 387 ods. 1,2,3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí,
ak je vo výroku vecnej správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a

vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania konštatuje, že súd
prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, keď
doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a vecne správne rozhodol,
keď svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2
CSP, pričom jasne, zrozumiteľne, výstižne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, čo ho viedlo k

vydaniu rozhodnutia a vysporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Súd druhej inštancie konštatuje,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia, keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,výsledky vykonaného dokazovania a citoval správne právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný
prípad, a z ktorých vyvodil aj svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Súd druhej
inštancie konštatuje, že odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa

okresný súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následné prijaté
závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj krajský súd v súlade s citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP. Len na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia považuje za nevyhnutné súd druhej inštancie uviesť, že pokiaľ žalovaný v 1/
a 2/ rade poukazujú na to, že žalobcovia v rade 1a/, 1b/ a 1c/ nepreukázali naliehavý právny záujem

na určení, že nehnuteľnosti patria do zaniknutého BSM pôvodných žalobcov a že navyše žalobkyňa v
rade 1a/ je zároveň opatrovníčkou žalobkyne v rade 2/ a nemala k podaniu žalobného návrhu súhlas
súdu v zmysle ust. § 28 Občianskeho zákonníka, a preto sú žalovaní v rade 1/ a 2/ toho názoru, že
medzi žalobkyňou v rade 1a/ a žalobkyňou v rade 2/ došlo ku kolízii záujmov, nakoľko účelom žaloby
bolo získanie majetkového prospechu, a že preto mal súd prvej inštancie žalobu zamietnuť, odvolací
súd nemohol prisvedčiť týmto argumentom odvolateľov, pretože v konaní bolo nepochybne zistené, že

v jeho priebehu došlo k úmrtiu pôvodného žalobcu v rade 1/. V dôsledku tejto právnej skutočnosti súd
prvej inštancie v súlade s ust. § 107 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku pokračoval v konaní zo
zákona, a to s právnymi nástupcami - dedičmi po poručiteľovi - žalobcovi v 1/ rade. Je nepochybné, že u
žalobkýň v rade 1a/ až 1c/ sa jedná o procesné nástupníctvo po pôvodnom žalobcovi v rade 1/ a zároveň
u všetkých účastníkov konania na strane žalobcov sa jedná o nerozlučné procesné spoločenstvo. Z

uvedených dôvodov nebolo potrebné u vstupujúcich účastníkov preukazovať naliehavý právny záujem
naurčení,ženehnuteľnostipatriadozaniknutéhobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovpôvodných
žalobcov. Taktiež nie je dôvodná ani ďalšia námietka odvolateľov, nakoľko žalobný návrh nie je právnym
úkonom, ktorým dochádza k nakladaniu s majetkom (napr. kúpa, alebo predaj), k podaniu žaloby preto
nebolpotrebnýsúhlassúduvzmysleust.§28Občianskehozákonníka.Odvolacísúdnemoholprisvedčiť

odvolateľom ani v tej časti ich argumentácie, že účelom žaloby bolo získanie majetkového prospechu
žalobcov, že došlo ku kolízií záujmov medzi žalobkyňou v rade 1a/ a žalobkyňou v rade 2/, pretože
žalobkyňa v rade 1a/, ktorá je zároveň opatrovníčkou žalobkyne v rade 2/ vstúpila do konania na strane
žalobcov až v dôsledku objektívnej právnej udalosti, a to v dôsledku úmrtia žalobcu v 2/ rade, ktorý
bol jej otcom a túto skutočnosť nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Taktiež nemožno prisvedčiť

odvolateľom, že účelom žaloby bolo získanie majetkového prospechu, pretože samotné konanie začalo
pôvodnými žalobcami v rade 1/,2/, čo boli rodičia tak nastupujúcich žalobcov ako aj žalovaných. Keďže
odvolací súd nemohol prisvedčiť ani jednému z argumentov odvolateľov, na ktorých založili svoje
odvolanie, konštatuje, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, v ktorom rozhodnutí nezistil žiadne
pochybenie, preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie o odvolaní: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)