Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 29, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/375/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108209890
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5108209890.6

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a
členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcov: 1a/ A. O.,
rod.E.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomO.XXXX/XX,T.,1b/Z.Z.,rod.E.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
D. Q. XXX/X, C. S. C., 1c/ A. C., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. N. XXX, 2/ A. E., rod. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. N. XX, zastúpená opatrovníčkou žalobkyňou 1/, žalobkyňa 2/ zastúpená

zvolenou zástupkyňou JUDr. Danielou Konečnou, advokátkou, s miestom výkonu činnosti B. C. XX, T.,
proti žalovaným: 1/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X/XX, T., 2/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. X/XX, T., obaja zastúpení zvoleným zástupcom JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom,
s miestom výkonu činnosti U. E. XXXX, U., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní
žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 27C/92/2008-463 zo dňa 16.6.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovia voči žalovaným m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 27C/92/2008-463 zo dňa 16.6.2017 rozhodol, že žalobcovia majú
nárok na náhradu trov konania v prvej inštancii v plnom rozsahu. Zároveň rozhodol, že štát má voči
žalovaným nárok na náhradu trov v plnom rozsahu.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 18.04.2008 v spojitosti s podaním zo dňa
24.10.2012, sa žalobcovia domáhali určenia vlastníctva k nehnuteľnosti v k.ú. D. N., zapísaných na LV
č. XXX, KNC parc. č. 58/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 777 m2, KNC parc. č. 58/8 - orná
pôda o výmere 1.779 m2, KNC parc. č. 58/11 - orná pôda o výmere 317 m2 a dom č. XX na KNC parc
č. 58/3 a to tak, že patria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to žalobkyne A.
E., rod. X. a poručiteľa A. E., ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Zároveň sa domáhali náhrady trov konania.

Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom sp. zn. 27C/92/2008-400 zo dňa 31.10.2014
tak, že žalobe vyhovel. Zároveň rozhodol, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Tento rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený
súdom druhej inštancie rozsudkom č.k. 5Co/231/2016-434 zo dňa 26.07.2016. Zároveň odvolací súd
priznal žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. predmetný rozsudok
odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 14.10.2016.

Súd prvej inštancie preto ďalej postupoval podľa ust. § 255 ods. 1 a § 266 ods. 1,2 CSP. Vzhľadom na
výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania súd musí rozhodovať po právoplatnosti rozsudku.
Vdôsledkuzmenyprávnejúpravytýkajúcejsarozhodovaniaotrováchkonaniasúčinnosťouod1.7.2016
sudca rozhodne najskôr o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP a po právoplatnosti
tohto uznesenia vyšší súdny úradník rozhodne samostatným uznesením o výške náhrady trov konania
a to podľa § 262 ods. 2 CSP. S poukazom na uvedené súd rozhodol najskôr o nároku na náhradu

trov konania prvej inštancie.O nároku na náhradu trov konania prvej inštancie súd rozhodol podľa uvedeného ustanovenia § 255
ods. 1 CSP, pretože súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, teda žalobcovia boli vo veci v plnom rozsahu
úspešnou stranou, preto im aj súd priznal nárok na náhradu trov konania prvej inštancie v rozsahu 100

% účelne vynaložených trov konania voči neúspešnej strane, t.j. žalovaným. O výške priznanej náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Okrem toho rozhodol aj o nároku na náhradu
trov štátu, pretože v prejednávanej veci bolo uznesením sp.zn. 27C/92/2008-247 zo dňa 26.5.2011
priznanéznalečnéMUDr.StanislavoviKollárovivovýške500,10eur,ktorébolovyplatenézrozpočtových
prostriedkov okresného súdu.

Súd prvej inštancie pri posudzovaní výsledku konania pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania
vychádzal z toho, že žalovaní boli neúspešní v celom rozsahu, preto ich zaviazal k povinnosti nahradiť
štátu trovy, ktorý platil z vlastných prostriedkov.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalovaní v 1/ a 2/ rade prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Uviedli, že sa s rozhodnutím nestotožňujú a poukázali na to, že rozsudkom

tamojšieho súdu 27C/92/2008-400 súd vyhovel žalobe žalobcov na tom skutkovom podklade, že
žalobkyňa v 2/ rade A. E. v čase uzatvorenia darovacej zmluvy nebola spôsobilá na tento právny úkon.
Prvoinštančný súd túto skutočnosť zistil zo znaleckého posudku č. 21/2006. S poukazom na § 38 a
§ 39 Občianskeho zákonníka rozhodol, že darovacia zmluva je absolútne neplatná. Žalovaní nemali
vedomosť, že žalobca v 2/ rade A. E. v čase uzatvorenia darovacej zmluvy trpela duševnou chorobou,

ktoráspôsobilaneplatnosťtohtoprávnehoúkonu.Tátoskutočnosťbolapreukázanáažvsúdnomkonaní.
Žalovaní nezavdali príčinu na začatie tohto konania. Žalobcovia vo vlastnom záujme podali žalobu,
ktorou sa domáhali vyslovenia neplatnosti právneho úkonu, ktorú svojím konaním spôsobili. Preto
žalovaní sa nestotožňujú ani s odôvodnením prvoinštančného súdu, ktorý rozhodol o povinnosti uhradiť
štátu náhradu trov konania. Žalovaný nenavrhli vykonať tento dôkaz. Žalobcovia neboli oslobodení od

povinnosti hradiť súdne poplatky. Z tohto dôvodu mal súd vyzvať žalobcov na hradenie trov konania
v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním. Žalovaní majú za to, že táto povinnosť mala byť
uložená žalobcom. Navrhli preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobcom neprizná náhradu trov konania, resp. že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu. Rovnako žiadajú, aby odvolací súd zamietol nárok štátu na náhradu trov konania voči

žalovaným.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia prostredníctvom právnej zástupkyne, keď
uviedli, že podľa ich názoru súd rozhodol v zmysle zákona objektívne a vecne správne. Pokiaľ žalovaní
uvádzajú, že náhrada trov štátu mala byť uložená žalobcom nie žalovaným, pretože žalovaní nenavrhli

vykonať dôkaz znalecké dokazovanie, toto tvrdenie nie je pravdivé. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
10.9.2010 vyplýva, že na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaných navrhol nariadiť znalecké
dokazovanie na spôsobilosť žalobkyne v 2/ rade v čase podpisu zmluvy, ktorá bola predmetom
konania. V následnom uznesení je okrem iného konštatované, že „... vo veci bude nariadené znalecké
dokazovanie... a odporcovia budú vyzvaní na zloženie preddavku“. Vzhľadom na uvedené navrhujú, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranami sporu v
zákonomstanovenejlehotepodľa§362ods.1CSP,preskúmaluzneseniesúduprvejinštancievrozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej
správnosť.

5. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7.Podľaust.§387ods.3CSP,odvolacísúdsavodôvodnenímusízaoberaťajpodstatnýmivyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnenírozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenie, celého spisového materiálu a vyhodnotením
toho, čo uviedli vo svojom odvolaní odvolatelia, konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil
skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil
v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom jasne a zrozumiteľne
odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu takéhoto rozhodnutia. Odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli

žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé na inak
vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu
je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods.

1 CSP, pretože žalobcovia boli vo veci samej plne úspešnou stranou. Preto správne im súd prvej
inštancie priznal nárok na náhradu trov konania prvej inštancie voči žalovaným v pomere 100 % účelne
vynaložených trov konania. O výške priznanej náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

10. Keďže odvolací súd v napadnutom uznesení nezistil pochybenie, potvrdil ho z dôvodu jeho vecnej
správnosti, keď konštatoval, že odvolanie žalovaných nebolo dôvodné, a preto mu nebolo možné
vyhovieť.

11. Rovnako odvolací súd rozhodoval o trovách odvolacieho konania a to podľa ust. § 396 ods. 1 CSP

v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcom, ktorí boli v odvolacom konaní úspešnou procesnou
stranou voči neúspešným žalovaným, priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)