Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716207110
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716207110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: J. D., L.. XX.XX.XXXX, J. G.,
C. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov.
hrdinov 163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35
807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. XX Q. zo dňa 24. januára 2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 802 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 4.10.2016 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a určil, že zmluvná podmienka v Zmluve
o úvere č. XXXXXXXXX, z 25.03.2013, uvedená v bode 10. Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako
svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju
uhradiť v splátkach/e tak, ako je to uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Časť poplatku predstavuje

dohodnutý úrok a zvyšná časť zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou,“ je neprijateľná. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu dňa
25.03.2013 uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi
úver vo výške 800,- eur za celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 772,- eur.
Celkovú čiastku 1.572,- eur mal žalobca zaplatiť do 23.03.2014. žalovanej za predmetný úver žalobca
zaplatil sumu 1.602,- eur. Žalobca zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje taxatívne
náležitosti uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch a to najmä výšku, počet a termíny splátok

istiny úroku a iných poplatkov. Teda úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Sumu,
ktorú zaplatil žalobca nad rámec poskytnutého úveru 800,- eur, t. j. vo výške 802,- eur považuje za
bezdôvodné obohatenie. Zároveň žalobca žiadal, aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode
10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľná, keď je v rozpore so spotrebiteľským
právom. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že Zmluva o úvere zo dňa 25.3.2013,
ktorú uzatvorili strany sporu je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahuje sa na ňu právna úprava v zmysle

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva v zmysle § 9 ods. 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch účinnom k 25.3.2013 musí obsahovať zákonnom predpísané náležitosti, ktoré
predmetná zmluva neobsahuje. Následkom porušenia týchto povinností je, že takýto úver je bezúročný
a bez poplatkov. Z tohto dôvodu žalovaný mal len nárok na vrátenie výšky poskytnutého úveru, t. j.sumy 800 Eur. Pokiaľ od žalobcu prijal vyššie plnenie, konkrétne o 802 Eur, prijal tak plnenie bez
právneho dôvodu, ktoré je bezdôvodným plnením a preto je povinný ho vydať. Dojednanie o uznaní
dlžnej sumy predstavujúcej dohodnutý úrok a náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu

s administratívou s tým spojenou podľa záveru súdu prvej inštancie vyvoláva značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán ku škode spotrebiteľa a takáto zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods.
4 a ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná.
K vznesenej námietke premlčania žalovaným súd prvej inštancie s poukazom na § 100 ods. 1,2 a
§ 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že nárok žalobcu nebol premlčaný. Subjektívna

premlčacia doba začala plynúť najneskôr posledný deň mesiaca jún 2016, kedy sa žalobca dozvedel o
bezdôvodnom obohatení a žaloba bola podaná 10.8.2016, teda v subjektívnej premlčacej dobe. Keďže
žalobca zaplatil poslednú splátku 30.4.2014, neuplynula ani objektívna premlčacia doba.
V zmysle § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vyslovil súd prvej inštancie
za neprijateľnú zmluvnú podmienku dojednanie strán uvedené v bode 10 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac, že
súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tak aj k nesprávnemu právnemu záveru. K
administratívnemu poplatku uviedol, že je zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok
za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza a poplatok nepovažuje za neprimerane

vysoký.Žalovanýmalzato,žekbezdôvodnémuobohateniunedošloapreprípadrozdielnehoposúdenia
predmetu sporu zotrval na vznesenej námietke premlčania. Nesúhlasil tiež s povinnosťou náhrady trov
konania. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril podaním z 10.4.2017. Zotrval na svojich doterajších

prednesoch a vyjadreniach, rozsudok súdu prvej inštancie považoval za správny, zrozumiteľný a
dostatočne odôvodnený. Navrhol ho potvrdiť.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k
záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne.

5. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 25.3.2013
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol
žalobcovi za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok

spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy,
ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho.
Ust.§1ods.2ObchodnéhozákonníkapriamoukladáriešiťotázkyObchodnýmzákonníkomneupravené
podľapredpisovobčianskehopráva.Vtejtosúvislostijeprávnevýznamnéust.§853ods.1Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto, ani

iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom
im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných
podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného
zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné
vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula

účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.8. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje Zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje

sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku
netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka.

9. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom
uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť
spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z
neho vyplývajú.

10. Súd prvej inštancie pristúpil k vysloveniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje

nerovnováhu v postavení účastníkov zmluvy. Námietky žalovaného vo vzťahu k tejto časti rozhodnutia
posúdil odvolací súd ako nedôvodné poukazom na ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tieto ustanovenia je potrebné za účelom čo najúčinnejšej
ochrany spotrebiteľa vykladať extenzívne, a na roveň neprijateľnej zmluvnej podmienky dať aj situáciu,

keď v zjavnom rozpore so zákonnými ustanoveniami zmluva neobsahuje podstatné náležitosti, ktoré
podľa zákona obsahovať musí, čo v konečnom dôsledku vedie k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa.
Odvolacia námietka žalovaného obstáť preto nemôže. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie
nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky, je to súd, ktorý posúdi, či zmluvná
podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa. Zo Smernice

Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, článok 6 bod 1,
vyplývapovinnosťčlenskýchštátovzabezpečiť,abynekalépodmienkypoužitévzmluváchuzatvorených
sospotrebiteľomzostranypredajcualebododávateľapodľavnútroštátnehoprávaneboliprespotrebiteľa
záväzné. Zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou formulárovou, obsah
ktorej žalobca ovplyvniť nemohol. Vzhľadom na uvedené postupoval súd prvej inštancie správne, pokiaľ

súdnej kontrole podrobil zmluvu z toho hľadiska, či obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti,
ako aj z hľadiska prijateľnosti administratívneho poplatku.
11. Pre to, aby sa zmluva považovala za bezúročnú a bez poplatkov postačuje neuvedenie čo i
len jedného z údajov uvedených v ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ. Súd prvej inštancie správne konštatoval,
že predmetná zmluva neobsahuje údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. h), t.j. údaj o výške , počte a

termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto
znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do
ktorého vstupuje.
12. Keďže už len neuvedenie vyššie spomínaných náležitostí stačí na to, aby sa úver považoval za
bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 ZoSÚ), nie je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné zaoberať

sa ďalšími náležitosťami.

13. Pokiaľ ide o podmienku v zmluve uzatvorenej 25.3.2013 v časti poplatku, je potrebné konštatovať,
že v 2/3-tinách je tento poplatok neúmerne vysoký, a to vo vzťahu k nákladom na vypracovanie,
uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť. Ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec

nešpecifikuje, o aké činnosti ide, pričom výška poplatku predstavuje cca 2/3 poskytnutej sumy. V tejto
súvislostijenutnékonštatovať,ževporovnaníspraktikamibánk,ktorépožadujú1-2%-tázaspracovanie
úveru, je takýto poplatok neúmerne vysoký a v tomto slova zmysle aj taký, ktorý je v rozpore s dobrými
mravmi.
14.Zvyššieuvedenýchdôvodovjepotrebnésúhlasiťajsurčenímabsolútnejneplatnostianeprijateľnosti

zmluvnej podmienky vo vzťahu k 2/3-tinám tohto poplatku z úveru, pretože skutočne ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi tohto konania
ako dodávateľom a spotrebiteľom.
15. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky týkajúcej sa časti predmetného poplatku za poskytnutie
úveru v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je možné vyvodiť z generálnej klauzuly

uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov.
16. Skutočne je potrebné konštatovať, že takto zadefinovaný poplatok je neúmerne vysoký, v konaní
absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ s jeho podstatou bol oboznámený, pričom tento poplatok
nie je ani náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzavretiezmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Navyše, je potrebné konštatovať, že nejde
o cenu plnenia, pretože túto by mal odrážať úrok z úveru. Podstatou tohto poplatku je pridanie bližšie
nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na

výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký.
17. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že ide vlastne o situáciu typickú ako je judikovaná v rozsudku
Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 sp. zn. AZ 17 U 192/2010, v ktorom tento
súd konštatoval, že ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa, pričom je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné

spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.
18. To znamená, že tento súd aj dojednanie poplatku súvisiaceho s poskytovaním úveru považuje
za neprijateľnú zmluvnú podmienku a konštatuje, že za tento poplatok sa neposkytuje spotrebiteľovi
skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj v predmetnej veci a to práve so zreteľom na neurčitosť a
nešpecifikovanosť predmetného poplatku.

19. Odvolaciemusúdujezjehočinnostiznáme,žežalovanýdlhodoboignorujeprávnuúpravuzameranú
na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných
zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda
o vyplnení zmenky). Uvedené sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie

bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Je nesporné, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych
inštancií porušenia práv spotrebiteľov, vrátane upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej
republike na riešenie ochrany spotrebiteľov práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto
spoločnosťou. Úmysly spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú

zrejmé, lebo táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných rozhodnutí o svojom zneužití práva, či
využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.
20. Na základe uvedeného mal žalovaný na základe zmluvy právo len na vrátenie sumy zodpovedajúcej
poskytnutému úveru. Prijatím plnenia od žalobcu nad tento rozsah došlo na strane žalovaného k
bezdôvodnému obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu), ktoré je žalovaný povinný v zmysle § 451

Občianskeho zákonníka vydať žalobcovi.
21. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia
zodpovedá kritériám odôvodnenia upraveným v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by
rozhodovacímprocesomdošlokodňatiumožnostižalovanéhokonaťpredsúdomakporušeniuprávana
spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý

súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa
predstáv odvolateľa.
22. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného o premlčaní nároku
žalobcu. Súd prvej inštancie posúdil túto argumentáciu žalovaného v súlade s ustanoveniami § 100 a
nasl. Občianskeho zákonníka, s čím sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal odvolacie trovy v rozsahu 100%.
25. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).