Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207202244
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1207202244.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci žalobcu: Z. H., U. Y. X, U., zastúpeného:
JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou, so sídlom Lachova 32, Bratislava, proti žalovaným: X/ Q.
F. (R. R.), U. M. XXXXX/XC, U., X/ J. M. (R. Ž.), U. Y. XXXX/XX, J., obom zastúpeným: Mgr.
Martinom Paškalom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, o zaplatenie 19.916,35 eur s

príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03. októbra
2016, č.k. 9C/15/2007-426, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalované 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 600.000 Sk s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne a náhrady
trov konania z dôvodu, že dňa 07.04.2006 ako veriteľ uzavrel Y. Ľ. F. ako dlžníkom

zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu požičal sumu 600.000 Sk s tým, že tento ju spolu s dohodnutým
úrokom v termíne do 07.04.2007 vráti a zároveň vydal čestné vyhlásenie, podľa ktorého ako zábezpeku
na vrátenie pôžičky poskytuje svoj byt pre prípad, že z akéhokoľvek dôvodu nebude môcť v dohodnutom
termíne túto pôžičku vrátiť, pričom dňa 15.07.2006 dlžník zomrel a jeho dedičkami sa stali manželka -
žalovaná 1/ a dcéra - žalovaná 2/. Uviedol, že žalobca predložil kópiu Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa
07.04.2006 medzi veriteľom Z. H. G. D. Ľ. F., na základe ktorej požičal veriteľ dlžníkovi sumu 600.000 Sk

s dohodnutým úrokom vo výške 6 % ročne na dobu 1 rok, v čl. II dlžník dňom podpísania zmluvy potvrdil
prevzatie pôžičky v sume 600.000 Sk a zaviazal sa sumu s dohodnutým úrokom vrátiť veriteľovi do
07.04.2007.Nazmluvefigurovalipodpisyvkolónkeveriteľ,dlžníkasvedok(bezuvedeniamena).Taktiež
predložil kópiu čestného prehlásenia, ktorým Ľ. F. prehlásil, že za pôžičku v sume 600.000 Sk poskytuje
akozábezpekujeho X-Z.U.Č..XXnaU.I..XXT.U.sprislúchajúcimspoluvlastníckympodielom
na spoločných častiach a zariadeniach domu, a to v prípade, že z akéhokoľvek dôvodu nebude môcť
v dohodnutom termíne túto pôžičku vrátiť. V čestnom vyhlásení bolo ďalej uvedené, že o uvedených

skutočnostiach bola upovedomená manželka Q. R., nar. na I., X. W. Č.G. U. Y. R.. F. vo vyššie uvedenom
byte, ale nie je jeho spoluvlastníčkou. Toto čestné vyhlásenie bolo podpísané v kolónke s označením
mena Ľ.. F. a tiež tu figuroval podpis v kolónke svedok. Obe kópie predložil žalobca s
notárskou pečiatkou a osvedčením toho, že odpis listiny súhlasí s originálom. V odôvodnení rozhodnutia
ďalej uviedol, že uznesením zo dňa 13.01.2012 uložil znaleckému ústavu vypracovať písomne znalecký
posudok, pričom tento mal preskúmať, či podpis pána Ľ. F. na zmluve o pôžičke zo dňa 07.04.2006

a v čestnom vyhlásení zo dňa 22.01.2007 sú jeho pravými podpismi. Listom zo dňa 02.08.2012 vyzval
právnu zástupkyňu žalobcu na zaslanie originálu týchto listín, žalobca v liste zo dňa 14.08.2012 predložil
súduúdajneoriginályzmluvyopôžičkeičestnéhovyhlásenia,následnesúdopätovnevyzvaljehoprávnuzástupkyňu na zaslanie originálov uvedených listín, pretože do spisu boli založené len fotokópie, žalobca
listom zo dňa 12.01.2015 konštatoval, že vylučuje možnosť, že do spisu boli predložené len fotokópie
vyžiadaných listín. Skutočnosť, že namiesto originálov sa v spise nachádzajú fotokópie, dal

do súvislosti s nečinnosťou, neprofesionálnosťou, nespôsobilosťou kompetentných konajúcich vo veci.
Ustanovený znalecký ústav v odbornom stanovisku, zaslanom súdu dňa 03.03.2016, konštatoval, že
súdom označené sporné listiny - zmluva o pôžičke a čestné prehlásenie sú fotokópie listín vyhotovené
tlačou na báze tonera. Uvedené znamená, že podpisy nachádzajúce sa na predmetných listinách neboli
vyhotovované ručne, použitím písacích prostriedkov, ale ide o reprodukcie podpisov vyhotovené tlačou

na reprodukčnom zariadení. Podpisy preskúmané na týchto listinných dôkazoch (podpisy Ľ.N. F. - pozn.
súdu) vo vzájomnom porovnaní vykazujú zhodné znaky a pri vzájomnom prekrytí vykazujú zhodné
tvarovanie s minimálnym posunom niektorých kontúr. Tieto znaky poukazujú na mechanické falšovanie
podpisov (pravdepodobne priesvitom) z rovnakej predlohy (z jedného podpisu). Vzhľadom na túto
skutočnosť znalecký ústav konštatoval, že sporné podpisy boli vyhotovené mechanickým falšovaním.
Žalované prostredníctvom právneho zástupcu predložili kópiu oznámenia o skutočnostiach

nasvedčujúcich spáchanie trestného činu zo dňa 05.01.2015, v ktorom ich právny zástupca orgánu
činnému v trestnom konaní uviedol, že v súdnom konaní sp. zn. 9C15/2007 bol Z. H. vyzvaný na
predloženie originálu čestného vyhlásenia zo dňa 22.01. 2007 a zmluvy o pôžičke zo dňa 07.04.2006,
na základe tejto výzvy založil do spisu originály vyžiadaných listín, pričom už z bežného preskúmania
založených listín je zrejmé, že sa nejedná o originály dokumentov, ale iba o naskenované fotokópie.

Taktiež z podpisov p. Ľ.N. F. na týchto listinách je zrejmé, že do oboch dokumentov
boli len vnesené. Poukázal na viaceré súdne konania, v ktorých ako sporová strana figuruje Z. H. ako
aj skutočnosť, že tento mal údajne robiť pre nebankové subjekty, a preto podľa jeho názoru došlo k
spáchaniu trestného činu v zmysle § 344 ods.1 písm. a/ a b/ Trestného zákona a je nutné začať vo
veci trestné stíhanie. Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava II oznámilo súdu listom zo dňa 14.04.2015,

že vo veci uvedeného trestného oznámenia bolo vydané uznesenie v zmysle § 197 ods. 1 písm. d/
Trestného poriadku, pričom dňa 12.03.2015 bolo toto uznesenie prokurátorom zrušené v zmysle § 194
ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku. Igor Jozefko bol predvolaný na výsluch. V zmysle predloženého
uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II, odboru kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-78/4-
VYSB2-2015 TB zo dňa 18.06.2015 súd zistil, že trestné oznámenia bolo odmietnuté, nakoľko nie je

dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z
odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že Z. H. sa od roku 1995 dokumentovateľne lieči, je v opakovanej
ústavnej liečbe pre psychotickú poruchu - schizoafektívnu poruchu, zmiešaný typ, doznievajúca manická
dekompenzácia. Od roku 1995 dokumentovateľne trpí duševnou poruchou, ktorá zakladá forenzne
významné psychiatrické dôvody podstatného zníženia, až vymiznutia rozpoznávacích a ovládacích

schopností. Z toho dôvodu nie je možné jednoznačne preukázať jeho úmyselné konanie, a teda, či si bol
pri predkladaní dokumentov súdu vedomý, že predkladá fotokópiu, scan alebo nejakým iným spôsobom
pozmenený dokument. Vykonal dokazovanie aj ďalšími listinnými dôkazmi, výsluchom strán a svedkov,
zistený skutkový stav posúdil podľa § 46 ods. 2, § 657, § 658 ods. 1, § 555, § 553 ods. 1, 2, §
470 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že došlo medzi ním

ako veriteľom a pánom F. ako dlžníkom k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Vykonaným dokazovaním mal
za preukázané, že pán Ľ.I. F. bol výlučným vlastníkom bytu č. XX na U.K. I.. T. U., ktorý nadobudol
darovacou zmluvou zo dňa 14.11.2003. Po jeho smrti sa byt stal predmetom dedičského konania,
ktorého výsledkom bola schválená dohoda dedičov, a to žalovanej 1/ a žalovanej 2/ v rozsahu, že
žalovaná 1/ nadobudla predmetný byt do výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatenia žalovanej 2/.

Cena bytu bola stanovená sumou 1.300.000 Sk. Obe žalované ako dedičky po poručiteľovi zodpovedajú
aj za jeho dlhy, do výšky ceny nadobudnutého dedičstva a pomerom toho, čo z dedičstva
nadobudli. Poukázal na to, že do spisu neboli nikdy založené originály zmluvy o pôžičke
a čestného vyhlásenia, žalobca v konaní predložil iba farebné fotokópie, ktoré dokonca vydával za
originálne listiny, pričom skutočnosť, že ide iba o fotokópie potvrdil aj znalecký ústav, ktorý z toho dôvodu

nemohol vyhotoviť znalecký posudok na určenie pravosti podpisov pána F. na sporných listinách, avšak
znalecká organizácia po preskúmaní predložených kópií listín dospela k záveru, že podpisy pána F.P.
na nich boli vyhotovené mechanickým falšovaním. Vzhľadom na to dospel k záveru, že žalobcovi sa
nepodarilo preukázať uzavretie písomnej zmluvy o pôžičke s pánom F., ani vydanie čestného vyhlásenia
touto osobou, pričom zároveň vzišli pochybnosti o dôveryhodnosti tvrdení žalobcu, ako

aj následných svedeckých výpovedí svedkov R. G. Š.. Konštatoval, že je zarážajúce, z akého dôvodu
žalobca nedisponuje originálom sporných listín, ktorých podpísanie osvedčovali ako svedkovia ďalšie 2
osoby, resp. z akého dôvodu ich odmieta predložiť súdu a v tejto súvislosti poukázal na záver znaleckého
odborného posudku o mechanickom falšovaní podpisu dlžníka pána F. na týchto listinách. Vysporiadalsa aj s tvrdením žalobcu o tom, že súdu reálne originály predložil, čo je zachytené aj v obsahu zápisnice
o súdnom pojednávaní a to tak, že listiny predložené do spisu ako originály na prvý pohľad vyzerajú
ako originály, keďže sa jedná o farebnú fotokópiu, a je preto možné, že konajúci sudca na pojednávaní

len pri krátkom porovnávaní kópií s údajnými originálmi prehliadol túto skutočnosť a považoval listiny za
originálne. Konštatoval, že v danom prípade nemôže považovať osvedčenie originálu
listiny notárom ako dôkaz o jeho existencii, keď proti tomu svedčí skutočnosť, že žalobca originály
napriek výzvam nikdy nepredložil a aj závery znaleckého odborného vyjadrenia o falšovaní podpisov.
Okrem toho došlo aj k spochybneniu dôveryhodnosti svedkov R. G. Š., ktorý tvrdili, že videli ako pán

F. nielen že podpisoval určité listiny, ale že od žalobcu prevzal sumu 600.000 Sk. Poukázal na to, že
obaja svedkovia boli známi žalobcu, čo by samo osebe nevzbudzovalo pochybnosti, ale tie vyvstali po
výpovedi svedkyne E.Š., ktorá uviedla, že žalobca jej ponúkal za poskytnutie svedeckej výpovede na
súde v jeho prospech peniaze. Toto konanie žalobcu vyhodnotil ako snahu o manipuláciu so svedeckými
výpoveďami a ovplyvňovanie svedkov, čo v kontexte toho, že žalobca súdu predkladal
listinné dôkazy ako kópie, vydávajúc ich za pravé, rovnako vzbudzuje pochybnosti o tvrdeniach svedkov

Š.I. G. R.. Ďalej skúmal, či žalobca nepreukázal uzavretie zmluvy o pôžičke konkludentne a uviedol, že
uzavretie tejto zmluvy potvrdili svedkovia Š. G. R., avšak na obsah ich výpovedí neprihliadol, pretože
žalobca svojím následným postupom v konaní spochybnil ich dôveryhodnosť. Možnosť
ovplyvňovania aj týchto svedkov žalobcom nebola v konaní preukázaná, avšak keďže žalobcovi sa
nepodarilo predložiť originálnu písomnú zmluvu a čestné vyhlásenie, na ktorých staval dôvodnosť svojej

žaloby, týmto svedkom neuveril, a to aj z dôvodu, že títo opisovali údajné podpisovanie listín pánom
F., avšak tieto do spisu založené neboli, teda obsah ich svedeckých výpovedí nebol podporený iným
dôkazom. Poukázal aj na to, že sám žalobca, i keď nepriamo, poskytol súdu dôkazy, ktoré vzbudzujú
pochybnosti o pôvode údajne požičaných peňazí, resp. o tom, že by v rozhodnej dobe disponoval tak
vysokým obnosom peňazí, ako tvoril predmet pôžičky, teda sumou 600.000 Sk, keď z listinných dôkazov

osvedčujúcich majetkové pomery žalobcu v roku 2007, ktoré ale po obsahovej
stránke zahŕňali aj obdobie roku 2006, a ktoré predložil súdu sám žalobca, je zrejmé, že nedisponoval
žiadnym majetkom vyššej hodnoty, nemal žiadne úspory, bol invalidný dôchodca, poberajúci pomerne
nízky dôchodok a je preto zarážajúce, že jemu neznámemu človeku, ktorý tiež nedisponoval žiadnym
majetkom s výnimkou bytu, údajne hrával automaty a vyzeral ako alkoholik (ako ho sám

opísal v rámci svojho výsluchu), bol ochotný požičať vyše pol milióna slovenských korún len na základe
odporučenia jeho známeho a tiež tvrdenie žalobcu, že si časť sumy, ktorú poskytol pánovi F., sám musel
požičať, sa javí ako nelogické a účelové. Na základe týchto úvah považoval žalobou uplatnený nárok
za pochybný a nepreukázaný. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 § 255 ods. 1 C.s.p.,
a žalovaným, ktoré mali v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v

plnom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že neboli splnené
procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že súd prvej inštancie považoval za jedine dôveryhodnú svedeckú výpoveď Ľ. E., ktorá
sa dostavila na pojednávanie dňa 20.06.2016 po tom, ako jej volal právny zástupca žalovaných, ktorý

jej na pojednávaní položil iba jednu otázku, ktorá sa netýkala konania vo veci samej, a to, či jej žalobca
ponúkal peniaze za to, že príde svedčiť v jeho prospech na pojednávanie, čo ona potvrdila, že jej ponúkal
najskôr100,potom 500eur,ponukuvšakodmietla,nakoľkonebolasvedkomtakýchtoudalostí,aninikdy
nevidela, že by žalobca odovzdával peniaze pánovi F.. Žalobca nepopiera, že bol za ňou na pracovisku,
či by nemohla k okolnostiam prípadu svedčiť, pretože si ju pamätal z minulosti a nešlo o jeho známu

ako v prípade svedkov R. G. Š., ale o zamestnankyňu pohostinstva, v ktorom sa stretol
s neb. F. za prítomnosti dvoch svedkov a uzavrel s ním zmluvu o pôžičke. Svedkyňa najprv súhlasila,
že na súd pôjde, ale pri druhom stretnutí to odmietla, lebo vyjadrila rôzne obavy. Z toho dôvodu ju on
ako svedka v konaní nenavrhol vypočuť. Úlohou svedkyne bolo teda dosvedčiť, že za ňou bol žalobca
a nie je známe aká bola jej motivácia, aby nakoniec vypovedala ako svedok. Súd z jej výpovede vyvodil

záver o možnom ovplyvňovaní svedkov, ale z jej výpovede to nevyplýva, pretože neuviedla, že by ju
žalobca navádzal, ako má vypovedať. Namietal, že jej svedecká výpoveď bola nepodstatná, pretože sa k
meritu veci nevedela vyjadriť. Namietal, že súd prvej inštancie verejným spôsobom na predchádzajúcom
pojednávaní nerozhodol, že tento dôkaz vykoná, lebo na jeho vykonanie žalované nedali žiadny návrha tento postup súdu prvej inštancie je v rozpore s ust. § 120 a nasl. O.s.p., teraz ust. § 196 a
nasl. C.s.p. V uznesení vydanom na pojednávaní dňa 18.04.2016, ktoré súd odročil na deň 20.06.2016,
nie je uvedené, že na ďalšom pojednávaní by mali byť okrem P. Y. vyslúchnutí aj iní svedkovia, a teda

výsluch svedka R. Q. G. Ľ. E.K. nebol nariadený. Žalobca nebol o ich výsluchu dňa 20.6.2016 vopred
informovaný zákonným spôsobom, a preto mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.
Nemal možnosť pripraviť sa na výsluch týchto svedkov a vyjadriť sa osobne k výpovedi
svedkyne E., pretože tohto pojednávania sa z osobných dôvodov nezúčastnil, avšak keby
mal vedomosť o výsluchu tejto svedkyne, veci by si zariadil tak, aby sa tohto výsluchu osobne zúčastnil

a mohol priamo reagovať. Uviedol, že od začiatku konania žalované nenavrhli výsluch svedkov R. Q.Ď.
G. Ľ. E., títo sa rozhodli vypovedať po 10-ich rokoch, avšak ich výpovede sú právne bezvýznamné,
nepoznali osobné a majetkové pomery Ľ.I. F., nevedeli sa vyjadriť k prejednávanej veci, ich výpovede
sú z hľadiska uplynulej doby skreslené, nadsadené a nevieryhodné. Napr. svedok Q. sa vyjadril, že s
neb. F. bol veľmi dobrý kamarát, dokonca 20 rokov, no nepamätal sa už ani kedy zomrel a nebol ani
na jeho svadbe. Svedkovia o súkromí neb. F. nemali dostatok informácií, poznali ho iba zbežne, čo

znamená, že aj keď ho pri určitej činnosti (hrať automaty) nevideli, neznamená to, že takúto činnosť
neb. F. nevykonával. Namietal akékoľvek spochybňovanie ním navrhnutých a vykonaných dôkazov, a
to predložených písomností, ako aj výpovedí svedkov R. G. Š.. Trval na tom, že všetky dokumenty sú
právne relevantné, a ani odborné stanovisko zo dňa 25.02.2016 neobsahuje v tomto smere jednoznačný
záver. Písomnosti boli súdu predložené aj v úradne overenej fotokópii, čo vylučuje ich spornosť po

formálnej aj materiálnej stránke. Svedecká výpoveď svedkyne E. podľa jeho názoru nijakým spôsobom
nemá vplyv na svedecké výpovede R.G. G. Š., ktorí boli osobne prítomní pri uzatvorení zmluvy o
pôžičke. Výpoveď svedkyne E. nemá význam, aký mu prisudzuje súd prvej inštancie a nie je dôvod, aby
zásadným spôsobom ovplyvnila hodnotenie dôkazov vo vzájomnej súvislosti. Namietal, že vykonané
dôkazy svedčia o tom, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo, pochybnosti založené na dôkazoch, ktoré

neboli vykonané predpísaným spôsobom, a teda ich existencia je sporná, nemôžu ovplyvniť výsledok
konania v neprospech žalobcu. Nie sú podstatné majetkové pomery oboch účastníkov, ani či si žalobca
sám na tento účel požičal, ale podstatná je dohoda oboch účastníkov, ktorí prejavili vôľu vstúpiť do tohto
záväzkového vzťahu. Podľa jeho názoru žalobou uplatnený nárok nie je sporný ani pochybný.
3. Žalovaná1/vosvojomvyjadreníkodvolaniužalobcunavrhlanapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie

ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na ust. § 126 O.s.p. (platného do 30.06.2016), podľa ktorého
každý je povinný ustanoviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok o tom, čo svojimi zmyslami
vnímal, iba výnimočne môže svedok odoprieť výpoveď, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo
trestného stíhania sebe, alebo blízkym osobám. Keďže svedkyňa E. pracovala v pohostinstve, kde malo
údajne dôjsť k odovzdaniu pôžičky, je zrejmé, že ju bolo potrebné v konaní vypočuť.

Poukázala na to, že práve žalobca sa snažil uvedenú svedkyňu "motivovať" sumami 100 eur až 500
eur, aby vypovedala, že videla ako žalobca odovzdával nebohému Ľ.I. F. peniaze, ako to vyplynulo z jej
výsluchu. Nedôvodne žalobca namieta, že mu bola odopretá možnosť konať pred súdom, lebo ho súd
vopred o návrhu žalovanej neinformoval a predtým nebola svedkyňa E. žalovanými v konaní navrhnutá
ako svedok. Uviedla, že právny zástupca žalovaných po telefonickom rozhovore so svedkyňou E., v

ktorom súhlasila s tým, že bude vypovedať pred súdom vo veci odovzdania peňazí Ľ. F., doručil súdu dňa
12.05.2015návrhnadoplneniedokazovaniavýsluchomsvedkov,pričompojednávaniesauskutočniloaž
dňa 20.06.2016. Žalobca mal teda viac ako mesiac čas, aby sa vyjadril k úlohe a motivácii svedkyne E.,
čo však neurobil, a to ani na pojednávaní, kde bol vykonaný jej výsluch, na ktorom aj právna zástupkyňa
žalobcu položila svedkyni 6 otázok, takže nemohla byť žalobcovi odňatá možnosť konať

pred súdom. Namietala, že nikdy netvrdila, že svedkyňa E. by mala mať dostatok informácií o súkromí
Ľ. F., svedkyňa vypovedala iba o tom, čo mohla zistiť svojimi zmyslami ako krčmárka v pohostinstve
bežne navštevovanom Ľ. F. spolu s jeho priateľom svedkom Q. a potvrdila, že nikdy nevidela Ľ. F. hrať
automaty v pohostinstve, v čom sa zhodla aj so svedkom Q.. Svedok Q. trávil s Ľ. F. 8-10 hodín denne v
období pred jeho smrťou, čo sa dá posúdiť ako blízky priateľ a mal teda okrem najbližšej rodiny najviac

informácií o neb. Ľ.I. F.. Tento svedok však nepoznal svedka R., ktorý mal mať vedomosť
o údajnom hraní na automatoch neb. Ľ. F.. Podľa jej názoru tvrdenie svedkov žalobcu o hraní na
automatoch jej nebohým manželom, malo byť iba vymyslenou zámienkou k poskytnutiu pôžičky 600.000
Sk jej odovzdaním v pohostinstve. Zároveň oznámila súdu, že na základe uzatvorenia manželstva prijala
priezvisko F. a zmenila trvalý pobyt na adresu M. XXXXX/XC, U..

4. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že súd prvej inštancie sa v ods. 36 odôvodnenia rozsudku
vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými okolnosťami vzniku pôžičky, či už ako konsenzuálneho alebo
reálneho úkonu a v tejto súvislosti nespomína svedkyňu Gajdošovú ako jedinú dôveryhodnú svedkyňu.Uvádza v odôvodnení, že súd neuveril svedkom žalobcu a taktiež vzhľadom k majetkovým pomerom
žalobcu vyslovil pochybnosť o pôvode údajne požičaných peňazí, pričom pri hodnotení majetkových
pomerov žalobcu vychádzal z listinných dôkazov, ktoré predložil sám žalobca. Zároveň oznámila súdu,

že na základe uzatvorenia manželstva prijala priezvisko M. a zmenila trvalý pobyt na adresu: Y. XXXX/
XX, J..
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a
v medziach odvolacích dôvodov, ktorým je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný

skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.
6. V prejednávanej veci vykonal súd prvej inštancie náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca proti
žalovaným 1/ a 2/ domáhal zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom vrátenia pôžičky
poskytnutej nebohému Ľ. F., po smrti ktorého zodpovedajú za jeho dlhy žalované 1/ a 2/ ako jeho

dedičky, do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, ako aj na opodstatnenosť tvrdení žalovaných 1/
a 2/ z hľadiska skutočnosti, ktoré uviedli na svoju obranu, zhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovania v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ust. § 191 C.s.p. dospel k správnemu záveru, že
žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že došlo medzi ním ako veriteľom a pánom F. ako dlžníkom k
uzavretiu zmluvy o pôžičke. Na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka,

ktoré aj správne vyložil a svoje úvahy vedúce k zamietnutiu žaloby žalobcu aj náležite v súlade s
požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď uviedol dostatočné a relevantné
dôvody, na ktorých založil rozhodnutie po stránke skutkovej, ako aj po právnej stránke, dôsledne sa
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako
aj so všetkými relevantnými námietkami strán súvisiacimi s predmetom konania. Poukázal na všetky

podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a
právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať aj za presvedčivé. So zreteľom
na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom
rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd
prvej inštancie k týmto záverom, ktoré si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov, spochybniť
správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom
konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie, z ktorého potom vychádzalo aj
jeho právne posúdenie veci.

7. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, keď nepreukázal, že medzi ním,
ako veriteľom, a Ľ. F., ako dlžníkom, došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke.
8. Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v
konaní nebolo preukázané jej tvrdenie a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej

neprospech. Ustanovenie § 120 ods.1 O.s.p., účinného v čase podania žaloby žalobcom, ukladalo
účastníkomsporovéhokonaniadôkaznúpovinnosť,t.j.povinnosťoznačiťdôkazynapreukázaniesvojich
tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena; strana sporu
môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jeho tvrdení, resp.
splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neunesie.

9. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí sporová strana
preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá sa má na daný právny vzťah aplikovať, a z ktorej
potom vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá zo strán sporu je povinná stanovený
okruh skutočností preukázať, a ktorú potom pri nesplnení tejto povinnosti postihuje nepriaznivý následok
v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností zaťažuje tú sporovú

stranu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
10. Na základe zmluvy o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených
(zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, či spotrebovanie, a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po určitej
dobe veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke má reálnu povahu, nie je teda len konsenzuálnym
kontraktom, a preto vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán o poskytnutí pôžičky (konsenzus),

ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, ktorý sa tak stáva jeho vlastníkom. Pokiaľ teda
nedôjde k odovzdaniu dohodnutého predmetu pôžičky dlžníkovi, nevznikne medzi zmluvnými stranami
právny vzťah z pôžičky.11. Dôkazné bremeno tak zaťažuje veriteľa, ktorý sa v konaní domáha vrátenia pôžičky, a ktorý
musí preukázať spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, že aj skutočne došlo k odovzdaniu
predmetu pôžičky dlžníkovi; faktické odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi tak musí byť bezpečne a

nepochybne preukázané a v tomto smere nepostačuje len väčšia miera pravdepodobnosti.
12. V prejednávanej veci žalobca na preukázanie svojich tvrdení o uzavretí zmluvy o
pôžičke s Ľ. F., predmetom ktorej bolo požičanie sumy 600.000 Sk Ľ.N. F., predložil kópiu zmluvy o
pôžičke uzavretej dňa 07.04.2006 Y. Ľ.I. F., ako dlžníkom, a kópiu čestného vyhlásenia
Ľ. F. a navrhol vypočuť ako svedkov J. R. G. J. Š.I., ktorí tvrdili, že videli ako Ľ. F. podpisoval určité

listiny a od žalobcu prevzal sumu 600.000 Sk. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 132
O.s.p., resp. § 191 C.s.p., keď tieto vykonané dôkazy, navrhnuté žalobcom, vyhodnotil nielen každý
samostatne, ale aj v súvislosti s poznatkami získanými vykonaním ďalších dôkazov, ktorými
boli spochybnené skutočnosti, tvrdené svedkami navrhnutými žalobcom, a uvedené v predložených
kópiách listinných dôkazov, a ktoré preto nemožno považovať za preukázané spôsobom vylučujúcim
akúkoľvek pochybnosť, a to ani na základe úradného overenia predložených fotokópií, najmä vzhľadom

na odborné stanovisko znaleckého ústavu, z ktorého vyplynulo, že podpisy pána F. na predmetných
listinách boli vyhotovené mechanickým falšovaním a tiež svedeckej výpovede svedkyne Ľ. E., ktorá
uviedla, že nemala vedomosť o tom, že by si pán F. požičal nejaké peniaze, nikdy nevidela, že by pán
H. odovzdával peniaze pánovi F., a že žalobca jej ponúkal 100 eur, neskôr 500 eur, ak príde svedčiť
v jeho prospech a zároveň uviedla, že toto odmietla, a to z dôvodu, že nebola svedkom udalosti, o

ktorých mala svedčiť, nevidela, že by pán H. odovzdával peniaze pánovi F.. Okrem týchto poznatkov
získaných z odborného stanoviska znaleckého ústavu a svedeckej výpovede svedkyne E. správne a v
súlade s uvedenými ustanoveniam súd prvej inštancie prihliadol aj na ďalšie skutočnosti, ktoré počas
konania vyšli najavo, a to, že žalobca v priebehu celého konania nepredložil originály rozhodujúcich
listinných dôkazov, nevysvetlil z akého dôvodu originálmi týchto listín nedisponuje, ním predložené

farebné fotokópie vydával za originály, a taktiež aj na majetkové pomery žalobcu a jeho tvrdenie, že
sumu poskytnutú Ľ. F. si mal požičať. Všetky uvedené skutočnosti aj podľa názoru odvolacieho súdu
súvisia s predmetom konania, a preto žalobca nedôvodne namietal, že nie sú podstatné.
13. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú a účelovú námietku žalobcu, že súd prvej inštancie vykonaním
dokazovania výsluchom svedkyne Ľ. E. na pojednávaní dňa 20.06.2016 porušil ust. § 120 a nasl.

O.s.p., resp. § 196 a nasl. C.s.p. a odňal mu možnosť konať pred súdom. Z obsahu spisu vyplýva, že
pojednávanie dňa 18.04.2016 súd prvej inštancie odročil na termín dňa 20.06.2016 s tým, že okrem
iného právni zástupcovia strán v lehote 20 dní zašlú návrhy na vykonanie dokazovania, pričom
následne žalované písomným podaním doručeným súdu dňa 12.05.2016 navrhli predvolať svedkov R.
Q.M. G. Ľ. E. a na základe tohto návrhu žalovaných súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

výsluchom týchto svedkov na pojednávaní dňa 20.06.2016, na ktorom bola prítomná právna zástupkyňa
žalobcu, ktorá ospravedlnila neprítomnosť žalobcu a súhlasila s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti. Tento postup súdu prvej inštancie bol v súlade s ust. § 120, ods. 1 a 4 O.s.p., z ktorého
vyplýva, že žalované mali možnosť označiť navrhnuté dôkazy až do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie, a ktoré ustanovenia nevyžadujú, aby pred samotným vykonaním navrhnutého

dôkazu súd o tomto protistranu informoval. Nakoľko na pojednávaní, na ktorom boli vypočutí svedkovia
R. Q. G. Ľ. E., sa právna zástupkyňa žalobcu riadne zúčastnila, pričom nežiadala pre neprítomnosť
žalobcu pojednávanie odročiť, ani výpoveď týchto svedkov doplniť o ich konfrontáciu so samotným
žalobcom, dospel odvolací súd k záveru, že vypočutím menovaných svedkov v neprítomnosti žalobcu;
avšak ani žiadnym iným postupom súdu prvej inštancie; nedošlo k zásahu do práva žalobcu na

spravodlivý súdny proces a nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovaným 1/ a 2/, ktoré mali úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov

odvolacieho konania v celom rozsahu.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupovalako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo
procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).