Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 28, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4T/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118010217
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Korbeľová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118010217.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Korbeľovej a prísediacich

Daniely Slobodníkovej a Zlaty Hegyiovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. 05. 2018 v Banskej
Bystrici, v trestnej veci obžalovaného D. A., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1,2 písm. d) Trestného
zákona v spojení s § 139 písm. a) Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: D. A. H. V. Á. Č. , nar. XX. XX. XXXX V. V. A.,
trvale bytom F. B. B.,
t.č. vo výkone väzby v ÚVV a
ÚVTOS Banská Bystrica,

je v i n n ý , že

1. októbra 2017 v čase asi okolo 19.00 hod. v Banskej Bystrici pred budovou školského internátu na ul.
Havranské č. 2 v Banskej Bystrici po vzájomnej dohode kúpil od F. A. mobilný telefón zn. MAXTON, typ
M-55, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX bez SIM karty, pričom od počiatku vedel, že mu dohodnutú kúpnu
cenu 12 eur za telefón neuhradí, čím spôsobil F. A., Z.. XX.XX.XXXX, K.F. B. L., R.. Z. F. Č.. XXXX/XX

škodu vo výške 22,50 €,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že využil niečí omyl a spôsobil tak na cudzom majetku
malú škodu a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - ľsťou,

č í m s p á c h a l

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák., § 138 písm. f) Tr. zák.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods.2, 5 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák.,
na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 08. 03. 2018 bola súdu doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 1Pv
390/17/6601-40 zo dňa 07. 03. 2018 na D. A. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1,2 písm. d) Tr. zák.

v spojení s § 139 písm. a) Tr. zák., ktorého skutku sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa
1. októbra 2017 v čase asi okolo 19.00 hod. v Banskej Bystrici pred budovou školského internátu na
ul. Havranské č. 2 podišiel k F. A. a povedal mu „Daj mi telefón, vyber si SIM kartu a nerob si to ešte
horšie!“, na čo F. A. zo strachu a v obave o svoj život a zdravie si zo svojho mobilného telefónu zn.
MAXTON, typ M-55, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX vybral SIM kartu a tento telefón odovzdal páchateľovi,
ktorý následne nasadol do osobného motorového vozidla, nezistenej značky, typu, evidenčného čísla a

odišiel na neznáme miesto, čím spôsobil F. A., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. L., R.. Z. F. Č.. XXXX/XX škodu
vo výške 22,50 €.

Obžalovaný D. A. tak pred súdom, ako i počas celého prípravného konania a uviedol, že v deň údajného
skutku prišiel sám na internát, kde sa pred namietal právnu kvalifikáciu skutku, pre ktoré mu bolo

vznesené obvinenie internátom stretol s F. A. T. X. M.. Na internát išiel z dôvodu, že súrne potreboval
telefonovať priateľke, preto oslovil F. A. s požiadavkou, by mu dal zavolať. Tento mu povedal, že mu
zavolať nedá, tak si on sadol na schodíky a zapálil si cigaretu. X. M., ktorý bol chvíľu pri nich dvoch si od
neho pýtal cigaretu a keď mu on túto nedal, odišiel k inej skupine stojacej pri lavičkách z druhej strany
internátu si pýtať cigaretu a medzi tou skupinou bol aj F.J. A.. O chvíľu mu F. A. povedal, že zavolať mu

dá, ale či si nechce od neho kúpiť ten telefón a vytiahol telefón zn. Maxton 55 a dal mu ho do ruky, aby
si ho pozrel. Bol to starší typ, za ktorý mu povedal, že dá 10 €. A. mu odpovedal, že telefón dostal darom
a chce za neho 15 €, ale nakoniec sa dohodli na sume 12 € a cigarety, ktoré mal pri sebe. A. mu tiež
povedal, že telefón mu dá, ale SIM kartu si musí vybrať, čo aj urobil a telefón mu normálne podal. On si
telefón vzal, dal mu cigarety a išiel smerom k vozidlu, ktorým tam prišiel nejaký kamarát jeho sesternice

a ako nastupoval do auta, vtedy mu F. A. zakričal, aby sa ponáhľal s peniazmi, lebo o 20:00 hod mu
zatvárajú internát. On späť na internát nešiel a takto vlastne F. A. oklamal o telefón, pričom už pri ich
dohode vedel, že mu okrem cigariet žiadne peniaze nedá. Toto bol jeho zámer, nijakým spôsobom ho
neolúpil, nevyhrážal sa mu, ani ho fyzicky nenapadol, neponižoval ho na rozdiel od iných ľudí.
S poškodeným v minulosti nemal žiaden konflikt, ústny ani fyzický, vychádzali navzájom normálne,

poškodeného poznal dlhšiu dobu, 3-4 mesiace a vždy keď sa stretli spolu fajčili a kecali. Toto nebol ich
prvý kšeft, už v minulosti od A. kúpil značkovú mikinu Crop za 7 €, ako aj dotykový poškodený telefón
LG Optimus L-3, nakoľko keď F. A. nemal čo fajčiť, predával a vzdal sa všetkého. Potvrdil že vedel, že
tento je mentálne zaostalý.
Nepoprel, že v minulosti bol odsúdený v súvislosti tiež s telefónom, jednalo sa o vydieranie, avšak v tejto

veci sa priznal, keďže sa to naozaj stalo. Nemá pravidelný príjem, nerobí na trvalú pracovnú zmluvu,
má malý dôchodok, tehotnú ženu, takže nemá financie, aby si mohol telefón kúpiť.

Podľa obžalovaného, dôvod prečo na neho F. A. uviedol to, čo uviedol, nevie, ostal z toho prekvapený,
vie že v minulosti mal nejaký problém so svojim starkým, ktorý ho v podstate učil, aby si vážil veci, nevie

či ho doma bili, ale keď mu dával tento telefón, povedal mu predtým ako si vybral SIM-kartu, že túto mu
dať nemôže, že by bol problém a pritom sa triasol.

Poškodeného F.T. A.T. v procesnom postavení svedka, sa podarilo vypočuť až na druhýkrát, nakoľko
pri svojom prvom vypočutí, za prítomnosti verejnosti nevypovedal, len krútil hlavou, pričom sa vyjadril

en k nároku na náhradu škody, ktorú si neuplatnil. Vzhľadom na jeho psychický stav bolo pojednávane
odročené a k jeho výsluchu došlo až na pojednávaní následnom, bez prítomnosti verejnosti, kedy
uviedol, že vtedy keď sa to stalo, bol pred internátom, kde stál s X. M. a prišiel ku nim D., ktorého meno
nevie a pýtal si telefón. Mal strach, tak mu ho dal, lebo mu tento povedal, aby si to nerobil ešte horšie.
X. M. bol pritom, ale tento, ako uviedol, nie je jeho kamarát, nevedel uviesť, ako dlho ho pozná, ale

pozná ho zo školy. Ako dal tomu D. telefón, tento odišiel, v minulosti s ním žiadny konflikt nemal a už
si nepamätal, či mu D. sľúbil za telefón peniaze. Poprel, že by on v minulosti niekomu niečo predal a
že nemal ani červenú mikinu. Čo sa týka fajčenia, už nefajčí, keď v Bystrici chodil do školy, veľa nefajčil
a cigarety si nekupoval.Z výsluchu svedka F. A. vyplynulo, že je otcom poškodeného a uviedol, že pri samotnom skutku nebol
a všetko vie len sprostredkovane od svojho syna, ktorý mu povedal, že keď išiel na internát si nejaký
muž, ktorého mu opísal syn ako nižšieho róma, ktorého pri internátoch stretával a ktorého poznal aj

podľa mena, s pigmentovými škvrnami na rukách, si od neho pýtal telefón, bál sa ho a preto mu ho
odovzdal. Mal si vybrať SIM-kartu a dať mu len telefón, pričom mu povedal, nech tak urobí a nerobí si
to horšie. To že by sa malo jednať o obžalovaného D. A. on len predpokladá. Podľa jeho syna sa tento
muž mal správať ako macher, ale aké presné slová použil, to uviesť nevedel, utkvelo mu v pamäti len
to spojenie „nerob si to horšie“. Tiež mu syn výslovne povedal, že sa ho bál a preto si vybral SIM-kartu

a telefón mu dal.

Potvrdil, že v minulosti mal syn aj telefón zn. LG, avšak kde sa tento momentálne nachádza nevie. Tiež
doma zbadali, že mu chýbali nejaké veci, a to aj značkové, jednalo sa o šiltovky, mikinu, pričom k tomu
im syn uviedol, že mu to ukradli na internáte a oni následne po týchto veciach nepátrali.

K osobe svojho syna - poškodeného F. A. uviedol, že tento je vo všeobecnosti bojazlivejší, je plachý,
má slabšiu mentálnu retardáciu, z ktorého dôvodu v podstate nebude schopný skoro nikdy vypovedať.
V prípade, ak by niekto na jeho syna zvýšil hlas, tento sa bojí a spraví všetko, čo sa mu povie. V čase
skutku a teda v r. 2017 syn býval na internáte a domov chodil len na víkendy, pričom na týždeň dostával
vreckové 10 eur. Fajčí asi rok, avšak nie štandartne, možno tak 1 za mesiac, oni mu cigarety nedávali

a syn si ich tiež nekupuje, pričom doma nefajčí vôbec.

Svedok X. M. pred súdom potvrdil, že pozná obžalovaného a aj poškodeného a bol pritom, keď sa títo
dvaja rozprávali pred internátom, ale odbehol a potom už len z počutia od poškodeného vie, že mu

obžalovaný zobral mobil. Keď mu to vravel, bol vystrašený a bál sa preto, že si myslel že on to bude
žalovať vychovávateľke. Iné nepovedal, neplakal, nemal zvýšený hlas, iba sa mu triasla ruka. Rozhovor
obžalovaného s poškodeným počul útržkovite, bol kľudný, nebolo tam napätie a obžalovaný sa pýtal
A., či nemá veci na predaj. Poškodený mu povedal že nemá nič na predaj a obžalovaný povedal, že
nevadí. Pri ich rozhovore nebola žiadna hádka, nikto sa nikomu nevyhrážal.

K osobe poškodeného F. A. uviedol, že tento predával svoje veci a sám si narobil problémy, lebo zobral
peniaze od chlapcov dopredu, že im za to donesie nejaké veci, ale tie veci nedoniesol a nemal im z
čoho vrátiť peniaze. Takto predával všetko čo mal, tričká, nohavice, tielka a to po 5-6 eur a za peniaze
chcel ísť do Európy.

Svedok F. A. vypovedal v prípravnom konaní, že v mesiaci október 2017 bol na internáte v Banskej
Bystrici na ul. Havranské č. 2 za kamarátkami a spoločne postávali zboku internátu pri schodoch a keď
kamarátky odišli, tak prechádzal popred internát, kde zbadal obžalovaného s nejakým chlapcom, ako sa
o niečom bavia, boli tam len oni dvaja, ich rozhovor nepočul, pretože mal slúchadlá na ušiach s hudbou,

ale neprišlo mu, že by obžalovaný mal s tým chlapcom nejaký konflikt, pretože sa normálne bavili. O pár
dní toho chlapca stretol pri Bille a tento chlapec sa mu sťažoval ohľadom nejakého mobilného telefónu
a potom sa vypytoval na obžalovaného, čo on pochopil tak, že títo mali medzi sebou nejaký biznis.

V prípravnom konaní bol znalcom MUDr. Jánom Vongrejom vypracovaný znalecký posudok č. 3/18

(na čl. 122-138) ohľadne duševného stavu obžalovaného D. A., s ktorým sa súd so súhlasom strán
na hlavnom pojednávaní oboznámi čítaním a z ktorého záverov vyplýva, že u obžalovaného nebolo
zistené duševné ochorenie v pravom zmysle slova, t. j. psychózu, ale bola zistená ľahká mentálna
retardácia, teda defekt intelektových, rozumových a úsudkových schopností, abnormne štrukturovanú
osobnosť hlavne s rysmi impulzivity, nezdržanlivosti a disociality, čo je považované za trvalú poruchu

osobnosti, ktorá neznižuje vo všeobecnosti ovládacie ani rozpoznávacie schopnosti. Obžalovaný chápe
zmysel trestného konania a jeho závislosť od alkoholu alebo iných návykových, psychotropných látok v
zmysle choroby u neho nezistil. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska považuje
za relatívne nebezpečný, odporúča mu okrem primeraných prevýchovných opatrení, uložiť aj ochrannú
psychiatrickú liečbu ambulantnou formou.

Pred súdom bol osobne vypočutý znalec MUDr. Ján Vongrej, ktorý bol prítomný aj pri vypočutí
obžalovaného D. A. a ktorý zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku, ktoré súdu v stručnom
rozsahu aj predniesol. Na doplňujúce otázky strán uviedol, že obžalovaného prvýkrát videl pri vyšetrenív roku 2016, kedy na neho robil znalecký posudok s MUDr. Čekelovou, takže ho poznal z vyšetrení. Ním
navrhovaná ambulantná liečba je dostatočná a čo sa týka ústavnej liečby, ktorá mu bola nariadená pri
minulom konaní, jednalo sa o iný charakter,ako v tomto prípade kedy má už obžalovaný svoje skúsenosti

a ambulantná liečba ja postačujúca. K správaniu sa obžalovaného na neverejnom zasadnutí, kedy sa
rozhodovalo o jeho ponechaní vo väzbe a kde mal obžalovaný duchom neprítomné správanie a robil
úškrnky, znalec uviedol, že toto patrí do repertoáru správania sa obžalovaného, pričom ani teraz a ani v
minulosti u neho nezistil žiadne duševné ochorenie v pravom slove zmysle, t.j. psychózu a jedná sa len o
účelové a simulačné správanie. K otázke úprimnosti výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní,

ktorého bol znalec svedkom, sa podľa neho jednoznačne vyjadriť nedá, jednalo sa o relatívne úprimnú
výpoveď, resp. čiastočne úprimnú výpoveď, v ktorej bolo cítiť aj jej účelovosť.

K listinným dôkazom, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané ich čítaním a medzi ktoré patrila
zápisnica o rekognícii s fotoalbumom čl. 139-152, odborné vyjadrenie PEMMO s. r. o. Banská Bystrica
čl. 157-168, výpisy z telekomunikačnej prevádzky od mobilných operátorov čl. 179-188, charakteristiky

čl. 192-197, 204-212, odpis z registra trestov čl. 190-191, 272, lustrácie súdu čl. 264-271, trestný rozkaz
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT XX/XXXX čl. 272 a zápisnica z neverejného zasadnutia čl.
281-287, po ivj prečítaní žiadne pripomienky a ani námietky stranami neboli vznesené.

V prípravnom konaní bola vykonaná 06.11.2017 rekognícia podľa fotoalbumu za účelom opoznania

páchateľa poškodeným F. A. a tento na základe fotoalbumu č. 1 a č. 2 opoznal muža vo fotoalbume
č. 4 a č. 2 a tohto označil ako páchateľa, ktorý mu zobral telefón. Pod týmito číslami sa nachádzala
fotografia obžalovaného D. A..

Odborné vyjadrenie PEMMO s. r. o. Banská Bystrica, bolo vypracované za účelom ohodnotenia

mobilného telefónu značky Maxton M-55, ktorého hodnotu vyčíslila D.. M. H. na sumu 22,50 €.

Zo správy od mobilných operátorov Slovak Telekom a. s. Bratislava, Orange Slovensko a. s. Bratislava,
O2 Slovakia s. r. o. Bratislava a SWAN Mobile a. s. za účelom bližšieho stotožnenia mobilného telefónu
značky Maxton M-55, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXXX, bolo mobilným operátorom O2 Slovakia s. r. o.

Bratislava uvedené, že podľa uvedeného IMEI bola použitá SIM karta s telefónnym číslom XXXX XXX
XXX evidovaným na F. A. a telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidovaným na F. Q..

Podľa § 2 ods.10 Tr. por. súd je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom

nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie. Dôkazy obstaráva z
úradnej povinnosti, pričom právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Súd je ďalej povinný v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Zločinu lúpeže sa podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu
bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Z citácie zákonných ustanovení je zrejmé, že týmto ustanovením sú chránené dva objekty, a to osobná
sloboda a majetok, ktorého sa chce páchateľ zmocniť. Pre trestnosť takého činu zákon vyžaduje

preukázanie úmyselného zavinenia páchateľa vo vzťahu k naplneniu zákonných znakov základnej
skutkovej podstaty. Úmysel páchateľa sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým chce páchateľ
prekonať alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak nemôže zmocniť veci, ako aj na to, aby sa
zmocnil cudzej veci. Tento úmysel ale nemusí smerovať k trvalej dispozícii vecou. Objektívnou stránkou
tohto zločinu je konanie páchateľa spočívajúce v použití násilia alebo hrozby násilím ako prostriedku na

prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu poškodeného. Násilie alebo hrozba bezprostredného
násilia sú prostriedkom na zmocnenie sa cudzej veci, preto musia predchádzať zmocneniu sa veci,
ktorou sa rozumie, že páchateľ si zjedná možnosť s vecou nakladať s vylúčením toho, kto ju mal dosiaľ
vo svojej moci. Ide o prevedenie faktickej moci nad ňou z oprávnenej osoby na páchateľa. Napadnutýnemusí byť vlastníkom veci, stačí, že ju má vo svojej dispozícii a taktiež nie je rozhodujúce, či si páchateľ
chcel vec privlastniť, alebo ju len prechodne užívať, zničiť a podobne. Pre páchateľa musí ísť vždy o
cudziu vec.

Jedna zo zásad trestného konania je aj zásada náležitého zistenia skutkového stavu, ktorá vyžaduje,
aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie
iba o pravdepodobnosť. Tam, kde sa nedá bezpečne zistiť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá
skutočnosti, volí súd ten, ktorý je pre obvineného priaznivejší.

Z platnej judikatúry súdov je ale zrejmé, že výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch,
ktoré celkom vylučujú pochybnosť o tom, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, spáchal
obžalovaný. Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že tvoria
vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov vzájomne sa
doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré v celku zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočnosť alebo

skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len
jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iných záverov.

Samotný obžalovaný D. A., v priebehu celého trestného konania a teda aj pri svojom vypočutí pred
súdom namietal právnu kvalifikáciu skutku, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie s poukazom na to,

že poškodeného F. A. oklamal o telefón, pričom už pri ich dohode vedel, že mu okrem cigariet žiadne
peniaze nedá. Toto bol jeho zámer, nijakým spôsobom ho neolúpil, nevyhrážal sa mu, ani ho fyzicky
nenapadol,neponižovalho,ajkeďvedel,žejementálnezaostalý.Totonebolichprvýkšeft,užvminulosti
od A. kúpil značkovú mikinu Crop za 7 €, ako aj dotykový poškodený telefón LG Optimus L-3 a to s
dôvodu, že keď F. A. nemal čo fajčiť, predával a vzdal sa všetkého.

Tvrdenie obžalovaného o tom, že sa s poškodeným dohodol na kúpe telefónu za 12 € a cigarety
nevyvrátil jednoznačne ani poškodený F. A., ktorý si už nepamätal, či mu obžalovaný sľúbil za telefón
peniaze.

Naopak tvrdenia poškodeného, že on nič a nikomu v tom čase nepredával, vyvrátil okrem obžalovaného
aj svedok X. M., ktorý potvrdil, že poškodený predával všetko čo mal, tričká, nohavice, tielka a to po 5-6
eur, teda svoje veci a sám si narobil problémy, lebo zobral peniaze od chlapcov dopredu, že im za to
donesie veci, ale tie nedoniesol a nemal im z čoho vrátiť peniaze.

Zo žiadneho z vykonaných dôkazov tiež nevplynula jednoznačne skutočnosť, že by obžalovaný povedal
poškodenému „Daj mi telefón, vyber si SIM kartu a nerob si to ešte horšie!“, a preto on zo strachu a v
obaveosvojživotazdraviesizosvojhomobilnéhotelefónuvybralSIMkartuatelefóndalobžalovanému.
Práve naopak svedkovia potvrdili, že rozhovor obžalovaného s poškodeným bol kľudný, bez napätia a
svedok M., aj keď počul ich rozhovor len útržkovite, počul, ako sa obžalovaný pýtal poškodeného A., či

nemá veci na predaj a keď mu tento povedal že nemá nič na predaj, obžalovaný povedal, že nevadí,
nikto sa nikomu nevyhrážal. Ak mal byť poškodený vystrašený a bál sa, bolo to preto, že si myslel, že
svedok to bude žalovať vychovávateľke.

Na základe vykonaného dokazovania súdom a vyhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i v ich súhrne,

mal súd zato, že tvrdenia obžaloby o tom, že sa obžalovaný D. A. dopustil zločinu lúpeže podľa § 188
ods.1,2 písm. d) Tr. zák. v spojení s § 139 písm. a) Tr. zák., neobstojí a teda podľa súdu nebola naplnená
skutková podstata zločinu lúpeže pri tomto skutku.

Podľa obžalovacej zásady upravenej v § 278 ods. Tr. por., súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je

uvedený v obžalobnom návrhu a ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané, pričom súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe.

"Skutok" je pojmom trestného práva procesného aj hmotného. Treba pritom rozlišovať medzi "skutkom"
a "trestným činom". Skutok ako pojem procesného práva vyjadruje udalosť vo vonkajšom svete vyvolanú
človekom. Trestný čin ako hmotnoprávny pojem je súhrnom skutočností, ktoré napĺňajú znaky skutkovej
podstaty konkrétneho trestného činu a podmieňujú trestnú zodpovednosť páchateľa činu.Súd teda môže konať a rozhodovať iba o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, teda skutok, pre
ktorý bolo vznesené obvinenie, ale to neznamená, že medzi obžalobným návrhom a skutkovým výrokom

rozsudku musí byť vždy úplná zhoda. Súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať vždy v celom
rozsahu, pričom má právo a povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného pojednávania,
ktoré prípadne údaje uvedené v obžalobe modifikujú, pokiaľ sa neporuší totožnosť skutku.

Totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata, ktorá spočíva v konaní páchateľa a v

následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Spočíva
v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu
a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť (aktivita) obžalovaného a ani
následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú aspoň sčasti zachované v
rozhodnutí súdu (na základe výsledkov vykonaného dokazovania) v porovnaní s obžalobou. Súd teda
môže skutok uvedený v obžalobe posúdiť ako iný trestný čin alebo použiť inú trestnú sadzbu, a to nižšiu

alebo vyššiu.

V danom prípade súd konanie obžalovaného pri zachovaní skutku kvalifikoval ako zločin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák., § 138 písm. f) Tr. zák..

Prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo
iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom
majetku malú škodu.

V zmysle § 124 ods. 1 Tr. zák. škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny

úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti
s trestným činom bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou malou sa pritom
podľa § 125 Tr. zák. rozumie suma prevyšujúca sumu 266 eur.

Podľa § 221 ods. 3 písm. c) Tr. zák., odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá,

ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Trestný čin podľa tohto ustanovenia je zločinom a závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm.
f) Tr. zák. sa rozumie páchanie trestného činu ľsťou, teda ak bol čin spáchaný s využitím omylu, ktorý
páchateľ vyvolal, alebo s použitím úskoku ( § 122 ods. 6 Tr. zák.).

Pre posúdenie skutku ako trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák., sa po subjektívnej stránke
vyžaduje,abybolopreukázané,žepáchateľkonalužodzačiatkusúmyslominéhopoškodiťasebaalebo
iného na škodu cudzieho majetku obohatiť, pričom z tejto pohnútky niekoho uvedie do omylu alebo niečí
omyl využije. Jedná sa teda o úmyselný trestný čin, ktorého objektom je cudzí majetok, bez ohľadu na

druh a formu vlastníctva, pričom cudzím majetkom sa rozumie majetok, ktorý nepatrí páchateľovi alebo
nepatrí výlučne jemu. Škodou na cudzom majetku sa zároveň rozumie ujma majetkovej povahy, ktorá
predstavuje nielen zmenšenie majetku, ale aj ušlý zisk. Uvedením do omylu je zasa konanie, ktorým
páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie,
opomenutie aj konkludentné konanie, ktoré môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči inej

osobe. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou.

Pre trestnosť takéhoto činu teda zákon vyžaduje preukázanie úmyselného zavinenia páchateľa vo
vzťahu k naplneniu zákonných znakov základnej skutkovej podstaty. Podmienka preukázania
úmyselného zavinenia páchateľa, či vo forme priameho úmyslu (§ 15 písm. a) Tr. zák.) alebo vo forme

úmyslu eventuálneho (§ 16 písm. b) Tr. zák.) vo vzťahu k základnej skutkovej podstate trestného činu,
teda bezpodmienečne podmieňuje výsledné právne posúdenie celého konania páchateľa.

Na základe zásad stanovených najmä v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por., súd po vykonanom dokazovaní
a ich vyhodnotení jednotlivo každý dôkaz zvlášť, ako i v ich súhrne, mal za to, že u obžalovaného D.

A. došlo jednoznačne k naplneniu skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3
písmeno c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písmeno f) Tr. zák., nakoľko nad všetky pochybnosti bolo
preukázané, že obžalovaný ako páchateľ, k čomu sa sám aj doznal, konal už od začiatku s priamymúmyslom iného poškodiť a seba na škodu cudzieho majetku obohatiť a práve z tejto pohnútky, že by
mal niekoho uviesť do omylu.

Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný konal v priamom úmysle ako to vyžaduje ustanovenie §
15 písm. a) Tr. zák., keďže chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem
chránený týmto zákonom.

ObžalovanáD.A. niejeMestskýmúradomBanskáBystricabližšiecharakterizovaný.VevidenciiCPLDZ

a PAL nie je evidovaný. Pred nástupom do výkonu väzby nemal vedenú aktívnu registráciu v slovenskej
poisťovni. Taktiež nebol vedený ako uchádzať o zamestnanie. Priestupkovo bol 7-krát prejednaný,
prevažne pre priestupky majetkového charakteru. Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že obžalovaný
D. A. bol doposiaľ 2-krát súdom trestaný, naposledy trestný rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. XT XX/XXXX z 14. 09. 2016, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.,

za čo mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, zároveň mu bola uložená ochranná
psychiatrická liečba ústavnou formou a povinnosť nahradiť poškodenému L. B.H. škodu vo výške 181 €.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov,

z ktorých vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa
spoločnosťou. Páchateľovi pritom možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v Tr. zák., pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia

slobody.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Spôsob spáchania činu súd vyhodnotil ako jednoznačne dôkladne premyslené konanie obžalovaného,
ktoréneuskutočnilpoprvýkrátatedajednoznačnekonalvpriamomúmysleaspohnútkouinéhopoškodiť
a seba na škodu cudzieho majetku obohatiť.

U obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť ako to má na mysli § 36 Tr. zák., naopak
bola zistená jedna priťažujúca okolnosť a to podľa § 37 písm. m) Tr. zák., teda že pred spáchaním
trestného činu obžalovaný neviedol riadny život, keďže bol dvakrát súdom trestaný. Vzhľadom k tomu,
že trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 14. 09. 2016 bol
obžalovaný uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.,

teda došlo u neho k opätovnému spáchaniu zločinu, bolo potrebné upraviť trestnú sadzbu stanovenej
zákonom v jej osobitnej časti v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák. a to zvýšením jej dolnej hranice o 1/2-icu,
pričom potom bolo možné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí 6 rokov 6 mesiacov
až 10 rokov.

Čo s a týka osoby obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, jedná sa o invalidného dôchodcu
na základe psychiatrickej diagnózy, ktorý trpí ľahkou mentálnou retardáciou, celý svoj život berie
psychiatrické lieky a práve zohľadniac tieto skutočnosti, s poukazom aj na výšku škody, ktorá bola
konaním obžalovaného spôsobená v sume 22,50 €, súd mal za to, že sú u tohto splnené podmienky pre
použitie ustanovení Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., pričom

považoval za postačujúce mu uložiť trest vo výmere 3 roky a to nepodmienečne, so zaradením ho pre
jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.