Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 12, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219684
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117219684.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Petra Straku a JUDr. Viery Kandríkovej v spore žalobkyne: G. R., Y.. XX.X.XXXX, E. N. Š. XXX, XXXXX
I., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO:
35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho
16, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie 500 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov sp. zn. 10Csp/137/2017 - 28 zo dňa 07.12.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I. a III.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 100 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta .
III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

3. V odôvodnení uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/14/2016 zo dňa
28.02.2017 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/40/2014 zo dňa 28.10.2015,
ktorým Okresný súd konanie v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zastavil a zároveň určil, že
poplatok 120,58 Eur, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi v znení: „Predmetom tejto Dohody

o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie
uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok
úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom
(ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby
spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 120,58 Eur a b) za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 62,24 Eur v prípade,
ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia

jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť
Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody
o poskytnutí služby“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančnéhozadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenejzákonomč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaalebopodľaosobitnýchpredpisov,ktorými
sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ

porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná
úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý

tieto osobitné právne normy nerešpektuje. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne
uplatnila porušenie jej práva ustanoveného osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. 11C 40/2014, v dôsledku čoho bola určená neprijateľná podmienka uvedená v bode 8.1
zmluvyorevolvingovomúverespôsobujúcahrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospech
žalobkyne ako spotrebiteľky. Bolo preukázané, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou,
keď predostrel žalobkyni formulárovú zmluvu obsahujúcu neprijateľnú podmienku spočívajúcu v tom,

že za službu odkladu 3 splátok zaplatí poplatok 120,58 Eur, napriek tomu, že túto službu nepotrebuje
a zjavne ani nechce. Spotrebiteľka mala podľa dojednania vopred, t.j. už pri uzavretí zmluvy, uhradiť
poplatok vo výške dosahujúcej takmer súčet odložených splátok. Hrubá nerovnováha v právach a
povinnostiach bola nepochybne daná. S ohľadom na to je podľa názoru súdu naplnený vyššie uvedený
základný predpoklad uplatneného nároku na finančné zadosťučinenie a to, že boli porušené práva

žalobcu ako spotrebiteľa vyplývajúce z osobitných právnych noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľov.
Pri určení výšky finančného zadosťučinenia vychádzal súd z toho, že finančné zadosťučinenie má
sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Na
druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. V danom prípade
bolo prihliadnuté na skutočnosť, že žalobkyňa neuhradila ani istinu úveru (z uvedeného dôvodu vzala v

konaní sp. zn. 11C 40/2014 žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia späť) a aj keď táto skutočnosť
nevedie k zániku jej nároku na finančné zadosťučinenie, nepochybne má vplyv na posúdenie jeho výšky,
keďžesúdhoustaľujenazákladesvojejvoľnejúvahy.Vychádzajúczkonkrétnychokolnostítohtoprípadu
považoval súd za primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 Eur. V prevyšujúcej časti žalobu o
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zmenil a žalobu zamietol aj čo do uplatňovaného nároku 100 Eur a žalovanému priznal

právo na náhradu 100 % trov právneho zastúpenia. Odvolateľ poukázal na to, že podáva odvolanie
v rozsahu výroku o povinnosti zaplatiť žalobcovi 100 Eur a výroku o náhrade trov konania. Podľa
názoru odvolateľa nebolo preukázané, že došlo k porušeniu práv žalobkyne a neboli preukázané žiadne
skutočnostiodôvodňujúceaplikáciu§3ods.5zákonač.250/2007.Zároveňnamietal,ževkonanínebola
preukázaná žiadna oprávnená skutočnosť, ktorá by odôvodňovala výšku priznaného nároku.

6. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (podľa
§ 379 a násl. CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

8. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý ma oporu vo vykonanom dokazovaní,
vec správne právne posúdil a presvedčivo reagoval so zohľadnením okolností prípadu na procesné
prostriedky strán sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu nezostali nezodpovedané žiadne relevantné
otázky strán sporu.

9. Vo veci sa dostatočne zistil skutkový stav, zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny
záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatníporušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie

je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

11. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť

požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako
inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a
exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi

a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhotokonaniavbudúcnosti.Sankčnánáhradaškodytedatrestáasúčasnepôsobípreventívne.Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva „odradzujúci“).

12. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na
doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných
smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

13. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pritom nevyplýva, aby predpokladom pre

uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie malo byť podanie žaloby na súde. Spotrebiteľ
sa totiž ochrany svojho práva môže domáhať na súde nielen podaním žaloby, ale tiež formou obrany
proti uplatnenému nároku. Rovnako takáto ochrana spotrebiteľovi môže byť poskytnutá i orgánom
rozhodujúcim o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy. Aj vtedy, ak je ochrana poskytnutá spotrebiteľovi
bez návrhu zo strany orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a určité plnenie

požadované žalobou nie je priznané, zamietnutie žaloby ohľadne tohto plnenia nie je možné z procesnej
stránky hodnotiť inak ako úspech spotrebiteľa a nie úspech orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý postavenie strany sporu nemá.

14. Žalobkyňa bola v konaní 11C/40/2014 aktívna, hájila svoje práva a požadovala okrem iného

aj určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
20Co/14/2016 zo dňa 28.02.2017 bolo určené, že predmetná zmluvná podmienka v zmluve o úvere je
neprijateľnou. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.04.2017.

15. Okrem iného odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.

7Co/307/2014-98 zo dňa 09.09.2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov č. k.
9C/140/2013-66 zo dňa 04.09.2014 o určení identickej zmluvnej podmienky uvedenej v žiadosti, resp.
v zmluve o revolvingovom úvere v článku 8 bod 8.1 a pod bodom 8.4 za neprijateľné.

16. Vzhľadom na právoplatnosť rozsudkov o určení neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky,

všetky námietky uvedené zo strany žalovaného v odvolaní sú neopodstatnené.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu s ohľadom na
závažné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne
domohla na všeobecnom súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a požadovaná

výška primeraného finančného zadosťučinenia je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu
a súčasne zodpovedá svojmu účelu, ktorým je poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.

18. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za toho stavu

odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. a III. potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) so stotožnením sa s
dôvodmi napadnutého rozsudku v celom rozsahu.19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná, no
v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľne trovy nevznikli a žalovanému ako procesne

neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17
základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa
§ 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP po priznaní nároku strane na náhradu trov konania a
následnesúdomprvejinštancievovýškenáhradytrovkonaniazasituácie,keďoprávnenejstranežiadne
trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti

civilného súdneho konania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).