Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 12, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716210773
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716210773.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: S. Č., H.. XX.X.XXXX, C. K., A. XXX/XX,
proti žalovanému: S. Š., H.. XX.X.XXXX, C. S., N. L. XX, zastúpenému JUDr. Viktorom Novýsedlákom,
advokátom, so sídlom v Poprade, L. Svobodu 2674/1, IČO: 42029538, o určenie neplatnosti právneho
úkonu s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12Csp/128/2016-94 zo
dňa 29.1.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách rozhodol tak, že žalovaný má
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň zrušil neodkladné opatrenie
nariadené Krajským súdom Prešov dňa 11.5.2017 pod sp.zn. 21Co/51/2017-58.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 4.12.2014 bola vyhotovená písomná kúpna zmluva medzi predávajúcim
S. Č. a kupujúcim S. Š.. Podľa bodu II. predávajúci prehlásil, že je výlučným vlastníkom 2-izbového
bytu č. 3 s príslušenstvom na I. poschodí bytového domu nachádzajúceho sa na V.. A. súpisné číslo

XXX, na pozemku parc. č. XXX/XXX, podielovým spoluvlastníkom pozemku, na ktorom je postavená
bytová budova a podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, všetko zapísané
na LV č. XXXX, k.ú. K. v podiele 1/1. Dňa 10.12.2014 súdu nezistenou osobou bol vyhotovený
návrh zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom, Q. N. a žalobcom
ako dlžníkom, predmetom ktorej malo byť poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi veriteľmi vo
výške 18.000,- eur na bankový účet dlžníka XXXXXXXXXX/XXXX vedenej v K. K., B..K.. Dlžník
sa zaviazal poskytnuté prostriedky vrátiť do 28.2.2015. Účel pôžičky bol definovaný na vyplatenie

záväzkov dlžníkom voči dražobnej spoločnosti F. O. Ž.. Zmluva mala nadobudnúť účinnosť dňom
jej podpisu oboma zmluvnými stranami. Zmluvu podpísal iba žalobca a podpis žalobcu bol overený
príslušným správnym orgánom. Dňa 10.12.2014 žalovaný a Q. N. v pozícii záložných veriteľov uzavreli
so žalobcom ako záložcom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, predmetom ktorej bolo
zriadenie záložného práva na zaistenie pohľadávky záložných veriteľov voči záložcovi, ktorá vznikla
na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 10.12.2014, na základe ktorej poskytli záložní veritelia záložcovi
ako dlžníkovi peňažné prostriedky v sume 18.000,- eur a záložca sa zaviazal tieto peňažné prostriedky

vrátiť v lehote do 28.2.2015. Predmetom zálohu bol byt č. 3 na V.F.. A. XXX, k.ú. K., zapísaný na
LV č. XXXX. Záložného právo spočívalo v zákazke akéhokoľvek nakladania so zálohom bez súhlasu
záložných veriteľov. Záložnú zmluvu podpísali všetky zmluvné strany. Podpis záložcu bol overený
dňa 10.12.2014. Dňa 11.12.2014 Q. N. predložil okresnému úradu návrh na vklad záložného právado katastra nehnuteľností. Správny orgán vklad povolil svojim rozhodnutím zo dňa 11.2.2015. Dňa
12.2.2015 žalovaný a Q. N.E. doručili Okresnému úradu S. vyhlásenie záložného veriteľa o vzdaní sa
záložného práva k nehnuteľnému majetku, a to bytu č. 3 na V.F.. A. s prísl. Dňa 19.1.2015 notárom

A.. P. Č. bola pod číslom H. vyhotovená notárska zápisnica o vyhlásení povinnej osoby S. Č., že S. Č.
je povinný vypratať nehnuteľnosť, a to byt č. 3 najneskôr do 15.3.2015. Menovaný uznal tento právny
záväzok čo do dôvodu a súhlasil s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Podľa účtovného dokladu
vyhotoveného R. C. dňa 10.12.2014 žalovaný vykonal na účet spoločnosti F. O., B..K.. hotovostnú platbu
vo výške 7.720,81,- eur. Listom zo dňa 2.1.2015 S. K. K. žalobcovi potvrdila úplné splatenie úveru

vymožením dlžnej sumy ku dňu 11.12.2014. Podľa potvrdenia vyhotoveného navrhovateľom dražby S.
K. K. spoločnosti F. O., B..K.., vyčíslenie celkovej pohľadávky k 11.12.2014 predstavuje celkom sumu
7.720,81 eur spolu s DPH. Dňa 16.1.2015 platiteľ S. Š. vykonal hotovostný vklad na účet príjemcu
K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 3.500,- eur. Podľa pokladničného dokladu K. K., dňa
10.12.2014 realizoval žalovaný hotovostný vklad vo výške 10.280,- eur na č. účtu: K. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX. Svedok Q. N. uviedol, že sprostredkovával stranám sporu prevod vlastníctva

bytu. Strany sa dohodli na kúpnej cene 30.000,- eur. Boli uhradené finančné prostriedky dražobnej
spoločnosti, ktorá následne od dražby upustila. Žalovaný chcel mať istotu, že k zmareniu kúpy nedôjde
a nepríde o peniaze, preto boli urobené ďalšie zmluvy. Z dôvodu možnej pochybnosti o vypratanie
nehnuteľnosti bola vyhotovená tiež notárska zápisnica o záväzku žalobcu byt vypratať. Má vedomosť,
že strany uzavreli kúpnu zmluvu, kúpna cena bola vyplatená na viacero častí žalovaným. Osobne bol

prítomný pri vyplatení dosť veľkej sumy, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil osobne po podpise návrhu
na vklad kúpnej zmluvy. Pred termínom vysťahovania sa žalobca zmenil svoje správanie, prestal s
ním komunikovať. Nemá vedomosť o poskytovaní pôžičky. Vyplácané finančné prostriedky boli použité
na úhradu dlhov žalobcu tak, aby mohla byť uzavretá kúpna zmluva. Nespomenul si na dokument,
zmluvu o pôžičke s dátumom 10.12.2014. S poukazom na uvedené mal súd preukázané, že žaloba

nie je dôvodnou. Poukázal na to, že v prípade, ak účastníci právneho úkonu uzavrú právny úkon, ktorý
účastníci nechcú uzavrieť, a ktorým predstierajú (simulujú) iný právny úkon, tzv. (disimulovaný právny
úkon), je simulovaný úkon z dôvodu nedostatku potrebnej vôle subjektov neplatným a platným je tzv.
zastretý právny úkon. Pri simulácii ide o obojstrannú nezhodu vôle a jej prejavu. V prípade simulácie
vôbec nejde o právny úkon a zákon s ním viaže za následok absolútnu neplatnosť. Simulovaný právny

úkon je neplatný nielen z dôvodu nezhody vôle a jej prejavu, ale aj z dôvodu obchádzania zákona
a rozporu s dobrými mravmi. Podmienkou jeho platnosti je, že zastretý právny úkon zodpovedá vôli
subjektov a spĺňa všetky zákonné predpoklady na jeho platnosť a má rovnakých účastníkov. V prípade,
ak by bol takýto právny úkon nedovolený, alebo trpel niektorým z dôvodu neplatnosti, bol by právny
úkon neplatný. Simulácia môže byť jednostranná alebo spoločná. Pri spoločnej simulácii musia byť

o ňom uzrozumené obe strany. Pri jednostrannej simulácii právnych úkonov sa postupuje v súlade s
teóriou ochrany dôvery. Neplatnosti simulovaného právneho úkonu sa nie je možné úspešne dovolať
voči tomu subjektu, ktorý úkon považoval za nezastretý (a to ak ho vzhľadom na objektívne okolnosti
a riadnu opatrnosť mohol považovať za nezastretý). V takom prípade je potrebné zabezpečiť ochranu
dobrej viery osoby, ktorá o simulácii nevedela a nemala sa ako dozvedieť a právny úkon považovala

za platný. Za prípady simulácie nemožno považovať nesprávne označenie právneho úkonu. Kúpna
zmluva je dvojstranným, konsenzuálnym právnym úkonom, ktorým sa predávajúci zaväzuje odovzdať
kupujúcemu predmet kúpy a kupujúci sa zaväzuje predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
kúpnu cenu. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje
vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami zmluvy sú prenechanie veci veriteľom

dlžníkovi, povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, vymedzenie požičiavaných vecí a dočasnosť
zmluvy. Posudzovaná kúpna zmluva, ktorá mala byť zastretým právnym úkonom, obsahuje všetky
podstatné náležitosti kúpnej zmluvy a to predmet kúpy a kúpnu cenu. Ak žalobca, vychádzajúc z obsahu
jeho tvrdení poukazuje na to, že strany uzavreli zmluvu o pôžičke, a kúpna zmluva zo dňa 4.12.2014
bola iba obojstranne simulovaným právnym úkonom zastierajúcim uzavretie zmluvy o pôžičke, resp.

že pri uzavretí kúpnej zmluvy konal v omyle, toto tvrdenie bol povinný preukázať. Pri preukazovaní
svojich tvrdení sa žalobca dostal do dôkaznej núdze. Uzavretá kúpna zmluva nemá náležitosti zmluvy
o pôžičke, ani náležitosti zmluvy o zriadení záložného práva tak, ako to vyplýva z ust. § 647 OZ
a ust. § 151b OZ. Samotná dojednaná výška kúpnej ceny 30.000,- eur nekorešponduje s tvrdení
žalobcu o výške pôžičky 18.000,- eur. Túto výšku obsahuje návrh iného právneho úkonu, a to písomnej

zmluvy o pôžičke zo dňa 10.12.2014, ktorá však nebola podpísaná žalovaným. Táto písomnosť bola
základom pre uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva k bytu, vkladu záložného práva do katastra
nehnuteľnosti aj vyhlásenia žalovaného ako záložného veriteľa o vzdaní sa záložného práva. Žalovaný
poprel, aby kúpna zmluva bola disimulovaným úkonom a zastierala uzavretú zmluvu o pôžičke. Vždymal záujem iba o odkúpenie nehnuteľnosti a ďalšie písomnosti a právne úkony mimo kúpnej zmluvy mali
iba zabezpečiť, aby o finančné prostriedky uhradené do realizácie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej
zmluvy, ak by k prevodu nedošlo, neprišiel. Sám žiadnu zmluvu o pôžičke nepodpísal. Sumu 18.000,- eur

žalobcovi a v prospech žalobcu dražobnej spoločnosti poukázal v termíne stanovenej v kúpnej zmluve.
Vyhodnotením dôkazov každého samostatne a v ich vzájomnej súvislosti súd obrane žalovaného uveril.
Jeho tvrdenia preukazuje tiež vypočutý svedok ako aj listinné dôkazy týkajúce sa úhrady dlhu žalovaným
za žalobcu dražobnej spoločnosti po vyhotovení kúpnej zmluvy. Svedok popísal okolnosti uzavretia
kúpnej zmluvy. Z tejto je zrejmý predmet kúpy, výška kúpnej ceny a podmienky jej splatnosti. Žalobca

podľa tvrdenia svedka sám inicioval odpredaj nehnuteľnosti a podpisom zmluvy sa so žalovaným
dohodol na jej podstatných náležitostiach. V konaní nebolo zistené, aby žalovaný pri uzatváraní
kúpnej zmluvy konal v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca netvrdil, že od kúpnej zmluvy odstúpil pre
nezaplatenie kúpnej ceny. Iba takýmto jednostranným odôvodneným právnym úkonom predávajúceho
dochádza k zrušeniu zmluvy od počiatku a vzájomné vzťahy strán sú následne riešené ustanoveniami
zákona o bezdôvodnom obohatení. Pretože žalobca nepreukázal niektorý z dôvodov zrušenia, resp.

neplatnosti kúpnej zmluvy, nepreukázal ani to, že je naďalej vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Žalobca
sa po odpredaji nehnuteľnosti nemôže domáhať práva na bývanie v tejto nehnuteľnosti za stavu, kedy
mu bola vyplatená kúpna cena a sám deklaroval svoju povinnosť z bytu sa vysťahovať v dohodnutej
lehote. V súlade s ust. § 335 ods. 1 CSP súd prvej inštancie zrušil nariadené neodkladné opatrenie,
pretože žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP.

3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca dôvodiac, že súd rozhodol na pojednávaní
bez jeho účasti, a to aj napriek tomu, že bol riadne telefonicky ospravedlnený, pričom nedal súhlas na
pojednávanievjehoneprítomnosti.Poukazujenato,žesúdsauspokojilstvrdenímžalovaného,ženemá
viac takýchto obdobných káuz. Ďalej sa súd uspokojil s tvrdením žalovaného, že so žiadnou zmluvou

o pôžičke nesúhlasil, pritom keby si súd vyžiadal originály všetkých zmlúv, ktoré sú na katastri, zistil
by, že jeho tvrdenie je klamstvo, pretože zmluva o pôžičke bola súčasťou Zmluvy o zriadení záložného
práva, na základe ktorého bolo aj zriadené záložné právo v KN. Uviedol, že potreboval pôžičku a žiadny
byt nepredal s tým, že keby ho chcel predať, tak by ho predal cez realitnú kanceláriu. Tiež svedok
S.. N. vo svojej výpovedi uviedol, že nevie o žiadnej zmluve o pôžičke, čo je pozoruhodné, pretože

zmluva o pôžičke bola súčasťou záložnej zmluvy, ktorú on sám podpisoval. Preto žiada, aby boli na
základe súdneho príkazu vyžiadané kópie originálnych zmlúv z Katastra nehnuteľností S., aby bol
prelustrovaný žalovaný, ktorý svojim klamstvom tvrdil, že nemá inú podobnú kauzu a aby bol svedok
N. a jeho svedectvo vyhodnotené ako nedôveryhodné. Poukázal na to, že súdu predložil písomné
dôkazy o tom, že od samého začiatku to bola pôžička, čo dokazovala aj záložná zmluva, no súd radšej

uveril žalovanému a jeho svedkovi p. N., namiesto toho, aby si vyžiadal konkrétne listiny z KN, overil
si tvrdenia žalovaného a svedka a navyše rozhodol aj napriek ospravedlneniu v jeho neprítomnosti bez
jeho súhlasu.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukazuje na to, že odvolanie je zmätočné, nie

je z neho zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov žalobca rozsudok súdu prvej inštancie napáda.
Žalobca bol počas konania na súde prvého stupňa pasívny, ani raz sa pojednávania nezúčastnil a nikdy
nežiadal, aby sa pojednávanie odročovalo. Žalobca mal možnosť sa konania v plnej miere zúčastniť a po
procesnej stránke nie je možné vytknúť konaniu na súde prvej inštancie žiadnu vadu. Žalobca nevyužil
možnosť doplniť dokazovanie a jeho návrhy na dokazovanie uvádzané v odvolaní sú tak neurčité, že

ich nie je možné vykonať, navyše v súlade s § 366 CSP už na takéto prostriedky procesného útoku
alebo obrany nemožno prihliadať. Žalobca neponúka žiadne dôkazy na preukázanie opaku skutočností
dokázaných svedeckou výpoveďou Q. N.V.. Žalobca v odvolaní poukazuje na listinné dôkazy, a to
zmluvu o zriadení záložného práva, zmluvu o pôžičke, pričom tieto zmluvy sú súčasťou spisu a súd
prvej inštancie ich zohľadnil pri svojom rozhodnutí. Žalobca síce poukazuje na zmluvu o pôžičke, avšak

zároveň súd neinformuje prečo túto pôžičku nespláca, a teda je zrejmé, že ani on peniaze poskytnuté
od žalovaného nepovažuje za pôžičku, ale za kúpnu cenu. Žalovaný trvá na tom, že kúpna cena bola
vyplatená v celom rozsahu vrátane poslednej splátky vo výške 8.500,- eur k rukám žalobcu, čo potvrdil
aj svedok N.. Samotné odvolanie neobsahuje žiaden odvolací návrh a aj samotné odvolacie dôvody
sú formulované tak nejasne, že nespĺňajú náležitosti odvolacích dôvodov v zmysle § 363 CSP. Preto

žalovaný žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a žalobcu zaviazal na
náhradu trov odvolacieho konania.5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona číslo
160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods. 1,
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu,
ako aj na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní vopred. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu
prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

9. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými
skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu
alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom iný,

než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú
spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

10. Vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu, že súd vo veci rozhodol napriek ospravedlneniu v
jeho neprítomnosti bez jeho súhlasu, posudzoval odvolací súd, či postupom súdu prvej inštancie bola

žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

11. V súvislosti s touto odvolacou námietkou žalobcu poukazuje krajský súd na to, že pod odňatím
možnosti konania pred súdom, vo všeobecnej rovine sa rozumie procesný nesprávny postup súdu,
priečiaci sa zákonu, ktorý ma za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka

občianskeho súdneho konania. Na takéto vady konania, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, musí odvolací súd prihliadať z úradnej povinnosti, t.j. aj vtedy, ak by v odvolaní uplatnené
neboli. Medzi takéto vady sa zaraďuje aj odňatie možnosti konať účastníkovi konania pred súdom.
Pritom pod odňatím možnosti konania pred súdom sa považuje taký závadný procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožnila realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za

účelom ochrany jeho práv a práva ochrany záujmov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Sžso/64/2016 z 8.2.2016) a „podľa ustanovení súdnej praxe Najvyššieho súdu sa odňatie
možnosti konania pred súdom rozumie postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu
tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok (teraz Civilný sporový poriadok pozn.
odvolacieho súdu) dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a

podobne)“ (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 318/2015 z 30.6.2015).

12. Z obsahu spisu je zrejmé, že okresným súdom bol stanovený termín pojednávania na 29.1.2018, a
predvolanie na toto pojednávanie bolo žalobcovi doručené dňa 3.1.2018 (č.l. 77 spisu). Následne v deň
pojednávania žalobca prostredníctvom tretej osoby ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z

dôvodu hospitalizácie, pričom nežiadal o odročenie pojednávania. Prvoinštančný súd uznesením podľa
§ 180 CSP rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu.13. Odvolací súd tak konštatuje, že súd prvej inštancie mal dňa 29.1.2018 splnené všetky procesné
podmienky na prejednanie a rozhodnutie veci na pojednávaní. Prvoinštančný súd nariadil pojednávanie
podľa§177ods.1CSPprizachovanílehotypodľa§178ods.2CSP.Účastnícikonaniaboliriadneavčas

na pojednávanie predvolaní. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, pričom o odročenie
pojednávania nežiadal. Preskúmaním postupu súdu prvej inštancie, s prihliadnutím na všetky okolnosti
veci, odvolací súd vyhodnotil postup tohto súdu ako správny, keď na prejednanie veci na pojednávaní
dňa 29.1.2018 mal prvoinštančný súd splnené všetky podmienky stanovené zákonnými ustanoveniami
§§ 177 a nasl. CSP. Dôsledky pasivity účastníka v konaní nemôžu byť vyhodnotené ako vadný procesný

postup súdu.

14. Navyše, zo žiadneho z ustanovení Civilného sporového poriadku nemožno vyvodiť, že by súd
v každom prípade musel vypočuť účastníka konania. Výsluch účastníka je iba jedným z dôkazných
prostriedkov (§ 195 CSP) a tento súd hodnotí ako každý iný dôkaz. Pri nedostatku výpovede účastníka,
súd zváži, či to nie je na ujmu riadneho zistenia skutkového stavu veci. Súd prvej inštancie preto

nepochybil, ak majúc za to, že skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov stačí na rozhodnutie vo veci
samej, žalobcu, ktorý bol v konaní pasívny, v konaní nevypočul. Okresný súd svojím postupom žalobcu
nevylúčil z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu priznáva Civilný sporový poriadok.

15. Z uvedených dôvodov odvolaciu námietku žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom postupom

súdu prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

16. Podľa citovaného ustanovenia § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je platný zastretý právny
úkon (simulovaný), keďže tu chýba vôľa účastníkov takého úkonu. Platí nezastretý právny úkon
(dissimulovaný). Musí však zodpovedať vôli účastníkov a súčasne spĺňať všetky jeho náležitosti (zjavne

podstatné zložky právneho úkonu). Zastretý právny úkon nebude platný, ak sám osebe bude mať
niektorú vadu vyvolávajúcu jeho neplatnosť (absolútnu alebo relatívnu, úplnú alebo čiastočnú).

17. Simulovaný právny úkon môže vyvolávať dôsledky spojené s platným právnym úkonom voči tomu,
ktohosozreteľomnavšetkyokolnostiprípadupovažovalzanezastretýúkon.Vočitakémuúčastníkovisa

nemožno dovolať neplatnosti zastretého právneho úkonu. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje
druhého účastníka úkonu, resp. ostatných účastníkov úkonu, ktorí musia preukázať, že chránený
účastník mal a mohol vedieť o simulovaní právneho úkonu.

18. Simulácia právneho úkonu, na ktorú sa v priebehu konania i v podanom odvolaní žalobca odvolával,

nebola preukázaná. V tomto smere neboli zo strany žalobcu navrhnuté dôkazy a naviac, tento sa
nezúčastnil pojednávaní na okresnom súde.

19. Simuláciu možno s úspechom namietať len vtedy, ak obe strany konali s úmyslom právny úkon
simulovať, čo na strane žalovaného preukázané nebolo. Tvrdenia žalovaného boli navyše podporené

aj výpoveďou svedka Q. N.Š..

20. Dôkazy, ktoré žalobca navrhol v podanom odvolaní, nie je účelné vykonávať v štádiu odvolacieho
konania, pretože ide o tzv. novotu v odvolacom konaní (§ 366 CSP). Tieto dôkazy mohol žalobca
navrhnúť už v štádiu prvoinštančného konania, avšak to neurobil, pričom nejde o dôkazy, ktoré by mu

neboli známe.

21. V ostatnom odvolací súd len poukazuje na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, a to aj vo výroku o náhrade trov konania a vo výroku o zrušení
neodkladného opatrenia.

22. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387
ods. 1 a ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane osvojenia si jeho dôvodov.

23.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP

tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu 100 %.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).