Rozsudok Judgement was issued on Friday, April 25, 2008

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17C/40/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707202013
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2008:8707202013.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Markétou Marečkovou, v právnej veci

žalobkyne M. B., nar. XX.. X.. XXXX,. trvale bytom ul. S. XX/XX,. S., zastúpená JUDr. E. K., advokátkou,
ul. Š. č. XXX/XX,. S., proti žalovanému B. F., nar. XX.. X.. XXXX,. trvale bytom ul. Z. č. XXX/XX,. S.,
zastúpený M. F., nar. XX.. X. XXXX,. trvale bytom ul. X.. mája č. XX,. S., o zaplatenie Sk 31 000,- s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu Sk 31 000,- s 12 %-ným p. a. úrokom z omeškania od
2. 3. 2004 do zaplatenia a n a h r a d i ť trovy konania vo výške Sk 16 343,50 s tým, že trovy konania
je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť k rukám právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. E. K., advokátky, Š.

XX,. S., všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou z 28. 2. 2007 žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy Sk 31 000,-
s 12 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 2. 3. 2004 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok
odôvodnila ústne uzavretou zmluvou o pôžičke z 22. 8. 2003 na základe ktorej žalovanému poskytla
pôžičku vo výške Sk 98 000,- v hotovosti. Žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť do 1. 3. 2004. Dňa 20. 3.
2004 žalovaný vrátil žalobkyni sumu Sk 67 000,-, zvyšok požičanej sumy Sk 31 000,- doposiaľ nevrátil.

Pretože pobyt žalovaného na začiatku konania nebol známy súd v zmysle § 29 OSP ustanovil

žalovanému opatrovníka pre konanie. Uznesením z 23. 1. 2008 súd zrušil uznesenie tunajšieho súdu o
ustanovení opatrovníka žalovanému z dôvodu, že žalovaný sa dostavil na pojednávanie v predmetnej
veci.

Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Tvrdil, že v r. 2003 ho oslovila žalobkyňa,
ktorú poznal z účinkovania dychovej hudbe S. s tým, aby si otvorili vo S. predaj sudového vína. Dohodli
sa, že podnikateľom sa stane žalovaný a žalobkyňa bude tichou spoločníčkou. Na začiatku podnikania

každý z nich vložil vklad Sk 100 000,-. Žalobkyňa sumu Sk 98 000 poskytla žalovanému l. 8. 2003. Suma
Sk 2 000,- bola použitá na poplatky. Žalovaný namietal neplnenie povinnosti zo strany žalobkyne na
ktorých sa dohodli a následne sa rozhodol ukončiť so žalobkyňou spoluprácu. Pri stretnutí so žalobkyňou
v pohostinstve T. vo S., mu žalobkyňa uviedla, že sa cíti byť jeho tichou spoločníčkou a na základe
uvedeného žalovaný s poukazom na príjmy a straty z podnikania za rok 2003 vyčíslil sumu Sk 67 000,-,
ktorú vrátil žalobkyni.

Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne na podanej žalobe trvala. Žiadala, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy Sk 31 000,- s 12 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 2. 3. 2004 do
zaplatenia a na náhradu trov konania. Tvrdila, že zo strany žalovaného nikdy nešlo o seriózny záujem
spoločne podnikať so žalobkyňou. I keď účastníci konania pôvodne mali podnikať na základe zmluvyo tichom spoločenstve nikdy nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o tichom spoločenstve. Žalobkyňa
viackrát vyzývala žalovaného na uzavretie písomnej zmluvy. Návrh vypracovaný Mgr. Š. žalovaný
odmietol. Žalobkyňa , ktorá sa začala obávať o svoj vklad do podnikania Sk 98 000,- žiadala žalovaného

o vystavenie písomného potvrdenia. Dňa 5. 2. 2004 žalovaný písomnou formou potvrdil žalobkyni
uzavretie zmluvy o pôžičke vo výške Sk 98 000,-. Potvrdila, že dňa 20. 3. 2004 žalovaný vrátil žalobkyni
sumu Sk 67 000,-. Právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na znenie ust. § 272 ods. 1 v nadväznosti
na§263Obchodnéhozákonníka.Uviedla,žeústneuzavretázmluvaotichomspoločenstveniejeplatná.
Nárok na zaplatenie žalovanej sumy uplatnila z titulu uzavretej zmluvy o pôžičke z 5. 2. 2004. Uviedla,

že prejav žalovaného na zmluve o pôžičke je jasný , určitý a zrozumiteľný. Prijatie sumy Sk 67 000,- je
nutné chápať ako čiastočné plnenie zo strany žalovaného z titulu plnenia uzavretej zmluvy o pôžičke.

Žalobkyňa na pojednávaní na podanej žalobe trvala. Uvidla, že na jar 2003 sa so žalovaným ústne
dohodli na spoločnom podnikaní. Každý z účastníkov konania na podnikanie investoval sumu Sk 100
000,- - z toho Sk 98 000,- predstavoval vklad na podnikanie a Sk 2 000,- príslušné poplatky. Povedala,

že podnikali pod obchodným menom žalovaného s tým, že žalobkyňa sa mala stať tichou spoločníčkou.
Začiatkom októbra 2003 začali problémy pri podnikaní. Žalobkyňa mala záujem písomne právne vzťahy
upraviť. Žalovanému predložila návrh zmluvy o tichom spoločenstve Mgr. Š.. S týmto však žalovaný
nesúhlasil. Zo strany žalovaného jej nebol predložený žiaden návrh zmluvy o tichom spoločenstve. Dňa
5. 2. 2004 jej žalovaný potvrdil písomne prevzatie sumy Sk 98 000,- a dňa 20. 3. 2004 jej zo strany

žalovaného bola vrátená suma Sk 67 000, -. V období spoločného podnikania jej zo strany žalovaného
nebola vyplatená žiadna mzda ani podiel na zisku. Tvrdil, že sumu Sk 67 000,- nevypočítali spolu so
žalovaným po nahliadnutí do účtovanej závierky. Žalovaný jej iba vyčíslil, ako túto sumu vypočítal. Od
l. 3. 2004 jej žalovaný neumožnil podieľať sa na prevádzke spoločného podnikania.
Žalovaný na pojednávaní o žalobou nesúhlasil. Potvrdil, že so žalobkyňou sa ústne v r. 2003 dohodli na

spoločnom podnikaní pri predaji sudového vína. Obaja so žalobkyňou vložili na podnikanie sumu každý
po Sk 98 000,- a každý použil sumu Sk 2 000,- na zaplatenie poplatkov. Dohodli sa, že on si vybaví
živnosť a žalobkyňa bude tichou spoločníčkou. Žalovaný tvrdil, že on predložil žalobkyni návrh uzavretie
zmluvy o tichom spoločenstve, tento však neakceptovala žalobkyňa. Neskôr začali pri prevádzke
problémy. Nepáčilo sa mu, že žalobkyňa osobne nepredávala v prevádzke, ale si zabezpečovala na

predaj iné osoby. Počas obdobia spoločného podnikania nemal z prevádzky predaja sudového vína
žiaden zisk, iba stratu. Ani žalobkyni ani sebe nevyplácal žiadnu mzdu. Potvrdil podpísanie potvrdenia z
5. 2. 2004. Uviedol, že jeho úmyslom nebolo uzavretie zmluvy o pôžičke, ale chcel vyhovieť žalobkyni,
aby mala písomné potvrdenie o investovaní sumy Sk 98 000,- do podnikania. Uviedol, že dňa 20. 3.
2004 sa so žalobkyňou stretli v pohostinstve T. vo S., kde mu žalobkyňa povedala, že sa cíti byť jeho

tichou spoločníčkou. Preto pri vzájomnom vysporiadaní vychádzal z účtovnej závierky za rok 2003 a
zohľadnil aj stratu z podnikania.

Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súhlasila s vyjadrením žalovaného, žiadala žalobu zamietnuť.
Uviedla, že je zrejmé, že účastníci konania sa k sebe správali ako obchodní partneri i napriek tomu, že

zmluva o tichom spoločenstve nebola napísaná v písomnej forme. Keďže žalobkyňa pred vzájomným
vyporiadaním uviedla, že sa cíti byť jeho tichou spoločníčkou má za to, že vzťahy medzi účastníkmi
konania boli spravodlivo vyporiadané, keď žalovaný zohľadnil aj stratu vytvorenú v priebehu spoločného
podnikania. Tvrdila, že žalovaný žalobkyni predložil návrh zmluvy o tichom spoločenstve. Táto zmluva
medzi účastníkmi konania nebola uzavretá, lebo žalobkyňa s návrhom zmluvy nesúhlasila. Uviedla, že

si myslí, ak by žalobkyňa neuviedla žalovaného, že sa cíti byť jeho tichou spoločníčkou, žalovaný by
jej vyplatil celú sumu Sk 98 000,-.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, právnej zástupkyne žalobkyne, žalovaného,

zástupkyne žalovaného, svedkov J. I., A. M., M. F., R. Č., listinnými dôkazmi: potvrdením z 5. 2. 2004,
návrhmi zmluvy o tichom spoločenstve, daňovým priznaním žalovaného za r. 2003, výkazom o majetku
a záväzkami žalovaného, výkazom o príjmoch a výdavkoch, pokladničnými dokladmi žalovaného, a
ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:

Z vyjadrenia účastníkov konania súd zistil, že na jar roku 2003 sa účastníci konania ústne dohodli
na spoločnom podnikaní v oblasti predaja sudového vína. Každý z účastníkov konania si zobral
úver vo výške Sk 100 000,-, z toho Sk 98 000,- dal ako vklad na podnikanie a sumu Sk 2 000,-
na zaplatenie príslušných poplatkov. Účastníci konania sa dohodli na spôsobe podnikania tak, žeživnostenskéoprávneniesivybavížalovanýažalobkyňasastanetichouspoločníčkou. Podľavyjadrenia
žalobkyne v priebehu podnikania žalobkyňa predložila žalovanému návrh zmluvy o tichom spoločenstve
vypracovaný Mgr. Š. v októbri 2003, predmetný návrh žalovaný neakceptoval. V priebehu pojednávania

žalovaný tvrdil, že on zabezpečil návrh zmluvy o tichom spoločenstve vypracovaný JUDr. O. a tento
návrh žalobkyňa neakceptovala. Žalobkyňa poprela predloženie návrhu zo strany žalovaného. Účastníci
konania sa v období po otvorení prevádzky predaja sudového vína spravovali ústnou dohodou podľa
ktorej žalobkyňa zabezpečovala dohodnutý čas, samotný predaj vína, zabezpečovala ekonomické a
účtovníčkepráce.Žalovanýzabezpečovalnákuptovaruavdohodnutýčastaktiežsamotnýpredajvína.Z

dôvodu, že poskytnutie vkladu Sk 98 000,- žalobkyňou žalovanému, ktorého prevzatie žalovaný potvrdil
nebolo potvrdené zo strany žalovaného písomne, účastníci konania dňa 5. 2. 2004 si vystavili písomne
potvrdenie podľa ktorého dňa 22. 8. 2003 žalovaný od žalobkyne prevzal sumu Sk 98 000,- ako pôžičku,
ktorú mal vrátiť do 1. 3. 2004.
Z vyjadrení účastníkov konania súd zistil, že žiaden z účastníkov nemal úmysel uzavrieť zmluvu o
pôžičke, zámerom žalobkyne bolo disponovať písomným potvrdením o odovzdaním sumy Sk 98 000,-

žalovaného, a úmyslom žalovaného bolo vyhovieť žalobkyni v súvislosti s vystaveným potvrdením.
Z vyjadrení účastníkov konania bolo zistené, že počnúc mesiacom marec 2004 žalobkyňa prestala
vykonávať práce v prevádzke predaja sudového vína pre vzájomné nezhody medzi účastníkmi konania.
Dňa 20. 3. 2004 žalovaný vyplatil žalobkyni sumu Sk 67 000,-. Žalobkyňa v predmetnom konaní žiadala
doplatenie sumy Sk 31 000,-. Žalovaný tvrdil, že vzájomné vysporiadanie medzi účastníkmi konania bolo

spravodlivé, keď žalobkyni pri vyplatení sumy zohľadnil stratu na podnikaní.

Návrh na doplnenie dokazovania predložením účtovnej závierky žalovaného za rok 2003 súd nepripustil
vzhľadom k tomu, že na právne posúdenie veci vykonanie takého dôkazu nebolo potrebné.

Svedok Jozef Ištvánik na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa je jeho dcérou. Žalovaného pozná zo ZUŠ
a z dychovej hudby. Uviedol, že v rodine sa rozprávali o tom, že vo S. by mohla byť ešte jedna prevádzka
sudového vína a zrejme aj z toho podnetu sa žalobkyňa dohodla na spoločnom podnikaní so žalovaným
v tejto oblasti. Svedok uviedol, že sám apeloval na žalobkyňu , aby si riadne po právnej stránke upravila
vzťahy so žalovaným. Svedok nevedel o tom, žeby medzi účastníkmi konania bola uzavretá písomná

zmluva o spoločnom podnikaní. Po skončení podnikania došlo k určitému finančnému vysporiadaniu
medzi účastníkmi konania, avšak s týmto nebola žalobkyňa spokojná. Svedok tvrdil, že ak by žalovaný
predložil žalobkyni návrh zmluvy o tichom spoločenstve, určite by mu o tomto žalobkyňa povedala.
Svedok si pamätal okolnosti vyplatenia finančného vyrovnania zo strany žalovaného v pohostinstve T.
vo S.. Nepamätal si, žeby pri tomto stretnutí mal žalovaný k dispozícii aj účtovné doklady.

Svedkyňa A. M. na pojednávaní uviedla, že ju oslovila žalobkyňa , či by jej neprišla pomôcť s predajom
sudového vína do predajne, keďže v tejto oblasti v minulosti pracovala. Následne cca 2 mesiace
predávala v predajni v čase od 10,00 hod. do času kým neprišla zo zamestnania predávať žalobkyňa.
Svedkyňa pomáhala predávať iba v tie dni, keď mala predajňu na starosti žalobkyňa, nie v dni keď mal

predávať žalovaný. Tvrdila, že žalovaný sa k svedkyni nesprával v predajni korektne. Vedela o tom, že
žalovaný až dodatočne žalobkyni potvrdil prevzatie sumy Sk 98 000,-.

Svedok M. F., ktorý je otcom žalovaného na pojednávaní uviedol, že mal vedomosť o spoločnom
podnikaní účastníkov konania. Žalovanému pomohol vybaviť predajňu sudového vína, nábytkom.

Pomáhal mu nosiť sudy, čapovať víno. Vedel o tom, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu
zmluvy o tichom spoločenstve. Potvrdil, že žalobkyňa ako aj žalovaný každý vložil do podnikania
vklad Sk 100 000,- z čoho sa kupovali veci na začiatok podnikania. Účastníci konania podnikali spolu
cca jeden rok. boli medzi nimi nezhody. Žalovaný nebol spokojný s vedením účtovníckych prác zo
strany žalobkyne , ani so zabezpečením predaja v predajni inými osobami. Uviedol, že osobne dal

žalovanému sumu Sk 98 000,- aby mohol po skončení podnikania vyplatiť žalobkyňu. Keď sa účastníci
konania dohodli, že žalobkyňa je jeho tichou spoločníčkou, žalovaný pri vyplácaní vychádzal z daňového
priznania.

SvedkyňaR.Č.uviedla,žežalovanýjejejpartnerom.Malavedomosť ospoločnompodnikaníúčastníkov

konania. O zaplatení vkladu každým z účastníkov Sk 98 000,- i o vrátení sumy Sk 67 000,- zo strany
žalovaného žalobkyni. Nemala vedomosť, či medzi účastníkmi konania bola písomnou formou uzavretá
zmluva o tichom spoločenstve.Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonník, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti (§ 476) zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 673 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník

poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje z
podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.

Podľa § 673 ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje písomnú formu.

Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v

prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví
vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Podľa § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto
ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,

platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobkyni možno priznať v plnom
rozsahu z titulu bezdôvodného obohatenia. Nesporným medzi účastníkmi konania bolo, že na jar 2003
po ústnej dohode o spoločnom podnikaní v oblasti predaja sudového vína žalobkyňa ako aj žalovaný na

výdavky v súvislosti s podnikaním investovali sumu každý po Sk 100 000,-, z toho Sk 2 000,- za poplatky.
Účastníci konania sa ústne dohodli, že podnikateľom bude žalovaný a žalobkyňa sa stane tichou
spoločníčkou. Ústne si vymedzili aj rozsah práv a povinnosti pri podnikaní. Je preukázané, že účastníci
konania aj začali prevádzkovať predaj sudového vína v predajni vo S., no nikdy nedošlo k uzavretiu
zmluvy o tichom spoločníctve písomnou formou. V zmysle § 673 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka

s aplikáciou ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka je zrejmé, že pre platnosť zmluvy o tichom
spoločenstve zákon vyžaduje písomnú formu. Žalobkyňa predložila žalovaného písomný návrh zmluvy
o tichom spoločenstve, tento nebol žalovaným akceptovaný. Žalovaný tvrdil, že aj on žalobkyni predložil
návrh zmluvy o tichom spoločenstve, ktorý žalobkyňa neakceptovala. Žalobkyňa predloženie návrhu
poprela. Podstatným je, že nikdy nedošlo k uzavretiu zmluvy o tichom spoločenstve písomnou formou

a tak právny úkon zmluva o tichom spoločenstve uzavretá medzi účastníkmi konania ústnou formou
je s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Na absolútnu
neplatnosť súd prihliadol ex offo. Ak z titulu neplatného právneho úkonu žalobkyňa žalovanému (išlo o
podnikateľskú prevádzku žalovaného) plnila sumu Sk 98 000,-, je povinnosťou žalovaného § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka predmetnú sumu vrátiť. Žalovaný dňa 20. 3. 2004 žalobkyni vrátil sumu Sk

67 000,-. Sumu Sk 31 000,- doposiaľ nevrátil, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku. Neobstojí obrana žalovaného, ktorý ako tvrdil, vychádzal z toho, že žalobkyňa mu dňa
20. 3. 2004 oznámila, že sa cíti byť jeho tichou spoločníčkou. Zmluva o tichom spoločenstva nevzniká
ani jednostranným prehlásením tichého spoločníka. Žalobkyňa sa platne nestala tichou spoločníčkou
žalovaného, preto nebol dôvod, aby pri vysporiadaní sa so sumou Sk 98 000,- žalovaný vychádzal z

účtovnej závierky. Žalobkyňa neprevzala od žalovaného žiaden zisk z podnikania, nebola povinná sa
podieľať ani na strate z podnikania. Pre posúdenie právneho nároku nebola podstatná účtovná závierka
žalovaného, preto súd v tomto smere nepripustil doplnenie dokazovania. Žalobkyňa nárok opierala o
„zmluvu o pôžičke“ z 5. 2. 2004, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ani žalobkyňa ani žalovaný dňa5. 2. 2004 nemali úmysel uzavrieť zmluvu o pôžičke. Ich cieľom bolo vyhotovenie písomného potvrdenia
o tom, že žalobkyňa žalovanému odovzdala sumu Sk 98 000,- na podnikanie. V zmysle § 41a ods.
2 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke mal byť zastretý iný právny úkon účastníkov konania,

uznanie záväzku, uzavretie zmluvy o pôžičke nezodpovedá vôli ani jedného z účastníkov konania, preto
súd zmluvu o pôžičke nepovažuje za platne uzavretú.

Súd nárok žalobkyni priznal z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa toho zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobkyni podľa citovanej právnej úpravy priznal uplatnený úrok z omeškania vo výške 12 % p. a. od 2.

3. 2004 do zaplatenia, pričom za výzvu na vrátenie sumy Sk 98 000?- považuje potvrdenie z 5. 2. 2004,
podľa ktorého sumu Sk 98 000,- mal žalovaný zaplatiť do 1. 3. 2004.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , keď žalobkyňa
mala plný úspech vo veci. Trovy konania žalobkyne predstavujú: zaplatený súdny poplatok Sk 1 860,-,

trovy právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby á Sk 1 850,- (prevzatie a výzva, podanie žaloby,
účasť na pojednávaniach 23. 1. 2008, 2. 4. 2008, 25. 4. 2008, písomné podanie z 24. 4. 2008), 1 úkon
právnej služby á Sk 462,50 (účasť na pojednávaní 20. 11. 2007 bez prejednania veci), režijný paušál
3 x Sk 178,-, 4 x Sk 190,-, náhradu za stratu času za 2 polhodiny á Sk 297,- (za deň 20. 11. 2007), 3
polhodiny á Sk 317,- (za úkony v r. 2008), cestovné výdavky za cestu autobusom dňa 28. 2. 2007 za

cestu S. - P. a späť Sk 14,- x 2 spolu Sk 28,-, za dni 23. 1. 2008 , 2. 4. 2008, 25. 4. 2008 za jednu cestu
P. - S. á Sk 18,-, v zmysle § 10 ods. 1, § 14, § 16 ods. 3, § 15 písm. a) b), § 17 ods. 1 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Spolu súd
žalobkyni priznal trovy konania vo výške Sk 16 343,50.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)Občianskehosúdnehoporiadkuuviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.