Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/242/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115235397
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115235397.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Ekonomické stavby,
s.r.o., so sídlom Pohranická 391, 951 01 Štitáre, IČO: 36 544 493, zastúpeného spoločnosťou: JÁNSKÝ
& PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, proti
žalovaným: 1/ V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. P. XXXX/X, XXX XX K., 1/ F. M., nar. XX.XX.XXXX,

bytom K. P. XXXX/X, XXX XX K., obidvaja právne zastúpení: JUDr. Teréziou Ďatkovou, advokátkou, so
sídlom U. XXX/XX, XXX XX K., o zaplatenie 4.146,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/372/2015-154 zo dňa 22. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 14C/372/2015-154 zo dňa 22. júna 2017 p o
t v r d z u j e .

Žalovaní v rade 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (veta prvá výroku). Zároveň uložil žalobcovi
povinnosť nahradiť žalovaným v rade 1/ a 2/ trovy konania v plnom rozsahu (veta druhá výroku).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že nakoľko predmetom právneho vzťahu medzi žalobcom
ako zhotoviteľom a žalovanými v rade 1/ a 2/ ako objednávateľmi bola budúca výstavba rodinného
domu na základe Zmluvy o budúcej zmluve o dielo č. 982/14 zo dňa 04.06.2014 (ďalej aj „zmluva

o budúcej zmluve,“ alebo „zmluva“), je potrebné označenú zmluvu medzi stranami posudzovať
ako spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, citovaných v napadnutom rozhodnutí.
Charakter spotrebiteľského vzťahu nebol medzi stranami sporný a nebol ani preukázaný opak.
3. Predmetom zmluvného vzťahu bola povinnosť oboch zmluvných strán, a to aj budúceho
dodávateľa a budúceho objednávateľa uzatvoriť do 7 mesiacov po podpise zmluvy o budúcej
zmluve uzatvoriť zmluvu o dielo na zhotovenie rodinného domu podľa dispozícií a špecifikácií
určenej budúcim objednávateľom za cenu 82.985,00 Eur na pozemkoch KN-C parc. č. 622/4, KN-C

parc. č. 625/1 a KN-C parc. č. 883/44 k.ú. F..
4. V čl. 1.2 sa strany v zmluve o budúcej zmluve dohodli, že pred vlastným uzatvorením zmluvy o dielo
si budúci objednávateľ objednáva tieto prípravné práce:
a/ spracovanie štúdie rodinného domu, ktorá bude podkladom pre spracovanie projektovej
dokumentácie,
b/ spracovanie projektovej dokumentácie k stavbe (realizačná PD) a ďalšie dokumentácie k

stavebnému povoleniu,
c/ zabezpečenie stavebného povolenia, vrátane všetkých úkonov s tým spojených, ktoré predchádza
vlastnému uzatvoreniu zmluvy o dielo,d/ spracovanie výkazu výmer,
e/ spracovanie harmonogramu prác na stavbe vrátane splátkového kalendára,
f/ spracovanie špecifikácie objednaných prác a materiálov, ktorá bude predlohou pre určenie ceny diela,

g/ spracovanie modelu financovania, zabezpečenie koordinácie vo finančných ústavoch,
h/ diela, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o dielo. Podrobnosti spresní zmluva o dielo.
5. Podľa čl. 3.5. zmluvy v prípade, že nebude uzatvorená zmluva o dielo, zmluvné strany sa dohodli,
že činnosti budúceho zhotoviteľa zrealizované od podpisu tejto zmluvy smerujúce k
vydaniu stavebného povolenia a eventuálnemu vypracovaniu modelu financovania sú činnosťami

príkazníka (predstavujúce hlavne réžiu - úhradu finančného modelu, činnosť manažéra projektu,
telefóny, administratívu, výdaje smerujúce k zabezpečeniu plnenia pre účely zmluvy o dielo, napr.
poplatky subdodávateľom za zrušenie objednávky a pod. až do doby ukončenia zmluvného
vzťahu podľa tejto zmluvy, budú ohodnotené ako jednorazová odmena príkazníka podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka. Odmena príkazníka sa pre účely tejto dohody dojednáva vo výške
1.660,00 EUR + DPH. Výška takto dohodnutej odmeny nezávisí od rozsahu doposiaľ zrealizovaných

prác a môže sa znížiť písomnou dohodou strán.
6. Ďalej v čl.3.6. sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, že nebude uzatvorená zmluva o
dielo, zaväzuje sa budúci objednávateľ uhradiť budúcemu zhotoviteľovi vedľa odmeny podľa či. 3.5.
tejto zmluvy hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie
činnosti v tejto súvislosti zrealizované (t.j. prípravné práce podľa či. 1.2 a) až g)), a to podľa aktuálneho

sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností
(nakladateľstvo UNIKA, Bratislava), ktorý je platný ku dňu dokončenia projektovej
dokumentácie.
7. V konaní nebolo sporné, že žalovaní v rade 1/ a 2/ uhradili žalobcovi sumu 5.643,00 Eur formou
preddavku.

8. Rovnako medzi stranami bolo nesporné, že pre žalovaných v rade 1/ a 2/ bolo stavebným úradom
Obec Stráňavy dňa 01.07.2015 vydané stavebné povolenie č. 20121/2014-74/2015-OS-DB na základe
projektovej dokumentácie Ing. G. G. a bola vypracovaná - vyhotovená projektová dokumentácia
Ekonomické stavby zodpovedného projektanta Ing. G. G..

9. Citujúc ust. § 50a Občianskeho zákonníka okresný súd konštatoval, že v konaní nebolo taktiež sporné,
že k uzavretiu Zmluvy o dielo nedošlo a neboli uplatnené nároky podľa § 50a ods. 2 Občianskeho
zákonníka.
10. Keďže v prejednávanej veci neboli uplatnené žiadne sankcie ani následky súvisiace s
porušením povinnosti uzavrieť v dohodnutej dobe zmluvu, podľa názoru konajúceho súdu je pre toto

konanie nadbytočné zisťovať, či došlo alebo nedošlo k prípadnému porušeniu zmluvných povinností
niektorej zo strán, ani okolností navýšenia ceny, prípade dôvodnosti takéhoto konania a pod.
11. V praxi sa úplne bežne vyskytujú právne vzťahy tzv. „stavby na kľúč“, kedy zhotoviteľ zhotoví
celú stavbu od vydania stavebného povolenia až po povolenie užívať stavbu. Ak však nie je zrejmý
predmet zmluvy o dielo, teda rozsah a pod., nie je vylúčené, aby najskôr bola aj formou predzmluvných

záväzkov jasne špecifikovaná stavba a to aj prípadným vyhotovením projektovej dokumentácie, pričom
predmetom takéhoto konania môže byť aj zastupovanie pri vydaní stavebného povolania.
12. Nakoľko v Zmluve o budúcej zmluve o dielo č. 982/14 zo dňa 04.06.2014 medzi stranami bol
už premet diela špecifikovaný základnými vlastnosťami a to náčrtom, cenou, musel byť dodávateľovi
známy základný rozsah diela, nakoľko na základe uzavretej zmluvy o budúcej zmluve sa mohli

žalovaní v 1/ a 2/ rade domáhať nahradenia prejavu vôle, aby súd nahradil za žalobcu vôľu zhotoviť
stavbu domu na pozemku KN-C parc. č. 622/4, KN-C parc. č. 625/1 a KN-C parc. č. 883/44
k.ú. F. podľa prílohy zmluvy a typového určenia v prílohe zmluvy za cenu 82.985,00 Eur.
13. Keďže predmetom zmluvy o budúcej zmluve bolo aj 1/ spracovanie štúdie rodinného
domu, ktorá bude podkladom pre spracovanie projektovej dokumentácie, 2/ spracovanie

projektovej dokumentácie k stavbe (realizačná PD) a ďalšie dokumentácie k stavebnému
povoleniu, 3/ zabezpečenie stavebného povolenia, vrátane všetkých úkonov s tým spojených, ktoré
predchádza vlastnému uzatvoreniu zmluvy o dielo, 4/ spracovanie výkazu výmer, 5/ spracovanie
harmonogramu prác na stavbe vrátane splátkového kalendára, 6/ spracovanie špecifikácie
objednaných prác a materiálov, ktorá bude predlohou pre určenie ceny diela, 7/ spracovanie modelu

financovania, zabezpečenie koordinácie vo finančných ústavoch, 8/ diela, ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť zmluvy o dielo, bola v čl. 3.5. tejto zmluvy dohodnutá odmena za vykonanie činností budúceho
zhotoviteľa - žalobcu vo výške 1.660,00 Eur + DPH, pričom činnosti zrealizované od podpisu
zmluvy smerujúce k vydaniu stavebného povolenia a event. vypracovaniu modelu financovania súčinnosťami príkazníka (predstavujúce hlavne réžiu - úhradu finančného modelu, činnosť manažéra
projektu, telefóny, administratívu, výdaje smerujúce k zabezpečeniu plnenia pre účely zmluvy o dielo,
napr. poplatky subdodávateľom za zrušenie objednávky a pod. až do doby ukončenia zmluvného

vzťahupodľatejtozmluvy,zaktorénáležídohodnutáodmena.Následneokresnýsúdvychádzalzúpravy
uvedenej v § 724, § 730 ods. 1 a 2 a § 726 Občianskeho zákonníka a ustálil, že žalobca ako príkazník
bol povinný do uzavretia zmluvy vykonať činnosti dohodnuté v bode 1.2 zmluvy o budúcej zmluve za
dohodnutú odmenu.
14. Popri odmene mal žalobca ako príkazník nárok (v prípade, že nebude uzatvorená zmluva o dielo)

podľa bodu 3.6 zmluvy, aj na hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej
dokumentácie a ďalšie činnosti v tejto súvislosti zrealizované (t.j. prípravné práce podľa či. 1.2 a)
až g)), a to podľa aktuálneho sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a
inžinierskych činností (nakladateľstvo UNIKA,Bratislava),ktorýjeplatnýkudňudokončeniaprojektovej
dokumentácie. V tomto prípade sa však prvoinštančný súd stotožnil s námietkou žalovaných, že za
vykonanie jednej činnosti nemôže vzniknúť nárok na dve odmeny, ale obsah nároku výkladom podľa

ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať tak, že žalobca má popri odmene za
vykonanie všetkých činností príkazníka aj nárok na úhradu hotových výdajov, ktorými môže byť
najmä vyplatená odmena za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti v
tejto súvislosti zrealizované. Žalobcovi nemohol vzniknúť nárok totožný s nárokom, ako keby vykonal
dielo ako autorizovaný projektant, teda vyhotovil projekt stavby. Podľa ust. bodu 3.6 zmluvy mal teda

žalobca nárok na výdavky obdobné ako pri ust. § 728 Občianskeho zákonníka, čo však nemožno
stotožňovať s odmenou za vyhotovenie projektovej dokumentácie a činnosti autorizovaného
projektanta pri zastupovaní v stavebnom konaní a počas zhotovovania stavby.
15. Naviac, s poukazom na ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka žalobca podľa zmluvy a
sledovaného cieľa mohol vykonať len také činnosti, aby bola vyhotovená projektová dokumentácia, bolo

vydané stavebné povolenie avšak nie činnosti, ktoré by mali byť vykonané na základe zmluvy o dielo,
teda akékoľvek iné činnosti po vydaní stavebného povolenia. Ak spotrebiteľská zmluva
musí byť pod sankciou neplatnosti vyhotovená v písomnej forme, hoci aj má byť uzatvorená na základe
zmluvy o budúcej zmluve, nemôže vzniknúť zhotoviteľovi nárok na plnenie podľa spotrebiteľskej zmluvy,
ktorá len má byť uzavretá, hoci aj plnil. Je totiž potrebné si uvedomiť, že predmetom zmluvy o

budúcej zmluve je uzavretie budúceho záväzkového vzťahu, a nie vykonanie činností, ktoré majú byť
predmetom tohto záväzkového vzťahu. Preto podľa názoru konajúceho súdu nemohlo preto vzniknúť
právo žalobcu na zaplatenie činností účtovaných podľa č. 4. výkonovej fázy - dopracovania projektu
pre realizáciu stavby (podľa prílohy faktúry - Výpočet ceny výkonov v inžinierskej a projektovej činnosti,
Súbor výkonov inžiniersko-projektových činností), a to aj v prípade, ak by aj súd považoval nárok na

úhradu odmeny podľa čl. 3.6 za daný.
16. Súd prvej inštancie preto nepovažoval možné nároky podľa čl. 3.6 zmluvy o budúcej zmluve za
možnú odmenu, ale len za náhradu možných vynaložených nákladov - výdavkov, vynaloženie
ktorých žalobca v konaní nepreukázal. Na základe tohto okresný súd ustálil, že v konaní bol preukázaný
len nárok žalobcu na náhradu odmeny podľa či. 3.5 zmluvy, ktorý bol však žalovanými splnený úhradou

preddavku podľa čl. 3.3. zmluvy vo výške 5.643,00 Eur (naviac započítaná vo vyúčtovacej faktúre).
Faktúrou č. 215 000 222 zo dňa 03.11.2015 boli síce podľa textu účtované náklady prípravných prác
vo výške 7.797,60 Eur, avšak vykonanie žiadnej z týchto prác nebolo žalobcom v konaní preukázané.
Prílohou faktúry bol totiž len Výpočet ceny výkonov v inžinierskej a projektovej činnosti, Súbor výkonov
inžiniersko-projektových činností, čo však nebol výpočet nákladov, ale len výpočet odmeny za výkon

inžiniersko-projektových činností. Podľa úvahy súdu a posúdení skutkových okolností prejednávanej
veci by však nevznikol ani len nárok na takto účtovanú odmenu, pretože činnosti pod bodom 4 mohli
byť vynaložené až po vydaní stavebného povolenia a bola predložená projektová dokumentácia, ktorá
úplne definuje predmet stavby a ďalšie okolnosti nemohli byť v spotrebiteľskom vzťahu
vykonané bez vzniku písomného zmluvného vzťahu. Ostatné listinný súvisiace so zmluvnými vzťahmi

strán sporu, najmä zápisnice pre úpravu projektu, zápisnice, elektronická komunikácia a pod. boli pre
meritórne rozhodnutie súdu irelevantné.
17. Keďže okresný súd zistil, že žalovaní v rade 1/ a 2/ uhradili žalobcovi odmenu a žalobca vznik iných
nárokoch voči nim v konaní nepreukázal, je zrejmé, že žalovaní si všetky povinnosti voči žalobcovi splnili.
Predmetom tohto konania nebolo ani vydanie bezdôvodného obohatenia, kde by súd musel zisťovať

takého nároky žalobcu a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
18. Záverom okresný súdu uviedol, že pokiaľ žalovaní v rade 1/ a 2/ namietali neprijateľnosť zmluvných
podmienok, najmä čl. 3.4 zmluvy, súd ich neprijateľnosť nezistil, pretože sa riadil doktrínou zachovania
platnosti právneho úkonu (napr. nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014,rozhodnutie ÚS ČR 1. ÚS 625/03) a prípadné nejasnosti boli odstránené právo výkladom zmluvných
ustanovení v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Neprijateľná zmluvná podmienka je podľa
názoru súdu len taká zmluvná podmienka, ktorá aj po výklade zmluvných ustanovení

v prospech spotrebiteľa naďalej predstavuje porušenie práv spotrebiteľa, teda ani výkladom zmluvy
nemožno odstrániť neplatnosť takéhoto zmluvného ustanovenia.
19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal nárok na ich
náhradu proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

20. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že jeho žalobe v celom rozsahu
vyhovie.
21. Uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ nesúhlasil s výkladom
ustanovení Zmluvy o budúcej zmluve o dielo č. 982/14 zo dňa 04.06.2014 v znení jej prípadných
dodatkov, a to najmä vo vzťahu k ustanoveniu čl. III. ods. 3.5 zmluvy, resp. čl. III. ods. 3.6 zmluvy
prvoinštančným súdom, na základe ktorých žalobca odvodzoval svoj nárok voči žalovaným uplatnený
žalobou. Medzi uvedenými zmluvnými dojednaniami je podľa jeho názoru rozdiel. Predmetnou zmluvou

sa strany sporu dohodli, že v spoločne určenej lehote uzatvoria zmluvu o dielo, predmetom ktorej by
bola výstavba rodinného domu. Keďže pre legálnu výstavbu rodinného domu je potrebné
splniť určité, právnym poriadkom stanovené predpoklady (predovšetkým upravené v zákone č. 50/1976
Zb. - Stavebný zákon), žalovaní poverili žalobcu vykonaním činností sledujúcich zabezpečenie splnenie
týchto predpokladov. Za účelom ich dosiahnutia si zmluvné strany dohodli, že žalobca pre

žalovaných zabezpečí aj tzv. predstavebnú fázu, a to prípravné práce špecifikované v ust. čl. I. ods. 1,
2 zmluvy. V praxi je po uzatvorení zmluvy štandardne klientom žalobcu pridelený pracovník
(manažér projektu), ktorý spravuje danú zákazku v predstavebnej fáze a zabezpečuje jej réžiu. Správa
obchodnej zákazky v sebe zahŕňa najmä odborný rozbor zákazky, potrebnú administratívu, komunikáciu
s klientmi žalobcu, vrátane kvalifikovaných odpovedí na ich dopyty a otázky, či komunikáciu s prípadnými

subdodávateľmi a obdobné činnosti, ktoré možno chápať ako réžiu zákazky. Skutočnosť, že žalovaným
bol pridelený pracovník žalobcu na pozícii manažéra projektu, nebola v konaní nikým spochybnená.

22. Ako vyplýva z ust. čl. III. ods. 3.5 zmluvy, žalobcovi prislúcha v prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu
zmluvy o dielo, odmena za činnosti, ktoré sú špecifikované v tomto ustanovení, predstavujúce réžiu

zákazky. V prípade, ak dôjde už k realizácii samotných prípravných prác, ktorá je možná výlučne len
za predpokladu poskytnutia súčinnosti zo strany klienta žalobcu, za tieto prislúcha v zmysle
dohody zmluvných strán, premietnutej do čl. III. ods. 3.6 zmluvy žalobcovi odmena. Zmluvné strany sa
spoločne dohodli na aplikácii sadzobníka UNIKA na určenie rozsahu realizovaných
prípravných prác a na to nadväzujúce ohodnotenie týchto prác. Metodikou uvedeného sadzobníka

UNIKA je možné jasne určiť rozsah realizovaných činností, ako aj ich cenu. Podľa ustanovenia čl. III.
ods. 3.6 zmluvy sú hodnotené činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie, resp. prípravné
práce bližšie špecifikované v ust. čl. I. ods. 1.2 zmluvy. Naopak, v zmysle ust. čl. III. ods. 3.5 zmluvy
je odmenou príkazníka ohodnotená najmä réžia zákazky, v tomto prípade žalovaných tak, ako to bolo
uvedené vyššie. Odvolateľ preto nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o duplikovanom hodnotení

činností, ktoré žalobca pre žalovaných realizoval. Akcentoval pritom rozdiel činností hodnotených podľa
ustanovení čl. III. ods. 3.6 zmluvy a tých činností, ktoré sú ohodnotené odmenou príkazníka v zmysle
čl. III. ods. 3.5 zmluvy. Ani jedno z uvedených zmluvných ustanovení nemá sankčnú povahu, ale ich
účel je upraviť vzájomné práva a povinnosti medzi zmluvnými stranami pre prípad,
ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy o dielo. V prípade absencie týchto ustanovení by totiž nastala pre

žalobcu ako podnikateľa absurdná situácia, kedy by realizoval v prospech žalovaných úkony a činnosti,
následne by nebola uzatvorená zmluva o dielo, no žalobcovi by nevznikol nárok požadovať odmenu
za dovtedy realizované prípravné práce a činnosti v prospech žalovaných. Nesprávnou interpretáciou
vyššie uvedených zmluvných dojednaní okresný súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu
podanej žaloby. Naviac, súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy vo vzťahu k

určeniu rozsahu realizovaných prác, ktorá je jednou z rozhodujúcich skutočností pre správne posúdenie
vyúčtovania hodnoty realizovaných prípravných prác. Nesprávnym je aj konštatovanie súdu, že žalobca
nepreukázal v priebehu konania náklady realizovaných prác. Ako už bolo uvedené vyššie, zmluvné
strany sa spoločne dohodli na aplikácii sadzobníka nakladateľstva UNIKA, že na ich základe sa určíjednak rozsah realizovaných činností a následne ich hodnota. Pokiaľ ide o rozsah realizovaných
prípravných prác, tieto žalobca preukázal listinnými dôkazmi doloženými do spisu, ktoré podľa jeho
názoru nemožno spochybniť. Žalobca totiž v konaní odôvodnil a preukázal realizované prípravné práce,

ako aj spôsob, akým ich ohodnocoval. Nesprávnou je preto úvaha súdu prvej inštancie, o tom, že ak by
aj žalobcovi vznikol nárok na odmenu podľa ust. čl. III. ods. 3.6 zmluvy, žalobca v konaní nepreukázal
vynaloženie nákladov. Je teda zrejmé, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Zároveň žalobca zotrval na správnosti svojho vyúčtovania hodnoty
realizovaných prác a opakovane navrhol ako dôkaz vykonanie znaleckého dokazovania, ktorým by boli

odstránené rozpory strán sporu vo vzťahu k rozsahu realizovaných prípravných prác, ako aj ich hodnoty.
Súdom ustanovený znalec z odboru stavebníctva by objektívnym spôsobom na základe predložených
listinných dôkazov zhodnotil, či žalobca správne určil v zmysle metodiky dohodnutého sadzobníka
UNIKA rozsah realizovaných činností (teda, či vyúčtované práce aj vykonal) a v nadväznosti na to by
určil aj ich hodnotu. Tento návrh žalobcu na doplnenie dokazovania však okresný súd zamietol. Pokiaľ
žalovaní namietali v konaní prípadnú neprijateľnosť zmluvných podmienok, túto žalobca odmieta, keďže

obsah predmetnej zmluvy bol sporovými stranami individuálne dojednaný. Samotnému uzatvoreniu
zmluvy predchádzalo totiž osobné stretnutie povereného pracovníka žalobcu a žalovaných, ktorým bol
následne poskytnutý návrh zmluvy, v znení ktorej bolo vytvorené na základe uvedeného
stretnutia, a to za účelom vyjadrenia sa k návrhu zmluvy a vznesenia prípadných ďalších požiadaviek
na jej znenie. Uvedenú skutočnosť nepreukazujú iba dôkazy predložené žalobcom do spisu, ktoré

žalovaní v priebehu konania nespochybnili, ale aj výsluch samotného žalovaného v rade 1/ v priebehu
prvoinštančného konania, ktorý uviedol, že návrh zmluvy bol žalovaným daný k dispozícii a keďže títo
nemali žiadne pripomienky k jeho zneniu, bez ďalšieho ho akceptovali. Žalovaným bol teda vytvorený
priestor ovplyvniť navrhovaný obsah zmluvy na spoločnom rokovaní s pracovníkom žalobcu, ako aj po
doručení spracovaného návrhu zmluvy. Žalovaní akceptovali predložený návrh zmluvy už bez ďalších

pripomienok, a teda súhlasili s navrhovaným prerokovaným spôsobom upraveniam vzájomných vzťahov
pre prípad, ak by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Pokiaľ by žalovaní vnímali ustanovenia čl. III.
ods. 3.5 a čl. III. ods. 3.6 ako duplicitné, boli by v predzmluvnom štádiu túto skutočnosť namietali, čo
sa však nestalo. Naopak, zmluvné podmienky boli v predmetnej zmluve jasne a určito dohodnuté a
sporovým stranám zrejmé.

23. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Súčasne žiadali, aby odvolací súd im priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.
24. Konštatovali, že žalobca v podanom opravnom prostriedku zotrváva na celej svojej argumentácii
prezentovanej v prvoinštančnom konaní. Na základe vykonaného dokazovania však jednoznačne

vyplynulo, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, teda zmluvou uzatvorenou medzi
dodávateľom - žalobcom a spotrebiteľmi - žalovanými, pričom žalobca v konaní podľa ust. § 53 ods.
3 Občianskeho zákonníka nepreukázal, že by zmluvné strany ustanovenia zmluvy, (ktorých nesprávny
výklad súdu prvej inštancie vytýka), boli medzi stranami sporu individuálne dojednané. Tvrdenie
žalobcu o individuálnom dojednaní zmluvných podmienok prezentované v jeho odvolaní bolo vyvrátené

dokazovaním pred okresným súdom. Medzi stranami sporu sa viedli rokovania len o type domu, jeho
cene a spôsobe jeho realizácie. Znenie zmluvy žalovaní nemohli ovplyvniť, ak mali záujem na jeho
realizácii žalobcom, a preto nevznášali námietky ani proti jej zneniu. Naviac, argumentácia žalobcu
ohľadom individuálneho dojednania zmluvných ustanovení by mala opodstatnenie len v prípade, ak
by súd prvej inštancie tieto ustanovenia posudzoval ako neprijateľné podmienky, čo však nie je prípad

súdenej veci.
25. Okresný súd pri svojom rozhodovaní postupoval podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
keď mal za to, že podľa ustanovení čl. III. bod 3.5 a 3.6 zmluvy nemôže vzniknúť žalobcovi nárok
na dve odmeny za vykonanie jednej činnosti, a to činnosti smerujúcej k
vydaniu stavebného povolenia, a preto konštatoval, že žalobca má popri odmene za vykonanie činností

príkazníka podľa čl. III. bod 3.5 zmluvy aj nárok na úhradu hotových výdavkov podľa čl. III. bod 3.6
zmluvy, teda na úhradu hotových výdavkov obdobných, ako pri ust. § 728 Občianskeho zákonníka.
Okresný súd dospel v súdenej veci ku správnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že žalobca v
konaní vynaloženie žiadnych hotových výdavkov nepreukázal. Odvolateľ preto nedôvodne vytýka súdu
prvej inštancie nesprávne skutkové zistenia, keďže v uvedenom štádiu konania nepredložil žiaden dôkaz

o vynaložení hotových výdavkov na vykonanie činností smerujúcich k vydaniu stavebného
povolenia. Žalobca predložil súdu prvej inštancie len výpočet odmeny za výkon inžiniersko-projektových
činností a okresný súd správne zistil, že nárok na takto žalobcom vypočítanú odmenu nemohol vzniknúť,
keď žalobca nemohol vykonať činnosti pod bodom 4. tohto výpočtu, pretože tieto mali nasledovať ažpo vydaní stavebného povolenia. Napokon sám žalobca v konaní potvrdil, že po vydaní stavebného
povolenia nevykonával žiadnu činnosť.

26.VzhľadomnaznenieustanoveníčlánkuIII.bod3.5a3.6zmluvyapovahuzmluvyakospotrebiteľskej,
je nutné stotožniť sa so záverom okresného súdu, že žalobca nemôže mať nárok na duplicitnú odmenu,
t.j. aj odmenu príkazníka aj odmenu podľa sadzobníka UNIKA. V danej súvislosti žalovaní uviedli, že aj
keď súd prvej inštancie neposudzoval zmluvné ustanovenie článku III. bod 3.6 zmluvy ako neprijateľnú
podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. j/ Občianskeho zákonníka, t.j. ako podmienku neplatnú, zotrvali

na názore, že takýto postup súdu prvej inštancie bol možný. To však nič nemení na správnosti záveru
konajúceho súdu o tom, že žalobca nemôže mať nárok na dve odmeny. Žalobca v podanom odvolaní
tvrdí, že odmena podľa článku III. bod 3.5 zmluvy predstavuje odmenu za „réžiu zákazky“ a odmena
podľa článku III. bod 3.6 zmluvy je odmenou za vykonanie prípravných prác určenou podľa sadzobníka
UNIKA. Žalobca teda predmetné ustanovenia zmluvy vykladá tak, že má mať nárok na odmenu za réžiu
zákazky a odmenu za vykonané prípravné práce a tvrdí, že ak by predmetné ustanovenia v zmluve

neboli, nevznikol by mu v prípade neuzavretia riadnej zmluvy o dielo nárok na odmenu za zrealizované
prípravné práce. S týmto tvrdením žalobcu sa však podľa názoru žalovaných nemožno stotožniť. Zo
znenia predmetných ustanovení zmluvy je zrejmé, že obidve upravujú odmenu za prípravné práce, a v
prípade ustanovenia článku III. bod 3.5 zmluvy dokonca bez ohľadu na rozsah zrealizovaných prác. Z
výkladu predmetných ustanovení zmluvy zo strany žalobcu však možno vyvodiť i to, že sám vymedzuje

svoj nárok, ako nárok na „ režijné náklady“ a odmenu za vykonané činnosti a tento jeho
nároksúdprvejinštancieaninepopiera.Keďževšakžalobcavkonanínepreukázalhotovévýdavky,resp.
„svoju réžiu“, potom okresný súd posudzoval jeho nárok na odmenu za prípravné práce, ktorý podľa jeho
názoru vznikol v dohodnutej výške, t.j. vo výške 1.660,00 Eur bez DPH. Nakoľko žalovaní zaplatili
žalobcovi sumu 5.643,00 Eur, žalobcovi teda nevznikol nárok na zaplatenie ďalších 4.146,60 Eur. Súd

prvej inštancie potom tiež správne vyvodil záver, že ak by aj mala žalobcovi patriť odmena vypočítaná
podľa sadzobníka UNIKA, nárok na ňu nevznikol v žalobcom vypočítanej výške, nakoľko v konaní
nebolo preukázané vykonanie činností po vydaní stavebného povolenia upravených v bode 4. výpočtu
ceny výkon inžinierskej projektovej činnosti, pričom ako už bolo uvedené vyššie, žalobcovi by potom
nemohla súčasne prináležať odmena príkazníka. Naviac, v zmysle výpočtu ceny výkonov v inžinierskej

a projektovej činnosti mali byť činnosti pod pojmom 4. vykonané zo strany žalobcu v rozsahu 24 % z
celkového rozsahu 57 %. Nakoľko činnosti pod bodom 4. neboli žalobcom vykonané, potom celkový
rozsah žalobcom vykonaných činností mohol predstavovať len 33 %. Následne podľa výpočtu žalobcu
by odmena za prípravné práce podľa sadzobníka UNIKA mala predstavovať len sumu 4.514,40 Eur s
DPH (celková cena 100 % = 11.400,00 Eur, zrealizované v percentách = 33 %, t.j. cena zrealizovaných

prác predstavuje čiastku 3.762,00 Eur + 20 % DPH v sume 752,40 Eur, čo spolu činí čiastku 4.514,40
Eur). Nakoľko žalovaní už zaplatili žalobcovi sumu 5.643,00 Eur, žalobcovi by ani v tomto prípade nebolo
možné priznať ním uplatnený nárok. Z uvedených dôvodov nebolo účelné ani dôvodné vykonávať v
súdenej veci žalobcom navrhované znalecké dokazovanie. Okrem toho žalobcom vyčíslená odmena
za prípravné práce podľa sadzobníka UNIKA v žiadnom prípade nezodpovedá nákladom, ktoré pri ich

realizácii musel vynaložiť a pričom žalovaní zdôraznili, že prípravné práce v skutočnosti realizoval Ing. G.
G.. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodoval vecne správne
a spravodlivo, pričom žalobca v žiadnom prípade nezostal ukrátený.

27. K tomuto vyjadreniu žalobca nepodal odvolaciu repliku.

28. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v
spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie vo veci samej (t.j. v
prvej vete výroku) a v závislom výroku o trovách konania (veta druhá výroku) v zmysle § 387

ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

29. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol

a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).30. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalobcu uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

31. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam len zopakoval svoju
argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a
právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a
práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania,

rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1
CSP), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalobcu k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným
súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Prvoinštančný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobcu nevyhovel a ku svojim záverom dospel k kontexte
všetkých ostatných vykonaných dôkazov.

33. Podľa názoru odvolacieho súdu nebol opodstatnený žalobcom formulovaný odvolací dôvod o
nesprávnych skutkových záveroch zistenia, keďže zistený skutkový stav tak, ako ho konštatoval
okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, korešpondoval s vykonaným dokazovaním a jeho
vyhodnotením v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP.

34. K námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd vo všeobecnej rovine
dopĺňa, že pod vecou je potrebné rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky.
Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na
zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu normu, alebo

aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce
interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. V danom prípade však
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci.
Okresný súd vo vzťahu k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu správne aplikoval a interpretoval
právne normy, predovšetkým Občiansky zákonník, a pokiaľ dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby,

odvolací súd sa s týmto záverom a jeho dôvodmi stotožnil tak, ako to okresný súd dostatočne vyjadril
v odôvodnení napadnutého rozsudku.

35. Okresný súd správne konštatoval, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovanými v rade 1/ a
2/ bola dňa 04.06.2014 uzatvorená Zmluva o budúcej zmluve o dielo č. 982/14, predmetom ktorej bol

záväzok oboch strán do 7 mesiacov po podpise zmluvy uzatvoriť zmluvu o dielo, predmetom ktorej
bude zhotovenie stavby rodinného domu. Charakter spotrebiteľského vzťahu medzi stranami sporu
nebol sporný. Rovnako nespornou bola v konaní skutočnosť, že žalovaní v rade 1/
a 2/ uhradili žalobcovi formou preddavku čiastku 5.643,00 Eur, ako aj to, že stavebný úrad Obec
Stráňavy dňa 01.07.2015 vydal stavebné povolenie na budúcu stavbu rodinného domu na základe

projektovej dokumentácie Ing. G. G., ako aj to, že bola vyhotovená dokumentácia
Ekonomické stavby zodpovedného projektanta Ing. G. G.. Napriek tvrdeniam žalobcu aj odvolací súd,
zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že za vykonanie jednej činnosti nemôže vzniknúť
žalobcovi nárok na dve odmeny, ale obsah žalobou uplatneného nároku treba vykladať v súlade s ust.
§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že žalobca má popri odmene za vykonanie všetkých činností

príkazníka aj nárok na úhradu hotových výdavkov, ktorými môže byť najmä všeobecná odmena za
činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti v tejto súvislosti zrealizované.
Je nepochybné, že žalobcovi nemohol vzniknúť nárok totožný s nárokom, ako keby vykonal dielo ako
autorizovaný projektant, a teda vyhotovil projekt stavby. Možno teda súhlasiť so záverom okresného
súdu, že podľa čl. III. bod 3.6 zmluvy mal nárok na výdavky obdobné ako sú uvedené v §

728 Občianskeho zákonníka, ktoré však nemožno stotožňovať s odmenou za vyhotovenie projektovej
dokumentácie a činnosti autorizovaného projektanta pri zastupovaní v stavebnom konaní a počas
zhotovovania stavby. Súd prvej inštancie správne konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že predmetom
zmluvy o budúcej zmluve je uzavretie budúceho záväzkového vzťahu, jej obsahom však nemôže byťvykonanie činností, ktoré majú byť predmetom až budúceho záväzkového vzťahu (v danom prípade
zmluvy o dielo). Žalobcovi preto nemohlo vzniknúť právo na úhradu činností účtovaných podľa č. 4
výkonovej fázy - dopracovania projektu pre realizáciu stavby (v zmysle prílohy faktúry

č. 215 000 222 zo dňa 03.11.2015 - Výpočet ceny výkonov z inžinierskej a projektovej činnosti, Súbor
výkonov inžiniersko-projektových činností). V danej fáze totiž žalobca podľa uzavretej zmluvy a ňou
sledovaného cieľa mohol vykonať len činnosti, smerujúce k vyhotoveniu projektovej dokumentácie, za
účelom vydania stavebného povolenia, nie však ďalšie činnosti, ktoré mali byť vykonané až na základe
zmluvy o dielo, teda akékoľvek iné činnosti nasledujúce po vydaní stavebného povolenia. Okresný súd

správne vyhodnotil nároky žalobcu podľa článku III. 3.6 zmluvy o budúcej zmluve len ako náhradu
možných vynaložených nákladov (hotových výdavkov), ktorých vynaloženie však žalobca v konaní
nepreukázal. Odvolateľ totiž nepredložil súdu žiaden dôkaz o reálnom vynaložení hotových výdavkov
na vykonanie činností smerujúcich k vydaniu stavebného povolenia. Priložená faktúra a jej prílohy ako
účtovný doklad nepreukazujú vynaloženie hotových výdavkov, na ktorých zaplatenie by mal žalobca
od žalovaných nárok. Napokon sám žalobca v konaní potvrdil, že po vydaní stavebného povolenia už

nevykonával pre žalovaných žiadnu činnosť.
36. Je potrebné zdôrazniť, že práve žalobca nesie zodpovednosť za to, že prezentuje súdu konzistentné
skutkové tvrdenia podporené dôkazmi. Pokiaľ túto povinnosť nesplní, prejaví sa to v rozhodnutí vo
veci samej. Postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie bol správny. Je zjavné,
že žalobca predložil vyššie označené dôkazy, z ktorých malo byť vyvodené, že v súdenej veci mu

vznikol nárok na náhradu možných vynaložených nákladov (hotových výdavkov), ktorých vynaloženie
však v konaní nepreukázal. Jednalo sa len o Výpočet ceny výkonov z inžinierskej a projektovej činnosti,
Súbor výkonov inžiniersko-projektových činností, ktoré boli prílohou faktúry č. 215 000 222 zo dňa
03.11.2015. Za situácie, že žalobcovi nevznikol ani len nárok na takto účtovanú odmenu, (keďže činnosti
pod bodom 4. mohli byť realizované až po vydaní stavebného povolenia) a bola predložená projektová

dokumentácia, ktorá úplne definuje predmet stavby a ďalšie okolnosti, okresný súd s prihliadnutím
na spotrebiteľský charakter záväzku medzi stranami sporu dospel k správnemu záveru, že mohli byť
vykonané len v prípade písomnej formy dojednania. Za popísaného skutkového stavu by bolo akékoľvek
ďalšie dokazovanie v prejednávanej veci nadbytočné. Okresný súd preto postupoval správne, keď návrh
žalobu na nariadenie znaleckého dokazovania zamietol. Ako už bolo uvedené vyššie, posúdenie návrhu

na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy
vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu.

37. V prejednávanej veci žalobca preukázal len to, že mu vznikol voči žalovaným nárok na
náhraduodmenypodľačlánkuIII.3.5zmluvy.Nakoľkožalovanívkonanípreukázali,žežalobcoviuhradili

preddavok, ktorý zaplatili žalobcovi v zmysle článku 3.3 zmluvy v sume 5.643,00 Eur, nemôže byť
nárok žalobcu uplatnený žalobou ani v tejto časti dôvodný. Nakoľko odôvodnenosť ostatných nárokov
uplatnených žalobou žalobca v konaní pred okresným súdom nepreukázal s prihliadnutím na zaplatený
preddavok a skutkové vymedzenie žaloby, súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu žalobcu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

38. Okresný súd vykonal dokazovanie v prejednávanej veci náležitým spôsobom a
v potrebnom rozsahu a spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania, umožnil
stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú
aktivitu strán, ako aj meritum veci. Odvolacie dôvody žalobcu vyhodnotil preto krajský súd ako

neopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací
súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení
dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré
zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220 až § 222 CSP aj správne odôvodnil. V dôsledku toho
krajský súd rozsudok okresného súdu v prvej vete výroku ako vecne správny potvrdil.

39. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od
rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (veta druhá výroku), ktorý
plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko mali v odvolacom konaní plný
úspech. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

42. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).