Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 5, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204340
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617204340.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: H. H.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom W. Ľ. XX, XXX XX W. Ľ., zastúpený M. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.
Ľ. XX, XXX XX W. Ľ., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o.,sosídlomKubániho16,81104Bratislava,IČO:47233516,ourčenieneplatnostidohôdozrážkach
zo mzdy, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500014272, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 10. 08. 2012,

je neplatná.

II. Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8200042277, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 02. 01.
2012, je neplatná .

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.519,97 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 273,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,03%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 11. 5. 2017 sa žalobca domáhal voči
žalovanému určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo spotrebiteľskej zmluvy č. 8200042277,
uzavretej dňa 15. 12. 2011 a zo spotrebiteľskej zmluvy č. 8500014272, uzavretej dňa 9. 8. 2012
medzi stranami sporu, vydania bezdôvodného obohatenia zo zmluvy č. 8200042277, vo výške 1.341,25
eur a zo zmluvy číslo 8500014272 vo výške 2.108,95 eur, ako aj zaplatenie primeraného finančného

zadosťučinenia a náhrady trov konania.
2. V žalobe uviedol, že nikdy nemal vôľu uzavrieť takú zmluvu, ktorej dôsledkom malo byť nezákonné
postihnutie jeho majetku a vlastníctva. Právne úkony boli neurčité a nezrozumiteľné. Zmluvy sú
absolútne neplatné i pre nedostatok vážnosti a pre nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných
podmienok, uzavretie za nápadne nevýhodných podmienok, rozpor so zákonom a dobrými mravmi.
So žalovaným uzatvoril zmluvy o spotrebiteľskom a revolvingovom úvere č. 8200042277 dňa 15. 12.
2011 na 1.500,- eur a č. 8500014272 dňa 9. 8. 2012 na 1.320,- eur. Uvedené zmluvy sú zmluvami

spotrebiteľskými. Žalovaný postupoval voči nemu bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými
mravmi, jeho spotrebiteľské práva boli porušené najmä tým, že žalovaný použil v zmluve početné
neprijateľné zmluvné podmienky. Uvádzanie dvoch rozdielnych údajov týkajúcich sa výšky RPMN v
spotrebiteľskej zmluve považoval za zavádzanie spotrebiteľa, resp. klamanie spotrebiteľa a porušeniepovinnosti dodávateľa podľa § 4 ods. 5, § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Namietal neprimerane vysoké zmluvné pokuty, ako aj neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Administratívny
poplatok je v rozpore s dobrými mravmi a je neurčitý. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne

plneniesajedná.Žalovanýhovystavilhrubonemorálnymazneužívajúcimzmluvnýmpodmienkam,ktoré
zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech. Zmluvy o revolvingovom
úvere svojim obsahom a účelom odporujú zákonu a ako celok sa priečia dobrým mravom. Pokiaľ v
zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky v zmysle § 9 ods.
2 písm. k/ zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, t.

j. je v nej uvedená len jednotná suma splátky, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov.
Zmluvy uvádzajú len údaje o výške mesačnej splátky, vrátane úrokov, ako jednu sumu, z ktorej nie je
zrejmé, akú časť predstavuje istina a akú časť úrok. Splátkový kalendár nie je podpísaný dlžníkom,
ani dodávateľom. Na spotrebiteľský úver č. 8500014272 vo výške 1.320,- eur zaplatil žalobca celkom
3.428,95 eur, preto požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu, ktorý je 2.108,95
eur a na spotrebiteľský úver č. 8200042277 vo výške 1.500,- eur zaplatil 2.841,28 eur, preto žiadal

vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu, t. j. 1341,25 eura.
3. Súčasne s podanou žalobou navrhol žalobca nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd uloží
žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy u zmluvy č. 8200042277 a č.
8500014272, uzavretej medzi stranami sporu, do právoplatného skončenia konania vo veci samej a
súčasne uloží jeho zamestnávateľovi, LK-SERVIS, spol. s r. o. povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok

zo mzdy na základe uzatvorených zmlúv č. 8500014272 a 8200042277.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15. 06. 2017 k podanej žalobe uviedol, že určenie neplatnosti dohôd
o zrážkach zo mzdy nie je v zmysle aktuálnej úpravy § 137 písm. c/ a d/ CSP prípustné. Vzniesol
námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Liptovský Mikuláš a žiadal, aby vec bola postúpená

Okresnému súdu Bratislava I. a to z toho dôvodu, že v posudzovanom prípade ide o spor vyplývajúci
z bezdôvodného obohatenia, nie zo spotrebiteľského právneho vzťahu. K uvedenému odkázal na
uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/516/2015 zo dňa 29. 10. 2015. Nesúhlasil s tvrdeniami
žalobcu o dvoch rozdielnych údajoch o výške ročnej percentuálnej miery nákladov, keďže zmluva
obsahovala v bode 5/ predpokladanú hodnotu RPMN a v bode 6/ schválenú hodnotu RPMN. Pri podaní

žiadosti o úver údaj o dátume vyplatenia úveru známy nie je, a preto nemožno presne určiť výšku
RPMN. Táto je s konečnou platnosťou stanovená v bode 6/ presne. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu
o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, keďže táto nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom
úvere. Rovnako z jej obsahu vyplýva, že dlžník mohol od nej odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní od
jej uzavretia. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy zároveň vyplýva, že spor zo zmluvy o revolvingovom

úvere možno riešiť buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva
neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov,
nárokov medzi zmluvnými stranami a pod. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským
súdom je len alternatívne, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. K
výberu rozhodcu resp. fóra, kde sa spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby. Tento výber robí

strana podávajúca žalobu, nie teda iba jedna zmluvná strana. Ak by žalobu podával spotrebiteľ, bol
by v procesnej pozícii žalobcu, a teda jemu patrí právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským
konaním, čo znamená, že sám môže žalobou uplatniť svoje nároky vyplývajúce alebo súvisiace so
zmluvou. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu o neprimeranej výške zmluvných pokút, ani tieto nepovažoval
žalovaný za opodstatnené. Zmluvná pokuta vo výške 0,065% denne neodporovala zákonu. Odkázal

na ustanovenie § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3a ods. 1, ods. 2 a 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z., v zmysle ktorých mohla zmluvná pokuta dosiahnuť maximálne trojnásobok úrokovej
sadzby úroku z omeškania. V čase uzatvorenia zmlúv mohla byť najvyššia sadzba sankcie 27%; v
posudzovanom prípade zmluvná pokuta vo výške 0,065% denne (23,725% ročne) zjavne neprekročila
zákonný rámec. Žalovanému nebolo zrejmé, na základe akých skutočností žalobca dospel k záveru o

prednostnom použití Obchodného zákonníka na dané zmluvy o revolvingovom úvere. Rovnako nebolo
jasné, z akého dôvodu žalobca namietal administratívny poplatok za uzatvorenie zmluvy, keďže v
posudzovanom prípade žiadny poplatok nebol požadovaný. Zákon o spotrebiteľských úveroch, účinný
v čase uzavretia zmlúv medzi sporovými stranami, nevyžadoval, aby boli sumy istiny úroku a iných
poplatkov, tvoriace jednu splátku, uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a

praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch
splatnosti, v rôznych počtoch splátok a pod. Podľa názoru žalovaného zmluvy obsahovali náležitosti
v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010. Na podporu svojho názoru odkázal na rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. K tvrdeniam o neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy žalovanýuviedol, že uzavretie takejto dohody je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky. Podstatou
dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho súhlasu,
vyjadreného v dohode o zrážkach zo mzdy, jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy a tieto poukazujú

na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom
zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy,
jeho splátok a úrokov. Na jeho použitie sa nevyžaduje schválenie rozhodnutím súdu, ani žiadna súdna
kontrola, ale existencia právnej skutočnosti napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto
prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva

zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako sa napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva k
nehnuteľnosti. Skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola pripravená na vopred predtlačenom
formulári, nenachádza v kontexte posudzovaného zmluvného vzťahu vecné odôvodnenie. Úverové
dokumentysavovšeobecnostivyznačujútým,žesúvopredpripravenédodávateľom,vzhľadomnaveľký
počet zmlúv uzatváraných so spotrebiteľmi. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavovala individuálne
dojednaný právny úkon. Zákon presne stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu

zrážok, resp. aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných
životných potrieb, teda ani zvýšenie zrážky nie je možné nad zákonom prípustnú hranicu. Žalobca pritom
v obsahu žaloby neuvádza okolnosti, ktoré by mohli vyvolať pochybnosti o zákonnosti vykonávaných
zrážok. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže zabezpečiť aj budúcu pohľadávku. Novela zákona č.
129/2010 Z. z. účinná od 23.12.2015 zohľadnila a prebrala viaceré právne záväzné akty EÚ, rovnako aj

SmernicuRady93/13EHS.Podľadoložkyzlučiteľnostibolzároveňkonštatovanýajsúladprávnejúpravy
s únijným právom. Žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje prípustnosť alebo zákaz zrážok zo
mzdynazákladedohodyuzavretejmedzidodávateľomadlžníkom.Neexistujeustanovenie,ktorébytúto
otázku riešilo. Na podporu svojho názoru žalovaný odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 6Co/142/2016, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4Co/236/2016. K

otázke výkladu právnych úkonov poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3CbO/81/2011.
Pokiaľ ide o ustanovenie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, uvedené nebolo
možné použiť na aktuálnu vec, a to z dôvodu zákazu retroaktivity. Napokon žalovaný vzniesol námietku
premlčania uplatneného nároku a poukázal na absenciu spôsobu výpočtu bezdôvodného obohatenia.
V prípade zmluvy č. 8500014272 by požadovaná čiastka zahrnula aj istinu úveru, ktorá zjavne patrí

žalovanému. K vyjadreniu žalovaný pripojil prehľad platieb na meno H. H., č. zmluvy 8200042277.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení predloženom na pojednávaní dňa 24. 10. 2017 poukázal na
neopodstatnenosť vznesenej námietky premlčania, pričom poukázal na skutočnosť, že v danom prípade
došlo zo strany žalovaného k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu. Z činnosti žalovaného je známe,

že žalovaný dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú na ochranu spotrebiteľov. Uvedené sa nedá
hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho
dôvodu.

6. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo rozhodnuté uznesením č. k. 10Csp/88/2017-69

zo dňa 9.6.2017.

7. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil
skutkový stav nasledovne.

8. Žalobca ako dlžník a M. H. ako spoludlžník dňa 15. 12. 2011 navrhli žalovanému ako veriteľovi
uzavrieť zmluvu č. 8200042277 o revolvingovom úvere, s výškou úveru 1.500,- eur, so splatnosťou
úveru 24 splátok, s výškou mesačnej splátky 103,70 eur, predpokladanou RPMN za úver 70 %,
ročnou úrokovou sadzbou 70 % a priemernou RPMN 45,66 %. Žalovaný ako veriteľ dňa 2. 1. 2012
akceptoval uzavretie zmluvy o úvere s výškou úveru 1.500,- eur, s počtom splátok 24, s výškou

splátky 103,70 eura, RPMN 63,09 eur, ročnou úrokovou sadzbou 70 % a priemernou RPMN 45,66
%. Dňa 2. 1. 2012 bola medzi stranami sporu uzavretá rozhodcovská zmluva č. 8200042277. Dňa
19. 12. 2012 uzatvorili žalobca a žalovaný dodatok k zmluve, v ktorom si dojednali poskytnutie
mimoriadnehorevolvinguvovýškedohodnutejvzmluveorevolvingovomúvere.Dňa2.1.2012žalovaný
oznámil žalobcovi schválenie úveru na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200042277, vrátane

údajov o schválenom úvere v rozsahu výšky úveru, splatnosti úveru, výšky mesačnej splátky, dátumu
splatnosti prvej a poslednej splátky úveru, periodicity splácania úveru, dátumu splatnosti splátky v
priebehu periodicity splácania, celkovej výšky úveru RPMN, priemernej hodnoty RPMN, schválenej
výšky revolvingu, zvýšenia celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu, výšky mesačnej splátkyúveru po vykonaní revolvingu, RPMN po vykonaní revolvingu, úverového limitu, celkovej čiastky, ktorú
musí dlžník zaplatiť, odplaty za poskytnutie služby v zmysle článku 8, ročnej úrokovej sadzby úveru,
celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu, ročnej úrokovej sadzby revolvingu,

ročnej úrokovej sadzby úrokov z omeškania a dátumu nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o
revolvingovom úvere.

9. Žalobca ako dlžník požiadal dňa 9. 8. 2012 žalovaného ako veriteľa o uzavretie zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8500014272, s výškou úveru 1.320,- eur, s počtom splátok 42, mesačnou

splátkou úveru 70,72 eur, predpokladanou RPMN 70 %, ročnou úrokovou sadzbou úveru 70 %,
priemernou RPMN 46,52 %. Žalovaný ako veriteľ dňa 10. 8. 2012 akceptoval poskytnutie úveru vo
výške 1.320,- eur, so splatnosťou úveru v 42 splátkach vo výške 70,72 eur, s výškou RPMN 66,51
%, ročnou úrokovou sadzbou 70 % a priemernou RPMN 46,52 %. Dňa 10. 8. 2012 uzatvorili strany
sporu rozhodcovskú zmluvu č. 8500014272. Žalovaný ako veriteľ dňa 10. 8. 2012 oznámil žalobcovi
schválenie úveru a súčasne oznámil údaje o schválenom úvere v rozsahu výšky úveru, splatnosti úveru,

výšky mesačnej splátky, dátumu splatnosti prvej a poslednej splátky úveru, periodicity splácania úveru,
dátumu splatnosti splátky v priebehu periodicity splácania celkovej výšky úveru RPMN, priemernej
hodnoty RPMN, schválenej výšky revolvingu, zvýšenia celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu,
výšky mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu, RPMN po vykonaní revolvingu, úverového limitu,
celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť, odplaty za poskytnutie služby v zmysle článku I, ročnej

úrokovejsadzbyúveru,celkovejčiastky,ktorúmusídlžníkzaplatiťprikaždomrevolvingu,ročnejúrokovej
sadzby revolvingu, ročnej úrokovej sadzby úrokov z omeškania a dátumu nadobudnutia platnosti a
účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere.

10. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 10. 8. 2012 dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.

8500014272. Podľa článku I. dohody žalovaný bude mať voči žalobcovi pohľadávku, ktorá vznikne tým,
že poskytne žalobcovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8500014272 čiastku vo výške 1.320,- eur, pričom zmysle zmluvy/dodatku k zmluve má dlžník
právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu.
Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom, vrátane

prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými
zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vzniknú v súvislosti s vymáhaním
uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi,
ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. V článku
II. si účastníci zmluvy dojednali k zabezpečeniu uvedených pohľadávok dohodu o zrážkach zo

mzdy, prípadne z iných príjmov, ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa, na základe ktorej je
zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať mesačné zrážky zo mzdy vo výške 70,72 eur mesačne.

11. Dňa 2. 1. 2012 uzatvorili žalobca a žalovaný dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
8200042277. Podľa článku I. dohody žalovaný bude mať voči žalobcovi pohľadávku, ktorá vznikne tým,

že poskytne žalobcovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8200042277 čiastku vo výške 1.500,- eur, pričom zmysle zmluvy/dodatku k zmluve má dlžník
právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu.
Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom, vrátane
prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými

zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vzniknú v súvislosti s vymáhaním
uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi,
ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. V článku
II. si účastníci zmluvy dojednali k zabezpečeniu uvedených pohľadávok dohodu o zrážkach zo
mzdy, prípadne z iných príjmov, ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa, na základe ktorej je

zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať mesačné zrážky zo mzdy vo výške 103,70 eur mesačne.

12.Dňa26.5.2017žalovanýoznámilobchodnejspoločnostiLK-SERVIS,spol.sr.o.,ževsúčasnejdobe
ostáva do konca splátkového kalendára uhradiť sumu 0 eur. Nakoľko klient bol v omeškaní v splátkach,
bola mu vystavená zmluvná pokuta, čím sa celková dlžná suma navýšila o ďalšie poplatky, preto je

potrebné dozrážať celkovú sumu vo výške 1.367,48 eur, a to pod variabilným symbolom 8500014272.

13. Žiadosťou zo dňa 11. 3. 2013 žalovaný požiadal obchodnú spoločnosť LK-SERVIS, spol. s r. o. o
vykonávanie pravidelných mesačných zrážok zo mzdy žalobcu v sume 103,70 eur, na základe dohodyo zrážkach zo mzdy, za účelom úhrady záväzku z revolvingovej pôžičky číslo 8200042277, až do
vyrovnaniaceléhodlhu,pričomkudňu11.3.2013predstavujecelkovýdlh3.111,82eur.Podľapotvrdenia
obchodnej spoločnosti LK-SERVIS, spol. s r. o. zo dňa 16. 3. 2017, na základe žiadosti obchodnej

spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. vykonáva zrážky zo mzdy žalobcu vo výške 103,70 eur
mesačne pod variabilným symbolom 8200042277, pričom za rok 2013 boli vykonané zrážky v celkovej
výške 28,65 eur, za rok 2014 vo výške 406,47 eur, za rok 2015 v celkovej výške 502,98 eur, za rok 2016
v celkovej výške 526,43 eur a za január 2017 v celkovej výške 103,70 eur.

14. Dňa 9. 10. 2012 požiadal žalovaný obchodnú spoločnosť LK-SERVIS, spol. s r. o., o vykonávanie
zrážok zo mzdy žalobcu vo výške 70,72 eura na úhradu záväzkov z revolvingovej pôžičky číslo
8500014272, a to až do vyrovnania celého dlhu, pričom ku dňu 9. 10. 2012 činí celkový dlh 2.970,75
eur. Podľa potvrdenia obchodnej spoločnosti LK-SERVIS, spol. s r. o. zo dňa 16. 3. 2017 boli vykonané
zo mzdy žalobcu zrážky v prospech obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., pod
variabilným symbolom 8500014272, v roku 2012 vo výške 282,88 eur, v roku 2013 vo výške 336,18 eur,

v roku 2014 vo výške 641,54 eur, v roku 2015 vo výške 484,32 eur, v roku 2016 vo výške 903,16 eur
a v januári 2017 vo výške 70,72 eur.

15. Podľa potvrdení o vkladoch na účet boli vykonané vklady na účet s názvom žalovaného pod
variabilným symbolom 8200042277 dňa 27. 12. 2012 vo výške 103,70 eur, 27. 11. 2012 vo výške 103,70

eur, 19. 11. 2012 vo výške 103,70 eur, 24. 10. 2012 vo výške 103,70 eur, 11. 9. 2012 vo výške 103,70
eur, 3. 8. 2012 vo výške 103,70 eur, 3. 7. 2012 vo výške 103,70 eur, 7. 6. 2012 vo výške 103,70 eur.

16. Zamestnávateľ žalobcu, obchodná spoločnosť LK-SERVIS, spol. s r. o. súdu dňa 8. 6. 2017 oznámil,
že žalobcovi sú vykonávané v prospech žalovaného zrážky zo mzdy, pričom za rok 2017 boli naposledy

vykonané zrážky zo mzdy za mesiac apríl 2017. Celková suma zrážok za rok 2017 pod variabilným
symbolom 8500014272 činila 282,88 eur a pod variabilným symbolom 8200042277 302,67 eur.

17. Z prehľadu platieb na meno H. H. č. zmluvy 8200042277, ktorý pripojil žalovaný, mal súd preukázanú
históriu splácania úveru, a to odo dňa 30. 01. 2012 až do 23. 05. 2017.

18. Je nepochybné, že právny vzťah sporových strán má spotrebiteľský charakter - pri uzatváraní
úverových zmlúv a dohôd o zrážkach zo mzdy konal žalovaný v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, zatiaľ čo žalobca nevstúpil do právneho vzťahu v kontexte svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka). Rovnako možno konštatovať, že

úverové zmluvy zo dňa 2 .01 .2012 a zo dňa 10. 8. 2012 založili medzi sporovými stranami vzťah
zo spotrebiteľského úveru v zmysle definície formulovanej v § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

19. Pre aktuálny spor, v ktorom žalobca ako spotrebiteľ okrem iného uplatnil voči žalovanému nárok

v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, je rozhodujúcim pravidlom pre určenie miestnej
príslušnosti súdu ustanovenie § 19 písm. d/ CSP, ktoré umožňuje v spotrebiteľovi podať žalobu na
súde, v obvode ktorého má trvalý pobyt, ak sa jedná o spotrebiteľský spor. Najvyšší súd SR sa v
rozhodnutí sp. zn. 4Obdo/45/2012 vyjadril k charakteru konania, v ktorom bol zo strany spotrebiteľa
uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak, že konštatoval, že ide o spotrebiteľský spor,

pokiaľ nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. V aktuálnej veci žalobca vyjadril žalobnú požiadavku na
vydanie bezdôvodného obohatenia prameniaceho porušenia spotrebiteľských ustanovení pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy. Z tohto dôvodu bolo zrejmé, že daný spor je spotrebiteľským sporom a miestna
príslušnosť Okresného súdu Liptovský Mikuláš je daná.

20. Nová právna úprava modifikovala možnosť podávania určovacích žalôb, resp. prijala už ustálený
názor judikatúry v tom zmysle, že požiadavka na určenie práva má v zásade predchádzať požiadavke
na určenie inej právnej skutočnosti, ktorá sa javí byť ako predbežnou vo vzťahu k posúdeniu, či tu
právo je alebo nie je. Z tohto pohľadu filozofia ustanovenia § 137 písm. c/ CSP vychádza zo zásady,
že podľa tohto pravidla možno postupovať v prípade sporu o existenciu, či neexistenciu práva, ak je

na tom naliehavý právny záujem (naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu). Naproti tomu znenie § 137 písm. d/ CSP umožňuje žalobcovi formulovať žalobný
petit vo vzťahu k akejkoľvek inej právnej skutočnosti, pokiaľ uvedené vyplýva z osobitného predpisu.
Samotné určenie neplatnosti právneho úkonu teda v zásade nemožno v súdnom spore požadovať, ibažekonkrétne regulácie s ohľadom na charakter dotknutého vzťahu takýto postup pripúšťajú (napr. určenie
neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti je možné uplatniť na základe znenia § 34 ods. 2 zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam /

katastrálny zákon/).
21. Žalobu na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy treba považovať za vyjadrenie žalobnej
požiadavky podľa § 137 písm. d/ CSP, v kontexte ktorého hodnotil súd žalobný návrh a vychádzal
pritom zároveň zo znenia § 298 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom

v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou. Dané ustanovenie predstavuje odôvodnenú výnimku z dispozičného princípu
a z princípu ne ultra petitum. Skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok sa týka nielen samotnej
spotrebiteľskej zmluvy, ale aj všetkých zmluvných dokumentov s ňou súvisiacich (napr. všeobecné

obchodné podmienky, poistné podmienky, prepravné poriadky, reklamačné poriadky a pod.), pretože
ak boli dodržané podmienky hmotného práva, predstavujú súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ právna
úprava umožňuje súdu skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve bez návrhu
a rozhodnúť určovacím výrokom o neplatnosti zmluvy/zmluvnej podmienky, možno z toho vyvodiť, že
aktívna požiadavka spotrebiteľa na súdnu ochranu s vymedzením určovacieho petitu je plne oprávnená

a má svoj právny základ v spomínanom ustanovení § 298 ods. 1 CSP. S odkazom na dané ustanovenie
sa potom súd považoval žalobu o určenie neplatnosti spotrebiteľských zmlúv - dohôd o zrážkach zo
mzdy za spôsobilú pre meritórny prieskum.
22. Treba tiež poznamenať, že pokiaľ ide o úpravu Občianskeho súdneho poriadku, súdy Slovenskej
republiky sa k otázke prítomnosti naliehavého právneho záujmu na určovacích žalobách spotrebiteľov

postavili pozitívne (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR 5 Obo 47/2010 zo dňa 20.4.2011, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009) a učinili to aj za existencie judikatúry,
ktorá v zásade akcentovala potrebu riešenia sporu žalobou na plnenie a nepripúšťala podanie žaloby
na určenie, pokiaľ by táto mala znamenať vyriešenie len predbežnej otázky.
23. Obdobné závery vyplývajú z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/62/2017.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzatvorili dohody o zrážkach zo
mzdy, ktoré mali slúžiť na zabezpečenie nárokov žalovaného z úverových zmlúv. Žiada sa zdôrazniť, že
dohoda o zrážkach zo mzdy slúži tak na zabezpečenie, ako aj na uspokojenie veriteľovej pohľadávky.
Pre dohodu o zrážkach zo mzdy platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Zrážky zo mzdy nepredstavujú len jednoduchý zabezpečovací prostriedok, ale
aj o spôsob úhrady dlhu, v dôsledku čoho sa pozícia veriteľa v danom prípade javila silnejšia, keďže
neexistovala „autorita“, ktorá by dohliadla na správnosť rozsahu vykonávaných zrážok. Inými slovami -
ak by veriteľ uskutočnil svoje práva prostredníctvom žaloby, teda dosiahol by judikovanie svojho práva
a následnú exekúciu, prebiehal by proces zásahu do majetkových práv spotrebiteľa plne v súlade s

aktuálnymi štandardmi spotrebiteľsko-právnej ochrany, ako to vyplýva s množstva súdnych rozhodnutí
slovenských súdov tak v nachádzacích konaniach, ako aj v exekučných konaniach.
12. Súd nemienil a priori spochybňovať možnosť zabezpečenia záväzku prostredníctvom inštitútu
dohody o zrážkach zo mzdy, avšak mal za to, že na účely vyriešenia platnosti či neplatnosti dotknutých
zmlúv bolo nevyhnutné dívať sa na ne aj optikou vadnosti samotných zmlúv o úvere, ktoré mali

byť zabezpečené zrážkami zo mzdy. K uvedenému sa v podrobnostiach vyjadrí súd nižšie, avšak
zároveň zdôrazňuje, že ťažko posúdiť dohodu o zrážkach zo mzdy ako súladnú s právom, pokiaľ mala
zabezpečovať úver poskytnutý na základe zmluvy trpiacej podstatnými porušeniami spotrebiteľských
práv. Zvolený zabezpečovací prostriedok mal síce štandardný charakter, avšak smeroval k možnosti
veriteľa realizovať svoje právo vyplývajúce z vadných úverových zmlúv „vlastnou“ cestou, bez kontroly

súdnej moci, čo považoval súd za vysoko nemorálne. Dohody o zrážkach zo mzdy boli teda posúdené
ako neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
pretože spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobca z titulu
pozície silnejšieho zmluvného partnera sám koncipoval zmluvy, tieto mali len formulárový charakter a
zabezpečili mu tak pozíciu, ktorá mala viesť k vymoženiu finančných prostriedkov majúcich základ v

zmluvách o úvere posúdených ako bezúročné a bez poplatkov (teda k vymoženiu financií, na ktoré
neexistoval nárok).25. Následne súd vzhľadom na uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a
nasl. Občianskeho zákonníka venoval pozornosť jednotlivým ustanoveniam sporných úverových zmlúv
uzavretých medzi žalobcom a žalovaným, a to najmä v kontexte ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré nesplnenie presne vymenovaných náležitostí zmluvy
sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.

26. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.
12. 2012 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o

spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

27. Je zrejmé, že strany sporu uzavreli úverové zmluvy, ktoré bolo možné kvalifikovať v zmysle
ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na vznesené námietky,

hodnotil súd splnenie náležitostí zmlúv v zmysle § 9 tohto predpisu a dospel k záveru, že úvery treba
považovať za bezúročné a bez poplatkov, pretože neobsahovali členenie splátky na výšku istiny, výšku
úroku a výšku poplatku (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z.) a výška RPMN nebola náležite
určená.

28. V tejto súvislosti považoval okresný súd vzhľadom na obsah rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/15
venovať pozornosť argumentácii tejto súdnej autority, a to v kontexte naznačeného výkladu ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. Predovšetkým bolo nevyhnutné posúdiť, či závery prijaté
Súdnym dvorom EÚ vo vzťahu k otázke štruktúry splátok v zmluve o spotrebiteľskom úvere možno
aplikovať na danú vec.

29. Súdny dvor na základe prejudiciálnych otázok položených Okresným súdom Dunajská streda okrem
iného v rozhodnutí uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice (pozn. Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS) sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny

po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto
Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
30. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti

uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez
úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku.

31.Natomtomiestesažiadazdôrazniť,žeSúdnydvorEÚposkytujevýlučnevýkladeurópskejlegislatívy,

nie vnútroštátneho práva, teda v danom prípade nevykladal zákon č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a jeho relevantné ustanovenia (§ 9), ale smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS.

32. Niet žiadnych pochybností, o tom, že slovenský zákon ide nad rámec smernice č. 2008/48/ES a

celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky istiny, ako
aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo
požaduje smernica č. 2008/48/ES, (ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda
zákaz odchýlenia od ustanovení smernice vo vnútroštátnom práve), je zrejmé, že by použil takú istú
terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k

termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“ (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010
Z. z.). K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle
ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok
úrokov a splátok poplatkov, inak sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

33. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do nášho právneho poriadku nad jej
rámec a v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii, nemôže mať priamy účinok, teda zakladať
práva a povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória a praxnSúdneho dvora EÚvychádza z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv. eurokonformného výkladu
vnútroštátnej normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje medze už judikované rovnako
Súdnym dvorom EÚ.

34. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah nepriameho účinku smerníc spočívajúci
v eurokonformnom výklade vnútroštátnej regulácie vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom
vnútroštátnym. Spolupôsobenie týchto dvoch právnych poriadkov sa prejavuje nasledovne: musí ísť
o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa smernice, musí ísť o výklad za

použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód (jazykovým logicky, systematický,
historický, teleologický výklad), nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené
všeobecné právne zásady.

35. Súdny dvor medze nepriameho účinku smernice prehľadne zhrnul vo veci Adeneler, C-212/04 zo 4.
júla 2006, keď uviedol, že „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade

a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami
práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra
legem vnútroštátneho práva“.

36.Vzhľadomnaexplicitnézneniezákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvčastipovinnosti

členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku
Súdneho dvora EÚ C 42-15 vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať
členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o
úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova by „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by
nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi

jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom) a
naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem.

37. Žiada sa uviesť, že výklad zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nemôže narúšať
všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom

sporovom poriadku vyjadrený v článku 2 ods. 2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;
ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená judikatúra slovenských súdov podala (a aj podáva)
stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru

(napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/642/2014, rozsudky Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 11Co/256/2013, sp. zn. 6Co/30/2017, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/21/2015,
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/243/2014, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 12Co/47/2015) a na jej prelomenie niet žiadneho dôvodu. Na to, aby bolo možné vykladať zákon
v súlade so smernicou, by bolo potrebné zákon č. 129/2010 Z. z. novelizovať a zosúladiť s textom

smernice, inak by sa jednalo o výklad práva contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.

38. Pozornosti okresného súdu neunikol fakt, že ani údaje o výške ročnej percentuálnej miere nákladov
v úverových zmluvách (63,09% a 66,51%) nebolo možné považovať za konečné, keďže v spojitosti so
zmluvami vznikli žalobcovi ďalšie „skryté“ náklady, a to v podobe úhrady z Dohody o poskytnutí služby,

ktorá bola súčasťou každej úverovej zmluvy. Odhliadnuc od faktu, že obsah tejto dohody nasvedčuje
jej extrémnej nevyváženosti (platba 289,87 eur, resp. 189,88 eur za službu spočívajúcu v možnosti
odkladu splátok úveru), a teda neprijateľnosti (obdobne rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 15Co/39/2016), jej uzavretie znamenalo existenciu ďalšieho poplatku, ktorý mal byť zahrnutý do
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov a tiež do celkovej sumy, ktorú mal dlžník splatiť. Pokiaľ

údaj o takejto ďalšej platbe absentoval pri výpočte RPMN, ide o nekalú praktiku, ktorú súd nemohol
akceptovať (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 z. z.). Zároveň je zrejmé, že za základ pre výpočet
RPMN nemohol zobrať žalovaný v zmluve deklarovanú výšku istiny (1.500,- eur a 1.320,- eur), ale len
skutočne vyplatené prostriedky úveru (viď Kartu klienta - úver č. 8200042277 vyplatená suma 1.210,13
eur,vyplatenásumavrátanerevolvingu2.020,45eur,úverč.8500014272vyplatenásuma1.130,12eur).

39. Konštatujúc bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov rozhodol súd o priznaní nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka v celkovej sume 2.519,97 eur. Daná
čiastka predstavuje úhrady žalobcu vykonané za posledné dva roky pred podaním žaloby, keďžežalovaný vzniesol námietku premlčania. Subjektívna premlčacia doba je dva roky (§ 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka) a táto začala plynúť od momentu zrealizovania každej jednotlivej platby. Pokiaľ
žalobca poukazoval na skutočnosť, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil úmyselne, uvedené nemohlo

mať vplyv na posúdenie subjektívnej premlčacej doby. Táto sa počíta od momentu, kedy sa objektívne
mohol žalobca dozvedieť o tom, že plnil bez právneho dôvodu - teda od zrealizovania platby, keďže
otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je otázkou poznania práva a vo vzťahu k uvedenému platí
nevyvrátiteľná domnienka (§ 2 zákona č. 1/1993 Z. z.). Obdobne sa k otázke plynutia premlčacej doby
vyjadril aj Krajský súd v Žiline v uznesení sp. zn. 6Co/104/2016.

40. V rozsahu istiny boli dané úvery splatené, k čomu súd poukazuje na Kartu klienta k dotknutým
úverom, keď skutočná výška vyplatených finančných prostriedkov predstavovala 2.020,45 eur (zmluva
č. 8200042277) a 1.130,12 eur (zmluva č. 8500014272), nie 1.500,- eur a 1.320,- eur ako deklaroval
žalobca; v súhrne predstavovali všetky úhrady žalobcu vykonané od vzniku zmluvných vzťahov do apríla
2015 sumu 3.526,23 eur (č. l. 63 85). Všetky finančné prostriedky uhradené za posledné dva roky

pred podaním žaloby presahujú rámec istín. Pri výpočte bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy č.
8500014272 vychádzal súd z potvrdenia spoločnosti LK-SERVIS, spol. s r.o. (zamestnávateľa žalobcu)
o rozsahu vykonaných zrážok, ktoré v súhrnne za obdobie od mája 2015 do apríla 2017 predstavovali
1.387,44 eur (č. l. 63). Pokiaľ ide o úverovú zmluvu č. 8200042277, súd posúdil nárok podľa prehľadu
platieb pripojeného vyjadreniu žalovaného zo dňa 15.6.2017 - platby žalobcu od 21.5.2015 do 23.5.2017

predstavovali 1.132,53 eur (č. l. 85). V roku 2017 mali byť ešte v neprospech žalobcu vykonané ďalšie
zrážky, avšak vo vzťahu k nim zástupkyňa žalobcu na pojednávaní nežiadala pokračovať v dokazovaní.
41. K otázke výpočtu rozsahu bezdôvodného obohatenia súd pre úplnosť uvádza, že pokiaľ ide o jeho
rozsah a spôsob výpočtu, bol žalovaný v spore úplne pasívny - vo vyjadrení k žalobe len všeobecne
poukázal na jeho nesprávnosť, dokonca ani nepoprel tvrdenia žalobcu o vyplatení súm vo výške 1.500,-

eur a 1.320,- eur a na pojednávaní vo veci, kde žalobkyňa deklarovala výšku týchto súm, sa nezúčastnil.

42. Vzhľadom na to, že žalobca požadoval v spore aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, rozhodol o tom súd tak, že s ohľadom
na predmet sporu priznal žalobcovi sumu 273,- eur. Výška primeraného finančného zadosťučinenia

je viazaná na úvahu súdu, ktorý považoval za dôvodné ku každému čiastkovému predmetu konania
uvažovaťosume100,-eur.Predmetomsporubolourčenieneplatnostidvochdohôdozrážkachzomzdy,
preto vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie 200,- eur. Pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, v tejto časti dosiahol žalobca úspech v rozsahu 73%, preto mu v danej časti patrí primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 73,- eur.

43. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, pričom zohľadnil úspech žalobcu
v časti určenia neplatnosti dvoch dohôd o zrážkach zo mzdy , t. j. 2-krát 100% a čiastočný úspech
žalobcu v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 73,04% (čomu zodpovedá
úspech žalovaného 26,96%). Čistý úspech žalobcu dosiahol 246,08%, čo po prepočte na jeden predmet

konania predstavuje 82,03%. (246,08÷300x100) Vzhľadom na to, že priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia záviselo od úvahy súdu (viď dôvodovú správu k ustanoveniu § 249 CSP, ktoré v platnom
znení zákona figuruje ako § 255 CSP), znamenalo „len“ satisfakciu za úspešné uplatnenie práva na súde
a odvodzovalo sa od meritórneho výsledku konania, jeho výška nebola pre výpočet pomeru úspechu v
spore relevantná. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník súdu

prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.