Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 16, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/143/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116213944
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116213944.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Drahomírom Mrvom v spore žalobcu: Intrum Slovakia

s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, práv. zast.: JUDr. Ján
Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: Y. A., W.. XX.XX.XXXX,
XXX XX V. N. XX, zast.: Centrum správnej pomoci Martin, občianske združenie, IČO: 51 472 236, J. Š.
Šikuru 4850/1, 038 61 Martin, o zaplatenie 3.670,28 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o sume 750 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca - spol. Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou doručenou dňa 25.05.2016
domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3.670,28 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne z tejto sumy od 16.04.2016 do zaplatenia a náhradu trov
konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že veriteľ ako banka uzavrel s dlžníkom dňa 29.04.2012 zmluvu o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „Zmluva"), na základe ktorej sa právny
predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX.
Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu
z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 3.1500,- eur a bol povinný platiť
štandardnú mesačnú splátku vo výške 105,- eur. Dlžný zostatok predstavuje celkový debetný zostatok

nakartovomúčtepozaúčtovanítransakcií,úrokovapoplatkovspojenýchsosprávouapoužívanímkarty,
vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a platobnú disciplínu sa nepodarilo
obnoviť ani po viacerých pokusoch, právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 06.04.2016 výpis z
bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.03.2016 na úhradu vo výške 3.670,28 eur predstavujúci
súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím
na vykonané úhrady. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti

určenej vo výpise z účtu klienta, t.j. do dňa 15.04.2016 a dlžný zostatok predstavuje sumu 3.670,28 eur.
Okrem toho mu vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho
zákonníka v platnom znení vo výške určenej Nariadením Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 16.04.2016 do zaplatenia.3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.06.2016
zobral žalobu späť v časti vo výške 300,- eur späť s prislúchajúcim úrokom z dôvodu úhrady žalovaným.

4. Podľa § 145 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak je žaloba
vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o
zastavení konania v tejto časti.

5. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým je späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 300,00
eur pred jej doručením žalovanému s poukazom na § 145 ods. 3 CSP, tak predmetom konania zostala
suma 3.370,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3.370,28 eur od
16.04.2016 do zaplatenia a trovy kovania.

6. V doplnení žalobného návrhu doručeného súdu dňa 24.06.2016 žalobca prostredníctvom právneho

zástupcu uviedol, že sa jednalo o revolvingový úver, pri ktorom nie je možné na počiatku zmluvného
vzťahu výšku RPMN, pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne je veriteľom dopĺňaný.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedol, že žalovaná suma pozostáva z istiny vo
výške 2.994,40 eur, poplatkov 374,66 eur, štandardného úroku 241,82 eur a sankčného úroku 59,40 eur.

7. Uznesením č.k. 8C/143/2016-49 zo dňa 17.03.2017 súd, z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky
po začatí konania, pripustil zmenu žalobcu tak, že do konania na miesto pôvodného žalobcu spol.
Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 1, vstúpil
ako žalobca spol. Intrum Justitia Slovakia s.r.o. (od 17.02.2018 Intrum Slovakia s.r.o.), so sídlom:
Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154.

8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.07.2017, v ktorom uviedol,
že namieta žalovanú pohľadávku čo do dôvodu a výšky. Žalovaný ďalej uviedol, že žiada súd, aby
zaviazal žalobcu na zaplatenie 1.315,87 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný ďalej uviedol,
že právny predchodca žalobcu mu poskytol úverový rámec 2.400,- eur, pričom v období od 09.05.2012

do 27.01.2013 čerpal celkovo 3.480,88 eur. Žalovaný ďalej uviedol, že do 01.02.2016 žalobcovi zaplatil
sumu 3.664 eur a preplatil úver o 183,12 eur. Podľa tvrdenia žalovaný ďalej uhradil žalobcovi sumu
1.350,- eur, čím celkovo žalobcovi uhradil sumu 5.014,- eur a teda preplatil úver o 1.533,12 eur. Žalovaný
ďalej poukázal na dokument Schválenie žiadosti o Bankomatku Quatro, v ktorom má byť uvedené, že
celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je 3.698,13 eur. Žalovaný ďalej uviedol, že v predloženej

zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), f), g), i), l), aa) zákona p spotrebiteľských úveroch,
čohodôsledkomje,žeúverjebezúročnýabezpoplatkovpodľa§11vyššieuvedenéhozákona.Žalovaný
ďalej uviedol, že nevedel, že by so strany žalobcu mohlo dôjsť k nekalým obchodným praktikám a k
úžere.

9. Podľa § 147 ods. 2 CSP, vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje
svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca;
inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

10. Podanie žalovaného, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 03.07.2017, v ktorom súd žiadal, aby

zaviazal žalobcu na zaplatenie 1.315,87 eur, súd pri aplikácii § 147 ods. 2 CSP posúdil ako prostriedok
procesnej obrany žalovaného, nakoľko žalovaný uplatnil voči žalobcovi nižšiu pohľadávku ako žalobca
voči žalovanému a tým neboli splnené podmienky, aby predmetné podanie mohlo byť posúdené ako
vzájomná žaloba.

11. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.02.2018
zobral žalobu späť v časti istiny vo výške 750,00 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania.

12. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

13. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.14. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

15.Vzhľadomnadispozitívnyúkonžalobcu,ktorýmjespäťvzatiežalobyvčastiozaplateniesumy750,00
Eur a vzhľadom na to, že súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby sa nevyžaduje (nakoľko
išlo o čiastočné späťvzatie žaloby pred začiatkom pojednávania sporu a na jeho nesúhlas by v tomto
štádiu konania súd neprihliadal), súd pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako

je uvedené vo výroku týkajúcom sa čiastočného zastavenia konania.

16. Po čiastočnom späťvzatí žaloby tak predmetom konania zostala suma 2.319,06 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,00 % ročne a to: zo sumy 3.069,06 eur od 16.04.2016 do 19.07.2016, zo sumy
2.769,06eurod20.07.2016do22.11.2016,zosumy2.619,06eurod23.11.2016do10.10.2016,zosumy
2.319,06 eur od 11.10.2016 do zaplatenia. Predmetom žaloby pred čiastočným späťvzatím žaloby bolo

zaplatenie 3.069,06 eur s príslušenstvom. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie 750,00
eur, predmetom konania ostalo len zaplatenie zvyšnej nesplatenej istiny, úrokov a úrokov z omeškania.

17. Súd nariadil pojednávanie na deň 16.05.2018, na ktoré sa dostavil žalovaný a zástupca žalovaného.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní podaním

doručeným súdu dňa 14.05.2018, požiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Žalovaný na
pojednávaní uviedol, že na základe zmluvy - žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro zo dňa 29.4.2012
mu bol celkovo poskytnutý úver vo výške 3.483,88 eur. Žalovaný ďalej uviedol, že z výpisu, ktorý sa
nachádza v súdnom spisu vyplýva, že som v roku 2012 uhradil celkove na uvedených pôžičkách sumu
1.664 eur a následne som zaplatil ešte dňa 31.3.2016 300 eur, 19.5.2016 300 eur, 18.7.2016 300 eur,

10.10.2016 300 eur a 21.11.2016 150 eur, t.j. nad rámec uvedeného som uhradil celkove 1.350 eur.
Žalovaný ďalej uviedol, že namieta riadne uzavretie pôžičky v zmysle Zákona č. 129/2010 Z. z.., pretože
zastáva názor, že uvedená zmluva Quatro neobsahuje náležitosti § 9 ods. 2 písm. j) a § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z. z. a s poukazom na uvedené je bezúročná, bez poplatkov. Ďalej žalovaný
uviedol, že trovy konania si neuplatňuje. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že uvedenú

zmluvu považuje za bezúročnú, bez poplatkov s odkazom na § 9 ods. 2 písm. j) a § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z. z. Zástupca žalovaného ďalej uviedol, že má za to, že predmetná zmluva
neobsahuje adresu veriteľa, na ktorú môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Zástupca
žalovaného krátkou cestou doložil do spisu kópiu trestného oznámenia na sudcov NS SR.

18. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa
v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

19. Súd nemal pochybnosti o tom, že žalovaný vyplnil a podpísal dňa 23.04.2012 žiadosť o vydanie
splátkovej karty Quatro, na základe ktorej v rámci schváleného úverového rámca 2400,- eur a

štandardnej mesačnej splátky 80,- eur požiadal o vydanie karty. Zo strany veriteľa bola žiadosť
potvrdená 29.04.2012.

20. Podľa výpisu z karty Quatro bol schválený úverový rámec vo výške 3.150,00 Eur a štandardnej
mesačnej splátky vo výške 105,00 eur od 11.05.2012 do 31.03.2016 vykonané transakcie (debetné a

kreditné operácie), pri vyznačení počiatočného stavu 0,00 eur, konečného stavu k 31.03.2016 - 3.670,28
eur pre kartu s vyznačením konečného čísla 5421 bez uvedenia účtu, ku ktorému mala byť karta
zriadená. Sumár debetných transakcii bol uvedený vo výške - 7.334,28 eur a kreditných transakcii +
3664,00 eur.

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúrokyvyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

23. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na

všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

25. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

26. Podľa § 9 ods. 1 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

27. Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

28. Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), zmluva o spotrebiteľskom

úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

29. Podľa § 9 ods. 9 zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek

iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo
jej prílohách.

30. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva,

že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako
spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci
svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd
preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na
základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovanou bola dňa 29.04.2012 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej poskytol
právny predchodca žalobcu žalovanému úverový limit vo výške 2.400,00 eur.31. Súd po preskúmaní úverovej zmluvy zistil, že jej obsahom je len dohoda o výške úverového rámca
2.400,- eur, štandardnej mesačnej splátky 80,- eur a ďalej výška úrokovej sadzby vo výške 22,80 %
ročne. Uvedená je priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty 26,07 % a deň splatnosti mesačnej

splátky k 15.dňu v mesiaci. V zmluve však neboli uvedené náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. , a to: ročnú percentuálnu mieru nákladov podľa § 9 ods. 2 písm. j/, výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k/. Zákon vyžaduje, aby každá
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a
poplatkov, niet preto dôvodu, prečo by uvedené údaje nemala obsahovať i zmluva o spotrebiteľskom

úvere poskytovanom na kreditnú kartu, keď pre tento typ úveru zákon nestanovuje žiadne výnimky
a odchýlky. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom,
že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia
zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť

pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k)
zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho
sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.
Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká

časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej
položky osobitne). V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku
a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia okresného súdu to však v danom prípade tak nebolo a
požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie časti, ktorá
z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných

poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100%
z nej) použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že
hoci dlžník spláca úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky
sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu
dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a

aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky
započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom. S poukazom na uvedené chýbajúce náležitosti
je úver podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák.č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Súd okrem toho
zistil, že v zmluve nebola uvedená, okrem účtovaných úrokov a poplatkov, ani ročná percentuálna miera
nákladov. Uvedenie RPMN na str. 1 vpravo dole malým písmom je len príkladné za predpokladu, že

klient vyčerpá u obchodníka spotrebiteľský úver eur dňa 01.05.2012 a splatí dlh v 47 splátkach (prvá až
predposledná) po 80,00 eur a s poslednou splátkou vo výške 18,13 eur dňa 15.2.2009, čo však celkom
zrejme neodzrkadľuje prejednávaný prípad, a preto príkladný výpočet RPMN v zmluve je nepoužiteľný
a nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Preto súd naň neprihliadal. Vo vzťahu k poplatkom súd uvádza, že
z výpisu z kartového účtu vyplýva, že žalobca na jeho ťarchu účtoval aj poplatky. V úverovej zmluve

však neboli dohodnuté žiadne poplatky a tieto neboli uvedené ani v žiadnom z predložených dôkazov,
a preto by dlžnú sumu uplatnenú titulom poplatkov súd musel v každom prípade zamietnuť.

32. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný podľa predložených listinných dôkazov z úveru čerpal
sumu 3.483,88 eur (výbermi z bankomatov a úhradami kartou u jednotlivých predajcov), pričom uhradil

sumu 4.414,00 eur, mal súd za to, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca by mal právo žiadať len
čistú nesplatenú istinu bez úrokov a poplatkov, ktorá však, ako vyplýva z uvedeného, bola žalovaným
v celom rozsahu uhradená, resp. ním preplatená. Keďže niet nesplatenej istiny, ktorú by bolo možné
žalobcovi priznať, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to aj spolu s úrokmi z omeškania, pretože ak
niet dlžnej istiny, na ktorú by sa úroky z omeškania viazali, nie je možné priznať ani príslušenstvo z nej.

33. Súd pre úplnosť poukazuje na to, že nemohol vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora
EÚ C -42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a v zmysle ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú

spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a v zmysle ktorého, nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala rozčlenenie splátok v podobe amortizačnej tabuľky na
istinu, úroky či iné poplatky. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu (ktorý
konflikt zrejme vyplýva z obsahu tohto rozhodnutia ako konflikt medzi uvedenou smernicou a zákonomč. 129/2010 Z.z.), musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok
(možnosť smernicu aplikovať priamo a bezprostredne na prípad, ktorý súd rieši). Nakoľko v sporoch
medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny súd musí skúmať, či

môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon o spotrebiteľských úveroch vykladať
eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice (eurokonformný výklad zákona) však nie je absolútny,
pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra
legem a rovnako tak eurokonformným výkladom nemožno porušiť ústavný princíp právnej istoty. To
znamená, že pokiaľ aj zo smernice vyplýva, že absencia určitých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom

úvere nemá spôsobovať bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, nemožno v tomto svetle vykladať
zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý vyslovene hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru spôsobuje. Takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu contra legem.
Súčasne, ak by aj súd v tejto veci postupoval tak, že by použil výklad načrtnutý v predmetom rozsudku
Súdneho dvora, má za to, že by došlo k nedôvodnému narušeniu ústavného princípu právnej istoty a
nedôvodného odklonu od ustálenej súdnej praxe. Uvedené je neprípustné aj s poukazom na č.l 2 ods.

2 CSP, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Zároveň súd aplikoval § 256 ods. 1 CSP, ak
strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

35. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 3.370,28 Eur (po čiastočnom späťvzatí žaloby pred jej

doručenímžalovanému)spríslušnýmúrokomzomeškania,atedapriznanietejtosumybypredstavovalo
plný úspech žalobcu Za úspech žalobcu možno považovať tú časť, v ktorej súd konanie zastavil, čo je
z celku 22,25 %. Procesné zavinenie na zastavení predmetnej časti konania nesie žalovaný, pretože
žalobca vzal žalobu čiastočne späť z dôvodu čiastkových úhrad žalovaného. Preto možno vyvodiť, že
v tej časti, v ktorej bolo konanie zastavené, bol žalobca úspešný. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné

zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania
náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. Úspech žalovaného predstavuje tá časť, ktorú súd
žalobu zamietol, čo je z celku 70,33 %. Zhrnúc uvedené, žalovaný bol úspešný v rozsahu 40,66 % a
patrila by mu náhrada trov konania, avšak žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a ani zo spisu
nevyplývajú žiadne trovy, ktoré by mu vznikli. Žalovaný súdne poplatky neplatil, nebol právne zastúpený,

čiže žiadne hotové výdavky mu nevznikli a do úvahy neprichádzajú ani trovy právneho zastúpenia. Súd
preto žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.