Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 23, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/146/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116208845
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116208845.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v spore žalobcu: S.. J. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. L. XXX, XXX XX L. L., proti žalovanému: Y.. R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX
Y., o zaplatenie 5 363,81 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
9C/141/2016-71 zo dňa 25.5.2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5

363,81 € spolu s úrokmi vo výške 2 % mesačne z tejto sumy od 08.11.2014 až do zaplatenia a spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy odo dňa 08.12.2015 až do zaplatenia, a to
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a vyslovil, že žalobca má proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že jednoznačne mal za preukázané, že došlo k poskytnutiu
pôžičky zo strany žalobcu žalovanému, čo v konečnom dôsledku potvrdzujú aj zhodné vyjadrenia
oboch strán sporu. Následne vyjadrenie priamo pred súdom zo strany žalovaného považoval za

vyhýbavé. Dôkazy, ktoré neuplatnila žalovaná strana riadne a včas odmietol vykonať, keďže išlo len
o účelové predlžovanie konania. Zo strany žalovaného došlo k čiastočnému plneniu a to vo forme
mesačných splátok úrokov vo výške 107,28 eur za obdobie od 8.12.2012 do 7.11.2014, preto súd
priznal zmluvné úroky až po 8.11.2014 do zaplatenia spolu s istinou. Výšku úrokov dohodnutých v
tejto zmluve považoval za primeranú, keďže išlo o pôžičku medzi fyzickými osobami a táto pôžička
bola poskytnutá bez akéhokoľvek zabezpečenia. Podstatnou otázkou bola hodnovernosť súkromnej
listiny, ktorá bola predložená ako zmluva o pôžičke. Pri posúdení súkromnej listiny je významná jej

pravosť a pravdivosť. Listina je pravá, ak pochádza od vystaviteľa a je ním tiež podpísaná. To či obsah
takéhoto prehlásenia zodpovedá skutočnosti, teda či listina je pravdivá, posúdi konajúci súd na základe
výsledkov dokazovania. Ak tvrdí vystaviteľ, že jeho prehlásenie nie je pravdivé, alebo že je inak vadné,
je na ňom, aby toto tvrdenie, z ktorého vyvodzuje pre seba priaznivé následky, tiež dokázal. Takýto
postup vyplýva predovšetkým z pravidiel o dôkaznom bremene. Obyčajné popretie alebo formálne
spochybnenie obsahu súkromnej listiny neoslabuje jej dôkaznú silu. Je potrebné pristupovať k listine
obsahujúcej prejav vôle alebo prehlásenie, ktoré svedčí v neprospech vystaviteľa a inak je potrebné

pristupovať k listine svedčiacej v jeho prospech. Pokiaľ účastník, ktorý nepopiera pravosť ním vystavenej
alebo podpísanej listiny, popiera však jej obsah, tvrdí vlastne, že urobil nepravdivé prehlásenie. V
takomto prípade nemožno uložiť protistrane, aby preukazovala, že popierateľove prehlásenie bolo
pravdivé, popierateľ musí tvrdiť a preukázať, prečo je jeho prehlásenie nepravdivé. Vo vyjadrení zo dňa31.08.2016 žalovaný výslovne potvrdil poskytnutie pôžičky. Výrok o úroku z omeškania bol odôvodnený
§ 517 ods. 1, 2 OZ a výrok o trovách konania ust. § 251 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že

keď dostal výzvu od súdu, aby sa vyjadril, mal vážne zdravotné problémy a nemal k dispozícii potrebné
listinné dôkazy na preukázanie, že tvrdenia uvádzané v návrhu sú neúplné a nepravdivé. Aby splnil
lehotu stanovenú súdom na vyjadrenie, podal vyjadrenie dňa 31.8.2016. Už v tomto žiadal, aby súd
od žalobcu vyžiadal predloženie výpisov z jeho účtu za roky 2013 až 2015 na dôkaz, že mu bola
pripísaná na jeho účet každý mesiac suma 107 eur. To znamená, že pôžičku splácal. Mal záujem

na mimosúdnom dojednaní sa so žalobcom. Žalobca reagoval, že zmluva o pôžičke bola podpísaná
dobrovoľne a že mu pôžičku poskytol iba pre to, že poznal jeho otca. Súdom doručované zásielky prebral
vždy až po ich uložení pred uplynutím odbernej lehoty. Súd však v jednom alebo dvoch prípadoch
určil termín pojednávania v dátumoch, ktoré uplynuli ešte pred uplynutím odbernej alebo úložnej
lehoty, takže sa dozvedel o súdom určenom termíne pojednávania až nasledovne. Žalovaný oznámil
konajúcemu súdu, že je po vážnej operácii srdca a podstupuje pooperačnú liečbu a z tohto dôvodu

sa nemohol zúčastniť pojednávaní v lehote približne pol roka. Toto svoje tvrdenie a ospravedlnenie
preukázal lekárskymi správami. Na pojednávaní dňa 25.5.2017 bol žalovaný len sám prítomný, žalobca
sa ospravedlnil z neúčasti z dôvodu práceneschopnosti. Preto na pojednávaní bol len žalovaný a
sudca. Sudca ho nepoučil o právach ako strany sporu, nepovedal, že môže žiadať kópiu zápisnice.
Choval sa povýšenecky. Predkladal listinné dôkazy o úhradách v Slovenskej sporiteľni a v ČSOB, tieto

odmietol založiť do spisu s odôvodnením, že už ich predložil neskoro. Jednoznačne sa vyjadril, že je
rozhodnutý vo veci rozhodnúť. Viedol pojednávanie jednostranne, znevažoval zdravotný stav a urážal
osobu žalovaného. Vzniesol aj námietku zaujatosti, ktorú sudca odmietol zaprotokolovať. Žalovaný
sa nesmie rozčuľovať, je stále na liekoch, ktoré utlmujú, lebo jeho zdravotný stav je veľmi zlý. Súd
nedal preveriť účty žalobcu tak, ako žiadal žalovaný, na ktoré vkladal finančné prostriedky. Žalobca

sa úmyselne nepriznal k účtu v Slovenskej sporiteľni. Nebola predložená ani prvá zmluva, ktorá bola
uzavretá medzi ním a žalobcom a ktorá nebola vlastne zrušená. Na základe tejto zmluvy vrátil žalobcovi
celú sumu v hotovosti bez dokladu. Táto zmluva, ktorá bola predložená v súdnom konaní, bola vynútená
pod vyhrážkami, že jeho syn pracuje v jednej inštitúcii. Na základe zmluvy už finančné prostriedky
neprevzal.Pravdivosťtýchtotvrdenínijakosúdneskúmal.Vprípadesporuovráteniepôžičkyjepotrebné

preukázanie finančných prostriedkov, ktoré odovzdá veriteľ dlžníkovi. Preto považoval rozhodnutie za
predčasné. Sudca vychádzal z toho, že žalovaný je nedôveryhodnou osobou. Takto nebol úplne zistený
skutkový stav a vec bola aj nesprávne právne posúdená. Preto navrhol zrušiť rozhodnutie súdu prvej
inštancie a vrátiť vec na ďalšie konanie.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že žalovaný nič nové nepredložil a na

osobné invektívy nemieni reagovať. Na jednej strane píše, že zmluvu o pôžičke uzavrel, na druhej strane
píše, že sa dostal do finančnej tiesne a preto prestal splácať nie požičanú sumu, ale dohodnuté úroky.
V odvolaní dokonca tvrdí, že celú sumu zaplatil v hotovosti, na druhej strane tvrdí, že žiadne peniaze
neprevzal. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a poukázal na to, že chce upriamiť pozornosť na to, že vo

svojom vyjadrení z 31.8.2016 uviedol, že sa dostal do finančnej tiesne v roku 2015, ale nie že prestal
splácať pôžičku, ale len dohodnutú úrokovú sadzbu. Už vo vyjadrení z 31.8.2016 žalovaný uviedol,,
že hneď od prvého mesiaca po pôžičke začal splácať 107 eur, no nedisponoval žiadnymi dôkazmi z
hotovostných vkladov na účet žalobcu. Až po podaní odvolania sa mu podarilo prostredníctvom dcéry
zabezpečiť jeden doklad o vklade na účet žalobcu do Slovenskej sporiteľne. Tento doklad aj predložil

súdu k nahliadnutiu. Trvá na podanom odvolaní.
6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „odvolací súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v
zmyslezásaduvedenýchvust.§378anasl.CSP,beznariadeniapojednávania(§385ods.1acontrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom

zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania.
7. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

8. Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
9. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o pôžičke. Podľa tejto
zmluvy o pôžičke žalobca požičal žalovanému sumu vo výške 5 363,81 €. Ako odmena za poskytnutie
peňazí bol dohodnutý úrok vo výške 2 % mesačne. Dohodnutý úrok bol dlžník povinný zaplatiť len zaobdobie do vrátenia pôžičky. Touto zmluvou sa žalovaný ako dlžník zaviazal celú požičanú sumu vrátiť
najneskôr do 3 rokov od podpisu tejto zmluvy, a to vrátane dohodnutých úrokov. Dohodnuté úroky zo
zmluvy o pôžičke mali byť platené mesačne vždy k 5-temu dňu v mesiaci.

10. Odvolanie žalovaného možno zdrhnúť do troch oblastí. Jednak ide o oblasť procesnoprávnych
námietok vo vzťahu k včasnosti doručovania listín súdom, poučeniu ako strany sporu a námietke
zaujatosti proti konajúcemu zákonnému sudcovi.
11. Vo vzťahu k procesným námietkam zo spisu jasne vyplýva, že žalovaný rovnako ako žalobca bol
súdom prvej inštancie poučený o všetkých procesných právach a povinnostiach a preukázateľne toto

poučenie mu bolo doručené k vlastným rukám 28.8.2016. Rovnako konajúci súd doručoval listiny, ktoré
predložilžalobcanavedomiežalovanému,resp.svýzvou,abynatietoreagoval.Užzprvéhoprocesného
poučenia vyplynula pre žalovaného povinnosť nielen sa písomne vyjadriť, ale predložiť aj všetky listinné
dôkazy na potvrdenie svojho tvrdenia, resp. označiť dôkazy, ktoré žiada v konaní vykonať. Vzhľadom
k tomu, že žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení z 31.8.2016 potvrdil podpísanie zmluvy o pôžičke
a žiadal, aby konajúci súd zabezpečil výpisy z osobného účtu žalobcu, na ktoré mal hneď po uzavretí

zmluvy o pôžičke hneď ďalším mesiacom splácať splátky vo výške 107 eur mesačne. Súd prvej inštancie
takto označený dôkaz aj vykonal a žalobca predložil výpis zo svojho osobného účtu, z ktorého vyplýva,
že mesačne mu žalovaný skutočne zasielal sumu 107 eur v rozpätí dvoch rokov, a to roku 2012 až 2014.
Z týchto dôvodov je možné konštatovať, že súd prvej inštancie neporušil svoje povinnosti stanovené
mu zákonom.

12. Pokiaľ ide o včasnosť predvolaní zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému ako
procesnej strane, odvolací súd konštatuje, že aj tento postup bol v súlade s právnymi predpismi. Súd
prvej inštancie vytýčil termín pojednávania, doručoval predvolania obom stranám sporu a vo vzťahu
k žalovanému akceptoval jeho neúčasť, resp. jeho žiadosť o odročenie z dôvodu jeho aktuálneho
zdravotného stavu a preto nekonal v jeho neprítomnosti. Opakovane odročil pojednávania a vypočul

ho až na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25.5.2017. od procesného poučenia 28.8.2016 do termínu
pojednávania 25.5.2017 bol poskytnutý dostatočný priestor žalovanému na to, aby svoje tvrdenia, okrem
už spomínaných z osobného účtu žalobcu, aj predložil. V priebehu celého konania ani v rámci podaného
odvolania žiadnym spôsobom svoje tvrdenia o tendenčnosti alebo nezákonnosti postupu súdu prvej
inštancie nepredložil a nepredložil ani dôkazy na potvrdenie svojich tvrdení. Naopak žalobca v celom

rozsahu rešpektoval výzvu konajúceho súdu, predložil výpisy z osobného účtu, aj keď je pravdou, že
tento účet bol v ČSOB, nie v Slovenskej sporiteľni, ale za dva roky tento mapoval úhrady žalovaného v
tvrdenom rozsahu, čo zohľadnil súd prvej inštancie aj vo svojom rozhodnutí. Žalovaný teda nepreukázal,
že by uhrádzal duplicitne v rovnakom období na dva účty žalobcu. Možno súhlasiť so závermi súdu prvej
inštancie o tom, že z takéhoto konania, vyjadrenia a postupu žalovaného ide skôr o účelovú obranu a

snahu predĺžiť spor na dlhší časový úsek. Žalovaný nepredložil ani dôkazy o tom, že mal uzavretú so
žalobcom opakovane zmluvu o pôžičke.
13. Ďalšia procesná námietka žalovaného spočívala v zaujatosti konajúceho sudcu. Táto námietka
však nespĺňala podmienky, ktoré ustanovuje Civilný sporový poriadok. Podľa § 53 od s. 3 CSP, ak
sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho

rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá. Z textu odvolania žalovaného vyplýva, že tento namietal postup a konanie sudcu
v danej právnej veci bez bližšieho zdôvodnenia a skôr namieta jeho postoj k veci, to že sa vyjadril k
veci hneď na začiatku a postupoval tendenčne, nevykonával dôkazy, ktoré navrhol žalovaný v priebehu
konania vykonať.

14. Týmito námietkami vo vzťahu k nevykonaniu dôkazov k zaujatiu právneho názoru konajúceho sudcu
ešte pred rozhodnutím vo veci samej skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie sa na základe
odvolaniavždyvyjadríodvolacísúdaposúdisprávnosťpostupu,resp.dôvodnosťnámietokstranysporu,
vrátane námietky zaujatosti. V danom prípade sa odvolací súd domnieva, že žalovaný namietal postup
konajúceho sudcu, ktorý práve v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku je oprávnený

vysloviť svoj predbežný právny názor (§ 171 ods. 1 CSP). V danom prípade zo zápisnice o pojednávaní
z 25.5.2017 jasne vyplýva, že práve súd prvej inštancie hodnotil za účasti žalovaného dôkazy, ktoré
boli predložené, ktoré boli navrhované, oboznámil výsledok vykonaného dokazovania v podobe výpisov
z osobného účtu žalobcu a zároveň tiež odôvodnil, prečo nebude vykonávať ďalšie dokazovanie a
predbežne sa aj vyjadril k veci samej.

15. Z § 153 ods. 1 - 3 CSP vyplýva, že práve sudcovská koncentrácia konania predstavuje nástroj
pre racionálne a odôvodnené zrýchlenie sporového konania. Je teda nosným princípom sporového
poriadkuajevkompetenciikonajúcehosudcuposúdiťadekvátnosťavčasnosťuplatnenýchprostriedkov
procesného útoku. Preto je povinnosťou procesnej strany riadne a včas označiť dôkazy, preukázaťsvoje tvrdenia v rámci dôkazného bremena a z týchto princípov Civilného sporového poriadku je
potrebné vychádzať aj pri posúdení predmetnej veci. V konečnom dôsledku zákon myslí aj na lehotu
pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a táto je stanovená najneskôr do

vyhlásenia uznesenia o ukončení dokazovania vo veci.
16. Naviac odvolací súd poukazuje na to, že okrem teda jedného dokladu o čiastkovej úhrade tejto
pôžičky žalovaný iné dôkazy v rámci odvolacieho konania nepredložil.
17. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že mu v skutočnosti finančné prostriedky neboli odovzdané a
nemá teda povinnosť, resp. všetky svoje povinnosti voči žalobcovi už splnil s poukazom na Občiansky

zákonník a ustanovenia Zmluvy o pôžičke možno konštatovať, že žalobca na návrh žalovaného a
výzvu súdu predložil výpisy z osobného účtu, v ktorom sa potvrdila čiastočná úhrada tejto pôžičky, na
čo reagoval súd prvej inštancie s tým, že započítal jednotlivé splátky na dohodnutý zmluvný úrok. V
konečnom dôsledku aj tvrdenie žalovaného o čiastočných úhradách vo výške 107 eur do roku 2015 sa
preukázalo a iné okolnosti žalovaný ani neuvádzal. Tvrdenia podpisu dvoch zmlúv v konaní preukázaná
nebola. Pokiaľ išlo o zdravotný stav, súd prvej inštancie akceptoval toto oznámenie, poskytol opakovane

odročenie pojednávaní, časový priestor na to, aby žalovaný mohol reagovať na predmet sporu, na
doručenú žalobu, na výsledky vykonaného dokazovania. Z tohto dôvodu odvolací súd ani nezistil iné
pochybenia. Pokiaľ žalovaný preberal zásielky v posledný deň odbernej lehoty, tento postup žalovaného
nemožno pripísať v neprospech žalobcu. Súd prvej inštancie pokiaľ zistil, že zásielka nebola riadne
prevzatá a v čase konkrétneho pojednávania bola závada v doručení, resp. ospravedlnenie z dôvodu

vážnych zdravotných problémov žalovaného, toto opakovane akceptoval a poskytol časový priestor
žalovanému.
18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

CSP. Vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní mal úspech žalobca, žalovaný bol neúspešný, žalobcovi
však v odvolacom konaní preukázateľne žiaden nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol,
preto rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).