Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112212928
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3112212928.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: Ján Sedláček - SJ
Trade, s miestom podnikania Slovenskej armády 588/42, 914 41 Nemšová, IČO: 41 793 391, právne
zastúpeného: E.. E. F., advokát so sídlom
J. B., XXXX/XXX, XXX XX V., proti žalovanému: Peter Porubčan, s miestom podnikania Nová 161,
018 51 Nová Dubnica, IČO: 35 361 409, právne zastúpenému: CHARGE DAVOUÉ UJJ s.r.o., so
sídlom Legionárska 14, 911 01 Trenčín, IČO: 36 865 222, v spore o zaplatenie 44.490,70 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. októbra 2015

č. k. 37Cb/46/2013-195, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievovýroku,ktorýmbolažalobazamietnutávčastiozaplatenie
23.109,84 Eur a 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 11.847,94 Eur od 16.05.2012 do zaplatenia
p o t v r d z u j e.

Vo zvyšnej časti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, a to v časti o zaplatenie 21.380,86 Eur a 9 %
ročného úroku z omeškania zo sumy 21.380,86 Eur od 13.03.2012 do zaplatenia a vo výroku o náhrade

trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom vydaným za platnosti a účinnosti O.s.p. súd prvej inštancie výrokom I. žalobu
zamietol a výrokom II. žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania v sume 6.452,07
Eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
v sume 2.669,- Eur a trov právneho zastúpenia v sume 3.783,07 Eur. V odôvodnení uviedol, že žalobca
sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 44.490,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21.380,86

Eur od 13.03.2012 do zaplatenia a zo sumy 11.847,94 Eur od 16.05.2012 do zaplatenia. Zároveň
si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným
bola uzatvorená zmluva o dielo č. 27/SJT/07 zo dňa 30.06.2009 na realizáciu diela - stavba Bytový
dom J., R. ul., V., časť voda a kanalizácia. Cena za dielo bola stanovená ako maximálna vo výške
65.036,41 Eur bez DPH, a tiež bol jasne zadefinovaný rozsah prác. Cena bola stanovená pevne,
neprekročiteľne vo vzťahu k zmluvným výkazom a zmena mohla byť vykonaná výlučne na základe
písomnejšpecifikácieavprípadeakceptovaniabolopotrebné podpísaťdodatokkzmluveodielo.Žiadny

dodatok k zmluve o dielo nebol podpísaný. V zmysle predmetnej zmluvy sa predmet zmluvy považuje
za riadne zhotovený a ukončený protokolárny prevzatím predmetu diela. Zahájenie zhotovenia diela
sa uskutočnilo dňa 30.06.2009, k ukončeniu, odovzdaniu a prevzatiu diela žalovaným nedošlo. Za deň
preberacieho konania je možné považovať deň kedy sa uskutočnilo odovzdanie diela žalobcom priamoinvestorovi a teda deň 29.06.2010, aj keď samotný žalovaný dielo reálne nikdy neodovzdal. Zo správy
audítorskej spoločnosti je zrejmé, že žalovaným boli vyfakturované práce v celkovej hodnote 100.058,76
Eur. Reálne odsúhlasené a skutočne dodané práce s materiálom sú len vo výške 61.965 Eur s DPH.

Z dôvodu, že dielo malo byť odovzdané 20.11.2009, ale reálne sa tak stalo až 29.06.2010, žalobca si
uplatnil voči žalovanému sankciu za omeškanie diela v zmysle čl. 9 bod 1 zmluvy o dielo, a to 0,25 %
z cely diela bez DPH, teda zo sumy 51.637,50 Eur (61.964,- Eur s DPH). Žalovaný sa dostal do
omeškania s odovzdaním diela o 31 týždňov, kde sankcia za jeden týždeň omeškania je 129,09 Eur
(0,25 % z 51.637,50). Spolu predstavuje sankcia za omeškanie sumu 4.001,90 Eur. Z audítorskej správy

vyplýva, že položky vo faktúrach neboli zrealizované alebo materiál nebol žalovaným vôbec dodaný. Na
základe zmluvy o dielo čl. 9 ods. 3 sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute 33,- Eur za každú
vadu alebo nedorobok, ktoré mali vyplynúť
z preberacieho konania, pričom táto zmluvná pokuta sa sťahuje na každý deň nedodržania termínu
odstránenia vady či nedorobenia. Celkovo v zmysle audítorského posudku strana 2 bolo nutné
odstraňovať 11 vadných úkonov, z toho 2 ohľadom materiálu dodaného v rozpore s technickým normami

a projektovou dokumentáciou a 9 vadných úkonov, neodborne vykonané práce. Celková výška zmluvnej
pokuty predstavuje 7.260,- Eur (220 dní za obdobie 20.11.2009 do 29.06.2010 x 33). Celková zmluvná
pokuta v zmysle ustanovení zmluvy
o dielo predstavuje sumu 11.261,90 Eur (4.001,90 Eur + 7.260,- Eur). Žalobca musel na vlastné náklady
odstrániť nedostatky vo výške 11.847,94 Eur, ktoré neodstránil žalovaný

a takto musel konať, aby bolo možné dielo odovzdať investorovi. Z vykonaného dokazovania mal súd
prvej inštancie zistený tento skutkový stav. Dňa 30.06.2009 bola medzi žalobca ako objednávateľom
a žalovaným ako zhotoviteľom uzatvorená zmluva o dielo, ktorej predmetom bola realizácia stavby
bytového domu J. v časti voda a kanalizácia. Zmluva obsahovala okrem označenia zmluvných strán,
predmetu diela, aj cenu diela v sume 65.036,41 Eur a ako aj ďalšie vzájomné práva a povinnosti

zmluvných strán. Medzi účastníkmi bolo v rámci zmluvy dohodnuté protokolárne odovzdanie diela, čím
sa v zmysle dohody účastníkov predmet diela považoval za riadne zhotovený a ukončený. Zhotoviteľ sa
zaviazal začať s výkonom prác na diele dňa 30.06.2009 a ukončiť dielo a odovzdať ho žalobcovi dňa
20.11.2009. Medzi účastníkmi bolo zároveň dohodnuté, že ak objednávateľ zistí, že kvalita či kvantita
realizovaných prác a dodávok alebo užívaného materiálu zhotoviteľom pri realizácii diela je v rozpore

so zmluvou alebo že výkony podľa rozpočtu sú celkom alebo sčasti nesplnené alebo nevykonané, je
objednávateľ oprávnený po písomnom upozornení zhotoviteľa primerane znížiť cenu diela. Zníženie
ceny nadobúda účinnosť okamihom, kedy písomné oznámenie o znížení ceny z dôvodu naplnenia
podmienok bolo doručené zhotoviteľovi. Zároveň boli medzi účastníkmi dohodnuté zmluvné pokuty a to
v zmysle článku 9, kde bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad prekročenia termínu dokončenia a

odovzdania diela a to vo výške 0,25 % z ceny diela bez DPH za každý týždeň omeškania, maximálne
do výšky 10 % z ceny diela bez DPH. Rovnako bola dohodnutá aj zmluvná pokuta v sume 33,- Eur za
každú vadu alebo nedorobok, ktoré vyplynú
z preberacieho konania, pričom takáto zmluvná pokuta sa mala vzťahovať na každý deň nedodržania
termínu odstránenia vady či nedorobenia, pričom termín k odstráneniu mal byť dohodnutý pri

preberacom konaní. Medzi účastníkmi boli rovnako dohodnuté podmienky
a priebeh odovzdania diela. Zhotoviteľ mal podľa zmluvy oznámiť písomne dokončenie prác
objednávateľovi a vyzvať objednávateľa na prevzatie diela, pričom pokiaľ by boli zistené nedorobky resp.
vady, nebol by objednávateľ povinný dielo prevziať. O odovzdaní a prevzatí diela mala byť zhotovená
zápisnica, ktorú si zmluvné strany dohodli, že vyhotoví zhotoviteľ. Na zistenia vád pred prevzatím diela

bola dohodnutá prehliadka diela. Odstránenie vád, ktoré by boli zistené pri prehliadke diela, malo byť
zrealizované v dohodnutom termíne, inak bez zbytočného odkladu, čo objednávateľ zhotoviteľa na
vady upozornil. Zároveň bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že pokiaľ zhotoviteľ neodstráni vady resp.
nedorobky v lehote požadovanej objednávateľom, nesie náklady spojené s odstránením týchto vád
zhotoviteľ. Rovnako bolo v súvislosti s odovzdaním diela medzi účastníkmi dohodnuté, že zhotoviteľ

písomne oznámi objednávateľovi pripravenosť diela na odovzdanie nie skôr ako 14 dní pred termínom,
kedy bude dielo dokončené a pripravené na odovzdanie. Medzi žalobcom
k odovzdaniu diela spôsobom medzi účastníkmi dohodnutým nedošlo. Žalobca a žalovaný
v rámci predmetu diela Bytový dom J., predstavovali subdodávateľa stavby. Hlavným objednávateľom
diela bola spoločnosť M. K. s.r.o. a hlavným dodávateľom stavby bola spoločnosť G.-U., s.r.o. Medzi

hlavným odberateľom a hlavným dodávateľom bolo dielo ako celok riadne protokolárne odovzdané
dňa 24.11.2009, pričom dielo a práce na ňom ku dňu odovzdania v zmysle vystaveného preberacieho
protokolu zodpovedali požiadavkám STN ako aj vydanému stavebnému povoleniu, závady na diele
neboli ku dňu odovzdania zistené. Žalobca výzvou zo dňa 05.03.2012 vyzval prostredníctvomsvojho právneho zástupca žalovaného na zaplatenie sumy 21.380,86 Eur v lehote do 12.03.2012, s
odôvodnením, že na základe správy audítorskej spoločnosti žalobca zistil, že žalovaný sa obohatil o
sumu 21.380,86 Eur, z tohto titulu, že fakturoval žalobcovi práce

v hodnote 100.058,76 Eur, pričom reálne odsúhlasené a skutočne dodané práce s materiálom boli vo
výške 61.965,- Eur. Žalobca dňa 14.02.2012 vystavil vo vzťahu k žalovanému dodací list č. 2012010 v
rámci ktorého uvádza dodávku prác v období 06.08.2011 až 08.09.2011
v sume 899,35 Eur, dňa 14.02.2012 vystavil vo vzťahu k žalovanému dodací list č. 2012012
v rámci ktorého uvádza dodávku prác v sume 1.220,90 Eur, dňa 14.02.2012 vystavil vo vzťahu k

žalovanému dodací list č. 2012013 v rámci ktorého uvádza dodávku prác v sume 697,36 Eur, dňa
14.02.2012 vystavil vo vzťahu k žalovanému dodací list č. 2012014 v rámci ktorého uvádza dodávku
prác v sume 1.339,46 Eur, dňa 14.02.2012 vystavil vo vzťahu
k žalovanému dodací list č. 2012015 v rámci ktorého uvádza dodávku prác v sume 44,74 Eur, dňa
14.02.2012 vystavil vo vzťahu k žalovanému dodací list č. 2012018 v rámci ktorého uvádza dodávku
prác v sume 311,16 Eur, dňa 14.02.2012 vystavil vo vzťahu k žalovanému dodací list č. 2012019 v rámci

ktorého uvádza dodávku prác v sume 175,53 Eur, dňa 14.02.2012 vystavil vo vzťahu k žalovanému
dodací list č. 2012011 v rámci ktorého uvádza dodávku prác v sume 3.948,21 Eur, dňa 15.02.2012
vystavil vo vzťahu k žalovanému dodací list č. 2012020 v rámci ktorého uvádza dodávku prác v sume
662,28 Eur, dňa 15.02.2012 vystavil vo vzťahu k žalovanému dodací list č. 2012021 v rámci ktorého
uvádza dodávku prác v sume 60,- Eur a dňa 14.02.2012 vystavil vo vzťahu k žalovanému dodací list

č. 2012016
v rámci ktorého uvádza dodávku prác v sume 1.358,70 Eur. Na skutkový stav súd prvej inštancie
aplikoval ust. § 1 odsek 1 Obch. zák., § 536 ods. 1, 2, 3 Obch. zák., § 537 ods. 1, 2 Obch. zák. § 560
ods. 1, 2 Obch. zák., § 562 odsek 1, 2 Obch. zák., § 564 Obch. zák.,
§ 440 ods. 2 Obch. zák., § 544 odsek 1, 2 Obč. zák. a čl. 2 odsek 2.2 , 7 odsek 7.4, 9 odsek 9.1, 9.3,

11 odsek 11.1.1, odsek 11.1.2, 11.1.3, 12 odsek 12.1, odsek 12.3 Zmluvy o dielo
č. 27/SJT/09 zo dňa 30.06.2009. Na základe vyššie uvedených právnych predpisov a zmluvy, po
zistení skutkového stavu, súd prvej inštancie vec právne posúdil takto: Žalobca so žalovaným
ako podnikatelia platne uzatvorili zmluvu o dielo v režime Obchodného zákonníka. Žalobca si voči
žalovanému predmetnou žalobou uplatnil viaceré nároky. Ako prvý nárok, si uplatnil nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty na základe článku 9 ods. 1 Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi. V uvedenom
článku bola medzi účastníkmi platne dohodnutá zmluvná pokuta v súlade s § 544 Obč. zák., ktorou bola
zabezpečená povinnosť žalovaného ako zhotoviteľa diela uskutočniť dielo riadne a včas. Účastníci si
dohodli, že v prípade prekročenia termínu dokončenia diela a odovzdania predmetu diela podľa článku
6, je objednávateľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,25 %

z ceny diela bez DPH a to za každý týždeň omeškania, maximálne však do výšky 10 % hodnoty diela.
V článku 6 zmluvy o dielo bol dohodnutý dátum ukončenia, odovzdania
a prevzatia diela a to dátum 20.11.2009. K uvedenému dátumu súd odovzdanie diela žalovaným
ako zhotoviteľom žalobcovi ako objednávateľovi preukázané nemal. Medzi účastníkmi bolo dohodnuté
protokolárne odovzdanie diela, a to v zmysle článku 11, pričom splnenie tejto zmluvnej dohodnutej

povinnosti súd v konaní rovnako preukázané nemal, nakoľko zhodne z výpovedí účastníkov vyplynulo,
že k žiadnemu podpisu preberacieho protokolu teda protokolárnemu odovzdaniu diela medzi nimi v
uvedenom prípade nedošlo. Zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti bola medzi
účastníkmi dohodnutá ako už bolo uvedené v článku 9 Zmluvy o dielo a to pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti a to včasného dokončenia a odovzdania predmetu zmluvy podľa článku 6,

v zmysle ktorého bol žalovaný povinný dielo riadne odovzdať a to dňa 20.11.2009. Žalobca ak v tejto
časti konania chcel byť úspešný musel preukázať, že k odovzdaniu diela zo strany žalovaného došlo po
uvedenom termíne a zároveň za splnenia článku 9 t. zn. s niekoľko týždňovým oneskorením. Žalobca
vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi k žiadnemu uskutočneniu preberacieho konania nedošlo, k
podpisu preberacieho protokolu rovnako nedošlo, dátum odovzdania diela preukazoval výsluchom

svedkov a svojou vlastnou výpoveďou vo veci. Prostredníctvom výsluchov svedkov sa žalobca pokúšal
ustáliť, kedy
v skutočnosti k odovzdaniu diela došlo, nakoľko ako už bolo uvedené, písomný výstup
z právneho vzťahu medzi účastníkmi absentoval. Zároveň, čo súd považuje za potrebné na tomto mieste
uviesť, právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, bol iba reťazou, ktorá nadväzovala na ďalší právny

vzťah, ktorý vo vzťahu k predmetu diela existoval. Samotné dielo bolo realizované spoločnosťou G.
U., s.r.o. ako zhotoviteľom pre svojho objednávateľa diela a to spoločnosť M. K., s.r.o., pričom tieto
dve spoločnosti boli základnými subjektmi uvedeného reťazca a žalobca a žalovaný predstavovali v
rámci neho subdodávateľský vzťah, ktorý sa odvíjal, tak ako na to poukazoval aj žalovaný, od tohtoprávneho vzťahu. S tým, však, že predmetné právne vzťahy sú spojené predmetom diela, avšak existujú
apráva apovinnostiznichpredstavujúsamostatnéprávaapovinnostiprejednotlivésubjekty.Vzhľadom
k uvedenému súd mal aj za to, že skúmanie práv

a povinností iných subjektov ako účastníkov konania by bolo nad rámec tohto konania, preto aj návrhy
na doplnenie dokazovania vznesené zo strany žalovaného a to opakovaným výsluchom svedka V. D. a
po uložení povinnosť vydať vec, oboznámením sa
s zmluvou o dielo medzi generálnym dodávateľom G. U., s.r.o.
a M. K. s.r.o., zmluvou o dielo medzi generálnym dodávateľom G. U., s.r.o. a žalobcom, písomným

záznamom o notifikácii vád zasielaným generálnemu dodávateľovi a emailami obsahujúcimi notifikáciu
vád a výpisom z účtu spoločnosti M. K. s.r.o. o vyplatení výšky zádržného, z dôvodu hospodárnosti a
účelnosti konania zamietol. Skúmanie práv a povinností iných právnych vzťahov s inými účastníkmi by
bolo nad rámec tohto konania. Avšak čo uvedené subjekty spája, je predmet diela, ktorým
v uvedenom prípade bol Bytový dom J.. Tento predmet diela spojil pri jeho zhotovení ako hlavného
dodávateľa, tak aj subdodávateľa t. zn. žalovaného. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,

že k odovzdaniu diela ako celok medzi hlavným zhotoviteľom a to spoločnosťou G. U., s.r.o. a hlavným
objednávateľom spoločnosťou M. K. s.r.o. došlo, a to podľa preberacieho protokolu dňa 24.11.2009.
Uvedený dátum je
v rámci hlavných zmluvných partnerov uvedený ako jednak dátum ukončenia prác, tak aj dátum
odovzdania diela. Dielo bolo v uvedený deň účastníkmi hlavného právneho vzťahu riadne prevzaté,

pričom z uvedeného záznamu o prevzatí diela zároveň vyplýva, že dielo nemá žiadne odchýlky,
neobsahuje žiadny rozpis nedorobkov, kvalita práce bola dobrá, práce zodpovedajú požiadavkám
STN a TP a závady neboli zistené. Zároveň ako termín vyprázdnenia staveniska bol uvedený január
2010. Preberací protokol bol riadne účastníkmi hlavného zmluvného vzťahu podpísaný a to ako za
stranu objednávateľa, tak za stranu zhotoviteľa. V rámci preberacieho protokolu sa nenachádza žiadna

poznámka o tom, že by dielo v časti vodoinštalácie nebolo zhotovené resp. že by bolo zhotovené
vadne. Opakovane súd uvádza, že medzi žalobcom a žalovaným ako subdodávateľmi k protokolárnemu
odovzdaniu diela nedošlo. Ak však došlo k odovzdaniu diela ako celku medzi hlavným odberateľom a
dodávateľom, súd ustálil, že k uvedenému dátumu muselo byť dielo zhotovené aj na jeho nižšej úrovni, t.
zn. na úrovni subdodávateľskej. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol povinný zhotoviť podľa zmluvy dielo

do 20.11.2009 a dielo bolo odovzdané hlavnému objednávateľmi 24.11.2009, čo jednoznačne vyplýva z
predloženého odovzdávacieho protokolu, tak potom žalovaný odovzdal a zhotovil dielo včas a žalobca v
konanínepreukázal,žebysažalovanýdostaldoomeškaniaateda,žebymuvznikolnároknazaplatenie
zmluvnej pokuty, tak ako si ju uplatnil v prvom bode nároku. Preto súd nárok v tejto časti zamietol. Čo
sa týka vykonaných výsluchov, výpovede žalobcu a žalovaného boli v rozpore, ktorý zodpovedal ich

procesnému postaveniu, avšak tvrdenia žalobcu v konaní v tejto časti súd preukázané nemal. Čo sa
týka výpovede svedkov, svedok V. D. pri svojom výsluchu uviedol, že nevie, kedy k odovzdaniu diela
medzi účastníkmi došlo, vie len že práce dokončoval žalobca, v ďalšej časti sa výpoveď vzhľadom na
predložený odovzdávací protokol prejavila ako nepravdivá, keďže tento svedok uviedol že dielo prevzal
na jar 2010, apríl - jún, pričom zrejme pri výpovedi svedka došlo k zámene dátumu prevzatia diela

s právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť práve v apríli 2010 a
to 28.04. Rovnako ani ďalší svedok K. F. nemal vedomosť o tom, kedy bolo dielo odovzdané medzi
účastníkmi konania a ku konkrétnemu dátumu odovzdania diela sa presne nevyjadril ani ďalší v konaní
vypočutý svedok H. L.. R. svedkovia V. D. ako aj K. F. sú zároveň podpísaní aj na preberacom protokole
zo dňa 24.11.2009, v rámci ktorého ako už bolo vyššie uvedené potvrdili k uvedenému dňu prevzatie

diela ako celok bez uvedenia akýchkoľvek závad. K výsluchu svedkov a k určeniu konkrétneho dátum
súd záverom iba uvádza, že s odstupom času je uvedenie presného dátumu vzhľadom na ľudské
zapamätávacie a rozpamätávacie schopnosti pomerne sťažené, vzhľadom k tomu, že ide o dielo z
prelomu rokov 2009 až 2010 t. zn. o udalosti z pred šiestich rokov, čím zrejme aj došlo k dátumovému
posunu aj vo výpovedi svedka V. D.. Zhrnúc vyššie uvedené, žalobca v konaní nepreukázal dátum

odovzdania diela medzi žalobcom a žalovaným, tak, aby boli naplnené podmienky pre aplikáciu
príslušného ustanovenia zmluvy o zmluvnej pokute. Na druhej strane žalovaný, v rámci vykonaného
dokazovania preukázal ním tvrdenú skutočnosť riadneho a včasného odovzdania diela a to predložením
protokolu o odovzdaní diela medzi hlavným odberateľom a dodávateľom. Vzhľadom k tomu, že žalobca
v konaní nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou,

preto súd žalobu ako nedôvodnú v tejto časti zamietol. Ďalším nárokom, ktorý si žalobca uplatnil voči
žalovanému, bola zmluvná pokuta za vady diela a to s poukazom na čl. 9 ods. 3 zmluvy. V zmysle
uvedeného zmluvného ustanovenia sa zmluvné strany platne dohodli v súlade s § 544 Obč. zák. na
zmluvnej pokute vo výške 33,- Eur za každú vadu alebo nedorobok, ktoré vyplynú z preberaciehokonania. Táto zmluvná pokuta sa mala vzťahovať na každý deň nedodržania termínu odstránia vady či
nedorobenia, pričom termín k odstráneniu mal byť dohodnutý pri preberacom konaní. K uplatnenému
nároku súd poukazuje na to, že zmluvné strany si dohodli podrobne spôsob odovzdania diela, ktorý

ako už bolo uvedené pri odôvodnení zmluvnej pokuty dohodnutej podľa článku 9 ods. 1 zmluvy o
dielo, nakoniec účastníkmi dodržaný nebol. V rámci tohto odovzdávacieho konania mal zhotoviteľ,
t. zn. žalovaný písomne oznámiť dokončenie prác a vyzvať objednávateľa na prevzatie diela. Ani
uskutočnenie tohto dohodnutého úkonu, súd v konaní preukázaný nemal. Na zistenie eventuálnych vád
bola medzi účastníkmi dohodnutá práve prehliadka diela, a to pred prevzatím diela. Zároveň bolo medzi

účastníkmi dohodnuté, že ak budú zistené vady, objednávateľ určí termín odstránenia vád, ak ho neurčí,
musia byť vady odstránené bez zbytočného odkladu, čo objednávateľ zhotoviteľa na vady upozornil.
Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie nemal preukázané vo vzťahu k tomuto uplatnenému
nároku, ako aj vo vzťahu k ďalším nárokom, že žalobca vôbec žalovaného po prehliadke diela, na
vady diela nejak upozornil. V konaní nebol predložený jediný písomný dôkaz, že by pred odovzdaním
diela, bolo uskutočnené akékoľvek upozornenie, v zmysle článku 11.1.2 zmluvy. Žalobca poukazoval

na stretnutie účastníkov, ktoré sa uskutočnilo v spoločnosti hlavného objednávateľa a to spoločnosti M.
K., s.r.o., na ktorom mali byť žalovanému vady diela oznámené. Z výsluchu účastníkov ako aj svedkov
mal súd preukázané, že k stretnutiu skutočne došlo. Z výpovede svedka V. D. súd mal preukázané, že
k stretnutiu účastníkov v spoločnosti skutočne došlo, avšak z tejto výpovede, nie je dostatočne zrejmé,
aké konkrétne vady diela boli žalovanému vytýkané a akým spôsobom mali byť žalovaným odstránené.

Svedok len nEurčito uviedol, že sa na stretnutí spomínali nejaké veci, ktoré nefungovali ako mali, riešili
sa tam nejaké ventily a spotrebovaný materiál, avšak účastníkom išlo iba o to, aby sa na stavbe ďalej
pracovalo. Z uvedeného stretnutia bol vyhotovený úradný záznam, ktorý bol predložený spoločnosťou
M. K. do spisu, z ktorého vyplýva, že sa ho mali zúčastniť piati účastníci, na zázname sú však podpísaní
iba dvaja, a vyplýva,

z neho, že predmetom stretnutia bolo riešenie komplikácií medzi subdodávateľmi stavby
v časti ZTI. Predmetný úradný záznam ďalej obsahuje okruh riešených problémov, ktorý však žiadne
konkrétne vady diela neobsahuje. Poukazuje iba na časové a kapacitné nedostatky, potrebu odovzdania
zadržiavaných súčastí ZTI, doriešenie nezrovnalostí v súpisoch dodaných materiálov a prác a to
že žalovaný požaduje vyplatenie prác. Záver úradného záznamu hovorí o prísľube žalovaného k

zintenzívneniu prác, zúčastneniu na osobnej obhliadke stavby, kde si mali prejsť sporné časti realizácie.
Z uvedeného teda priamo konkrétne vady diela, ktoré zrejme podľa názoru súdu, ak sa na diele vyskytli,
mali byť odstránené až následne
a zadefinované až následnou spoločnou obhliadkou, z uvedeného nevyplývajú. Vyplýva
z neho časový sklz, vzhľadom na poukaz na časový nedostatok pri realizácii diela. K vadám diela

boli v rámci svojho výsluchu vypočutí aj ďalší svedkovi, avšak ani v konaní vypočutý svedok K.
F., ani svedok H. L., presne vady diela, ktoré mali byť na stretnutí účastníkov v M. K. žalovanému
oznámené neuviedli. Uviedli len všeobecne, že sa riešili vady, a predmetné stretnutie bolo zvolané
za účelom vyriešenie problémov medzi subdodávateľmi. Svedok H. L. k vadám rovnako všeobecne
uviedol, že si myslí, že sa riešila terasa, bol problém s tečúcou kanalizáciou, riešili sa kamerové skúšky.

Samotný žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že na uvedenom stretnutí bol s konkrétnymi vadami a
spôsobom ich odstránenia spísaný písomný záznam, pričom jeden rovnopis záznamu bol odovzdaný
žalovanému. Avšak písomný záznam, ktorý bol zabezpečený cestou súdu do spisu, uvedené tvrdenie
žalobcu vyvracia. Predovšetkým z neho nie je zrejmých 11 vád, ktoré mali byť na uvedenom zázname
so žalovaným spísané.

K samotnému ešte stretnutiu súd uvádza, že k nemu došlo dňa 29.10.2009, t. zn. v časovom horizonte
takmermesiacpredplánovanýmukončenímdiela.Vsporenebolopreukázanéže akbyajkpreukázaniu
vád došlo, že v uvedenom prípade išlo o vady, vo vzťahu ku ktorým by sa vzťahovala zmluvná pokuta,
nakoľko zmluvná pokuta bola dohodnutá iba na vady, ktoré vyplynú z preberacieho konania. Pričom
stretnutie ohľadom zrejme problémov medzi účastníkmi v súvislosti s realizáciou diela, sa uskutočnilo

s dostatočným časovým odstupom, pred zmluvne dohodnutým dátumom odovzdania diela. Medzi
účastníkmi opakovane súd poukazuje na to, že bola dohodnutá zmluvná pokuta iba na vady zistené, pri
preberacom konaní, pričom to, že skoro mesiac pred uplynutím lehoty na odovzdanie diela, za situácie
kedy sa riešil časový sklz, zároveň prebiehalo už aj preberacie konania vo vzťahu
k predmetnému dielu, okrem toho že súd to v konaní preukázané nemal, javí sa mu to aj ako

málo pravdepodobné. A vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta vo vzťahu k jednotlivým vadám, bola
dohodnutá k vadám zisteným v rámci preberacieho konania, súd nemal preukázané uskutočnenie
preberacieho konania, zistenie konkrétnych vád v rámci preberacieho konania, súd prvej inštancie
žalobu ako nedôvodnú v tejto časti rovnako zamietol. Ďalším nárokom si žalobca uplatnil náklady, ktorévynaložil na odstraňovanie vád vo výške 11.847,94 Eur z dôvodu, že tieto vady neodstránil žalovaný a
musel tak žalobca urobiť, aby bolo možné dielo odovzdať investorovi. K vynaloženým nákladom, súd
uvádza, že v uvedenom prípade, do úvahy vzhľadom k § 564 s poukazom na § 440 ods. 2 Obch. zák.

neprichádza možnosť aplikovať na výšku vynaložených nákladov ustanovenia Obchodného zákonníka
upravujúce nárok na náhradu škody, vzhľadom k tomu, že mali byť uvedené prostriedky vynaložené na
odstraňovanie vád diela, ide teda o nárok z vadného plnenia, ktorý nemožno jeho uspokojenie dosiahnuť
z iného právneho dôvodu. Čo sa týka vád, súd v konaní ako už bolo vyššie uvedené, vzhľadom k
dôkaznej núdzi žalobcu, nemal preukázané, že žalobca žalovanému oznámil akékoľvek konkrétne vady.

Žalobca poukazuje na to, že vady diela odstránil pred ich odovzdaním konečnému investorovi, t. zn.
boli odstránené pred odovzdaním diela ako súd ustálil teda najneskôr dňa 24.11.2009. Právny zástupca
žalobcu uviedol, že tieto náklady predstavujú sumu nákladov, ktoré vynaložil žalobca na odstraňovanie
závad, o ktorých bol žalovaný upovedomený na stretnutí v M. K.. Súd prvcie zdôraznil, že predmetné
stretnutie, sa uskutočnilo s dostatočným časovým predstihom pred termínom odovzdania diela, ak teda
na ňom boli aj nejaké vady žalovanému vytýkané, v rovine konkrétnych vád v konaní preukázané nemal,

išlo o upozornenie pred termínom ukončenia diela. Čo sa týka tvrdenej skutočnosti, že žalovaný ako
zhotoviteľ po uskutočnenej porade sa ďalej na realizácii diela nepodieľal a toto musel ukončiť žalobca
ako subdodávateľ, súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že rozlišovanie medzi vadami
a nedorobkami v zmysle nedokončenia diela nemá z hľadiska podmienok zodpovednosti za vady právny
význam. Aj vo vzťahu k vadám spočívajúcim v nedokončení diela treba aplikovať pokiaľ ide o práva

objednávateľa, príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka
o zodpovednosti za vady vrátane § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ak teda, žalovaný ako zhotoviteľ
diela nedokončoval resp. nedokončil v stanovenom termíne, Obchodný zákonník upravuje presný
postup žalobcu ako objednávateľa, a to vo forme uplatnenia nárokov z vád diela. V rámci uvedeného
postupu je nevyhnutné samotné vady identifikovať, zhotoviteľovi oznámiť a zároveň resp. bezprostredne

potom, oznámiť aj nároky, ktoré si objednávateľ vo vzťahu k vadám diela u zhotoviteľa uplatňuje.
Dodržanie tohto postupu súd preukázaný nemal. Žalobca v priebehu konania poukazoval na to, že
vady žalovanému oznamoval telefonicky, avšak v takom prípade sa dostal do dôkaznej núdze, keďže
telefonické oznámenie vád žalobca nevie v konaní preukázať, nakoľko tento postup žalovaný poprel.
Okrem toho, súd zároveň poukazuje aj na ustanovenie § 562, ktoré upravuje tzv. notifikačnú povinnosť,

v prípade nesplnenia ktorej, súd nároky z vád v prípade námietky o ich oneskorenom oznámení,
účastníkovi v konaní priznať nemôže. Nakoľko žalobca tvrdil, vady diela, spočívajúce v nedokončení
diela, ktoré žalovanému riadne oznámené neboli, žalobca oznámenie vád (v rovine konkrétnych vád) v
konaní nepreukázal, je vylúčené priznanie tohto nároku v súdnom konaní. Rovnako súd vidí rozpor aj
v tom, že žalobca tvrdí, že uplatnená suma predstavuje náklady na odstraňovanie vád, ktoré vynaložil

pred odovzdaním diela investorovi. Tieto výdavky žalobca podložil do spisu vystavenými faktúrami,
pričom však fakturácie sú uskutočnené až v roku 2012 t. zn. dva roky po právoplatnosti kolaudačného
rozhodnutia, pričom práce uvedené na faktúrach sú uskutočnené v roku 2011 t. zn. rovnako
v čase po odovzdaní diela konečnému investorovi. Súd prvej inštancie neprehliadol dohodu účastníkov,
a to v článku 11.1.3 zmluvy o dielo, v rámci ktorej bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že pokiaľ zhotoviteľ

vady resp. nedorobky neodstráni v lehote požadovanej objednávateľom, nesie náklady spojené s
odstránením týchto vád. Z uvedeného by bolo možné vyvodiť modifikáciu uplatnenia nároku z vád,
dohodou účastníkov na tom, že
v prípade, ak zhotoviteľ vady diela v lehote určenej žalobcom neodstráni, odstráni ich objednávateľ
na náklady zhotoviteľa, avšak aj v tomto prípade, v prvom rade vady museli byť zhotoviteľovi riadne

oznámené t. zn. nič to nemení na tom že riadne uplatnenie vád žalobcu ako objednávateľa žalovanému
súd preukázané nemal, preto súd aj tento nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol. Zhrnúc vyššie
uvedené prvoinštančný súd nemal v konaní preukázané naplnenie podmienok pre priznanie nároku zo
zodpovednosti za vadne poskytnuté plnenie. Žalobca opakovane v priebehu konania poukazoval na to,
že medzi účastníkmi bola uzatvorená dohoda aj ústnej notifikácii vád. K uvedenému súd len poukazuje

na to, že obsah zmluvy je vecou účastníkov zmluvného vzťahu, avšak ak žalobca chcel byť v konaní
o uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady diela úspešný, musel v prvom rade vady diela dostatočne
špecifikovať a zároveň preukázať včasné oznámenie žalovanému. Vzhľadom
k vadám tvrdeným žalobcom toto oznámenie bolo možné uskutočniť bezprostredne po zistení vád,
nakoľko ak by nebolo dielo riadne dokončené, ide o vadu bezprostredne zistiteľnú pri prevzatí diela. Ak

žalobca podcenil situáciu a vady diela aj oznamoval žalovanému telefonicky, dostal sa potom v rámci
dokazovania do dôkaznej núdze, nakoľko vzhľadom
k tomu, že žalovaný takéto oznámenie popiera, žalobca ho preukázať nedokáže. Vzhľadomk tomu, že v konaní o uplatnenie nároku zo zmluvy zaťažuje bremeno dôkazu predovšetkým žalobcu,
ktorýmusíakchcebyťvkonaníúspešnýpreukázaťsplnenievšetkýchpripriznanienárokurozhodujúcich
skutočností, žalobca ani v tejto časti žaloby uplatnený nárok jeho dôvodnosť v konaní nepreukázal, preto

súdžalobuakonedôvodnúzamietol.Žalobcapoukazovalnatelefonickéoznámenievádprostredníctvom
SMS a to dňa 11.09.2013, ktoré ani žalovaný nepoprel. K tomuto súd uvádza, že uplatnenie nároku z
tejto vady, nie je predmetom tohto konania, preto aj jeho nepopretie, nie je v konaní právne význame.
Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 21.380,86 Eur, ktorá predstavuje
rozdiel medzi vyplateným a skutočne dodaným tovarom a prácami. Vo vzťahu k tejto sume, žalobca sa

vyjadril, že uhrádzal žalovanému faktúry bez bližšej kontroly rozsahu vykonaných prác, pričom následne
zistil, že boli žalovanému zaplatené práce a materiál, ktoré na diele neboli uskutočnené. K uvedenému
nároku, súd uvádza, že ide opakovane o nárok z vád diela, t. zn. dielo malo mať vady spočívajúce v
nevykonaných prácach a nedodanom materiáli na výkon prác, pričom mechanizmus uplatnenia týchto
vád je rovnaký ako v prípade vád vyššie uvedených. Pre tento prípad, medzi účastníkmi osobitná dohoda
nebola, preto žalobca musí postupovať v zmysle zákonného ustanovenia. Žalobca si začal vady reálne,

písomne
u žalovaného uplatňovať až v roku 2012 t. zn. dva roky potom, čo došlo k odovzdaniu diela. Žalovaný
vzniesol v konaní námietku nesplnenia notifikačnej povinnosti, na ktorú súd aj
v uvedenom prípade musí prihliadať. Okrem samotnej predžalobnej výzvy, ktorá bola uskutočnená až v
roku 2012, žalobca nepreukázal oznámenie ani týchto vád žalovanému

v konaní v čase bez zbytočného odkladu čo ich zistil resp. zistiť mohol, predovšetkým ak ide o vykonané
práce, žalobca mal si počínať s tzv. starostlivosťou dobrého hospodára
a žalovanému uhrádzať práce až po ich vykonaní, nie bez akejkoľvek kontroly ako to bolo
v uvedenom prípade, čím sa dostal do zložitej procesnej situácie, najmä ak skutočne došlo
k predmetnému zisteniu až z tak značným časovým odstupom. Avšak vzhľadom k tomu, že súd nemal

ani tento nárok, jeho dôvodnosť, včasné uplatnenie, postupom zákonom predpokladaným preukázaný,
súd žalobu ako nedôvodnú aj v tejto časti zamietol. Aj tento nárok súd vyhodnotil ako nárok z vadného
plnenia, nakoľko aj v uvedenom prípade ide
o vady súvisiace s predmetnom diela a to vady vo vykonaných prácach a s nimi súvisiacimi dodávkami
materiálu. Aj v tomto prípade teda žalobca mal zákonnú povinnosť zachovať zákonný postup t. zn.

uplatniť si u žalovaného predmetnú vadu, bez zbytočného odkladu po jej zistení spolu s príslušným
nárokom z vadného plnenia v zmysle zákona (či už zľavy z ceny diela, dodaní chýbajúceho tovaru resp.
vykonaní prác prípadne až krajný nárok v podobe odstúpenia od zmluvy). Uplatnenie nároku z vád bez
zbytočného odkladu nemožno považovať uplatnenie po dvoch rokoch od odovzdania diela. Vzhľadom
k tomu, že ani

v rámci posledného nároku žalobca ako nositeľ bremena dôkazu, nepreukázal splnenie podmienok
na priznanie nároku z ním tvrdeného vadne poskytnutého plnenia, nakoľko nepreukázal včasnosť
oznámenia vád žalovanému, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú aj v tejto časti zamietol. Vykonal
všetky dôkazy, ktoré žalobca v konaní navrhol na preukázanie ním tvrdených skutočností vykonať.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., platného v čase rozhodnutie súdom

prvej inštancie a to tak že, žalovanému priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné bránenie
práva, vzhľadom k tomu, že žalovaný mal v konaní plný úspech. Náhrada trov konania predstavovala
žalovaným zaplatený súdny poplatok za odpor vo výške 2.669,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo
výške 3.783,07 Eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal za platnosti a účinnosti O.s.p. žalobca a odvolaciemu súdu navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Podané odvolanie žalobca odôvodnil ust. § 221
písm. h) O.s.p. v spojení s ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., pretože súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v medzi stranami sporu uzatvorenej
zmluve o dielo zo dňa 30.06.2009 č. 27/SJT/07. Cena za vykonané dielo bola stanovená pevne,
neprekročiteľne vo vzťahu k zmluvným výkazom a mohla byť vykonaná iba písomnou špecifikáciou a
podpísaním dodatku k zmluve o dielo, ktorý však podpísaný nebol. V žalobe si žalobca uplatnil nárok
na zaplatenie sumy 21.380,86 Eur, ktorá suma predstavovala rozdiel medzi skutočne vyplateným a

skutočne dodaným tovarom a prácami. Žalovaný si fakturoval práce a materiál, ktoré reálne nevykonal,
nedodal a to dokonca nad maximálne stanovenú cenu za dielo dohodnutú v čl. 7 bod 7.1. Zastával
názor, že žalobca nemá viac čo dokazovať, keďže rozdiel nad rámec dohodnutej ceny 65.036,41 Eur
je jasný. Rozdiel žalobca vyplatil automaticky, v dobrej viere a preto nesúhlasil s názorom súdu prvejinštancie o dobrom hospodárovi, ktorý považoval za arbitrárny. Medzi stranami neexistovala žiadna
ani ústna dohoda o zmene ceny za dielo a žaloba svoj nárok opieral o správu o faktických zisteniach
vyhotovenú audítorskou spoločnosťou G. C.. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie v tejto

časti,ktorýmibybolopreukázanéalebovyvrátené,žežalobcaprácevykonalprípadne,žetietofakturoval
v nesprávnom rozsahu. Z tohto dôvodu nastupuje režim bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. §
451 ods. 2 Obč. zák. V ďalšom poukázal na to, že v zmysle čl. 11.3.4 je dohodnutá notifikácia vád
aj telefonicky, teda je dôležité, aby sa žalovaný o vadách dozvedel. Súd prvej inštancie nesprávne
ustálil, že žalovaný o vadách diela nevedel. Zmluvnú pokutu dohodnutú v čl. 9 ods. 1 zmluvy o

dielo považoval žalobca za dohodnutú platne. Súd prvej inštancie nesprávne ustálil dátum ukončenia
odovzdania, prevzatia diela na deň 20.11.2009, pretože žalovaný dielo k tomuto dátumu neodovzdal,
a túto skutočnosť ani nerozporoval. Rovnako nerozproval, že nedošlo k protokolárnemu prevzatiu a
odovzdaniu diela. Žalobca zotrval na tvrdení, že k riadnemu protokolárnemu odovzdaniu diela nikdy
nedošlo. Zmluvná pokuta bola dojednaná v bode 9.1 tak, že pri prekročení termínu dokončenia a
odovzdania predmetu zmluvy podľa čl. 6 je objednávateľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu. Bolo

preukázané, že žalovaný bol posledný krát na stavbe 30.09.2009, preto nie je pravdivé jeho tvrdenie,
že dielo odovzdal v novembri 2009.Žalobca nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie týkajúce sa jeho
argumentácie, že k odovzdaniu diela došlo 24.11.2009 a to odovzdaním medzi hlavným odberateľom
a dodávateľom. Žalobca bol nútený dokončovať dielo sám a preto si uplatňuje v konaní nárok na
zaplatenie 11.847,94 Eur, ktoré vynaložil z vlastných prostriedkov na odstránenie nedostatkov, ktoré

neodstránil žalobca a ktoré žalobca musel vynaložiť, aby mohol riadne odovzdať dielo. Pokiaľ generálny
dodávateľ nesankcionoval žalobcu ešte neznamená, že žalobca si nemá právo uplatňovať svoje nároky
voči žalovanému. Čo sa týka notifikácie uplatnenia nárokov z vád, túto si strany sporu upravili zmluvne v
čl. 11.3.4 a to aj formou telefonického oznámenia vady. Žalobca žalovanému vzniknuté vady telefonicky
oznamoval a nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o dôkaznej núdzi, ani s jeho záverom, že

takto uplatnené vady v konaní nepreukázal. Minimálne v jednom prípade sám žalovaný na pojednávaní
dňa 27.05.2014 priznal, že mu bola doručená sms správa dňa 18.03.2013, že „niekde tečie voda“.
Skutočnosť,žežalovanýmalvedomosťovzniknutýchvadáchpreukazujúajvýpovedesvedkovarovnako
bol žalovaný o týchto informovaný na stretnutí v M. čo vyplýva z predložených listinných dôkazov a
výpovedí svedkov. Konkrétna špecifikácia všetkých vád vyplýva aj zo žalobcom predloženej správy

audítorskej spoločnosti a zo záznamov v stavebnom denníku.

3. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy konania. Vykonaným rozsiahlym dokazovaním bol
úplne zistený skutkový stav a súd prvej inštancie vec správne právne posúdil. Napadnutý rozsudok

je riadne odôvodnený a súd prvej inštancie podrobne vyhodnotil všetky dôkazy v súlade so zásadami
dokazovania, z ktorých vyvodil skutkové zistenia a právne závery, ktoré podrobne uviedol, v písomnom
odôvodnení rozhodnutia.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),

ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p..

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7.Odvolacísúd,ktorýpristúpilkrozhodovaniuvtejtovecipo01.07.2016,postupovalvodvolacomkonaní
v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval
procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie
a odvolania podaného za platnosti a účinnosti O.s.p.. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy

CSP o spravodlivosti, ochrane porušených práv a právom chránených záujmov a na plnenie princípu
právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného
práva (článok 2 ods. 1 a 2 CSP).8. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zamietajúcej časti, ktorou súd prvej
inštancie žalobu zamietol v časti o zaplatenie sumy 23.109,84 Eur

a 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 11.847,94 Eur od 16.05.2012 do zaplatenia ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a v časti o zaplatenie 21.380,86 Eur a 9 % ročného úroku z
omeškania zo sumy 21.380,86 Eur od 13.03.2012 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie podľa ust. § 389 ods. 1 písm.
a) a c) CSP. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania

v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

9.Odvolacímsúdompotvrdenáčasťrozsudkusúduprvejinštancie,ktoroubolažalobazamietnutávčasti
o zaplatenie 23.109,84 Eur a 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 11.847,94 Eur od 16.05.2012 do
zaplatenia predstavuje žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 4001,90 Eur, ktorá predstavovala

vyčíslenú zmluvnú pokutu v zmysle čl. 9 bod 1 uzatvorenej zmluvy o dielo, sumy 7.260 Eur, ktorá
predstavovala vyčíslenú zmluvnú pokutu v zmysle čl. 9 bod 3 uzatvorenej zmluvy o dielo a sumy
11.847,94 Eur a 9 % ročného úroku z omeškania z tejto sumy od 16.05.2012 do zaplatenia, ktorá
predstavovala vlastné náklady žalobcu na odstránenie nedorobkov.

10. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že bola zmluvne dohodnutá reklamácia vád aj telefonicky, toto
nerozporoval ani súd prvej inštancie, správny je však jeho záver, že na strane žalobcu je dôkazné
bremeno na preukázanie tejto formy reklamácie, ktorý ho neuniesol. V tejto časti sa odvolací súd plne
stotžňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Rovnako za správne považuje odvolací súd závery
súdu prvej inštancie ktorými ustálil čas dokončenia a odovzdania diela, ako aj riadneho nesplnenia si

notifikačnej povinnosti.

11. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v tejto časti vykonal
dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy
vyhodnotil správne v súlade so zásadami v § 191 CSP (do 30.06.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného

skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobu v
tejto časti zamietol. Svoje rozhodnutie v tejto časti súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo odôvodnil
v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v uvedenej časti a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté
v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími

dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného
súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a
odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí

všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho
súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v
odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade
môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

13. V súlade s obsahom podaného odvolania považoval odvolací súd za podstatnú odvolaciu námietku
žalobcu jeho tvrdenie, že pokiaľ si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 21.380,86 Eur táto cena
predstavovala rozdiel medzi žalovanému vyplateným a skutočne dodaným tovarom a prácami, oproti
pevne dohodnutej cene za dielo a preto nie je povinný nič dokazovať, nakoľko uvedený rozdiel

predstavuje automaticky bezdôvodné obohatenie. Odvolacím súdom zrušená časť rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorou bola žaloba zamietnutá v časti o zaplatenie 21.380,86 Eur a 9 % ročného úroku z
omeškania zo sumy 21.380,86 Eur od 13.03.2012 do zaplatenia predstavuje žalobcom uplatnený nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia.14. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zôdrazniť, že žalobca je povinný už v žalobe
podrobne a riadne špecifikovať uplatnený nárok, pretože na žalobcovi je dôkazné bremeno na

preukázanie svojho nároku. Odvolací súd nepovažoval za dostatočné vymedzenie nároku žalobcu v
tejto časti, len odkazom na správu auditora, ktorá je v spise založená v takmer nečitateľnej kópii. Súd
prvej inštancie sa s takto uplatneným nárokom žalobcu dostatočným spôsobom nevysporiadal, tento
ostal nešpecifikovaný. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani vykonaného dokazovania nie je zrejmé
z akých položiek pozostáva suma 21.380,86 Eur. Rozsudok súdu prvej inštancie je preto v tejto časti

nepreskúmateľný, nakoľko nemožno zistiť, či takto dodaný materiál a práce boli súčasťou uzatvorenej
zmluvy o dielo.

15. Uvedenú akutočnosť bolo potrebné preukázať najmä v súvislosti s tvrdením žalovaného, že pre
žalobcu vykonával aj iné než dohodnuté práce v zmluve o dielo, a že tieto práce mu budú zaplatené.

16. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či takto uplatnený nárok žalobcu pozostáva zo
zaplateného materiálu a prác, ktoré boli súčasťou uzatvorenej zmluvy, či boli prácami naviac, prípadne
či sa jednalo o materiál a práce z inej, medzi stranami sporu uzatvorenej zmluvy. Z tohto dôvodu možno
považovať závery súdu prvej inštancie o vadách diela a nesplnení si notifikačnej povinnosti žalobcom,
pre ktoré žalobu v tejto časti zamietol, za predčasné.

17. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku, ktorou bola žaloba zamietnutá v časti
o zaplatenie sumy 23.109,84 Eur a 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 11.847,94 Eur od
16.05.2012 do zaplatenia vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a
interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací

súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne
posúdenie. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti, s
ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.
Žalobcomuplatnenépodstatnéodvolacietvrdenianemajúoporuvovykonanomdokazovaníavprávnom
posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti

potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP a v celom rozsahu sa stožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

18. Pretože rozsudok súdu prvej inštancie nie je časti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, v časti
o zaplatenie 21.380,86 Eur a 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 21.380,86 Eur od 13.03.2012

do zaplatenia, správny z hľadiska odvolacích dôvodov uvedených žalobcom za účinnosti O.s.p., lebo
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a)
a c) CSP rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové konanie a rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

19. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP vo veci
opätovne rozhodne. Nedostatky súdneho konania, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto
zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvej inštancie v konaní o novom rozhodnutí vo veci, kedy po
vykonanom dokazovaní a riadnom zistení skutkového stavu opätovne právne posúdi vec a aplikuje

príslušné ustanovenia Obchodného a Občianskeho zákonníka. Vyzve žalobcu na riadnu špecifikáciu
jeho nároku na zaplatenie 21.380,86 Eur s prísl. v zmysle ust. § 150 ods. 1, 2 CSP a následne preskúma
uplatnený nárok z hľadiska, či sa jednalo o práce a materiál dodaný na základe medzi stranami sporu
uzatvorenej zmluvy o dielo, prípadne či išlo o práce naviac, alebo o samostatne uzatvorenú zmluvu o
dielo. Po ustálení si tohto skutkového stavu bude potrebné opätovne preskúmať či súd splnené zákonné

predpoklady na pre priznanie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

20. Odvolací súd zrušil výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k
meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).