Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/52/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617010265
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3617010265.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. júla 2018
prejednal odvolania obžalovaných

.

nar. nar. XX.XX.XXXX v V., bytom G. Y., F. XXX/X, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Leopoldov

X) H.
nar. XX.XX.XXXX v L. X.., trvale bytom L. X. L., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Leopoldov,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/102/2017 zo dňa 22. marca 2018
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaných z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné,

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. Partizánske sp. zn. 2T/102/2017 zo dňa 22. marca

2018 boli obžalovaní H. P. a H. B. uznaní vinnými z obžalovaný X./ H. P. v bode 1. rozsudku obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.), obžalovaný 2/ H. B. v bode 2.
rozsudku prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších

predpisov na tom skutkovom základe, že 1./ obžalovaný č. 1/ H. P. si od presne nezistenej doby, od
doposiaľnezistenejosobyanezistenýmspôsobomzadovážilaaždo15.10hod.dňaXX.XX.XXXXvobci
P. pri reštaurácii G., v peňaženke čiernej farby s označením "D.", napriek tomu, že bol dňa 29.04.2015
odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi pod sp. zn. 3T/31/2015, právoplatným dňa 29.04.2015
za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. a/, písm.

d/ Trestného zákona, bez povolenia neoprávnene prechovával
- 11 ks plastových vreciek s uzatváracou lištou s obsahom hrubšej kryštalickej látky bielej farby, farebne a
morfologicky zhodnej vo všetkých vreckách celkovou hmotnosťou 3,87g (cca 0,35 g/vrecko), s obsahom
metamfetamínu 77,9 % hmot. (báza) - 3015 mg čistej látky, čo zodpovedá 75 až 302 bežným jednotlivým
dávkam,
- 1 ks zatavenej injekčnej striekačky s obsahom bielej kryštalickej látky o hmotnosti 0,22 g, s obsahom

metamfetamínu 78,2 % hmot. (báza) - 172 mg čistej látky, čo zodpovedá 4 až 17 bežným jednotlivým
dávkam,- 1 ks plastového vrecka s uzatváracou lištou s obsahom 2 ks ďalších plastových vreciek s uzatváracími
lištami s obsahom hrubšej bielej kryštalickej látky, farebne a morfologicky zhodnej v oboch vreckách s
celkovou hmotnosťou 0,42 g (0,20 g a 0,22 g), s obsahom metamfetamínu 80,0 % hmot. (báza) - 336

mg čistej látky, čo zodpovedá 8 až 34 bežným jednotlivým dávkam, ktoré boli nájdené pri prehliadke
motorového vozidla zn. O. H., ev. č. J. ktorého majiteľom je obžalovaný H. P., pričom metamfetamín je
v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropným látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok;2./ obžalovaný č. 2/ H. B. si dňa
XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. od doposiaľ nezistenej osoby menom H. zadovážil a až do

15.10 hod. dňa 10.07.2017 v obci P. pri reštaurácii G. bez povolenia neoprávnene prechovával jedno
plastové vrecko s uzatváracou lištou, v ktorom sa nachádzali 4 ks papierových skladačiek žltej farby s
obsahom bielej kryštalickej látky, farebne a morfologicky zhodnej vo všetkých 4 skladačkách s celkovou
hmotnosťou 0,18 g, s obsahom metamfetamínu 79,0 % hmot. (báza) - 142 mg čistej látky, čo zodpovedá
4 až 14 bežným jednotlivým dávkam, ktoré boli vydané obžalovaným H. B. pri osobnej prehliadke, pričom
metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropným látkach a

prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok.

Boli za to odsúdení obžalovaný X./ H. P. podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák.,
na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym

stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. por. a § 78 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil ochranný
dohľad na 2 roky; obžalovaný 2/ H. B. podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. n/ Tr. zák., §
38 ods. 3 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2
písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné

protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení odvolaniami napadli obaja
obžalovaní. Svoje odvolania odôvodnili prostredníctvom obhajcov.

Obžalovaný P. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že skutok sa nestal, nebolo dokázané, že
ho spáchal a rozsudok trpí závažnými vadami. Nebola naplnená ani subjektívna, či objektívna stránka
pre žalovaný trestný čin. Neboli produkované žiadne dôkazy spájajúce obžalovaného s predmetnou
peňaženkou D. /v ktorej boli nájdené dávky drogy/. Obžalovaný jasne popísal, že peňaženku našiel
a o jej obsahu nevedel. Ostatné dôkazy označil obžalovaný za nezákonné. Kamerový záznam bol

nezákonný taktiež, pretože s ním polícia nezákonne nakladala. Záznam nie je zreteľný, je prerušený,
ide o časť vytrhnutú z konceptu. Následne príchod hliadky na miesto je pochybný, pretože hliadka
uvádzala, že išli na miesto na základe informácii o predaji drog. Vôbec však osoby nepoučili o zákonných
právach. Výpovede členov hliadky obsahujú rozpory. Osobná prehliadka vykonaná vyšetrovateľom,
odobraté stery z rúk a nechtov, nestotožnili obžalovaného s predmetnou peňaženkou. Bezpečnostná

prehliadkyvykonanáobžalovanémunespĺňalakritériapodľazákona. Súdvosvojichúvaháchprisudzuje
obžalovanému obsah a motív, ktoré jeho konanie nemalo. Opiera svoje nesprávne úvahy o odposluchy,
prepisy telefonických hovorov. Pri ich vyhodnotení však možno dospieť k záveru , že ide o bezobsažný
dôkaz. Vyšetrovateľ sa snaží vytvoriť dôkaz a súvislosť, tam, kde nie sú. V ďalšom sú v odvolaní
obžalovaného citované § 8, 9, 18, 22 zákona o policajnom zbore a § 104 Tr.por. Obžalovaný má za to, že

dôkazy získané bez náležitého poučenia a na základe nedôvodnej bezpečnostnej prehliadky nemožno
konvalidovať neskoršími úkonmi orgánov činných v trestnom konaní. Namietajú aj daktyloskopické
skúmanie, pretože na peňaženke sa nenašli odtlačky prstov obžalovaných. Cituje aj rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, či Krajského súdu Trenčín a Okresného súdu Pezinok. Navrhuje zrušiť
nezákonný rozsudok v celom rozsahu a oslobodiť obžalovaného spod obžaloby eventuálne vrátiť vec

prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný B. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že súd neaplikoval u neho ustanovenie
§ 36 písm. l Tr.zák. ako poľahčujúcu okolnosť, hoci sa k trestnému činu priznal a tento oľutoval.
Súd nedôvodne považoval toto jeho oľutovanie za neúprimné, pretože nespolupracoval s orgánmi

činnými v trestnom konaní a jeho verzia o nadobudnutí pervitínu je pochybná. Je tiež nedôvodná
domienka súdu, že obžalovaný špekuloval o dosahu jeho doznania na ďalšie osoby. Okolnosť, že bol
odsúdený a uprednostnil zadovažovanie drogy pred plnením si zákonnej povinnosti vyživovať iného je
nekorešpondujúce,súdtotoodsúdenienemalužanalyzovať.Taktiežnemalsúdkonštatovaťprimeranosťdvoch rokov trestu s uložením ochranného liečenia ambulantnou formou. Súd mal podrobnejšie
odôvodniť potrebu individuálnej prevencie pri ukladaní trestu. Žiada preto uloženie trestu na začiatku
trestnej sadzby.

K odvolaniam obžalovaných sa vyjadril aj prokurátor. Ten v písomných dôvodoch uviedol, že považuje
rozsudok za zákonný a vecne správny. Obžalovaného P. z trestnej činnosti usvedčujú nielen priamy
svedok C. F., či K. H., ale aj zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov, videozáznam z
kamerového systému z parkoviska v obci P., závery znaleckého posudku znalca. Nedá sa opomenúť

skutočnosť, že v aute obžalovaného P. sedeli dve osoby užívajúce pervitín, pervitín sa u nich aj našiel, a
obžalovaný s nimi telefonicky komunikoval, pričom v jeho vozidle je následne pervitín nájdený. Tvrdenie
obžalovaného o pôžičke peňazí svedkovi L. tento odmietol potvrdiť, ani obžalovaný a ani jeho družka
nevedeli uviesť kam išli kúpiť zájazd za zadržanú im sumu peňazí , čo taktiež znižuje vierohodnosť
ich tvrdení. Treba zdôrazniť, že výpoveď obžalovaného a jeho družky taktiež nie sú v súlade ohľadom
zaistenej peňaženky D., a nezodpovedajú ani kamerovému záznamu, z ktorého vidno manipuláciu

obžalovaného P. z peňaženkou. K nezákonnosti nahrávky, ktorá bola vyhotovená súkromnou osobou
a vydaná ako vec dôležitá pre trestné konanie, je potrebné uviesť, že výber dôkazu je oprávnením
policajta. Peňaženka bola obžalovanému odňatá zákonným spôsobom po zákonnom poučení, nie ako
na základe bezpečnostnej prehliadky. Žiaden dôkaz v trestnej veci obžalovaných nie je výsledkom
priamej, či nepriamej činnosti príslušníkov polície, ale je výsledkov vyšetrovacích úkonov v zmysle

ustanovení Trestného poriadku.

K odvolaniu obžalovaného H. P. podanému voči výroku o vine aj treste :
Predmetná peňaženka D., o ktorej obžalovaný namieta, že nie je dôkaz o spojení tejto s jeho osobou,
bola nájdená vo vozidle obžalovaného. Priateľka obžalovaného a spoluobžalovaný B. sediaci s ním vo

vozidle, popreli jej vlastníctvo. Zároveň v nej bol nájdený metamfetamín (podľa záverov znaleckého
posudku KEÚ PZ), pričom obžalovaný mal podľa znaleckého skúmania na steroch rúk zistenú
prítomnosť metamfetamínu. Sám uvádza, že závislý nie je, metamfetamín nikdy neužíval, o čom
svedčí aj ďalší znalecký posudok na jeho osobu. Okresný súd dospel preto k správnemu záveru,
že uvedené skutočnosti sú dostatočným spojením obžalovaného s predmetnou peňaženkou. Obrana

obžalovaného, že peňaženku našiel a nič o jej obsahu nevedel, sa javí ako účelová. Nie je zrejmé,
prečo ju potom schovával pred príslušníkmi polície, ak nevedel nič o jej obsahu. Uvedené jeho tvrdenia
vyznievajú nevierohodne, ak obsah peňaženky nechytal, z akého dôvodu mal na steroch rúk stopy
metamfetamínu.
Ohľadom kamerového záznamu, ktorý zabezpečovala polícia, a z ktorého je zrejmé, že obžalovaný

vybral tmavý predmet z vrecka svojich teplákov, je potrebné uviesť, že nejde o záznam informačno-
technických prostriedkov zabezpečených v zmysle Trestného poriadku. Tieto sa musia predkladať celé,
avšak v tomto konkrétnom prípade ide o záznamy od súkromných osôb vyžiadané políciou s tým, že
polícia skúmala časový úsek trestného činu, preto námietky obhajoby o nezákonnosti, resp. úprave
tohto záznamu nie sú opodstatnené.

Namietaný príchod hliadky na miesto činu je plne v réžii policajných orgánov, ktoré sú v zmysle zákona o
policajnom zbore povinné odhaľovať trestnú činnosť, a to aj prostriedkami operatívno-pátracej činnosti,
či cestou informátorov.
Členovia hliadky polície jednoznačne potvrdili, že obžalovaných riadne pred úkonmi poučili. To, že si
nespomenulisodstupom času napresnépoužitieslov, neznevierohodňujeichvýpovede.Obžalovaným

boli dané na podpis zákonné poučenia ( č.l. 197, 198), ktoré títo podpísali a uviedli, že k nim nemajú
výhrady. Ich následné námietky po nájdení metemfetamínu potom vyznievajú účelovo a nevierohodne.
Skutočnosť, že sa na predmetnej peňaženke nenašli odtlačky prstov obžalovaného P., neznamená,
že s ňou nemanipuloval. Skúmanie odtlačkov robil znalecký ústav až po skúmaní omamných látok
nájdených v peňaženke, a teda zistené stopy na peňaženke už boli neupotrebiteľné, čo je logické,

nakoľko peňaženku už držalo viacero osôb. Sám obžalovaný vo svojej výpovedi priznáva, že peňaženku
niekoľkokrát v ruke držal.
K namietanej bezpečnostnej prehliadke je potrebné uviesť, že polícia išla na zásah po operatívno-
pátracou činnosťou zistenej informácii, že na mieste činu sa majú predávať drogy, pričom príslušníci
polície vo vozidle obžalovaného videli zbraň. Za zistenia, podozrenia, že sa na mieste činu vo vozidle

obžalovaného nachádzali drogy, s ohľadom na zbraň viditeľnú v jeho vozidle, bolo možné zaistený
metamfetamín aj odňať, a išlo by o zákonný dôkaz, aj pri nedostatku poučenia o sebaobviňovaní,
(aktuálna judikatúra NS SR). Zo spisového materiálu však vyplynulo, že obaja obžalovaní riadne azákonne poučení boli, a preto postup polície pri zákroku bol absolútne súladný so situáciou na mieste
činu, aj so zákonom.
Z prepisov telefonických hovorov mobilnej stanice v držbe obžalovaného P. jednoznačne vyplýva,

že ho pravidelne kontaktujú členovia drogovej komunity a žiadajú ho o stretnutie. Je úplne bežné v
drogovej komunite užívateľov, že na označenie dávok používajú rôzne zastieracie názvy. Z mobilnej
komunikácie vyplynuli pravidelné hovory obžalovaného P. s ľuďmi s drogovej komunity, s ktorými si
dohadoval stretnutia na rôznych miestach. Z ďalšej komunikácie medzi užívateľmi drog vyplynulo, že
obžalovaný P. /označovaný ako H./, nie je ochotný za „tovar“ zobrať niečo iné ako peniaze, z uvedeného

je vyvoditeľná jeho aktivita ohľadne distribúcie pervitínu, čo jednoznačne potvrdil a dosvedčil aj svedok
Z. S..

O vine obžalovaného preto po dôkladnom preskúmaní veci nemal krajský súd pochybnosti. Súd prvého
stupňa vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, a dôkazy aj správne vyhodnotil. Tieto
dôkazy dávali ucelenú, logickú, a ničím nenarušenú reťaz dôkazov, vedúcu k jedinému záveru, a tým

je záver o vine obžalovaného P.
K výmere trestu obžalovanému P. krajský súd uvádza, že tento je vymeraný na spodnej hranici trestnej
sadzby . Zároveň takýto trest zodpovedá všetkým zásadám uvedeným v ustanovení § 34 ods.1, ods.4
Tr.zák., ako aj zásadám generálnej a individuálnej prevencie. Je zrejmé, že v minulosti mu uložené
podmienečné tresty neviedli k jeho náprave a ani ho neodradili od ďalšej trestnej činnosti. Naopak v

čase skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa dopustil rovnako závažného vysoko nebezpečného
drogového trestného činu, preto aj trest musí zodpovedať tejto skutočnosti. Zákonodarca závažnosť
tohto trestného činu vyjadril trestnou sadzbou , ktorá je v rozmedzí desať rokov až pätnásť rokov. Trest
mu uložený v rozmedzí 10 rokov preto je nevyhnutne potrebný na jeho nápravu a prevýchovu.

K odvolaniu obžalovaného H. voči výroku o treste :
Neúprimnosť oľutovania trestného činu zo strany obžalovaného B. správne skonštatoval prvostupňový
súd. Obžalovaný B. priznal len tie skutočnosti, ktoré mu od začiatku prípravného konania boli
preukázané orgánmi činnými v trestnom konaní. Zároveň však odmietol objasniť jeho spojenie s
obžalovaným P.. Teda účelovo podsúval informácie tak, aby svedčili v jeho prospech, ale zároveň

neboli v neprospech obžalovaného P., čo už nemožno nazývať úprimnosťou oľutovania jeho konania.
Obžalovaný B. pomohol súdu tým, že konanie nebolo zaťažené vykonávaním dôkazov ohľadom skutku
č. 2), ktorý sa ho dotýkal, aj toto však bola pomoc len čiastočná, pretože s poukazom na popieranie
viny obžalovaným P. súd celé dokazovanie ohľadom skutku č. 1) vykonať musel. Určitý druh špekulácie
v postoji obžalovaného ku svojej trestnej činnosti následne po nej je teda zrejmý.

Ohľadom námietok obžalovaného voči pričítaniu mu predchádzajúceho odsúdenia je potrebné uviesť,
že súd je povinný zohľadniť osobu obžalovaného - jeho predchádzajúci život. Z hľadiska možnosti jeho
nápravy aj jeho následné chovanie po odsúdení. Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný B. po
právoplatnom odsúdení pre prečin zanedbania povinnej výživy na podmienečne odložený trest odňatia
slobody bol zadržaný s psychotropnou látkou, z čoho je zrejmé vyvodiť záver, že tento trest mu súdom

uložený nemal na neho žiaden prevýchovný vplyv .
Aj ohľadom uloženia mu psychiatrického liečenia ambulantnou formou súd prvého stupňa rozhodol
správne, pretože zohľadnil závery znaleckého posudku znalca z odboru psychiatria.
K výmere trestu obžalovanému B. je potrebné uviesť, že odvolací súd nezistil podmienky, pre ktoré
by sa takýto trest javil ako neprimeraný, ako tieto pre zrušenie výroku o treste odvolacím súdom

vyžaduje ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por , preto sa odvolací súd plne stotožňuje s výmerou
a odôvodnením tohto trestu prvostupňovým súdom.
Obžalovaný je osobou, ktorá spáchala trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia hoci za
iný druh trestnej činnosti , je to však prejav takého narušenia páchateľa, ktoré sa musí premietnuť aj do
výmery trestu odňatia slobody. Zároveň však takýto trest plne zodpovedá zásadám na ukladanie trestov

uvedeným v ustanovení § 34 ods.1 , ods.4 Tr.zák. aj zásadám generálnej a individuálnej prevencie, a
je zároveň aj trestom potrebným na nápravu a prevýchovu obžalovaného.

Na základe týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolania obžalovaných za nedôvodné a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny

opravný prostriedok.