Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114223174
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3114223174.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.

Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. XXX,
zastúpeného JUDr. S. J., st., advokátom so sídlom J. U. XXX, T. proti žalovanému N. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T., I. XXX/X, zastúpenému Advokátska kancelária J. & N., s. r. o., so sídlom T., Q.
XXXX/X, o zaplatenie 10 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 30.novembra 2017, č. k. 18C/154/2015-51 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu o zaplatenie 10.000 eur
s príslušenstvom a vo výroku II. žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 08.10.2009
zmluvu o pôžičke, ktorou žalobca požičal žalovanému sumu 10 000 eur bezúročne na dobu 4 roky.
Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť do 08.10.2013. Výzvou na úhradu zo dňa
25.02.2013 vyzval žalobca žalovaného na úhradu pôžičky v sume 10.000 eur najneskôr do 08.10.2013.

Predžalobnou výzvou zo dňa 17.10.2013 vyzval žalobca žalovaného na vrátenie pôžičky vo výške
10.000 eur najneskôr do 25.10.2013. Na základe kúpnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2009
predala spoločnosť X., s. r. o., zastúpená žalobcom osobné motorové vozidlo BMW X5 kupujúcemu
W. J.. Objednávkou preverenia motorového vozidla zo dňa 25.11.2009 si W. J. objednal preverenie
motorového vozidla BMW X5. Dňa 25.11.2009 W. J. prevzal osobné motorové vozidlo BMW X5.
Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytla spoločnosť E. Sk, s. r. o., W. J. úver na kúpu
motorového vozidla BMW X5 vo výške 11.486,20 eur s ročnou úrokovou sadzbou 12 %, RPMN 12,68

%, priemernou RPMN 12,2 %, mesačnou splátkou v sume 302,48 eur, pričom uvedený úver mal splácať
48 mesiacov. Oznámením zo dňa 03.01.2012 oznámila W. J. spoločnosť E. SK, s. r. o., že ku dňu
14.12.2011bolposkytnutýúversplatený.ZvýpovedesvedkaW.J.vyplynulo,žežalovanýhovroku2008
alebo 2009 oslovil, že si chce kúpiť auto, ale že zatiaľ málo zarába a lízingovka mu nechce poskytnúť
lízing, tak nech si ho vezme on. Spočiatku nad tým váhal, ale nakoniec sa nechal prehovoriť s tým,
že žalovaný si lízing bude aj platiť a aj užívať vozidlo. O zmluve o pôžičke vedel od žalovaného, tento
mu to spomínal, ale bližšie sa o to nezaujímal, nakoľko to pre neho nebolo podstatné. Mala to byť vraj

len nejaká zábezpeka. Žalovaný peniaze nedostal. Pri podpise zmluvy o pôžičke nebol. Všetky tieto
informácie o danej zmluve má sprostredkované od žalovaného. Žalovaný mu vysvetlil, že keď nedostal
lízing, zobral si pôžičku do času, kým nedostane lízing on. Z vykonaného dokazovania mal súd takto za
preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičkesú prenechanie druhovo určených vecí a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu v dojednanom čase.
Okrem týchto špecifických náležitostí, musí zmluva o pôžičke ako právny úkon spĺňať aj všeobecné
náležitosti, ktoré zákon stanovuje pre všetky právne úkony bez výnimky. Ide predovšetkým o vôľu

a prejav vôle. V danom prípade súd nezhodu vôle a prejavu u oboch strán sporu nezistil. Žalovaný
počas celého konania tvrdil, že nemal záujem uzavrieť zmluvu o pôžičke a z jeho strany sa jednalo o
simulovaný právny úkon. Naproti tomu žalobca tvrdil, že jeho vôľou bolo uzavretie zmluvy o pôžičke tak,
ako bola spísaná a podpísaná oboma stranami. Z listinných dôkazov predložených v konaní (zmluva
o pôžičke, zmluva o kúpe motorového vozidla, zmluva o úvere) nepriamo vyplýva, že vôľou strán bolo

uzavrieť zmluvu o pôžičke. Nasvedčuje tomu aj fakt, že túto uzavreli na dobu 4 rokov. Ak by bolo
pravdivé tvrdenie žalovaného, že túto uzatvárali len ako zábezpeku do času poskytnutia a vyplatenia
leasingu, k čomu došlo dňa 25.11.2009, potom 4-ročná lehota splatnosti pôžičky postráda logické
vysvetlenie. Túto nejasnosť súdu neozrejmil ani sám žalovaný, pričom jeho posledné tvrdenie, že doba
splatnosti pôžičky korešponduje s dobou splatnosti úveru súd vyhodnotil ako účelové a nevierohodné,
nakoľko žalovaný počas celého konania tvrdil, že žalobca mu mal "akože" požičať peniaze len do

momentu poukázania peňazí leasingovou spoločnosťou na účet sprostredkovateľa predaja. Ďalším
dôkazom nasvedčujúcim vôľu uzavrieť dotknutý právny úkon sú upomienky a výzvy žalobcu adresované
žalovanému k úhrade pôžičky. Žalovaný na tieto nijak nereagoval a žalobcovi neoznámil, že peniaze
mu nevráti, pretože o žiadnu pôžičku nešlo. Ak by aj súd prijal záver, že žalovaný skutočne nemal vôľu
zmluvu o pôžičke uzavrieť, jednalo by sa o vedomú nezhodu vôle a prejavu len na strane žalovaného.

K prijatiu záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu nezhody vôle a prejavu sa však
vyžaduje, aby aj druhý účastník zmluvného vzťahu (v tomto prípade žalobca) nemal záujem dotknutý
právny úkon (zmluvu o pôžičke) uzavrieť. Keďže žalobca tvrdil svoju vôľu uzavrieť zmluvu o pôžičke, čo
opieral najmä o svoje ďalšie správanie, keď žalovaného vyzýval na úhradu pôžičky, bolo na žalovanom,
aby pravdivosť práve svojich tvrdení súdu preukázal. Žalovaný však súdu nepredložil žiaden dôkaz

preukazujúci jeho tvrdenia a pravdivosť jeho tvrdení nebola preukázaná ani svedeckou výpoveďou W.,
ktorý mal všetky informácie ohľadne uzavretia zmluvy o pôžičke len sprostredkované žalovaným. S
poukazom na uvedené súd ustálil, že vôľa strán plne korešpondovala s jej prejavom a strany mali vôľu
uzavrieť zmluvu o pôžičke. Charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je jej reálna povaha. Znamená
to teda, že pre vznik právneho vzťahu pôžičky je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi. Bez tohto reálneho

úkonu nedôjde k vzniku právneho vzťahu pôžičky. Samotná zmluva teda neposkytuje veriteľovi žalobný
nárok na odovzdanie predmetu zmluvy. V súdenej veci bolo medzi stranami sporné, či k odovzdaniu
peňazídošloalebonie.Žalobcavkonanínepreukázal,žepeniazežalovanémuajvskutočnostiodovzdal,
keď sám uviedol, že nemá žiadne potvrdenie o odovzdaní peňazí žalovanému, pričom sa obmedzil len
na tvrdenie, že tieto žalovanému odovzdal pri podpise zmluvy v advokátskej kancelárii. Zo samotnej

zmluvy však nie je zrejmé, či peniaze žalovanému skutočne odovzdal. Na preukázanie svojho tvrdenia
nenavrhol žiaden dôkaz, a preto súd dospel k záveru, že žalobca v tejto otázke neuniesol dôkazné
bremeno a odovzdanie peňazí žalovanému dostatočným spôsobom súdu nepreukázal. Súd preto ustálil,
že k odovzdaniu peňazí nedošlo. Vzhľadom na tento fakt potom nedošlo ani k vzniku právneho vzťahu
pôžičky, v dôsledku čoho súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Právne vec posúdil podľa § 34, § 37 ods.

1 a § 657 Občianskeho zákonníka. V danom prípade mal vo veci plný úspech žalovaný, preto mu súd
priznal podľa § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania súd
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že tvrdenia súdu

nemajú právny základ, nakoľko zmluva o pôžičke bola spísaná v AK JUDr. S. J., kde výslovne
v prítomnosti oboch účastníkov sa zmluva o pôžičke diktovala a písala. Ako potom môže súd
spochybňovať tvrdenie, že žalobca nepreukázal, že peniaze skutočne žalovanému boli vyplatené, keď
v zmluve sa výslovne uvádza, že žalobca mu peniaze požičal dňa 08.10.2009 pri spisovaní a podpise
zmluvy o pôžičke. Je jednoznačné, že nemohlo ísť o žiadny simulovaný úkon, pretože to, že si vybavoval

žalovaný cez niekoho iného ďalší leasing žalobcu nezaujímalo a je vrcholom neobjektívnosti súdu,
ak súd akceptuje tvrdenie žalovaného, že neuznáva dlh, a preto nereagoval ani na jednu upomienku,
pretože si od žalobcu nemal záujem peniaze požičať. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že ničím nepreukázal,
že peniaze boli odovzdané dlžníkovi - žalovanému, veď boli odovzdané v prítomnosti advokáta v
advokátskej kancelárii, a to že žalovaný takúto zmluvu o pôžičke pred advokátom podpísal, predsa nikto

nemôže spochybňovať, a keď žalovaný vo vyjadrení v odpore tvrdil, že mu peniaze vrátil z leasingu. Trval
na tom, že zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že v deň podpisu zmluvy si dlžník požičiava 10.000 eur, tieto
peniaze vráti a podpísal aj to, že obsah zmluvy vyjadruje pravú, slobodnú a dobromyseľnú vôľu. Vytýkal
súdu, že žalovaný si od neho požičal 10.000 eur a cez leasingovku si vybavoval ďalších 10.000 eur, ktorépoužil na iný účel. Súd nezaujímala ani taká skutočnosť, že v závere odporu žalovaný žiadal dokonca
oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko mu finančné a majetkové pomery nedovoľujú zaplatiť súdny
poplatok 600 eur. Mal za to, že ak súd konštatoval, že z vykonaných dôkazov nepriamo vyplýva, že

vôľou strán bolo uzavrieť zmluvu o pôžičke na dobu 4 rokov, prečo tieto dôkazy, ktoré boli jednoznačne
preukázané, takto nesprávne vyhodnotil a žalobu zamietol. To, že žalovaný poprel výplatu a prevzatie
peňazívadvokátskejkancelárii,nemôžebyťvjehoprospech,pretožeakjenapísanévzmluveopôžičke,
že dnešného dňa 08.10.2009 žalobca požičal dlžníkovi 10.000 eur, tak túto skutočnosť spísanú pred
advokátom nemôže nikto spochybniť. Tiež uviedol, že si súd nevšimol v odpore uvádzaný údaj, že sumu

čo do dôvodu a výšky žalovaný neuznáva, nakoľko vyplatenie sumu 10.000 eur by bolo duplicitné. Už
z obsahu tejto vety je evidentné, že žalovaný dlh uznal, ale tvrdil, že peniaze už vrátil, čo však ničím
nepreukázal. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sumu 10.000 eur od neho obdržal, pretože inak nemá
dôvod tvrdiť, že ich vrátenie je duplicitné. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnuté
rozhodnutie tak, že žalobe vyhovie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Žiadal priznať náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho

konania.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že pri uzavretí právneho vzťahu
z titulu zmluvy o pôžičke nie je dostačujúci len podpis zmluvy. K právnej skutočnosti podpisu zmluvy
musí pristúpiť aj ďalšie právna skutočnosť, a to reálne odovzdanie peňazí. To, že sa niekto v zmluve

zaviaže požičať peniaze, ešte neznamená, že ich reálne aj prenechal dlžníkovi. Žalobca túto skutočnosť
nevedelpreukázať.Poukázalna právnynázor,ktorýzaujalNSSRvrozsudkuz30.06.2010,sp.zn.3Cdo
325/2009 a v nadväznosti naň mal za to, že žalobca nepreukázal odovzdanie finančných prostriedkov,
a to z toho dôvodu, že k tomuto odovzdaniu niky nedošlo. Medzi stranami sporu tak nedošlo k vzniku
právneho vzťahu z pôžičky. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne

správny a zviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutia na tom právnom závere, že v súdenej veci bolo medzi
stranami sporné, či k odovzdaniu peňazí došlo alebo nie, pričom žalobca nepreukázal, že peniaze
žalovanému aj v skutočnosti odovzdal, obmedzil sa len na tvrdenie, že peniaze žalovanému odovzdal pri

podpise zmluvy v advokátskej kancelárii. Zo samotnej zmluvy však nie je zrejmé, či peniaze žalovanému
skutočne odovzdal. Na preukázanie svojho tvrdenia nenavrhol žiaden dôkaz, a preto súd dospel k
záveru, že žalobca v tejto otázke neuniesol dôkazné bremeno a odovzdanie peňazí žalovanému
dostatočnýmspôsobomsúdunepreukázal.Súdpretoustálil,žekodovzdaniupeňazínedošlo.Vzhľadom
na tento fakt potom nedošlo ani k vzniku právneho vzťahu pôžičky, v dôsledku čoho súd žalobu ako

nedôvodnú zamietol.

6. Odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

7.Podľa§657Občianskehozákonníkazmluvouopôžičkeponechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, čo znemená, že nevzniká len dohodu strán, ale až skutočným
odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

8. Pre právny záver v danom spore, či bola medzi stranami sporu platne uzavretá zmluva o pôžičke,
bolo podstatné zistenie, či došlo k faktickému odovzdanie predmetu pôžičky - peňazí dlžníkovi.

9. Súd prvej inštancie správne vychádzal z predpokladu, že bremeno tvrdenia nesie v danom prípade

žalobca ako veriteľ, na ktorom bolo, aby preukázal, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo, že
žalovanému ako dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal, a že žalovaný - dlžník predmet pôžičky riadne a
včas nevrátil.10. V písomnej zmluve o pôžičke datovanej dňa 8.10.2009 je uvedené : „Veriteľ - žalobca dnešného
dňa 8.10.2009 požičiava dlžníkovi - žalovanému sumu 10 000 eur na dobu určitú 4 roky a to bezúročne.
Dlžník sa zaväzuje vypožičanú sumu vrátiť do 8.10.2013. Po vrátení pôžičky budú vzájomné záväzky

a pohľadávky vyrovnané. Účastníci zmluvy vyhlasujú, že k podpisu nedošlo v tiesni a pod nátlakom,
a zmluva vyjadruje ich pravú, slobodnú, dobromyseľnú vôľu. Táto zmluva nadobúda právne účinky
podpisom účastníkov. Zmluva bola prečítaná a na znak súhlasu s jej obsahom a vyhláseniami podpísaná
v 2 exemplároch“. Zmluva je podpísaná oboma stranami a opatrená razítkom a podpisom JUDr. S.
J., advokát, advokátska kancelária T., J. U. XXXX/XXX. Z jej obsahu aj podľa názoru odvolacieho

súdu vyplýva len to, že žalobca požičiava žalovanému sumu 10 000 eur, ale z nej nevyplýva, že
peniaze aj žalovanému odovzdal. V takom prípade bolo na žalobcovi, aby preukázal kedy a kde peniaze
žalovanému odovzdal. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa však vyplýva, žalobca túto
skutočnosť nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca v odvolaní namieta /je prekvapený/,
že súd spochybniť zmluvu o pôžičke, ktorá bola spísaná v advokátskej kancelárii JUDr. S. J.. Avšak ani
v odvolaní neuvádza, kedy a akým spôsobom boli peniaze žalobcom odovzdané žalovanému. Len tvrdí,

že v advokátskej kancelárii JUDr. S. J. bola spísaná a podpísaná zmluva o pôžičke v prítomnosti oboch
strán, kde sa uvádza, že dnešného dňa 8.10.2009 veriteľ požičiava dlžníkovi 10 000 eur. V zmluve sa ale
neuvádza, že žalobca peniaze aj odovzdal žalovanému. Žalobca tiež namieta a poukazuje na vyjadrenie
žalovaného v odpore, že „žalovaný sumu čo do dôvodu a výšky neuznáva, nakoľko vyplatenie sumy
10 000 eur by bolo duplicitné“, z čoho vyvodzuje, že žalovaný dlh uznal, ale tvrdil, že peniaze už vrátil.

Odvolací súd k tomu uvádza, že v odpore /č. l. 16 -17/ žalovaný uviedol aj to, že zmluva o pôžičke bola
len zábezpekou pre uskutočnený predaj osobného motorového vozidla, a teda netvrdil, že mu žalobca
peniaze aj odovzdal.

11. Odvolacie námietky žalobcu preto odvolací súd nepovažoval za opodstatnené.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Vzhľadom na úspech žalovaného v odvolacom konaní, odvolací súd žalovanému priznal náhradu

trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, v celom
rozsahu.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).