Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Erik Varga
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/104/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613202131
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5613202131.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcov: 1/ J. F., nar.
XX.XX.XXXX a 2/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja trvale bytom D. XXX, S. F., právne zastúpení JUDr.
Tamarou Maďarovou, advokátkou so sídlom W. XXX, S. J., proti žalovanému: D. Y., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXX, S. F., právne zastúpenému JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom E. XXX,
S. J., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na základe odvolania
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 7C/72/2013-240 zo dňa 7. decembra
2017, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý m vo výroku (IV.) o vylúčení žaloby
v časti o zriadenie vecného bremena na samostatné konanie.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e .
Žalobcovia 1/ a 2/ m a j ú voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k špecifikovaným
nehnuteľnostiam a vykonal ich vyporiadanie rešpektujúc zákonné poradie, nakoľko pozemky je možné
rozdeliť na rovnaké výmery a takýmto rozdelením sa nezasiahne do ich využitia. Východiskovo
zdôraznil, že akákoľvek dohoda medzi stranami sporu bola/je s ohľadom na dlhoročné susedské spory,
ktoré vyústili do absolútnej neschopnosti vzájomnej komunikácie a osobnej nevraživosti nereálna/
nepredstaviteľná a preto kládol pri rozhodovaní najväčší dôraz na také vyporiadanie, ktoré v budúcnosti
ak nie vylúči, tak aspoň zamedzí vzniku ďalších sporov medzi žalobcami a žalovaným. Takémuto zámeru
zodpovedátakévyporiadaniespoluvlastníctva,vnadväznostinaktorénebudepotrebnézriaďovaťvecné
bremená spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v prospech jednej alebo druhej strany. Nakoľko vo
veci bolo potrebné vyhotoviť geometrický plán pre rozdelenie vyporiadavaných nehnuteľností, súd do
konania ustanovil geodeta, ktorý vypracoval geometrický plán (č. 531/2017 dňa 28.06.2017), ktorý je
prílohou rozsudku.
2.Čo sa týka parcely registra KN-C č. 1153/5, ktorá tvorí južný spoločný dvor obidvoch rodinných
domov strán sporu ako aj ďalších nehnuteľností, vzhľadom na miestne pomery a umiestnenie týchto
nehnuteľností sa súd prvej inštancie stotožnil s návrhom žalobcov, aby bola táto parcela rozdelená na tri
samostatné parcely, výsledkom čoho bude to, že do výlučného vlastníctva žalovaného bude prikázaný
novovytvorený pozemok parcely registra KN-C č. 1153/5 o výmere 118 m2, ktorý sa nachádza na juh
od jeho rodinného domu súpisné č. XXX, pričom tento pozemok bude zároveň aj susediť s pozemkomparcely registra KN-C č. 1154/2, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Tým sa vytvorí ucelený
celok troch priľahlých nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, čo okrem iného umožní aj pomerne
jednoduché oplotenie pozemkov. Ďalšia novovytvorená parcela registra KN-C č. 1153/6 o výmere 133
m2, ktorú súd prikázal do výlučného bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, bude zo severnej strany
susediť s rodinným domom súpisné č. XXX, ktorého spoluvlastníkmi sú žalobcovia a tretie osoby ako
aj s pozemkom parcely registra KN-C č. 1153/3, záhrady o výmere 83 m2, ktoré majú žalobcovia vo
výlučnombezpodielovomspoluvlastníctveazjužnejstranyspozemkomparcelyregistraKN-Cč.1154/1,
záhrady o výmere 197 m2, ktoré sú taktiež vo výlučnom bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov.
Týmto sa rovnako vytvorí ucelený celok štyroch priľahlých pozemkov vo vlastníctve žalobcov. Štvrtou
nehnuteľnosťou od obecnej cesty sú záhrady na parcele registra KN-C č. 1153/4 o výmere 75 m2
vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Z dôvodu, aby mal bez potreby zriaďovania vecného bremena,
žalovaný zabezpečený prístup na túto nehnuteľnosť, bola vytvorená tretia nová parcela registra KN-C
č. 1153/7 o výmere 15 m2, ktorá sa nachádza pred záhradou a zároveň pred spoločným mostíkom. Po
takomto rozdelení pôvodnej parcely registra KN-C č. 1153/5 budú predstavovať novovzniknuté výmery
parciel strán sporu po 133 m2.
3.Pokiaľ žalovaný navrhoval rozdeliť spoločný dvor na dve rovnaké parcely, pričom až do posledného
pojednávania žiadal zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu po novovzniknutej
parcele nachádzajúcej sa pred rodinným domom žalobcov v jeho prospech ako vlastníka záhrady na
parcele registra KN-C č. 1153/4, opísané by podľa okresného súdu žiadnym spôsobom nevyriešilo
to, prečo žalobcovia podali predmetnú žalobu. Práve pretrvávajúce susedské spory, intenzita ktorých
sa prejavila aj na pojednávaniach a obhliadkach sporných nehnuteľností, sú totiž dôvodom, pre
ktorý obidve strany sporu súhlasili so zrušením ich podielového spoluvlastníctva. Preto je potrebné
vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, aby ani jedna zo strán sporu nemala titulom vyporiadania do
budúcna možnosť vyvolávať ďalšie spory. Tomu zodpovedá vylúčenie akéhokoľvek vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu. Vzhľadom na vek žalovaného a rozmiestnenie jednotlivých
nehnuteľností, aj tých, ktoré nie sú (a ani nemôžu byť vzhľadom na výlučné vlastníctvo tej ktorej strany
sporu) predmetom vyporiadania, súd pri obhliadke s geodetom naznačil úvahu o spravodlivom zriadení
vecného bremena spočívajúceho len v práve prechodu žalovaného cez novovytvorený pozemok parcely
registra KN-C č. 1153/6, s čím však žalobcovia nesúhlasili a následne upustili od návrhu na zriadenie
vecného bremena v ich prospech na parcele registra KN-C č. 1155/1 s tým, že prejavili ochotu vybudovať
si prístupovú cestu k hospodárskej budove a hnojisku cez parcelu registra KN-C č. 1154/1, čo by
si vyžadovalo značnú investíciu na vybudovanie novej brány z parcely registra KN-C č. 1128/2 na
parcelu registra KN-C č. 1154/1 a následne vybudovanie nájazdu na existujúci spoločný mostík tak,
aby bol zabezpečený prístup na novovzniknutú parcelu registra KN-C č. 1155/8. S poukazom na tento
postoj žalobcov okresný súd nezriadil vecné bremeno v prospech žalovaného, v neprospech ktorého
zároveňnebolozriadenénavrhovanévecnébremenonanovovzniknutejparceleregistraKN-Cč.1155/6.
Naviac, vecné bremeno možno zriadiť iba vtedy, ak prístup k nehnuteľnosti nie je možné zabezpečiť
inak. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým obhliadkou, však bolo preukázané, že žalovaný má
zabezpečený prístup na záhrady na parcele registra KN-C č. 1153/4 po ceste nachádzajúcej sa na
parcele KN-C č. 1128/2, po druhom moste, ktorý v priebehu konania žalobcovia na vlastné náklady
opravili a následne cez bránu a novovytvorenú parcelu registra KN-C č. 1151/1 na spoločný mostík a cez
novovytvorenú parcelu registra KN-C č. 1153/9. Prístup žalovaného k záhradám je síce menej pohodlný
ako ním navrhované zriadenie vecného bremena, avšak akékoľvek zabezpečenie iného prístupu k
nehnuteľnostiam, a to aj pri prípadnom vynaložení zvýšených nákladov, musí mať vždy prednosť pred
obmedzením vlastníckeho práva cudzej osoby, inak by neboli splnené zákonné podmienky vyjadrené
ustanoveniach Občianskeho zákonníka upravujúcich vecné bremená.
4.Súdprvejinštanciesazaoberalajžalovanýmvkonanípredloženýmsúkromnýmgeometrickýmplánom
č. 35162431-108/2017 zo dňa 06.07.2017, ktorý vypracoval znalec H.. Tu zdôraznil, že pri rozhodovaní
o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí súd vychádzať z hľadísk uvedených v ustanovení §
142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to z veľkosti spoluvlastníckych podielov a z účelného využitia veci.
Súkromný geometrický plán pri rozdeľovaní pôvodnej parcely registra KN-C č. 1153/5 o výmere 266 m2
však nerešpektuje veľkosti podielov strán sporu, nakoľko novovytvorená parcela KN-C č. 1153/5 má mať
výmeru 121 m2 a parcela KN-C č. 1153/10 výmeru 145 m2, čo nekorešponduje s podielmi strán sporu
po 1-ici. Rovnako nie je v rovnakom pomere rozdelená ani druhá vyporiadavaná parcela registra KN-C
č. 1155/1. V celkovom meradle by síce strany sporu získali výmeru, ktorá by zodpovedala ich podielu,
avšak predmetom vyporiadania sú dve samostatné nehnuteľnosti, preto súd musí pri vyporiadaní
prihliadnuť na veľkosť podielov na každej nehnuteľnosti osobitne. Hranica novovzniknutých pozemkov
KN-C č. 1153/5 a KN-C č. 1153/6 podľa súdneho geometrického plánu vedúca popri dome súpisné č.XXX . rešpektuje právo vlastníkov rodinného domu zabezpečiť starostlivosť o svoje vlastníctvo, bez
potreby zriaďovania vecného bremena v neprospech žalovaného. Naopak, hranica vyznačená medzi
predmetnými pozemkami na súkromnom znaleckom posudku by končila v 1/3 rodinného domu a v
prípade vybudovania plota by oddeľovala vchodové dvere a okná domu. Tým by len opätovne vznikali
nezhody medzi stranami sporu v prípade nevyhnutných opráv rodinného domu súpisné č. XXX. Na
výhrady žalovaného ohľadne znemožnenia úplného otvorenia dverí súd neprihliadol, nakoľko žalovaný
má z predmetnej prístavby rodinného domu, ktorú tvorí vstupná hala vybudované aj druhé dvere, ktoré
nesporne využíva, nakoľko je k nim vybudovaný chodník od vstupnej brány od obecnej cesty.
5.Ďalšia vyporiadavaná parcela registra KN-C č. 1155/1 o výmere 268 m2 bola geometrickým plánom
rozdelená na štyri novovzniknuté parcely tak, aby mala každá zo strán zabezpečený prístup k
hospodárskym budovám v ich výlučnom vlastníctve. Žalobcom tak súd prvej inštancie prikázal do
výlučného bezpodielového spoluvlastníctva novovzniknutú parcelu registra KN-C č. 1155/12 o výmere
74 m2, ktorá je priľahlým pozemkom k hospodárskej budove a hnojisku žalobcov a novovzniknutú
parcelu registra KN-C č. 1155/11 o výmere 60 m2, ktorá je priľahlým pozemkom k sčasti murovanej
hospodárskej budove a drevenej hospodárskej budove žalobcov, spolu pozemky o výmere 134 m2 z
pôvodnej parcely o výmere 268 m2. Žalovanému súd prikázal do vlastníctva novovzniknutú parcelu
registra KN-C č. 1155/1 o výmere 84 m2, ktorá je priľahlá k stavbe na parcele registra KN-C č. 1155/2
a zároveň tvorí prístupovú cestu na spoločný mostík a na záhradu žalovaného. Okrem toho súd do
vlastníctva žalovaného prikázal aj novovzniknutú parcelu registra KN-C č. 1155/10 o výmere 50 m2,
ktorá zabezpečí prístup žalovaného k jeho hospodárskym budovám. Na základe takéhoto vyporiadania
nie je zabezpečený prístup motorovým vozidlám k novovytvorenej parcele registra KN-C č. 1155/12 a
ani k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa za hospodárskou budovou žalobcov, ktorá je priľahlá k tejto
novovzniknutej parcele, s čím však žalobcovia súhlasili s tým, že si prístup zabezpečia inak. Spôsob
rozdelenia parcely registra KN-C č. 1155/1 teda zabezpečí to, že strany sporu si budú môcť svoje
pozemky oplotiť, čo im okresný súd s ohľadom na ich rozvrátené vzťahy ponechal na zváženie.
6.Napokonokresnýsúdvylúčilnasamostatnékonaniežalobuvčastiozriadenievecnéhobremenaatos
poukazom na tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov, pričom v súdenej
veci došlo v priebehu konania k rozšíreniu spoluvlastníkov rodinného domu súpisné č. XXX ako aj
pozemkuparcelyregistraKN-Cč.1153/1oU.F.aS.M.,ktoríaleniesúspoluvlastníkmivyporiadavaných
nehnuteľností.
7.O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ktorý postup označil s
ohľadom na charakter konania ako aj dôvody, ktoré k nemu viedli, za jediný správny. Predmetný spor je
totiž dôsledkom dlhoročných susedských sporov, pre ktoré strany sporu neboli schopné dohodou vyriešiť
otázku ich spoluvlastníctva. Pomer úspechu a neúspechu v spore nie je možné určiť, nakoľko samotný
spôsob vyporiadania je na úvahe súdu, ktorý samozrejme musí rešpektovať zákonnú postupnosť
uvedenú v ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko si tak strany sporu nevedeli svoju
vec vyriešiť dohodou, bude každá strana sporu znášať svoje trovy sama, ktorý spôsob rozhodnutia o
náhrade trov konania sa javí okresnému súdu ako najspravodlivejší.
8.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a domáhal sa zrušenia rozhodnutia a vrátenia
veci okresnému súdu na opätovné konanie. Namietal, že do konania bol z jeho strany predložený
geometrický plán č. 35162431-108/2017 zo dňa 06.07.2017 vypracovaný geodetom H., na základe
ktorého (plánu) mali byť predmetné parcely rozdelené tak, že do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobcov mala pripadnúť parcela registra KN-C č. 1153/10 o výmere 145 m2, vytvorená z pôvodnej
parcely registra KN-C č. 1153/5 o výmere 266 m2, parcela registra KN-C č. 1155/14 o výmere 32
m2 a parcela registra KN-C č. 1155/15 o výmere 90 m2, obidve vytvorené z parcely registra KN-C
č. 1155/1 o výmere 268 m2. Do výlučného vlastníctva žalovaného mala pripadnúť parcela registra
KN-C č. 1153/5 o výmere 121 m , vytvorená z pôvodnej parcely registra KN-C č. 1153/5 o výmere
266 m2, parcela registra KN-C č. 1155/1 o výmere 132 m2 a parcela registra KN-C č. 1155/13 o
výmere 14 m2, obidve vytvorené z parcely registra KN-C č. 1155/1 o výmere 268 m2. Okresnému súdu
vytýka,žetentožalovanýmpredloženýgeometrickýplán,privyporiadavanípodielovéhospoluvlastníctva
nevzal do úvahy a podielové spoluvlastníctvo podľa neho nerozdelil, pričom na jeho základe mali byť
predmetné parcely rozdelené tak, aby to bolo pre podielových spoluvlastníkov čo najspravodlivejšie, a
to aj s ohľadom na využívanie pozemkov do budúcna. Vyporiadanie spoluvlastníckych práv k parcele
C-KN pare. č. 1155/1 o výmere 268 m2 v zmysle rozsudku však nezabezpečí dosiahnutie súdomtvrdeného/požadovaného stavu, nakoľko nové parcely vzniknuté rozdelením tejto parcely nezabezpečia
bezproblémový výkon vlastníckych práv ich jednotlivých vlastníkov. Šírka vstupu na parcelu registra
KN-C č. 1155/1 z severovýchodnej strany predstavuje 3,08 m, ktorá je vzhľadom na skutočnosť, že
sa jedná o prístupovú cestu k hospodárskej budove vo vlastníctve žalovaného (postavenej na pare.
registra KN-C č. 1155/4), veľmi úzka a žalovaný by tak mal sťažený prístup na svoju nehnuteľnosť
hospodárskou technikou. Vchod do hospodárskej budovy žalovaného postavenej na parcele registra
KN-C č. 1155/4 je umiestnený zo strany parcely registra KN-C č. 1155/1, tesne pri hranici s parcelou
registra KN-C č. 1155/3. Nakoľko pred vchod do hospodárskej budovy zasahuje časť parcely registra
KN-C č. 1155/11, ktorá má pripadnúť do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov (severovýchodný
výbežok parcely registra KN-C č. 1155/11 o výmere 3,05 m x 5,53 m), je takéto rozdelenie pôvodnej
parcely neefektívne a sťažujúce prístup žalovaného k jeho hospodárskej budove. Preto navrhuje, aby
časť pozemku, ktorá má v zmysle rozsudku patriť žalovaným (severovýchodný výbežok parcely registra
KN-C č. 1155/11 o výmere 5,53 m x 3,05 m) pripadol do výlučného vlastníctva žalovaného. Aby bolo
vyporiadanie spoluvlastníckeho práva k pôvodnej parcele registra KN-C č. 1155/1 spravodlivé pre
obidvoch účastníkov, žalobcom by pripadla severovýchodná časť parcely registra KN-C č. 1155/10 o
výmere4,12mx4,01mataktiežbybolazväčšenávýmeraparcelyč.1155/12najejjuhozápadnejhranici
na úkor parcely registra KN-C č. 1155/1 a to tak, by bola zachovaná rovnaká výmera jednotlivých parciel
vzniknutých z pôvodnej parcely registra KN-C č. 1155/1 pripadajúcich do vlastníctva žalobcov ako aj
žalovaného. Takéto vyporiadanie spoluvlastníckeho práva k pôvodnej parcele registra KN-C č. 1155/1
bude účelné aj pre žalobcov, ktorým bude takýmto spôsobom zväčšená celková výmera novej parcely
registra KN-C č. 1155/12 a taktiež nebude potrebné zriaďovať vecné bremená za účelom umiestnenia
prípojok. Vypracovanie geometrického plánu zobrazujúceho uvedené zabezpečí žalovaný a predloží ho
súdu.
9.V písomnom vyjadrení žalobcov k podanému odvolaniu títo žiadali rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Zdôraznili, že počas celého konania predložili niekoľko návrhov na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctvaasnažilisasožalovanýmdohodnúť.Tenvšaknerešpektovalžiadenznávrhov,neustále
menil svoju obranu aj dôvody. Prvoinštančný súd rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva
vyporiadaním podľa geometrického plánu č. 35162431-67/2017 zo dňa 15.06.2017, vypracovaného
znalcom H. D. a jeho vyporiadanie považovali za rešpektujúce požiadavku čo najúčelnejšieho a
najspravodlivejšieho vysporiadania. Na poslednom pojednávaní bol žalovaným predložený súkromný
geometrický plán č. 31624312-108-2017 zo dňa 06.07.2017, vypracovaný podľa objednávky tým
istým geodetom, pričom prvoinštančný súd v bode 11 odôvodnenia rozsudku jasne a zrozumiteľne
odôvodnil dôvody, na základe ktorých na takto predložený dôkaz neprihliadol. Spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva na základe uvedeného plánu nevyhovoval požiadavkám spravodlivého
rozdelenia, resp. najúčelnejšieho a najspravodlivejšieho vyporiadania. V podanom odvolaní žalovaný
v podstate len opätovne navrhuje nový spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva,
a to spôsobom, ktorého návrh súdu prvej inštancie do vyhlásenia súdu, že považuje dokazovanie za
skončené, nepredložil. Ide len o akýsi upravený návrh prezentovaný na poslednom pojednávaní s tým,
že vyhotovenie nového geometrického plánu v budúcnosti žalovaný zabezpečí a predloží ho súdu.
10.Ďalej žalobcovia nesúhlasia s tvrdením odvolateľa, že novovzniknuté parcely nezabezpečia
bezproblémový výkon vlastníckych práv. Súd prvej inštancie totiž jasne a zrozumiteľne zdôvodnil svoje
rozhodnutie (bod 12), keď uviedol, že akých dôvodov prikázal stranám novovytvorené pozemky. Nie je
pravdou, že na základe stanoveného rozdelenia bude mať žalovaný obmedzený prístup k hospodárskej
budove postavenej na parcele reg. C-KN č. 1155/4, nakoľko by malo ísť o úzky prístup. Žalovaný sa
totiž na pojednávaniach vyjadril, že chodí do hospodárskych budov len občas a to len malotraktorom
v šírke cca 150 cm, nie žiadnou inou hospodárskou technikou, ako uvádza v odvolaní, a to len dva
razy za rok pri vývoze hnoja z maštale na jar a na jeseň, alebo pešo. Žalovaným navrhovaný spôsob
riešenia rozdelenia pozemku 1155/1 je neprijateľný, nakoľko by žalovaný nemal prístup k hospodárskym
budovám na pozemku C-KN parc. reg. č. 1155/4 len zo svojho priľahlého pozemku, ale aj z pozemku
ktorý navrhuje žalovaný vytvoriť (severovýchodná časť parcely o výmere 4,12 m x 4,01 m vytvorená z
novovytvorenej parc. reg. C-KN č. 11 55/10 ) a prikázať ho do vlastníctva žalobcov, čo by v budúcnosti
opätovne mohlo priniesť sporné a konfliktné situácie medzi stranami, čomu sa majú žalobcovia záujem
vyhnúťazároveňbysatomíňaloúčelusamotnéhozrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva
strán. V odvolaní navrhovaný spôsob riešenia rozdelenia pozemkov je výhodný len pre žalovaného,
tak ako to bolo aj v prípade ním predloženého geometrického plánu č. 35162431-108/2017 zo dňa 14.
07.2017, ktorý tiež riešil spravodlivé vyporiadanie len v prospech žalovaného, keď rozdelením parcely
reg. C-KN č. 1155/1 podľa ním predloženého geometrického plánu vzniká žalovanému celistvá parcelareg. C-KN č. 1155/1 a parc.reg. C-KN č. 1155/13. Nie je navyše pravdivým ani tvrdenie žalovaného, že
navrhovaným spôsobom vyporiadania nebude potrebné zriaďovať vecné bremená, čo je zrejmé z toho,
ako sú zakreslené v geometrickom pláne 35162431-67/2017 zo dňa 15.06.2017.
11.Záverom žalobcovia poukázali na skutočnosť, že vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, tak ako
rozhodolsúdprvejinštanciesúobmedzovanípráveoni(keďvkonanístakýmtoriešenímsúhlasili),atov
prístupe na parcelu reg. C-KN č. 1155/12 a následne k hospodárskej budove postavenej na parcele reg.
C-KN č. 1555/5, nakoľko cez parcelu reg. C-KN č. I 555/1 nemajú zriadené právo prechodu a prejazdu
a musia si na svoje vlastné náklady vybudovať novú prístupovú cestu cez parcelu reg.C-KN 1154/1 -
ponad potok - mostík. Okrem toho, aj žalobcovia majú prístup k hospodárskej budove pare. reg. C-KN
č. 1155/5 zúžený vstup v šírke len 2,82 m.
12.V následnom písomnom stanovisku odvolateľ zotrval na podanom odvolaní a zopakoval tam
predostretú argumentáciu.
13.Obdobne, obsahom posledného písomného vyjadrenia žalobcov je rekapitulácia/odkaz na
predchádzajúce prednesy a tvrdenia.
14.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 písm. c/ CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal samostatný a odvolaním
nenapadnutý výrok o vylúčení časti žaloby týkajúcej sa zriadenia vecného bremena na samostatné
konanie) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného
súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
15.Odvolacia argumentácia neobstojí. Po primárnom/čiastkovom (a nerozporovanom) závere o zrušení
podielového spoluvlastníctva (následne) súd prvej inštancie sformuloval zásadné hľadisko/kritérium
- usporiadanie vlastníckych vzťahov tak, aby sa do budúcnosti minimalizovali možnosti sporov -
z ktorého (hľadiska) vychádzal pri voľbe konkrétneho spôsobu rozdelenia (zrušeného) podielového
spoluvlastníctva. Predmetné kritérium pritom v plnej miere zodpovedá ustáleným okolnostiam súdenej
veci (v podobe evidentne narušených susedských vzťahov) a krajský súd sa stotožnil so záverom,
že súdom zvolená/prijatá úprava skutočne efektívnejšie (vytvorením ucelených celkov bez potreby
vecného bremena prechodu/prejazdu) predchádza možným konfliktom sporových strán. V kontexte
opísaného a určujúceho aspektu nemôže byť relevantnejším púhe tvrdenie odvolateľa o zúženom
vjazde do hospodárskej budovy, o to viac, že nie je z jeho strany preukázané, tobôž tvrdené (v štádiu
konania pred okresným súdom), že by vstup do nej užíval pre vjazd iným hospodárskym vozidlom ako
malotraktorom (pre ktoré použitie je vstup postačujúci), aj to len veľmi ojedinele. V rozpore s princípom
hospodárnosti konania je v danej spojitosti navyše záverečný „prísľub“ odvolateľa, že zabezpečí
vypracovanie geometrického plánu (obsahujúceho navrhovaný spôsob riešenia), ktorý predloží súdu.
Až v štádiu odvolacieho konania (t.j. po ukončení dokazovania) teda žalovaný poukazuje na zatiaľ ani
neexistujúci dôkaz. Bez povšimnutia (a právneho významu) napokon nemožno ponechať ani okolnosť,
že zvolené riešenie vyžaduje vynaloženie aktivity, resp. finančných nákladov práve od žalobcov (s ich
súhlasom), nie (od) odvolateľa.
16.Možno zhrnúť, že súd prvej inštancie po dôslednom zistení a opise skutkového stavu veci, zvolil
(tomu) zodpovedajúci spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý napĺňa atribúty účelného
a spravodlivého rozdelenia dotknutých nehnuteľností. Opísané viedlo krajský súd k potvrdeniu dotknutej
časti výroku napadnutého rozsudku.
17.Výrok o trovách prvoinštančného konania nebol odvolateľom (ani protistranou) osobitne napadnutý.
Z hľadiska principiálnej viazanosti odvolacieho prieskumu dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) formulovanými
odvolateľom ako i s ohľadom na špecifikum odvolacieho prieskumu predmetného výroku, odvíjajúceho
sa (prieskumu) „len“ od závislosti tohto výroku od výroku meritórneho - postačuje pre vyhodnotenie
vecnej správnosti (dotknutého/závislého) výroku zistenie/konštatovanie, že okresný súd dostatočným
spôsobom vyhodnotil/označil (nikým nespochybnené) okolnosti prípadu, ktoré ho viedli k postupu v
zmysle§255ods.2CSP,pričomjehopredostretáúvahanevybočujezrámcazmyslu/účeluaplikovaného
ustanovenia.
18.Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu), toto nachádza
svoj právny základ v ustanovení § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP.Žalobcovia boli v odvolacom konaní plne úspešní, preto im vznikol voči protistrane - žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po
posúdení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods.
2 CSP súd prvej inštancie.
19.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.