Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10C/400/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214205614
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2214205614.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci navrhovateľky: U.

Š., Z.. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, proti odporcom: v 1. rade - B. O., Z.. XX.XX.XXXX, bytom V. E.
Č.. XXX, E., v 2. rade - malol. K. O., Z.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že odporca B. O., Z.. XX.XX.XXXX nie je otcom malol. K. O., J.. O., Z.. XX.XX.XXXX z
matky U. Š., rod. Š., Z.. XX.XX.XXXX.

II. Súd priznáva trovy konania odporcovi vo výške 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom zo dňa 07.03.2014 sa domáhala na tunajšom súde o zapretie otcovstva.

2. Odporca v 1. rade uviedol, že s návrhom navrhovateľky v celom rozsahu súhlasí.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, svedka, oboznámil sa s pripojenými

listinnými dôkazmi a to najmä: rodným listom maloletého dieťaťa na čl. 13, 22, uznesením čl. 24, 30,
písomným podaním navrhovateľky čl. 33, 111, správou OÚ Michal na Ostrove čl. 49, správou OR PZ
Dun. Streda čl. 50, lustráciou v ZVJS čl. 54, 121, správou OO PZ Šamorín čl. 57, správou OÚ Lehnice
čl. 58, 59, lustráciou v RO čl. 62, 120, lustráciou v SP čl. 63, 123, uznesením čl. 75, 80, znaleckým
posudkom znalca L.. J.. V. G. č. 5/2017 čl. 97, uznesením čl. 107, písomným podaním kol. opatrovníčka
čl. 145 a ustálil nasledovný skutkový stav veci:

4. Navrhovateľka v návrhu ako aj na ústnych pojednávaniach uviedla, že žiada zapretie otcovstva voči
odporcovi v 1. Rade, nakoľko nie je biologickým otcom maloletého odporcu v 2. rade pričom uviedla,
že otcom maloletého dieťaťa je F. F.. Keď otehotnela tak s F. F. sa rozišli a neskôr pred pôrodom sa
dali dokopy s odporcom v 1. rade, ktorý vedel o tom, že to nie je jeho dieťa avšak sľuboval, že o dieťa
sa postará. Žiaľ sa to nestalo. O dieťa sa nestaral ani o ňu. Uviedla, že odporca v 1. rade robil len
príležitostne ale krátko, nakoľko vždy ho vyhodili z roboty a to za menšie krádeže. Žiadala preto návrhu
v celom rozsahu vyhovieť.

5. Odporca v 1. rade uviedol, že s návrhom navrhovateľky súhlasí, nakoľko otcovstvo bolo uznané
súhlasným vyhlásením v tom čase keď žil spolu s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. Od tej dobyčo navrhovateľka mu oznámila, že nie je otcom dieťaťa začali medzi nimi hádky nakoľko navrhovateľka
za otca maloletého označila F. F.. Žiadal návrhu vyhovieť.

6. Svedok F. F. uviedol, že navrhovateľku pozná a je pravdou že mal pohlavný styk s navrhovateľkou. Po
dvoch mesiacoch čo žili spolu navrhovateľka mu oznámila, že čaká dieťa ako aj skutočnosť, že otcom
dieťaťa je B. O.. Uviedol ďalej, že netuší že v čase keď žili spolu či bola navrhovateľka tehotná nakoľko
spolu žili len tri mesiace. Poukázal ďalej na tú skutočnosť, že navrhovateľka tvrdila v tom období, že
mala pohlavný styk aj s odporcom v 1. rade. Po narodení dieťaťa už za ním nešla a s navrhovateľkou

žiadnu komunikáciu nemá. Poukázal na tú skutočnosť, že má rodinu, má maloletú dcéru, pracuje v B.
a nie je ženatý. Žije v družskom pomere a nevie či maloletý K. je jeho dieťaťom alebo nie. Poukázal
ďalej na tú skutočnosť, že s navrhovateľkou sa rozišiel z dôvodu, že tá mu povedala, že dieťa nie je jeho
je to dieťa odporcu v 1. rade. Na ústnom pojednávaní dňa 09.04.2018 uviedol, že napriek tomu, že je
vypracovaný znalecký posudok nie je istý, či je otcom maloletého dieťaťa. Nebol jediný s ktorým mala
matka maloletého dieťaťa pohlavný styk.

7. Kolízny opatrovník podaním zo dňa 08.02.2017 uviedol, že vzhľadom na výsledky testu DNA ktoré
vylučujú matkou uvádzanú osobu za otca maloletého K. navrhujú otcovstvo neuznať.

8. Podľa § 91 ods. 1 zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným

vyhlásením rodičov.

9. Podľa § 93 ods. 1 cit. zákona muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov,
môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol
byť otcom; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

10. Podľa § 93 ods. 2 cit. zákona aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je
muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

11.Súdzvýsledkovvykonanéhodokazovaniamaljednoznačnezapreukázané,žemaloletýK.sanarodil

XX.XX.XXXX. V rodnom liste (čl. 30) je uvedený otec a to odporca v 1. rade a matka - navrhovateľka.
Navrhovateľka podala návrh na súd 07.03.2014 kde žiadala zapretie otcovstva voči odporcovi v 1.
rade, nakoľko uviedla, že odporca v 1. rade nie je otcom maloletého dieťaťa. Odporca v 1. rade taktiež
pred súdom uviedol, že túto skutočnosť, mu oznámila matka po tom, čo už bol zapísaný ako otec v
rodnom liste. Svedok F. F. uviedol, že v tom čase keď žili spolu navrhovateľka mu povedala, že otcom

dieťaťa je odporca v 1. rade. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd nariadil vo veci znalecké
dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA. Znalec L.. J.. V. G., C.. dňa 26.01.2017
predložil súdu znalecký posudok pod č. 5/2017. Zo záveru znaleckého posudku (čl. 100) súd zistil, že
otcovstvo označeného muža teda v danom prípade odporcu v 1. rade voči vyšetrenému dieťaťu teda
voči maloletému K. je jednoznačne vylúčené, keďže v 12 z celkového počtu 16 vyšetrovaných systémov

nemal označený muž teda odporca 1. rade alely, ktoré biologický otec dieťaťa musí mať. Poukazujúc
na vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel a určil, že odporca
v 1. rade nie je otcom maloletého odporcu v 2. rade.

12. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ako aj o § 262 ods. 2 CSP podľa ktorého o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanievlehote15dníoddoručeniarozsudkunasúdeprotiktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky
b/súdnesprávnyprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g/zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 CMP).

Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadoplniťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( 376 ods. 1, 2, 3 CMP).