Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/418/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813203224
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813203224.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky E., zastúpenej S. proti odporkyni K., zastúpenej
S., o zaplatenie 2.450,88 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 04. februára 2014, č.k. 14C/47/2013-55, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala proti odporkyni
zaplatenia sumy 2.450,88 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že proti nej ako povinnej bola na návrh oprávnenej C. G.
vedená exekúcia pre vymoženie istiny vo výške 17.406,66 Eur s príslušenstvom na základe
exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 9C/74/2002-203 zo dňa 15.02.2007
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 5Co/220/2007-250 zo dňa 19.09.2007. Na

vykonanie exekúcie bola Okresným súdom Prievidza poverená odporkyňa ako súdna exekútorka D.. C.
H., zastúpená S.. K.. Exekúcia bola vedená pod č. EX 65/08 a poverenie na vykonanie
exekúcie bolo Okresným súdom Prievidza vydané dňa 30.09.2008 pod sp.
zn. 9Er/110/2008. Navrhovateľka v procesnom postavení povinnej zaplatila celú istinu dňa 29.02.2008,
teda ešte v čase, keď ani nevedela, že oprávnená podala dňa 10.01.2008 návrh exekútorke na
vymáhanie pohľadávky. Dňa 24.11.2008 bola odporkyňou upovedomená o začatí exekúcie, hoci istina

bola už niekoľko mesiacov zaplatená. Napriek tomu odporkyňa od nej žiadala zaplatiť trovy exekúcie
vo výške 2.450,88 Eur, ktoré i zaplatila. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 15.05.2012, č.k.
9Er/110/2008-43 exekúciu zastavil, následne uznesením zo dňa 21.08.2012, č.k. 9Er/110/2008-46
trovy exekúcie súdnej exekútorke nepriznal. Odporkyňa v danej veci dôvodila, že nie je pasívne
legitimovaná, nakoľko mala od roku 2005 do 06.02.2013 pozastavenú činnosť súdnej exekútorky, a
preto túto funkciu nemohla vykonávať, nevydávala žiadne rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania

okresný súd zistil, že dňa 24.01.2008 bola Okresnému súdu Prievidza doručená žiadosť odporkyne
ako súdnej exekútorky zastúpenej S.. Q. K. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žiadosť
nespĺňala všetky zákonné náležitosti, preto bola odporkyňa dňa 31.07.2008 súdom vyzvaná na jej
doplnenie. Doplnená žiadosť bola súdu doručená dňa 26.09.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie
bolo odporkyni, zastúpenej S.. K., udelené dňa 30.09.2008 pod sp. zn. 9Er/110/2008. Exekučným
titulom bol rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. 9C/74/2002-203 zo dňa 15.02.2007 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 5Co/220/2007-250 zo dňa 19.09.2007, právoplatný dňa
31.10.2007, vykonateľný 01.01.2008. Uvedeným rozsudkom bola navrhovateľka (v exekučnom konaní v
postavení povinnej) okrem iného zaviazaná zaplatiť C. G. (v exekučnom konaní v postavení oprávnenej)
524.393,- Sk (17.406,66 Eur) do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka
zaplatila oprávnenej C. G. dlžnú istinu 524.393,- Sk (17.406,66 Eur) tak, že ju poukázala na účet
jej dcéry, ktorého číslo jej oznámila oprávnená. Dňa 23.02.2009 navrhovateľka písomne požiadala

exekútorku, aby mohla trovy exekúcie 65.350,80 Sk uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach
po 50 Eur. Súhlas so splátkovým kalendárom bol vyhotovený dňa 27.02.2009. Dňa 25.01.2010 súdnaexekútorka D.. C. H., v zastúpení S.. K. D., vydala upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie na
vymoženie pohľadávky vo výške 17.406,66 Eur, jej príslušenstva vo výške 26,09 Eur a predbežné trovy
exekúcie 4.149,53 Eur, a to zrážkami z dôchodku a iných príjmov. Sociálna poisťovňa dňa 14.09.2010

oznámila navrhovateľke (ako povinnej), že jej bude vykonávať zrážky z dôchodku vo výške 62,81
Eur mesačne. Dňa 05.10.2010 bol tamojšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky (ako povinnej) na
čiastočné zastavenie exekúcie vedenej pod sp. zn. 9Er/110/2008. Ako dôvod uviedla, že dňa 29.02.2008
zaplatila oprávnenej dlžnú sumu. V tomto podaní sa navrhovateľka domáhala, aby súd zastavil exekúciu
v rozsahu uhradenej pohľadávky oprávnenej 17.406,66 Eur a v rozsahu už povinnou

uhradených trov exekúcie 900 Eur, a aby súd rozhodol, v akej zvyšujúcej časti trov exekučného konania
sa bude exekúcia ďalej viesť. Návrh navrhovateľka doplnila dňa 04.02.2011 a domáhala sa, aby súd
exekúciu zastavil v celom rozsahu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a rozhodol o trovách
exekúcie. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Prievidza uznesením, č.k. 9Er/110/2008-27 zo dňa
07.03.2011 exekúciu zastavil v časti o vymoženie istiny a návrh na zastavenie v zostávajúcej časti
zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka (povinná) odvolanie. Okresný súd Prievidza

uznesením, č.k. 9Er/110/2008-43 zo dňa 15.05.2012 odvolaniu vyhovel a exekúciu v celom rozsahu
zastavil. Uznesením, č.k. 9Er/110/2008-46 zo dňa 21.08.2012 súd trovy exekúcie súdnej exekútorke
nepriznal. Dňa 05.09.2012 D.. C. H., súdna exekútorka, vrátila súdu poverenie na vykonanie exekúcie
vo veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 9Er/110/2008. V spise Okresného
súdu Prievidza, sp.zn. 9Er/110/2008 sa však vrátenie poverenia nenachádza. Dňa 29.01.2013 oznámila

Sociálna poisťovňa navrhovateľke, že z jej dôchodku bolo zrazených a poukázaných 1.500,88 Eur na
účet súdneho exekútora číslo: XXXXXXXXXX/XXXX. Zrážky boli zastavené od 18.10.2012, nakoľko
súdna exekútorka oznámením zo dňa 05.09.2012 exekúciu zatavila z dôvodu vymoženia nároku.
Navrhovateľka tiež postupne od 03.03.2009 do 17.02.2010 zaplatila na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX
v splátkach sumu 950 Eur. Odporkyni dňa 06.02.2013 zanikol výkon funkcie súdnej exekútorky.

Okresný súd konštatoval, že exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonáva taký rozsah právomoci
štátu, ktorá mu bola štátom zverená prostredníctvom zákona (Exekučného poriadku). Obsahom tejto
právomoci je oprávnenie realizovať nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Exekútor voči účastníkovi
konania nevystupuje ako súkromná osoba, resp. ako rovnako postavený subjekt. Medzi exekútorom
a účastníkom konania vzniká verejnoprávny vzťah, obsahom ktorého je právo exekútora postupom

podľa ustanovení Exekučného poriadku, Občianskeho súdneho poriadku, prípadne aj iných právnych
predpisov čo najúspešnejšie a najefektívnejšie vymôcť povinnosť uloženú rozhodnutím, ktoré nútene
vykonáva.Tomutoprávuexekútorazároveňzodpovedápovinnosťpovinnéhoakoúčastníkaexekučného
konania podrobiť sa nútenému výkonu rozhodnutia a strpieť prostriedky, ktoré sú exekútorom v súlade s
právnymi predpismi použité na dosiahnutie úspešného výkonu rozhodnutia. Exekútor je zároveň povinný

vykonávať exekučnú činnosť v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Ak pri exekučnej
činnosti spôsobí exekútor porušením povinnosti škodu, zodpovedá za ňu len vtedy, ak podľa ustanovení
zákonač.514/2003Z.z.nezodpovedázatútoškoduštát.Štátnesiezodpovednosťzakonanieexekútora
voči účastníkovi exekučného konania v tých prípadoch, kaď exekútor vydá pri výkone exekučnej činnosti
nezákonné rozhodnutie, či porušenie jeho povinností spočíva v nesprávnom úradnom postupe. Z

uvedeného okresný súd dospel k záveru, že medzi účastníkom exekučného konania a exekútorom
nemôže vzniknúť súkromnoprávny vzťah, ktorý by spočíval v záväzku exekútora vydať účastníkovi
bezdôvodné obohatenie. Povaha účastníkov tohto právneho vzťahu to nepripúšťa. Je však možné, že
exekútor nesprávne vykonávanou exekučnou činnosťou spôsobí účastníkovi škodu. Subjektom, ktorý
pri uplatnení takejto škody zodpovedá poškodenému, je pri splnení aj ostatných podmienok, upravených

zákonom č. 514/2003 Z. z. štát, teda Slovenská republika. Súdny exekútor, resp. osoba zbavená
funkcie súdneho exekútora teda nemôže byť pasívne legitimovaným v spore o vymoženie takejto škody.
Z tohto dôvodu návrh navrhovateľky zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 1
ods. 2, § 451 ods. 1, § 488, § 489 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, § 5 ods. 2, § 33 ods.
1 Exekučného poriadku, § 1 písm. a), § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. O trovách konania rozhodol

podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie prostredníctvom svojho zástupcu
navrhovateľka a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a jej návrhu
v celom rozsahu vyhovel. Uviedla, že v danej veci bolo preukázané, že uznesením Okresného súdu

Prievidza, č.k. 9Er/110/2008-43 zo dňa 15.05.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2012,
bola exekúcia voči nej ako povinnej v celom rozsahu zastavená, pričom táto bola vedená na vymoženie
trov exekúcie, t. j. odmenu pre súdneho exekútora. Exekúcia bola zastavená z dôvodu,
že exekútorovi právo na náhradu trov exekučného konania nevzniklo. Uznesením Okresného súduPrievidza, č.k. 9Er/110/2008-46 zo dňa 21.08.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
15.09.2012, trovy exekúcie súdnej exekútorke - odporkyni nepriznal. Z obsahu uvedených rozhodnutí
vyplýva, že exekútorovi nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy, ktorá jej bola zrazená z jej

dôchodku, resp. bola zaplatená priamymi platbami. Je toho názoru, že tieto finančné prostriedky jej
musia byť vrátené, pričom môže byť sporné, či jej ich má vrátiť odporkyňa, K.. D. S. ako zástupca
exekútorky, prípadne štát. Dôvodila, že po skutkovej stránke svoj nárok odôvodnila v návrhu a následne
v písomných podaniach a ústnych prednesoch pred súdom. Nesporné bolo,
že súdna exekútorka finančné prostriedky od nej nadobudla v rámci exekučnej činnosti a ponechala

si ich napriek právoplatným súdnym rozhodnutiam, z ktorých vyplýva, že jej nepatria, zadržiava jej ich
neoprávnene. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje osobitné ustanovenia, ktorými by mohla odôvodniť
svoj nárok na vrátenie neoprávnene zadržiavaných finančných prostriedkov, kvalifikovala tento nárok
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď
usúdila, že exekútorka nepostupovala na základe nezákonného rozhodnutia pri vymáhaní predmetnej
sumy od nej a zrejme ani jej konanie nemuselo byť nesprávnym úradným postupom. Nepochybne

jej však má uvedenú sumu vrátiť, pretože stratila právny dôvod na jej ponechanie. Pokiaľ by právny
vzťah medzi ňou a odporkyňou nebol vzťahom z titulu bezdôvodného obohatenia, vznikol jej nárok
na zaplatenie uvedenej sumy podľa § 33 Exekučného poriadku z titulu zodpovednosti exekútora za
škodu, ktorá jej bola spôsobená v súvislosti s činnosťou podľa Exekučného poriadku. Zastáva názor, že
odporkyňa je zodpovedná za to, že jej žalovanú sumu nevrátila, hoci právoplatnosťou vyššie uvedených

súdnych rozhodnutí odpadol právny dôvod na to, aby si sumu ponechala, resp. jej vznikol právny nárok,
aby jej odporkyňa žalovanú sumu vrátila. Súčasne zastáva názor, že ide o priamy nárok voči odporkyni s
prihliadnutím na okolnosti danej veci, a preto dôvodí, že okresný súd rozhodol nesprávne, že odporkyňa
nie je v danej veci pasívne legitimovaná. Nestotožnila sa ani s rozhodnutím o trovách konania, ktoré
považuje za nespravodlivé.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že dňa 20.02.2009 bolo navrhovateľke doručené upovedomenie
o začatí exekúcie, voči ktorému v zákonnej lehote troch dní navrhovateľka námietky voči trovám
exekúcienepodalaanepodalaaninámietkyvočiexekúcii.Týmsaupovedomenieozačatíexekúciestalo

právoplatným a vykonateľným a súdny exekútor mal zákonné právo vydať exekučný príkaz a vznikol
mu právny nárok na odmenu v zmysle vtedy platných právnych predpisov. Poukázala na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/41/2009, z ktorého vyplýva, že vzťah
medzi účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom je vzťahom verejnoprávnym, sledujúcim
zabezpečenie funkcie štátu, v rámci ktorého účastníci nemajú autonómne a rovnoprávne postavenie

charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve. Vzhľadom na povahu vzťahu medzi
povinným ako účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom, vykonávajúcim
exekučnú činnosť, nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle
§ 451 Občianskeho zákonníka. Zdôraznila, že podľa § 17 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor počas
zastupovania nemôže vykonávať svoju činnosť. Podľa § 33 Exekučného poriadku zastupujúci exekútor

zodpovedá za škodu, ktorá vznikne. Toto ustanovenie rieši otázku pasívnej vecnej legitimity. Uvedené
rozhodnutie vydal zastupujúci exekútor, preto je aj vecne legitimovaný v danej veci. Zastupujúci exekútor
mal po celý čas možnosť disponovať s účtom, preto nie je namieste jeho vyjadrenie, že nemá vedomosť
o danej sume.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu
je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného zákonného vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie.

V danej veci sa navrhovateľka domáhala od odporkyne vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
2.450,88 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že odporkyňa (v postavení súdnej exekútorky) nemá vo veci
vedenej na Okresnom súde Prievidza, sp. zn. 9Er/110/2008 žiadny nárok na trovy exekúcie, pričom táto
od nej vymohla trovy exekúcie vo výške 2.450,88 Eur.

Súd prvého stupňa návrh zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie z dôvodu, že medzi
účastníkom exekučného konania a exekútorom nemôže vzniknúť súkromnoprávny vzťah, ktorý by
spočíval v záväzku exekútora vydať účastníkovi bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ exekútor nesprávne
vykonávanou exekučnou činnosťou spôsobí účastníkovi škodu, subjektom, ktorý pri uplatnení takejtoškody zodpovedá poškodenému, je pri splnení aj ostatných podmienok upravených zákonom č.
514/2003 Z. z. štát, teda Slovenská republika.

Odvolací súd považuje za nesporné, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu,
ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom a
subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vyplýva názor, že právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania sa
nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah, preto na strane súdneho exekútora nemôže dôjsť

k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka tým, že povinný na základe
výzvy zaplatí za výkon exekučnej činnosti vo výzve uvedenú odmenu, výška ktorej presahuje sumu
zodpovedajúcu právnemu predpisu (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 01.03.2010, sp. zn. 3Cdo/58/2009, zo dňa 28.02.2011, sp. zn. 2M Cdo/19/2010, zo dňa 18.02.2010,
sp. zn. 3Cdo/199/2009).

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 13.02.2013, sp. zn. II ÚS
165/2013 rovnako konštatoval, že výkon exekučnej činnosti súdnym exekútorom predstavuje zverený
výkonštátnejmoci,čoupravujeajsamotnáprávnaúprava(§5ods.2Exekučnéhoporiadku)akonštatuje
to aj ústavný súd vo svojej už uvedenej judikatúre. Z toho dôvodu sa na súdneho exekútora pri výkone
exekučnej činnosti vzťahuje aj právny režim náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Pri realizácii

úkonov exekučného konania nie je súdny exekútor nositeľom základných práv a slobôd, ale naopak,
ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou
základných práv účastníkov exekučného konania.

Avšak, čo sa týka postavenia súdneho exekútora v súvislosti s rozhodovaním súdu o trovách

exekúcie a o jeho odmene, považuje ústavný súd jeho postavenie za odlišné. Exekučný poriadok v
ustanovení § 37 ods. 1 priznáva súdnemu exekútorovi postavenie účastníka konania, ak súd rozhoduje
o trovách exekúcie. Trovami exekúcie sú podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Ústavný súd
v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ ide o postavenie súdneho exekútora vo vzťahu k rozhodovaniu o

trovách konania, prevažuje aspekt jeho postavenia ako osoby vykonávajúcej slobodné povolanie, ktorá
má ekonomický záujem na priebehu a výsledku exekučného konania, a ktorej majetkové práva môžu byť
rozhodovaním orgánov verejnej moci dotknuté. Súdny exekútor vykonáva súdno-exekútorskú činnosť
ako slobodné povolanie, a teda aj ako podnikateľskú činnosť na účely tvorby zisku. Ústavný
súd preto vo svojej rozhodovacej činnosti meritórne posudzuje namietané porušenie práv súdneho

exekútora súvisiacich s rozhodovaním súdu o trovách exekúcie alebo odmene exekútora, pretože v
tomto postavení je súdny exekútor nositeľom základných práv a slobôd. Ako nositeľ základných práv
a slobôd a osoba vykonávajúca slobodné podnikanie však v tejto pozícii nemôže byť súdny exekútor
zároveň v postavení nositeľa štátnej moci, a preto sa ústavný súd nestotožňuje s argumentáciou,
že v štádiu exekučného konania, keď exekučný súd autoritatívne rozhodoval o trovách exekučného

konania, a teda aj o odmene exekútora, vystupoval exekútor ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol
oprávnený jednostranne zakladať práva alebo povinnosti. V tomto štádiu konania má aj súdny exekútor
postavenie účastníka konania a o jeho právach a povinnostiach rozhoduje exekučný súd.

Ústavný súd nespochybňuje svoje predchádzajúce závery vyplývajúce z nálezu, sp. zn. PL. ÚS

49/03, v zmysle ktorých sa zodpovednosť za škodu pri výkone exekučnej činnosti súdneho exekútora
prenáša na štát a aplikuje sa naň právny režim zákona č. 514/2003 Z. z. Je však potrebné odlíšiť náhradu
škody od bezdôvodného obohatenia, pokiaľ sa účastník domáha v konaní pred všeobecným súdom (z
titulu bezdôvodného obohatenia) vrátenie sumy trov exekúcie pozostávajúcej najmä z odmeny súdneho
exekútora, ktorú súdnemu exekútorovi zaplatil.

Ústavný súd pripomenul, že vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho
štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu a
zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať, že prijaté riešenie
(rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. Priorizovanie
formálnych požiadaviek, vyplývajúcich z noriem bežného zákonodarstva (formálne poňatie právneho

štátu), môže totiž v konkrétnych súdnych konaniach (alebo iných právom upravených konaniach pred
orgánom verejnej moci) viesť k rozhodnutiam, ktoré budú v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom
príslušnej právnej úpravy a v konečnom dôsledku môžu v súdnych konaniach spôsobiť porušenie práva
na spravodlivý proces.V záujme poskytovania materiálnej ochrany práv je podľa ústavného súdu potrebné posudzovať
postavenie súdneho exekútora v exekučnom konaní v súvislosti s rozhodovaním o trovách

exekúcie alebo odmene súdneho exekútora odlišne od jeho postavenia vykonávateľa verejnej moci,
ktorémáprirealizáciiúkonovexekučnéhokonania.Vkonaní,vktoromexekučnýsúdrozhodujeotrovách
exekúcie a odmene exekútora, je exekútor účastníkom konania tak, ako je ním aj povinný z exekúcie, je
nositeľom základných ľudských práv a slobôd, je vykonávateľom slobodného povolania na
účely vytvárania zisku. Čo sa týka odmeny, súdny exekútor koná vo vlastnom mene a na vlastný účet,

preto záver, že v tomto postavení nemôže byť subjektom zodpovedným z bezdôvodného obohatenia,
je podľa ústavného súdu nesprávny a nelogický.

Ústavný súd uzavrel, že základné predpoklady na konštatovanie vzniku bezdôvodného obohatenia na
strane súdneho exekútora boli naplnené, ak peňažné prostriedky boli pripísané na jeho účet a právny
dôvod, na základe ktorého sa plnilo, odpadol, prípadne nikdy neexistoval.

Odvolací súd, vychádzajúc z citovaného Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je správne, a preto ho s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm.
h), ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .