Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 11P/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617200585
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4617200585.10

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany v konaní pred samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti
o maloletého S. P. E., F.. XX.XX.XXXX, T.ytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce
Sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, dieťa rodičov: matky L. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. R. S., U. XXX/
XXX I. Z. S. E., F.. XX.XX.XXXX, T. U., A. B. XXX o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd maloletého S. P. E., F.. X.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec S. E., F.. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého S. P. E. sumou 100eur mesačne
s účinnosťou od 1.12.2016 vždy do 20- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Zameškané výživné za čas od 1.12.2016 do 30.6.2018 v sume 1.900eur súd povoľuje otcovi splácať
v splátkach po 50eur mesačne do rúk matky od právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným pod

následkom straty výhody splátok
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka podala dňa 25.1.2017 návrh na úpravu práv a povinností k maloletému a to tak, aby bol
zverený do jej výchovy a starostlivosti a otec aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého mesačne
sumou 100eur s účinnosťou od 1.12.2016. Návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa žili v spoločnej

domácnosti po dobu 8 rokov, z ktorého vzťahu sa narodil maloletý. Doteraz súdom neboli upravené
práva a povinnosti k maloletému, nakoľko žili v spoločnej domácnosti do septembra 2016, kedy sa
rozišli a otec odišiel z domácnosti najskôr do Česka, kde pracoval. Naposledy zaplatil výživné koncom
novembra 2016. Matka na pojednávaní dňa 24.4.2017 uviedla, že na podanom návrhu trvá, nakoľko s
otcom dieťaťa sme žili v spoločnej domácnosti do septembra 2016, pričom potom opustil otec spoločnú
domácnosť, ktorú sme mali na adrese U. XXX/XXX, V. S. a to bez uvedenia dôvodu. Potom sa o

maloletého zaujímal len sporadicky a od 12/2016 už vôbec, od tohto dátumu na maloletého neprispel
žiadnou sumou, ani ho nenavštívil, ani sa nezaujímal ako sa mu darí v škole. Nemá absolútne vedomosť
kde by sa mohol zdržiavať. Aj telefónne čísla, ktoré na neho má sú nedostupné. Naďalej matka býva
na adrese uvedenej v návrhu, čo je rodinný domček vo vlastníctve jej rodičov, v ktorom dome býva s
maloletým, s mal. dcérou - J. R. , ktorá je 15 ročná, ku ktorej má vyživovaciu povinnosť E. T., ktorú
povinnosť si riadne plní. Na tejto adrese má vytvorené všetky bytové a sociálne podmienky pre riadnu

starostlivosť o mal. S. P., ktorý aktuálne navštevuje 1. ročník ZŠ R. S.. Maloletý nemá žiadne zdravotné
problémy, s ktorými by boli spojené zvýšené náklady, do budúcnosti ho čaká jedna urologická operácia.
Matka na pojednávaní uviedla, že pracuje u zamestnávateľa C. s.r.o., P., kde dosahuje zárobok cca
420-450 eur. Pracovný pomer má brigádnicky. Poberá rodinné prídavky na mal. deti v sume 47 eur na
obe mal. deti a výživné na mal. J.. Od 9/2016 do 3/2017 sa starala o dve mal. deti p. E., vzhľadom k
tomu, že to už finančne nestíhala, mal. deti boli umiestnené do C. W., kde sa nachádzali aj predtým.

A to z dôvodu, že otec nezabezpečoval výživu a starostlivosť o tieto mal. deti. Mám vedomosť, že otecby mohol byť aktuálne trestne stíhaný z dôvodu, že svojmu otcovi odcudzil celý dôchodok a odvtedy
neviem kde sa nachádza .

Na pojednávaní dňa 27.6.2018 matka uviedla, že aktuálne pracuje I. L. J., s.r.o. ako robotníčka, o čom
predložila súdu aj pracovnú zmluvu, ktorú má na dobu neurčitú, nakoľko skúšobná doba prešla. Ďalej
uviedla, že dosahuje priemerný čistý zárobok 625,37eura. Naďalej býva na adrese V. S., čo je prístavba
k rodinnému domu, pričom vlastníkmi tejto nehnuteľnosti sú jej rodičia.
Čo sa týka nákladov matka platí elektriku mesačne 250eur, nakoľko kúri drevom a nie plynom. Na

základe exekučného príkazu sú jej strhávané sumy 100eur, na základe podlžností, ktoré mala voči
Homecredit a Orange , pričom aj v budúcnosti by mala ďalšie dve podlžnosti splácať, tiež exekučne.
Nie je vlastníčkou motorového vozidla ani nehnuteľností.
Maloletý aktuálne navštevuje 2. ročník ZŠ R. S.. Je zdravý a nemá s ním žiadne finančné výdavky
ohľadne jeho zdravotného stavu. Maloletému platí družinu každý mesiac 5 eur, pričom sa stravuje doma,
neplatí mu obedy v školskej jedálni a ani desiate.

V domácnosti s ňou býva aj maloletá J. R., ktorá jej je zverená do osobnej starostlivosti a opatery, ktorá
navštevuje Strednú odbornú školu potravinársku Q..

2. Otec napriek tomu, že vedel o tom, že prebieha konanie o zverenie maloletého dieťaťa a určenie
výživného sa v priebehu konania žiadnym spôsobom k veci nevyjadril, ako to vyplýva z úradného

záznamu na čl. 19 , opravedlnil sa z neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov a žiadal odročiť
pojednávanie o tri týždne. V neskoršom štádiu konania však nepreberal zásielky v mieste bydliska a ani
nemohol byť z tohto dôvodu vypočutý dožiadaným súdom

3. Kolízny opatrovník v záverečnom stanovisku doporučil návrhu matky vyhovieť v celom rozsahu , určiť,

aby matka maloleté dieťa zastupovala, spravovala jeho majetok a otca zaviazať k plateniu primeraného
výživného podľa zárobkových a majetkových schopností a možností rodičov, veku a odôvodneným
potrebám maloletého dieťaťa s účinnosťou od 1.12.2016.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa so spisovým materiálom a zistil

tento skutkový stav:
E. S. P. E. sa narodil navrhovateľke ako slobodnej matke, pričom otcovstvo k nemu uznal dobrovoľne
otec S. E., s ktorým matka žila v spoločnej domácnosti po dobu 8 rokov, pričom v septembri 2016 sa
rodičia rozišli a otec nechal u navrhovateľky svoje dve dcéry z rozvedeného manželstva, ktoré mal
zverené po zrušení ústavnej starostlivosti do jeho osobnej starostlivosti a do vyriešenia situácie prisľúbil,

že bude prispievať na ich výživu, pričom tak vykonal do novembra 2016, kedy prispel výživou na všetky
tri maloleté deti. Matka je slobodná, vyživovaciu povinnosť má okrem maloletého S. P. aj k dcére J.,
na ktorú má určenú výživné súdom po 70eur a jej otec prispieva na jej výživu sumou 100eur mesačne,
na základe mimosúdnej dohody. Matka aktuálne je zamestnaná u zamestnávateľa I. L. J., kde pracuje
na dobu neurčitú, pričom jej priemerný mesačný príjem za mesiace november až apríl 2018 je v sume

625,37eur. Poberá rodinné prídavky na dve deti v sume 47,04 eur, pričom maloletý aktuálne navštevuje
druhý ročník ZŠ vo R. S., stravuje sa doma, matka mu neplatí obedy ani desiate v školskej jedálni.
Za školskú družinu mu platí 5 eur mesačne. Otec S. E. nie je vedený v evidencii žiadateľov o dávku v
nezamestnanosti, nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani štátnych sociálnych dávok ich úradu.

5. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek
dohodnúťoúpravevýkonuichrodičovskýchprávapovinností.Aksanedohodnúsúdmôžeajbeznávrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému s rodičov zverí mal. dieťa do
osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

6. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov a domácnosť. Výživné má prednosťpred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

7. Podľa § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

8. Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody súdneho rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na
návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

9. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti , ak
súd nerozhodne inak, súd môže rozhodnúť, že omeškanie splnením jednej dávky alebo splátky má za

následok splatnosť celého plnenia.

10. Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby (spotrebný charakter
výživného) s ohľadom na zákonnú mieru podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby pritom
v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými,

zdravotnými,kultúrnymi.Závisianajmäodveku,zdravotnéhostavu.Medziodôvodnenépotrebynepatria
len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky. Na strane povinného sa prihliada na
okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už
poskytovaných plnení. Jeho možnosti, teda potencionálne príjmy, nielen to, čo povinný skutočne zarobí,
ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,

odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu a pod. ďalej súd
skúma majetkové pomery, ktoré sa posudzujú komplexne, zahŕňajú jednak majetok povinného ako
objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, záväzky, cenné papiere, podiely v obchodných
spoločnostiach a pod.). jednak jeho životný štandard, s ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky,
životné náklady).

11. Takto vykonaným dokazovaním mal súd návrh matky zo dňa 25.1.2017 za preukázaný. Ako
vyplynulo z listinných dôkazov, najmä zo správ a šetrení kolízneho opatrovníka, matka má vytvorené
všetky sociálne, bytové a osobnostné predpoklady pre riadnu osobnú starostlivosť o maloleté dieťa,
ktoré s ňou žije v spoločnej domácnosti, tiež s ďalšom maloletou osobou, o ktorú sa matka riadne stará.

V konaní bolo preukázané, že potom ako otec opustil spoločnú domácnosť si vyživovaciu povinnosť na
maloletého plnil do konca novembra 2016, od tohto okamihu si vyživovaciu povinnosť voči maloletému
dieťaťu neplnil, pričom vzhľadom k tomu, že bolo zistené, že nie je poberateľom žiadnej dávky, pričom
o konaní o určení vyživovacej povinnosti vedel , má súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach
otca plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 100eur mesačne a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že

aktuálne maloletý navštevuje l. stupeň školskej dochádzky. Súd zároveň rozhodol v tomto konaní aj
o zameškanom zročnom výživnom a to od 1.12.2016 do 30.6.2018, ktoré je vo výške 1900eur, t.j. /
19 mesiacov x 100/, ktoré súd povolil otcovi splácať v splátkach po 50 eur mesačne do rúk matky od
právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

12. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri

neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k

maloletému.