Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/658/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315223542
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2315223542.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803,
zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Y. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U., o zaplatenie 5790,99
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5790,99 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
ročne z dlžnej sumy od 16. 9. 2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22. 10. 2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 5790,99 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 16. 9. 2015 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Všeobecná úverová
banka, a.s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 25. 5. 2012 uzatvorená zmluva o

vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej sa právny
predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX.
Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu
z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2400,- eur a bol povinný právnemu
predchodcovi žalobcu platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 80,- eur. Žalovaný si neplnil svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých
pokusoch právneho predchodcu žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie právny predchodca žalobcu

vystavil ku dňu 10. 9. 2015 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31. 8. 2015
obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s
prihliadnutím na vykonané úhrady odporcu s konečným zostatkom na úhradu vo výške 5790,99 eura.
Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z
bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31. 8. 2015, t. j. v lehote splatnosti do dňa 15. 9. 2015.
Právnemu predchodcovi žalobcu tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške
podľa § 517 Občianskeho zákonníka v platnom znení a vo výške určenej Nariadením Vlády Slovenskej

republiky č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t. j. od 16. 9. 2015 do zaplatenia.3. Uznesením pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX - XX zo dňa 22. 3. 2016 súd vyhovel návrhu právneho
predchodcu žalobcu a pripustil, aby do konania na vstúpila na miesto žalobcu spoločnosť EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803.

4. Žalovaný čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 2390,- eur. Žalovaný mohol čerpať peňažné
prostriedky v celkovej výške 2400,- eur, nakoľko mu to dovoľovala povaha úveru, t. j. možnosť čerpať
peňažné prostriedky opakovane v rámci poskytnutého úverového rámca za predpokladu, že čiastočnými
úhradami sa bude žalovaný počas trvania zmluvného vzťahu udržiavať v rozmedzí schváleného

úverového rámca. Žalovaný uhradil peňažné prostriedky v celkovej výške 0,- eur. Žalovaná suma
pozostáva z istiny, z riadneho úroku, z úroku z omeškania a z poplatkov. Štandardná úroková sadzba
je úroková sadzba, ktorou sa denne úročí dlžný zostatok. Banka má právo stanoviť štandardnú úrokovú
sadzbu pre jednotlivé druhy transakcie diferencovane. Štandardná úroková sadzba bola stanovená v
zmysle Cenníkov a Zmluvy vo výške 22,80 % p.a. a jej výška vyplýva z výpisu. Sankčná úroková sadzba
je úroková sadzba používaná na výpočet výšky úrokov z omeškania stanovených podľa vykonávacieho

predpisu,oktorúsazvyšuještandardnáúrokovásadzba.Takýmtovykonávacímpredpisomjenariadenie
vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výška
sankčnej úrokovej sadzby 5,05 % p.a. vyplýva tiež z výpisu. Poplatok za výber z bankomatu v SR a
krajinách eurozóny bol vyúčtovaný v zmysle bodu 12.2 Cenníka. Poplatok za správu kartového účtu bol
vyúčtovaný v zmysle bodu 12.4 Cenníka. Poplatok za úverové rizikové poistenie typu B bol vyúčtovaný v

zmysle bodu 13.20 Cenníka. Administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky (premenovaný na
Náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti) bol vyúčtovaný v zmysle bodu 13.21 Cenníka.
Ide o poplatok za oneskorenú platbu, čo znamená, že sa účtuje vtedy, keď sa Klient s platbou omešká,
resp. ju nezrealizuje vôbec. Výška poplatku závisí od výšky dlžného zostatku. Poplatok za postúpenie
pohľadávky na vymáhanie bol vyúčtovaný v zmysle bodu 13.22 Cenníka. Žalobca špecifikoval žalovanú

sumu nasledovne:

Dňa 25. 5. 2012 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným Žiadosť/Zmluvu o aktiváciu Pôžičkovej karty
Slovenskej požičovne (ďalej len „Zmluva"), na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému
úverový rámec vo výške 2400,- eur. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať poskytnutý úver spolu s dohodnutými

úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 80,- eur. Žalovaná suma vo výške 5790,99
eura pozostáva z:

- debetné operácie:
- výber hotovosti z bankomatu + platba kartou vo výške 2390,- eur;

- poplatky vo výške 166,12 eura - pozostávajú z poplatku za výber hotovosti z bankomatu, z poplatku
za správu kartového účtu, z poplatku za úverové rizikové poistenie typu B, z nákladov vymáhania do
vyhlásenia okamžitej splatnosti;
- zmluvná pokuta za postúpenie pohľadávky na vymáhanie vo výške 33,19 eura bola vyúčtovaná
žalovanému na základe hrubého porušenia platobnej disciplíny, nakoľko žalovaný neuhrádzal riadne a

včas pravidelné dohodnuté splátky. Výška poplatku bola stanovená Cenníkom v bode 13.22 na sumu
vo výške 33,19 eura;
- riadny úrok vo výške 2624,84 eura (vyčíslený je podľa nasledujúceho vzorca: výška čerpaných
peňažných prostriedkov * dohodnutá úroková sadzba / počet dní v roku * počet dní príslušného obdobia
(odo dňa čerpania peňažných prostriedkov do dátumu úhrady, resp. do konca príslušného obdobia));

- úrok z omeškania vo výške 576,84 eura (vyčíslený je podľa nasledujúceho vzorca: výška dlžnej sumy
* dohodnutá sankčná úroková sadzba / počet dní v roku * počet dní príslušného obdobia (odo dňa
omeškania do dátumu úhrady, resp. do konca príslušného obdobia));

- kreditné operácie:

- úhrady žalovaného vo výške 0,- eur.

Súčet debetných operácií predstavuje sumu vo výške 5790,99 eura. Žalovaná suma vo výške 5790,99
eura tak predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácií.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu - Žiadosť o aktiváciu
pôžičkovej karty + obchodné podmienky, výpisy z pôžičkovej karty, Zmluva o postúpení pohľadávokspolu s prílohou, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 2. 11. 2012 spolu s obálkou,
Výňatok Cenníka VUB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance
Holding,a.s.,platobnáhistóriaataktovykonanýmdokazovanímzistilnasledovnýskutkovýaprávnystav:

7. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

8. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu tak, ako to žalobca popísal v žalobe.
Následne svoju pohľadávku postúpil na žalobcu tak, ako to vyplýva zo žaloby, čím je daná aktívna vecná

legitimácia žalobcu.

9. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace

s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom
nadodržiavaniezásadykontradiktórnostikonaniaarovnostistrán)stranunapreukázaniesvojichtvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné

prihliadať.

10. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10.
2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením
zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že

obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými
súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom,
od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,

resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

11. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

12. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,

ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS251/03).

13. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Zmluva
je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri

uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti. Vzhľadom na uvedené súd potom posúdil
predmetný vzťah ako spotrebiteľský. Aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade
spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka
(a to aj na vzťahy založené pred účinnosťou § 52 ods. 2 OZ, t. j. pred 1. 4. 2015 - rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 21. 4. 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014).

14. Súd mal za preukázané, predloženou zmluvou, že dňa 25. 5. 2012 uzatvorili postupca a žalovaný
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,na základe ktorej postupca poskytol žalovanému úverový rámec 2400,- eur, s úrokom 22,80 % p.a.
Žalovaný sa zaviazal vrátiť postupcovi istinu v mesačných splátkach po 80,- eur.

15. Žalovaný uhradil celkovo 0,- eur, pričom čerpal sumu 2390,- eur.

16. Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru (causa) je poskytnutie
peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich ekonomického
využitia podľa predstav dlžníka alebo aj na dohodnutý účel.

17. Súd nespochybňuje nárok žalobcu na zaplatenie dlžného úveru. Na tento zmluvný vzťah sa vzťahuje
právna úprava zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného k 25. 5. 2012 ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného k 25. 5. 2012..

18. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Vzhľadom na uvedené súd považuje zmluvu za platne uzatvorenú.

20. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je

spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako
spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy.
Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie pôžičky,
ktorú sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi v dohodnutých splátkach
vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky či úveru. Právny predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení
veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b/ ZoSÚ v spojení s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na
predmet podnikania a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej
zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp.

ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych
predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z.z.).

21. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému listom zo dňa 2. 11. 2012 zosplatnenie dlžného
zostatku a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy 2793,92 eura do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia.

Uvedený list žalovaný neprevzal, tento sa vrátil právnemu predchodcovi žalobcu ako neprevzatý a to
dňa 21. 11. 2012. Žalovaný bol vyzvaný, že ak uhradí dlžnú sumu, nebudú mu účtované sankčné úroky.
Žalovaný uhradil 0,- eur.

22. Podľa § 122 ods. 1 veta prvá OZ, Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po

udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

Podľa § 122 ods. 3 OZ, Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným
dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.23. Žalovaný bol povinný zaplatiť celý úver do dňa 1. 12. 2012, čo bola sobota, preto sa lehota na
plnenie posúva na prvý pracovný deň, t. j. 3. 12. 2012 (pondelok). Keďže žalovaný neplnil, dňom 4. 12.

2012 sa dostal do omeškania.

24. Pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 10. 9.
2015 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31. 8. 2015 obsahujúci súhrn debetných
položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané

úhrady odporcu s konečným zostatkom na úhradu vo výške5790,99 eura. Žalovaný si nesplnil povinnosť
uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom
ku dňu 31. 8. 2015, t. j. v lehote splatnosti do dňa 15. 9. 2015. Právny predchodca žalobcu si tak uplatnil
žalobou aj nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka
v platnom znení a vo výške určenej Nariadením Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti, t. j. od 16. 9. 2015 do zaplatenia.

25. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázanú výšku žalovanej istiny tak, ako žalobca
vyčíslil debetné a kreditné operácie (podrobne rozpísané v bode 4. tohto odôvodnenia).

26. Súd žalobcovi zároveň priznal aj právo na úroky z omeškania k priznanej istine. Keďže žalovaný si

nesplnil svoju povinnosť splatiť spotrebiteľský úver riadne a včas, je zo zákona povinný platiť aj úroky
z omeškania postupom podľa § 517 ods. 2 OZ.

27. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka,Akzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokovzomeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 cit. nar., účinného do 31. 1. 2013, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

28. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 16. 9. 2015 určená vo výške 0,05 % ročne, potom úrok
z omeškania predstavuje výšku 8,05 % ročne. K omeškaniu dlžníka došlo preukázateľne skôr (bod 23.
tohto odôvodnenia), no súd postupoval podľa § 216 CSP a žalobcovi priznal úroky z omeškania tak,
ako si ich uplatnil svojou žalobou.

29. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo
veciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovprotineúspešnejstrane.Úspechvovecisazisťujeporovnaním
žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech
vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe

vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Keďže žalobca bol v konaní plne
úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania vo výške 100 % proti neúspešnej strane.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 CSP),

a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods.
1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.